Déjà vu.
Príjemné čítanie.
27.02.2014 (21:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 842×
Časť 21.
„Chcel si so mnou hovoriť?“ spýtal sa známy hlas.
Bolo zvláštne, že mu pripadal známy, keďže ho za svoj život nepočul až tak veľa ráz. Mal bližších ľudí, ktorí boli pre jeho život dôležitejší, no čosi na hlase toho starého pána v ňom dokázalo spustiť búrku emócií, ktoré sa prehlušovali jedna cez druhú. Už ani sám sa nevyznal v tom, čo vlastne cíti.
Postavil sa z kresla a položil hrnček s čajom na stolík. Otočil sa čelom k svojmu otcovi a spriama sa mu zahľadel do očí. Občas, keď na neho hľadel, videl Sam. Vo veľa veciach sa na otca podobala. „Chcel,“ pritakal napokon, keď uistil samého seba, že mu hlas nezlyhá.
Hneď, ako odišiel z firmy si bol istý, že s ním musí prekonzultovať situáciu, do ktorej sa dostali. Pripadal si ako v slepej uličke a pociťoval výčitky, ktoré nemali v jeho vnútri miesto. Jeho otec by mal mať výčitky, ale nie on.
„A o čom?“ chcel vedieť, keď Jessie už dlhšiu dobu mlčal.
Blondiak mu pokynul rukou, aby sa posadil a tiež sa zvalil späť do kresla. Chovali sa príliš formálne na to, že boli otcom a synom. Teda... boli pokrvní príbuzní, ale Jessiemu sa nikdy nezdalo, že by medzi nimi vzniklo akési puto, ktoré by dokázalo spôsobiť, že mu otec chýba alebo niečo podobné. V istom ohľade mu to pripadalo desivé.
„Netvár sa ako hlupák. Presne vieš, čo chcem vedieť!“ prikázal a ruky si založil v lone, pretože mal až nehorázne nutkavú potrebu s nimi po niečom klopkať alebo niečo potrhať.
Pán Stretton nadvihol obočie a najskôr bol ticho. Jessie už strácal nádej, že sa mu vôbec dostane odpovede, keď sa náhle nadýchol a prehovoril. „Pokojne ma nenáviď, ale chcel som ti pomôcť, dlžil som ti to!“
To slovo ho pichlo v ušiach, ako dobre naostrený nôž. Áno, mal voči nemu dlh a povinnosť. Celý život sa nestaral a zrazu sa to snaží napraviť. Vedel, že by to mal vziať, že by sa mal snažiť tiež, ale bol príliš tvrdohlavý, aby niečo na svojom chovaní zmenil.
„Kde si vzal tak obrovskú sumu peňazí?“ Prešiel rovno k veci. Nezdalo sa mu dôležité okolkovať a zahmlievať. Potreboval vyložiť karty na stôl, čo sa pánovi Strettonovi nepáčilo. Aspoň tak usúdil z jeho pohľadu.
Starší pán sa najskôr pozrel do zeme, akoby pohľad na svojho syna neuniesol. „Niečo som zdedil,“ začal opatrne, „niečo som zarobil.“
Jessie čakal s nadvihnutým obočím a nestačil sa diviť nad strohou odpoveďou, ktorú mu pán Stretton poskytol. „To je všetko? Otec, robíš zo mňa blázna? Som spolumajiteľ najprosperujúcejšej firmy v Colorade, ale toľko peňazí som k dispozícii nemal a ty si ich zaplatil bez mihnutia oka. Chcem vedieť, kde si ich, dopekla, vzal!“ rozčuľoval sa a cítil, ako sa mu vnútro napälo, keď ho otec prebodol pohľadom.
„Fajn?“ rezignoval. „Keď mi zomreli rodičia, zostal mi po nich nemalý dom a dve chaty. Tiež nejaká hotovosť, nebolo to veľa...“ šomral. „Všetko som predal a peniaze som investoval do jednej spoločnosti, zaoberajúcej sa výrobou elektroniky. Po dvoch rokoch som sa stal väčšinovým majiteľom. Všetku hotovosť som vždy vkladal na termínované účty a za desať rokov sa tam nezbierala obrovská čiastka. Odkladal som to pre teba a Sam. Chcel som vám to rozdeliť rovným dielom, no je mi jasné, že Sam by chcela, aby som ti pomohol a tak som to urobil. Ukrátil som ju o jej časť, ale snáď sa mi ešte podarí to dorovnať,“ povedal.
Jessie na neho len tupo hľadel a prepadala ho zlosť. Možno nepochopiteľná, no on veľmi dobre vedel, čo ho štve. „Takže ty si žil v blahobyte a nás s mamou si nechal trápiť sa.“
Ten hnev, ktorý z neho sálal, doslova naplnil celú miestnosť a pán Stretton si uvedomil, že by radšej mal vziať nohy na plecia. Jessie nebol ten typ, ktorý by niekoho šetril, najmä ak veril, že má pravdu.
„Počkaj, nechaj si to vysvetliť,“ zvolal okamžite a obranne pred seba vystrčil ruky.
Jessie bol pripravený na neho začať vrčať, no všimol si na hornom podlaží pohyb a bolo mu jasné, že Diana je tam a počúva, tak si zahryzol do jazyka a párkrát sa zhlboka nadýchol. Musel zachovať pokoj a rozvahu. Nie kvôli otcovi, ale kvôli svojmu mačiatku.
„Hovor,“ pobádal ho. „Som strašne zvedavý, ako to chceš vysvetlíš.“
Pán Stretton prikývol. „Keď sa mi začalo dariť, poslal som vašej mame značnú čiastku. Nie malú!“ podotkol. „Peniaze sa mi na druhý deň vrátili aj s odkazom, že odo mňa nechce nič navyše. Potom som to skúsil ešte niekoľko ráz, no nikdy ich neprijala. Napokon som to vzdal.“ Mykol rezignovane plecom a pripravil sa na výbuch Jessieho, ktorý neprichádzal.
Pohľad zo zeme zdvihol a všimol si, že Jessie pozerá niekam pred seba, mračí sa a dokonca pôsobil, akoby nedýchal.
„Tú tvrdohlavosť máš po nej,“ skonštatoval a srdce mu v hrudi poskočilo, keď Jessiemu cukli kútiky pier.
Hneď to však zamaskoval a na tvár nasadil tú – pre neho dobre známu – neprístupnú masku. „Prečo ste sa vlastne rozviedli?“ odvážil sa spýtať na niečo, čo ho vždy ťažilo, ale jeho mama o tom nikdy nechcela hovoriť a keď aj tú tému načal, okamžite ju zmenila.
„Miloval som tvoju mamu a váš tiež. Ale občas sa stane, že láska jednoducho vyprchá a to bol prípad mňa a tvojej mami.“
„Takže si ju prestal milovať?“
Pokrútil hlavou. „Nikdy. Raz za mnou prišla – boli ste veľmi malí – a povedala mi, že nie som ten jediný, s ktorým chce byť do konca svojich dní. Vraj ma má rada, ale nemiluje ma. Po vzájomnej dohode som podal žiadosť o rozvod. Nemohol som ju nútiť, aby so mnou bola, no nemohol som ju už po tom vidieť. Ubližoval mi len pohľad na ňu. Bola to úžasná žena, Jessie, a náš sobáš... bol unáhlený. Obaja sme to vedeli. Dôvod prečo sme sa vzali, si bol ty. Ak by tvoja mama neotehotnela, nikdy by sme si nepovedali áno.“
Zostal len ticho sedieť a vstrebával slová, ktoré počul. Ťažili ho a spôsobovali mu nevoľnosť. Myslel si, že otec bol dôvod rozvodu. Že si našiel milenku alebo niečo podobné. Bol dieťa, keď sa to všetko odohralo a mal v tom poriadny chaos. A tým, že jeho mama o tom nikdy nehovorila, nemal si tie spomienky a myšlienky ako utriediť.
„Nikdy nikoho nemala,“ šepol a kmitol pohľadom po otcovi.
„Ja viem,“ prehodil. „Občas, sme bývali v kontakte a vždy mi hovorievala, že sa chce venovať výlučne vám. Mala so svojimi rodičmi ťažký život, možno aj tam to tkvelo.“
Jessie nevedel, čo mu na to odpovedať a tak radšej zostal ticho. V hlave mal kopec myšlienok a bol si istý, že bude trvať dlho, kým si ich uprace. Zahľadel sa na schodisko, po ktorom kráčala Diana a usmial sa, keď došla k nemu a sadla si na operadlo jeho kresla. Jednou rukou ho objala okolo ramien a on sa k nej pritúlil ako sa malé dieťa túli k svojej matke.
Len s ňou sa dokázal cítiť dobre. Ona jediná v ňom vyvolávala pocity, ktoré ho nútili k úsmevu a chuti ísť ďalej. Až keď ju získal späť si uvedomil, že keď bol bez nej, tak len prežíval a trápil sa.
„Ďakujem,“ pošepkal napokon a najskôr si ani nebol istý, či to vlastne povedal nahlas. Cítil voči otcovi vďačnosť, ale z tej jeho zadubenosti stále zostal obrovský podiel, ktorý stoj čo stoj chcel toho pána neznášať.
„Nie je začo ďakovať.“ Pán Stretton sa povzbudzujúco usmial a konečne sa v synovej prítomnosti dokázal uvoľniť. Vďaka energii, ktorá z blondiaka vyžarovala sa cítil nesvoj, keď boli spolu. Síce tam stále čo-to z tej odťažitosti zostalo, ale nie v takej miere.
Zrazu ich vyrušil zvonček a Diana sa vybrala k dverám, aby otvorila. Jessie sa zo svojho miesta ani nepohol a keď dnu vošiel Steve, uškrnul sa. Úškrn z tváre mu však razom zišiel, keď si všimol jeho ponurý výraz a následne na to mu pohľad padol na... Tima? Tonyho? Nespomínal si presne na jeho meno, videl ho len raz, no vedel, že Sam je s ním viac než zapletená.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Diana, čím vzala tie slová z úst Jessieho.
Pán Stretton sa napriamil a zaujato sledoval Steva. „No hovorte,“ pobádal ho, keď policajt už istý čas mlčal, očividne neschopný slova.
„Mason uniesol Sam,“ vysypal. Pôvodne uvažoval, že na to Jessieho pripraví. Po tom všetkom, čím si prešiel mu bolo jasné, že ďalšie problémy, súvisiace so Sam či Masonom neunesie a nemýlil sa, o čom svedčil postoj, ktorý blondiak zaujal.
Najskôr sa mu z tváre vytratila farba a viditeľne sa rozklepal. Zaprel sa do sedačky a celé jeho telo oblial studený pot. Márne si myslel, že všetky tie krušné chvíle majú za sebou. Vlastne si uvedomoval, že bol za idiota, keď dúfal, že Mason už nebude tým strašiakom, ktorý nedopraje ich rodine ani chvíľku pokoja.
Cítil sa presne, ako pred tromi rokmi. Bezmocný, stratený, neschopný. Akoby sa čas vrátil späť a on bol nútený prežívať odznova všetky tie emócie, ktoré neúprosne drvili jeho vnútro a oberali ho o schopnosť dýchať. Len matne si uvedomoval, že lapá po kyslíku, ako keby mal okolo krku slučku, ktorá sa každou sekundou uťahovala viac a viac.
Diana mu položila ruku na plece, ale skoro vôbec mu to nedochádzalo. Bol príliš stratený vo svojich spomienkach, ktoré by najradšej uzamkol do akejsi skrinky a hodil na dno Mariánskej priekopy, aby sa s nimi už nikdy nemusel zaoberať.
„Jessie,“ prihovoril sa mu ktosi.
Hlavou mykol do boku, aby zistil kto to bol, no nezmohol sa na nič, vonkoncom nie na vnímanie okolia. Jediné, čo pociťoval, bol nikde nekončiaci strach. Obrovský a zdrvujúci. Cítil slzy, ktoré zmáčali jeho tvár, no bolo mu to jedno. Chcel len nájsť Sam a priviesť ju domov. Chcel len nájsť Masona a zavŕtať mu guľku hlboko do tela.
Zaťal päste v domnelí, že tým uvoľní to napätie, ktoré sa v ňom nahromadilo, no nepodarilo sa mu to. „Zabijem ho,“ zavrčal cez stisnuté zuby a rukou tresol do opierky.
Diana sa strhla, ale prinútila sa zachovať pokoj a zostala pri Jessiem. Prežil už príliš veľa bolesti, aby sa musel biť s ďalšou. Nebolo fér, že život vždy ubližoval tým, ktorí si to ani trošku nezaslúžili.
„Prosím, upokoj sa,“ chlácholil ho Steve, stojaci pri dverách, akoby tam zrástol so zemou a prižmúrenými očami sledoval Jessieho.
Poznal ho až moc dobre a vedel, že Jessie bol typ, ktorý stresové situácie zvláda, ale toto bolo veľa aj na neho a dôkazom toho boli jeho oči. Iskrili doslova šialenstvom. Aj on sám sa podvedome napäl, keď sa Jessie postavil a z očí sa mu vyvalili slzy.
„Ako sa mám upokojiť?“ spýtal sa až hrozivo kľudným hlasom, ktorý bol predzvesťou výbuchu. „Ten psychopat má moju sestru, jedinú moju rodinu, tak ako sa mám, do piče, upokojiť!“ Jeho tichý hlások prešiel do kriku a aby si uľavil, kopol do stolíka, ktorý nadletel a s tresknutím dopadol na zem, pričom sa ozval poriadny buchot, ako sa sklený povrch stola rozbil na milióny kúskov a popritom na zem popadali aj veci, ktoré na ňom boli poukladané.
Diana samovoľne vystrelila na bok a chcela sa po Jessiem natiahnuť, aby ho zastavila, no radšej sa zdržala a rukami sa objala. Nikdy ho nevidela v takej hroznej agónii.
„Vraj upokoj sa...“ frflal a pochodoval dookola. Nesústredil sa na nič, len na svoj žiaľ. Pred očami mal všetky tie hrozné obrazy z jeho minulosti. Všetky spomienky na katastrofy, ktoré už Mason spôsobil, od únosu Diany, po smrť jeho mami.
Zavrčal a kopol do komody. Niekto sa mu prihováral, ale bolo mu to ukradnuté. Chcel si len vybiť zlosť na toho bastarda a chcel ho uškrtiť vlastnými rukami. Nedá si pokoj, kým to neurobí. Musí sa mu postiť za všetko zlo, ktoré napáchal.
„Jessie!“ Odrazu ním ktosi tresol o stenu a pridržal ho tam, až kým sa neupokojil.
Pozeral do priateľových očí, naplnených zdanlivým pokojom. Pár ráz naprázdno prehltol a prikývol, aby mu dal znamenie, že vníma.
„Nájdem ju,“ prisľúbil smrteľne vážnym tónom a chcel niečo dodať, ale nemal na to čas.
Ako náhle pustil Jessieho, jeho telo sa takmer bezvládne spustilo na zem. Oboma rukami si zašiel do vlasov a nechal sa plne ovládnuť plačom. Nebolo dôležité, kto všetko ho vidí pri tom, ako narieka, ako dajaké malé decko. Chcel to len vypustiť von.
Keď ho Diana objala a svojim dotykom do jeho tela vyslala trocha tepla a nehy, konečne sa prinútil pozviechať. Nechal sa ňou učičíkať a zatlačil slzy do úzadia, spolu s bolesťou a strachom.
Vyškriabal sa na nohy, hlava sa mu nepríjemne zatočila pri tom, ako prudko vstal. Musel sa podoprieť steny a jednu ruku nechal omotanú okolo svojho sveta. Kým bude mať Dianu pri sebe, bude to zvládať, nech sa udeje čokoľvek.
„Kde začneme?“ spýtal sa odhodlane a jeho tvár olemovalo nepekné zamračenie, keď si všimol Stevovo nesúhlasné zavrtenie hlavy.
„Nechaj to na mňa,“ prikázal jeho priateľ, aj keď už dopredu vedel, že s Jessiem boj nikdy nemôže nevyhrať.
„Nemysli si, že budem sedieť doma, keď je moja sestra ohrozená na živote!“ zasyčal Jessie až príliš nepríjemne.
Steve stiahol hlavu medzi plecia a poškrabal sa na šiji. „Vlastne neviem,“ odpovedal na jeho predošlú otázku.
Pripadal si bezradný a tápal v tme. Doslova.
„Ja by som možno vedel,“ ozval sa Tony a urobil jeden krok smerom k Jessiemu, ktorý ihneď zbystril. „U Lacey. Naposledy som videl Masona tam,“ zarazil sa, „a nie je to tak dávno,“ dodal.
Steve a Jessie si vymenili rýchle pohľady. „Myslíš Lacey Hatchettovú?“ ubezpečoval sa Steve.
„Presne tak.“
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 21.:
Mima, tak ja už vážne nviem, čo napísať alebo povedať alebo...
Toto je asi najlepší real príbeh, aký som čítala. Pán Streeton a Jessie... ten ich rozhovor... no ja som z toho jednoducho nemohla. Mala som pocit, že asi budem plakať od šťastia, no chvala bohu to nezašlo až tak, ale keď prišiel Steve a Jessiemu povedal o Sam a tá jeho reakcia... normálne som si to predstavovala, akoby to bol nejaký film a to ma dostalo. Najmä keď si zašiel rukami do vlasov a začal plakať. To ma dostalo a normálne mi vyhŕkli slzičky.
A to mňa len málokedy niečo dojme, pretože som náročný čitateľ a aj pri filmoch to je podobne. Všetci plačú a ja pretáčam očami. Ale toto.... dokonalosť, Mims.
Tuhle kapitolku čtu už poněkolikáté a hlavní důvodem je, že mě pořád doma otravovali a já si ji nemohla přečíst v klidu, abych si ji vychutnala.
Nicméně mi vůbec nevadí, že jsem ji četla několikrát, protože je úžasná!
Pan Stretton je vážně milý chlapík a když mluvil o vztahu s jeho ženou, bylo mi ho líto.
Udivuje mě, že nechtěla Jessiho matka od něho peníze. Já byhc je brala hned! Ale dobře, měla k tomu svoje důvody.
Moc se mi líbila Jassiho reakce na Samin únos. Těším se na další!
O môj Bože! To je teda dráma
Tak, Jessie si to s otcem vyříkal, to je dobře. Koukám, že jsem Strettonovi křivdila, myslela jsem, že rodinu rozvrátil on a ono to zatím bylo jinak.
Jessiho reakci se ani moc nedivím, když vezmu v potaz čím vším si prošel, není se čemu divit, že ho to takhle porazilo. A ta mrcha Lacey snad vyklopí všechno co ví. Těším se na další kapitolu.
Deny, keď to teraz opomínaš, uvedomujem si, že máš pravdu. Vzťah Jessieho a jeho otca je totálne neštandardný, ale neviem si to predstaviť inak. Hlavne preto, že Jessie je Jessie a obvykle si vydupe svoje - vďaka čomu sa mu ako právnikovi darí (aj keď momentálne nemal ružové ) A Lacey je tak mimo, že tá už sever nenájde nikdy Ďakujem ti
Tethys, dlho som premýšľala, ako Jessie zareaguje a nič iné mi neprišlo... reálne? Jeho život sa dostal do tých správnych koľají - relatívne - a nakoniec príde Mason a zas a znova všetko zničí. A určite prídu na spôsob, ako Lacey zmiasť a dostať od nej, čo potrebujú Alebo nie? Ďakujem pekne
Jsem vážně ráda, že si to Jessie se svým otcem tak nějak vyjasnil.
Ale Jessieho chování mě tedy opravdu překvapilo. Samozřejmě, právě se dozvěděl, že jeho sestru unesl psychopatický dealer, ale naháněl mi strach.
Doufejme, že když se přitlačí na pilu, Lacey vyklopí všechno, co ví.
Těším se na další!
Takže nakoniec Jessie celkom dobre zvládol rozhovor s otcom a dozvedel sa dosť krutú "pravdu" a o vzťahu jeho rodičov... Ale sranda, že otec má väčší rešpekt pred synom, skôr to býva naopak, že syn sa bojí otca A tá krava Lacey (bože, čo je to za meno) nech radšej rýchlo zistí, kde je sever, lebo bude zle !!! Teším sa na pokračovanie
Blacky, tvoj komentár ma mierne pobavil Vieš, ako sa vraví, každá minca má dve strany, na to nikdy netreba zabúdať. Pani Strettonová bola hrdá a tvrdohlavá, presne ako Jessie A nebuď taká negativistická, "Ochechula" toho vie dosť, aby im mohla pomôcť Len musia pritlačiť na správne miesto Ďakujem ti pekne
oujeeeeeeeee co mam k tejto kapitole povedat? dedko stretton ako ten milujuci a zavrhnuty? no do vtacej zadnice, to som necakala, ich matka bola tak nezne stvorenicko, ze clovek ani nepomyslel, ze by ona mohla chciet koniec,aj ked sme sa snou stretali len cez jesinkov pohlad a syncekovia vnimaju matky ako anjelov za kazdych okolnosti takze on sa pokusal a tvrdohlava radsej nechala svoje deti bez penazi no fajn, tak ja sa ho pokusim vnimat menej kricky, rada by som verila, že nieco vyriesia aj ked viem ze to tak nebude hadam hentá sfetovana ochechula pomoze aspon trosku
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!