OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 5. časť



Chameleónka - 5. časťAj Pomstiteľka má city, kto ich v nej rozpútal? A je na blogu naozaj len náhodou?

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Pomstiteľka (prispievateľ)

Pridané:       28. mája o 17:O9

Status:          obmedzený

Zaujímavosť dnešného dňa:       Odhaľ sa!

Minulosť vás stále dobehne. Aj v ten najvšednejší deň... Presne ako vravíš, Chameleónka, aj teba dobehne a vo väčšej miere, ako si myslíš. Viem kto si. Myslíš si, že som taká sprostá? Tak to sa mýliš baby, prišla som tu síce neskôr, ale netrvalo mi dlho, aby som si všetko zistila. Fakt si si myslela, že utečieš? Predo mnou sa neschováš! A budeš ľutovať, prisahám Bohu, ak vôbec je, že budeš. Upratovanie začalo a čoskoro to pochopíš, len si si to možno ešte nespojila. Tvoja smola. Samozrejme, máme kopu času a dosť obetí. Nečakala som, že jedna vražda ti napovie.

Prídeš ku mne sama, poznám ťa predsa ako vlastnú dlaň Chameleónka. Lepšie ako ten tvoj Anjel, či Slnko. Sama pribehneš a hodíš sa mi k nohám. Obe vieme, že keď ti to dôjde nezastavíš ma. Si na to prislabá.

 Či ti dám druhú šancu, pýtaš sa? To ešte neviem... ako som hovorila, času dosť. Budeš si musieť vyčkať drahá. Všetko je na začiatku a zatiaľ sa mi darí.

Slečinku našli ráno na svitaní... ouha rýmujem! Ale teraz vážne. Slečinku Dokonalú našli v jame až ráno, keď prišli robotníci. Dostalo sa to do večerných správ a verte mi, nebolo mi všetko jedno. Skoro som si cvrkla do gatí a možno aj horšie. Stačilo, aby som pozrela na to miesto a úplne som stuhla. Ako náhle som však počula: „...tragická nehoda sa...“ uvoľnila som sa a takmer sa usmiala. Takmer. Rodičia sediaci vedľa, by si to určite všimli a to som nemala za potreby. Pomaly som sa zdvihla a šla do izby. Otvorila som knihy a s o niečo ľahším srdcom som sa začala učiť.

Musím sa priznať, že v tú noc som nemohla spať. Nie pre výčitky. Skôr... užasnutie. Stále som videla jej veľké oči hnedastej až čiernej farby, vyvalené od bolesti, červené od sĺz. Keď uvidela moju tvár zaliala ju nádej. Skoro som sa vtedy rozosmiala.

Samozrejme, že ma spoznala, jasné, myslela si, že jej pomôžem, bola som predsa tá dobrá. Agresívna v amoku, ale dobrá. Dievča, ktoré sa vždy spamätalo a bolo nápomocné. Pff. Vtedy to bolo iné. Boli sme na všetko dvaja. Krotil ma, bola som ticho a iba som vrieskala od zúrivosti, zúfalstva a pocitu ukrivdenia. Boli sme spriaznené duše, stále sme. Kráčame na našich cestách labyrintmi, ale stále sa nájdeme. Naše srdcia spojila nenávisť, spoločné plány, predstavy...

Najprv sme sa nerozprávali. Stáli sme vedľa seba, jemne sa držiac okolo pliec. Boli sme hanblivý, no v tej chvíli sme sa cítili zrastení. Stačil letmý dotyk , jeden kradmý pohľad, aby sme vedeli, že k sebe patríme.

Potom sa to rozbehlo. Rozprávali sme sa čoraz viac, po škole sme spolu trávili celé hodiny. Minúty leteli a my sme splietali nádherné sny o tom, ako raz zažiarime, že budeme slávny a Ničitelia budú žobrať o našu pozornosť. Máme toľko spoločného! On bol však iný. Snažil sa ich chápať a mňa to fascinovalo. To ako sa z jednej minúty na druhú menil z anjela na diabla. 

Preto som sa snažila byť dobrou. Chcela som vyskúšať jeho taktiku. Bolo to dobré divadlo, avšak on... menil sa tak rýchlo, že som nevedela, čo urobí na budúce...

Vedela som, že je ku mne úprimný. Jeho slová, gestá, planúci pohľad v rozhovoroch o pomste, alebo ustarostene stiahnuté obočie a nervózne hryzenie pery, keď ma čakal pred WC-kom... Jeho pravé city ku mne však odhalil až na konci siedmeho ročníka.

 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Pomstiteľka (prispievateľ)

Pridané:       28. mája o 19:19

Status:                  verejný

Slovko na úvod:    Začiatok

 

Marilyn Manson škriekal z jeho slúchadiel. Divila sa, prečo ešte neohluchol. Kráčali zo školy pomaly a uvoľnene. Desivý siedmi rok bol za nimi. Vysvedčenia zvierali v rukách, slnko jasne žiarilo. Celé Sídlisko II. bolo úžasne tiché. A možno boli iba príliš nasiaty eufóriou, aby vnímali hluk. Prechádzali chodníkom, ktorý odnepamäti nazývali Veľký, potom prešli cez cyklistický, okolo Kauflandu, až šli vedľa Torysy. Vedľa bola koľajnica. Vždy po nej lozili ako akrobati. Teraz si len užívali prechádzku, oblohu bez mráčika, vôňu leta, ticho stromov a trávy.

Ich rodičia boli v robote, celý deň mali pre seba. Mierili k nej domov. Tam sa cítil bezpečnejšie než u seba.

Usadili sa do jej ponuro bielej izby s čiernym nábytkom so sivo-červenou posteľou. Bolo to po prvý raz, čo boli takto sami.

„Nie si hladný? Máme kura a pečené zemiaky,“ ponúkla ho rozpačito. Musela niečo robiť. Jeho vôňa ju úplne opantala a čierne obtiahnuté tričko mu dokonale obkresľovalo telo. Spod kraťasov vykúkali štíhle nohy.

Usmial sa. „Nemáš kolu?“

„Jasne, bude dole.“ Ticho ju nasledoval. Na perách sa mu pohrával napätý úsmev. Cítila sa nesvoja. Kým zošli do kuchyne zabudla, prečo tam vôbec šla. Pohár jej skoro vypadol z ruky. Čo je to s ňou?

Zasmiali sa. V izbe nadhodili zvyčajné témy. Čo budú robiť cez prázdniny, kedy sa stretnú... sedeli tak ako vždy, v tureckom sede vedľa seba. Ako pil ruka sa mu znenazdajky pošmykla a celá voda skončila na ňom.

„No super!“ zanadával. „Sorry, nie je to na posteli?“

„ Nie, v pohode. Ale tvoje triko je na tom horšie,“ zasmiala sa a jemne si zahryzla do pery, sama nevie prečo. Podišla k skrini a podala mu tričko ACDC, čo jej dal na narodky.

„Dík.“ Zamrmlal. Bože bez trička bol nádherný! Vypracované brucho, štíhle ramená, opálený, bez chĺpka... odvrátila zrak. Všimol si ako naňho zízala. Podišiel k nej. Tričko nechal pohodené na posteli. A Pomstiteľke sa po prvý raz rozbúšilo srdce od niečo iného ako zlosti, či strachu.

Opatrne zobral jej ruku do svojej, hebkými prstami jej kresli po dlani, potom ľahučko pohládzal kostičky ruky, zápästie, až si to šinul k ramenu a na koniec na šiju. Dlane mal horúce, no ňou prešiel mráz. Preglgla, keď ju pohladil po líci.

Prišiel ešte bližšie, placho zdvihol zrak, zelenkavé oči na ňu uprene, nežne hľadeli. Ani si neuvedomila, že pootvorila pery a neisto sa usmiala.

A potom sa to stalo. Pery sa im nedočkavo a zmätene zrazili.

Nechajte komentár:

Sandy

Bolo to krásne...! Toto je oveľa lepšie, než o smrti a sexe a neviem o čom... Žeby si si moje slová vzala k srdcu? (Neboj, veľké nádeje si nerobím.)

 

Pomstiteľka (prispievateľ)

Dobre robíš. ;-) Toto bol iba malý skrat vo vedení, podobné už nečakaj.

 

ED2O

Tento štýl ti sekne. Ale aj tak som verným fanúšikom tvojich krvákov!! To, čo si dala teraz, bolo fajn, no dúfam, že pokráčko bude brutál!

 

Pomstiteľka (prispievateľ)

To ti sľubujem! :-D

 

Pridajte reakciu...

 

 


 

Ako tak pozerám, klesá mi tu počet čitateľov, z čoho mi je troška smutno... A ak sa vám niečo nepáči, som otvorená kritike, pretože podľa mňa je lepšia než pochvala, hoci sa mi dostalo aj tej, za čo som neskutočne vďačná Smile, :, , FILADE, Soletke aj Lili, ktorá síce nekomentuje, ale viem, že sa na túto poviedku tešila a niečo si už prečítala. Takže, nebojte sa ma aj riadne skritizovať. ;) ;) Autorom nič tak nepomôže ako dobrá kritika, pretože chybičky sa stále nájdu a nikto nemôže byť dokonalý, hoci zopár takých autorov poznám. :P :D


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 5. časť:

3.
Smazat | Upravit | 18.03.2015 [11:32]

No teda! :D Síce si nie som istá, či ten druhý príspevok bol z reálu, ale páčilo sa mi to... aj ten prvý, aj druhý. Momentálne ma nenapadá žiadna kritika, tak sa na mňa nehnevaj, že to náležite neokomentujem. Ale idem čítať ďalšie! Som zvedavá, čo na to Chameleónka, a taktiež na pokračovanie toho príbehu s Pomstiteľkou a tým sexy chalanom. :DD

2. Trisha přispěvatel
15.03.2015 [22:37]

TrishaMilá vw, ano je to osobne, ale myslim, ze najväčšie prekvapenie ešte len príde. Nuž ano Pomstitelka je trocha romanticka... co sa tyka tejvety moja chyba neupravila som si to dobre.. Emoticon Takze chces vediet nieco o ostatnych?? Nad tym som neuvazovala... mozno nieco zosmolim, ale neslubujem. Emoticon

1. vw
15.03.2015 [21:33]

So it is personal? Poor Chameleonka, you are in creepy trouble. Keď som sa dočítala o realizácii vraždy, prebehol mi mráz po chrbte. Pomstiteľka je čím ďalej tým vzrušujúcejšia a hrozivejšia a náhľad do jej vzťahu so spolužiakom bol jednoducho božský. A tým myslím nežnú siedmacku romantiku aj predchádzajúce spriadanie plánov, premenlivosť a snahu chápať. Ikeď nemôžem povedať, že by som veľa logiky našla v spojení "bola som ticho a iba som vrieskala od zúrivosti...". A komentárový úsek je kapitola sama o sebe. Rada by som zistila čosi aj o Sandym a a zvyšku osadenstva, tak ako o Bubinke a Killerofheart-ovi. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!