Nový deň, nové príležitosti a nápady.
30.04.2013 (13:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1015×
Horko ťažko som sa vytrepala z auta. Dnešná noc bola príšerná. Vôbec som nemohla spať. Hlavu som mala stále plnú Sama a Arwen.
Ležala som pri Brianovi a sledovala jeho pokojný spánok. Neustále som rozmýšľala a došla som k záveru, že tentoraz za to Arwen nemôže. Tomu som bola popravde rada. Nechcelo sa mi ju viniť ďalšie tisícročia. No Sam...
Povzdychla som si a šla ku Spencer, ktorá stála neďaleko školského autobusu. Prečo musíme isť na nejaký výlet práve teraz?
„Ahoj... Deje sa niečo?“ Dobrosrdečný úsmev jej zamrzol na tvári.
„Ale... to nič,“ vysúkala som zo seba a sledovala, koľkí už prišli. Nebolo ich veľa.
„No tak, mne sa môžeš zdôveriť,“ sklonila sa ku mne.
„Nemám chuť to rozoberať!“
Preletela mnou svojimi tmavohnedými očami.
„Ako chceš,“ odvetila krotko, „ale keď budeš chcieť, rada ťa vypočujem.“
Zdvihla som pohľad. „Ďakujem.“
Prikývla a otočila sa k práve prichádzajúcej profesorke. Tá spustila monológ o tom, ako sa máme správať a tak ďalej. Proste kecy.
Nasadli sme a dve hodiny sa vliekli v tej starej škatuli zvanej autobus.
V autobuse sa veľmi spať nedalo, takže som si to vynahradila v múzeu. Sprievodca bol taký nudný, že som nebola sama koho museli štuchať, aby neodkväcol na zemi.
Po skončení profesorka zahlásila, že máme hodinu a pol rozchod. Uľavilo sa mi. Už len štyri hodiny a budem doma. Ľahnem si a zaspím. Aspoň na chvíľu ujdem od reality.
Vyšla som von a zbadala Spencer. Hrýzlo ma svedomie, že som na ňu ráno tak vybehla. Chcela mi len pomôcť.
„Môžem sa k tebe pridať?“ opýtala som sa pokorne.
„Jasné,“ usmiala sa akoby nič.
Zamierili sme teda do butikov, a tých tu bolo dosť. Musím povedať, že bola zábavné sledovať, ako sa navliekala do všetkého možného a potom pózovala. Tak dobre som sa už dlho nezasmiala. Samozrejme, občas som sa pridala aj ja. To by predsa nebolo ono!
„Stále mi nechceš povedať, čo sa stalo?“ nadhodila, keď sme sa uvelebili pri jednej kaviarni a pili kávu.
Vzdychla som si a mlčala.
„Nechaj ma hádať,“ navrhla, „ide o chlapa, však?“
Otupene som prikývla.
„Tak, čo sa stalo?“ naliehala.
„Vieš... myslela som, že ma ľúbi,“ začala som a miešala kávu, na ktorú som už nemala chuť. „Teda... tak to vravel, ale... potom sa stala vec, z ktorej ma obvinil, no ja som to neurobila. A potom, keď mal problém a ja som mu pomohla, sa okamžite vrhol k inej. A keď zbadal, že som tam aj ja tak...“ potlačila som vzlyk, „Mala si ho počuť. To jeho ďakujem bolo... len tak. Proste povinnosť. Ani ma neobjal ako ju, len mi podal ruku.“
„Koho ju?“ nechápala.
Zaváhala som. Nemusí vedieť viac. „Bola so mnou aj jedna baba.“
„Aha.“ Chvíľu vyzerala, akoby si to dávala dokopy. Potom sa na mňa skúmavo zahľadela, akoby sa bála, či ma nenaštve. „Hm.. ide... ide o Briana?“
Pokrútila som hlavou. „Nie. Ja a Brian... " chvíľu som hľadala vhodné slová, „to je niečo úplne iné.“
Lišiacky sa usmiala. „Niečo vážne?“
„Ako sa to vezme."
„Ale ty ľúbiš toho druhého... toho...“
„Sama,“ prisvedčila som skrúšene a hľadela do kávy.
„A Brian...?“
V tom okamihu sa však dovalil Alex.
„Chcem sa s tebou porozprávať,“ oznámil mi a pozrel na Spencer, „osamote.“
„Ak si si nevšimol máme rozhovor,“ odvrkla som.
„Spencer si rada niečo pekné dokúpi, však?“ Sladko sa na ňu usmial,
Otvárala ústa, že bude namietať, no len čo na ňu žiarivo pozrel automaticky sa zdvihla a odkráčala. Uznávam, že tomu pohľadu by ťažko niekto odolával. Preto som sa nedivila.
Samoľúbo sa usmial a sadol si oproti mne. Oči mu takmer hneď zvážneli.
„Potrebujem tvoju pomoc,“ vyrukoval.
Nadvihla som obočie a zo záujmom si ho premerala.
„A s čím má pán Dokonalý problém?“
„S tvojou sestrou. S Arwen.“
Vytreštila som oči a skoro som zletela zo stoličky.
„Čo...?! Ako...?!“
„Nie je to jedno?“
„Dopekla, jasné, že nie!“ zvolala som rozčúlene.
„Počul som ju, ako sa o tom s niekým bavila.“
Prižmúrila som oči. Arwen by to sotva hovorila nahlas. A s ostatnými spolužiakmi už vôbec nie. Ale počkať! Nebola v centre Erin? Tým by sa to vysvetľovalo.
„Aha... No, neviem, čo presne si počul, ale my dve sa nebavíme, ak ti to uniklo.“
„To mi je ukradnuté.“
„Tak čo chceš?“ spýtala som sa zmätene.
Zhlboka sa nadýchol. Vyzeralo to, že sám neverí tomu, čo sa chystá povedať. „Chcem ju získať.“
Pretočila som očami a otrávene si vzdychla. „Zase ďalší...?! To snáď nie je pravda!“
Neveselo sa usmial. „Teda vieš o tom Tomovi, či ako sa volá...“
Zamračila som sa. „Čo? Aký Tom?“
„Vyzerá to, že s ním chodí,“ odvetil a zlovestne pukal hánkami. „Či počkaj...! Mala si na mysli niekoho iného?“
„Sama,“ odvetila som takmer nepočuteľne.
„Čo?“ vytreštil oči. „Dofrasa! To mení plán!“ povedal viac sebe ako mne.
Nechápavo a zároveň ostražito som naňho pozrela.
„Aký plán?“
„To nechaj tak,“ zahováral rýchlo a bodro sa na mňa usmial. Nadvihla som obočie a čakala.
„Nechaj to tak,“ varoval ma jemne, no aj tak mi naskočili zimomriavky. „Preto som za tebou neprišiel.“
„A prečo si teda prišiel?“ vyzvedala som.
„Si jej sestra. Vieš, čo na ňu zaberá.“
„Ale! Casanova nevie ako na babu? To je novinka,“ uškrnula som sa.
Prižmúril oči.
„Obaja vieme, že Arwen nie je práve obyčajná.“ Z jeho hlasu ma až vystrelo.
Skúmavo som si Alexa premerala. Žeby vedel o tom, čím sme? Jeho arogantný pohľad hovoril za všetko.
Potom sa mi vynorila spomienka ako na telesnej poslal Arwen k zemi.
„Tak ako ty?“ odvážila som sa. Samozrejme! Človek by anjela predsa nezložil jednou ranou do hlavy! Iba ak by nebol anjel a to by som vedela.
Usmial sa. Avšak bol to skôr úškľabok ako úsmev.
„Niečo také.“
Prečo by som mu mala pomôcť? Veď je to len ďalší hajzel, ktorý sa potom otočí za inou.
Rozmýšľaj! Zapriadol hlások. Ak mu pomôžeš, môžeš získať Sama späť.
Ja už neviem či ho chcem.
Ale vieš! Miluješ ho.
Ublížil mi!
Čo ak to teraz ľutuje? Poznáš ho. On nie je sviňa.
Vyzeralo to inak! Ale... to je fakt. Sam nie je taký...
Pevne som Blondiačikovi pozrela do očí.
„Dobre. Pomôžem ti. No chcem vedieť, či to s ňou myslíš vážne!“
„Myslel som, že sa nebavíte,“ podotkol.
„Bavím, nebavím je to stále moja sestra. A ak jej niečo neprajem, tak je to ďalšia bolesť z lásky. Takže? Chcem jasnú odpoveď! Je to len nejaká frajerina alebo to myslíš úprimne?“ Alex mi je síce sympatický, ale človek nikdy nevie. Hoc popravde si myslím, že je pre moju sestričku ako stvorený. Nie každý vie tak nasrať ako ona. A to už je čo povedať. Okrem toho, čo som ich spolu videla, vyzeralo to, že to medzi nimi iskrí.
Pohľad mu zmäkol. „V tomto mi môžeš veriť. Arwen je...“ zahľadel sa do blba, „ je mojím slnkom v temnote. Naozaj mi na nej záleží.“ Uprene som ho sledovala. Tuším ju vážne ľúbi. Tá má teda šťastie...
„Fajn. Pomôžem ti. Najprv mi však niečo povedz o tom Tomovi.“ Ako náhle som vyslovila jeho meno, v očiach sa mu zablyslo.
„Je to človek,“ zavrčal. „Taký... tridsiatnik. Povedal jej, že ju miluje.“
„A čo ona?“
„Pravdepodobne tiež,“ hovoril a skoro nehýbal čeľusťami. „Nespomínala si nejakého Sama?“
„O toho sa postarám,“ vyhŕkla som hneď.
Zdvihol hlavu. „Ako?“
„Pokúsim sa ho získať späť.“
„Ty...?“ Umlčala som ho pohľadom. Pochopil.
„Arwen ho chce?“ opáčil.
„Asi nie. Nikdy sa nemali príliš radi. Aj keď v poslednom čase sa zblížili, no nemyslím, že Arwen javí záujem. Zatiaľ.“
„Takže musíme konať rýchlo.“
„Súhlasím.“
Usmial sa svojím čarovným úsmevom a podal mi ruku. „Poďme na to, partnerka.“
Potriasla som si s ním a spoločne sme sa vrátili k autobusu.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Hra Padlých - Nenávisť - 30. časť:
Baby,veľmi pekne ďakujeme.
All a Alex spolupracujú? No to je mi novinka! Ale skvelý nápad. Hádam im to vyjde, lebo Sam+All a Arwen+Alex je naozaj skvelá predstava.
Perfektné ako vždy
ooooo, to jenieco super,
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!