Obyčajný život, normálny deň... Alebo nie? Minulosť nie je vždy pekná.
28.02.2015 (10:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 808×
Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com Denník užívateľa Chameleónka (webmaster) Pridané: 25. mája o 18:44 Status: obmedzený Slovko na úvod: krása obyčajného dňa. |
Je pekné vidieť môj blog na výslní. Dnes sa teší mimoriadnej obľube. Je tu viac ako polovica prispievateľov. Práve som dorobila anketu o najlepší článok, keď sa mi ozvala SiLvInKa. Ako vždy pýtala sa ma, či mám rozpísané niečo nové, či by som s ňou nechcela začať novú poviedku... atď. Nenechá ma ani na chvíľu na pokoji. Odpíšem, že mám prácu a vypnem chat. Škoda, že zoči-voči nemôžete nikoho vypnúť. Aj preto som už odignorovala minimálne tri návrhy na stretnutie. Nemám nič proti nej, vyzerá ako celkom milá baba, ale naše rozhovory sa vo väčšine vzťahujú iba na módu, ju, ju a ju. Neustále bľaboce o sebe, o tom aká je skvelá a prečo som sa nevyjadrila k jej najnovšej poviedke. Bože... tie jej poviedky... moje majú možno menej šmrncu, ale Ódu na rifle by som v živote nenapísala. Alebo prózy, kde sa v jednom riadku desaťkrát povie: a, takže, ja. Na to nemám nervy. Problém je, že som príliš milá na to, aby som ju odpískala kade ľahšie. A pri tom je to šestnásťročné dievča na bilingválnom gymnáziu. To by malo svedčať o nejakej tej úrovni...
Ak mám byť úprimná na tomto blogu je viac podivínov. Každý , čo sme tu má o koliesko viac. A viete, čo? Páči sa mi to. Milujem to tu, pretože konečne mám pocit, že niekam patrím a najlepšie na tom je, že všetci máme ten pocit. Máme síce niekoľko spamerov a pár... nadmieru sexuálne priťahujúcich členov (neznášam slovo úchyl) , ale to je malina. Cítime sa tu bezpečne. Je to domov, náš vysnívaný svet, malá nejaká náhrada nesplniteľného sna. A som viac ako hrdá, že som mu mohla položiť základy. Akoby som si stvorila dieťa, ktoré každým prispievateľom získava tetu, uja... No žiaden strach. Nie som tehotná. Viem, naznačila som to v minulých článkoch a zabudla som sa k tomu vyjadriť. Bol to planý poplach. Našťastie.
A presne o tu ide. Planý poplach, prekrútená verzia, fakt. Žiaden článok nemôžete brať úplne vážne. Ani jeden. Dokonca ani moje. Nepoznáme sa a teda nevieme, či sú to len písačky, či realita. Nikoho tu nepoznám, nikto nepozná mňa. A tak mi to vyhovuje. Nemám potrebu sa zbližovať. Píšem a som tu, pretože je to jediné, čo viem. Čo milujem a potrebujem viac ako dýchanie. Keď to zdieľam s ostatnými hreje ma pri srdci. Vytvorila som niečo pre seba, aj iných. V tom to je. Zdieľať niečo, porozumieť si, skúšať to, keď to nejde...
Napríklad taký Killer of the heart. Viem, že má pätnásť, okuliare deväť a pol, uhry ako Mont Everest, ale nádherné zuby, ktorými sa často chváli. Je vycivený, vlasy ako Elvis a miluje PC hry. Píše román a Temnej Elfke, ktorá sa zamiluje do človeka. Poviedky má plné erotiky, ale nie hnusnej. Naopak je jemný, pozorný, no prelietavý.
A Bubinka... vystupuje ako devätnásťročná, stačilo mi však pár rozhovorov a bolo mi jasné, že má viac. Je rozvedená, syn práve nastúpil na elektrotechnickú školu a jej najväčšou vášňou je pečenie, hlavne s rumovými príchuťami, ktoré určite neskončia v koláči.
Ako to všetko viem? Čítam príbehy. Čítam medzi riadkami a rozhovory s nimi to potvrdzujú. A nepotrebujem vás vidieť, nechcem vás vidieť. Ja sa zdržujem ďalej pretože to, čo chcem už mám. Môj najväčší sen sa splnil a preto sa oddávam štúdiu. Študujem vás, mňa a okolitý svet aj keď neznášam realitu. Prečo? Aby som sa konečne odnaučila od svojej najväčšej chyby.
Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com Denník užívateľa Chameleónka (webmaster) Pridané: 27. mája o 22:32 Status: verejný Slovko na úvod: Načo si vymýšľať? Veď je taký krásny všedný deň! |
„... A čo si vlastne chcela?“ spýtala sa jej kamoška nasledujúc ju do obchodu s darčekovými predmetmi.
„Kuchynskú zásteru,“ odvetí zamyslene a práve po niekoľkých preletí pohľadom.
„To ti nemôže ušiť mamka?“
„Hej jasne. Už ju vidím, teraz po nočnej...“ prehodí ironicky sa a nadvihne obočie. „Ešte zaspí a prišije si palce.“
„Aspoň ju rýchlo preberie.“ Zasmejú sa, ale predsa na ňu vrhne karhavý pohľad.
„Radšej ju kúpim. Chcela som niečo... vieš... bláznivé.“ Musí uznať, že sexy zástery sú celkom fajn, ale načo mu to bude, keď pod ňou bude rovnako krásne, ak nie krajšie, telo?
„A pre koho...?“ spýta sa kamoška, no vzápätí jej to dôjde. Môžeme ju nazvať Anjel.
„Videla som nejaké na nete. V obchode majú väčšinou rovnaké modely,“ poznamená po chvíli.
„Tiež som nad tým rozmýšľala,“ prehodí Chameleónka zamyslene.
Prechádzali sa po meste a jej to pripomínalo staré časy. Vtedy sa videli každý deň. Teraz sa sotva vidia raz za mesiac. Hold, stredná zmení veľa a tejto jednej veci je jej ľúto.
„Koľko ste už spolu? Dva roky?“
Šťastne prikývne. Pri zmienke o ňom sa inak nedá. Pamätá si, že po ich prvom Valentíne, kedy Anjel zbadala fotku, ktorú si urobili v ateliéry, sa jej pýtala kde sa sfotili. Po odpovedi, povedala jej, že úprimnejší úsmev u nej nikdy nevidela. Zapýrila sa. Čo mala povedať? Pri neustálych hádkach, hoci je iba poslucháč, sa inak nedá. Chameleónka nefalšuje emócie.
Na rozdiel od nej. V básni Anjelovi napísala riadok, perfektne ju vystihujúci: ...stále skrýva sa za úsmev. Lebo nikdy pri nej nevie, či sa smeje preto, lebo je rada, alebo zasa vo vnútri trpí. To je na Anjelovi jedna z mála úžasných vecí, hoci občas pekne otravných. Sem tam si vyčíta, že hoci ju volá najlepšia kamoška, neviem to odhaliť. Môže byť však rada, a je, že aspoň na pár milimetrov si ju predsa pustila pod kožu. Je to aký malý zázrak. Zaujíma ju, či sa nejakému chlapovi podarí prebiť sa až k tomu „tvrdému“ srdiečku. Ak sa taký nájde, drží mu palce a varuje, že ak ho zlomí, schytá to na plnej čiare.
Takže, to je Anjel. Jej najmilší blonďavý, modrooký človiečik hneď po rodine a Slnku. Slnko alebo princ na bielom koni. No jej sa vždy viac páčili čierne. Presne ako jeho vlasy...
„Vnímaš ma?“ vyruší ju Anjel zo zamyslenia.
„Hej, hej, chcela si sestre kúpiť tričko,“ ubezpečuje ju rýchlo. A tak sa flákajú po meste. Nakoniec skončia v Maxe na zmrzlinovom pohári a čokoládovým koláčom s pomarančovým džúsom. Je teplo, rozprávajú sa... a až teraz si uvedomí ako obe dospeli. Ich témy sú vážnejšie, konštruktívnejšie... kam sa podeli časy hrania sa na príbehy, ktoré teraz dávajú na papier?
Na jednej strane je rada, že sú preč, na druhej... cnie sa jej. Doma si sadne a usmieva sa do blba, potom pozrie na fotku z Valentína.
Vďaka nemu sa necíti sama, je pri nej, utiera jej slzy. Jej Slnko, čo roztrhalo okovy tmy a vytrhlo z jej srdca črepiny. Teraz sa konečne cíti nádherná, milovaná a už nikdy sa nemusí báť.
Nemusí... ale ona to cíti. Vie, že je naivná, keď si myslí, že už to nezakúsi.
Práve naopak. Toho sa najviac desí, že ho stratí, keď si uvedomí, kto vlastne je. Beštia v tele plaza. Chameleón... korisť aj predátor.
Minulosť vás stále dobehne. Aj v ten najvšednejší deň, naivne si myslíte opak.
Kiežby to bolo čo najneskôr...
Nechajte komentár:
Bubinka (prispievateľ) A ja som sa tešila, že konečne si napísala niečo pozitívne... Musela si tam tie posledné 4 riadky??? Bolo to krásne, milé, zo života, ale ten koniec... ako fakt...! Chameleónka (webmaster) Prepáč Bubinka, ale tento článok odzrkadľoval realitu od slova do slova, takže áno, museli tam byť ;-). Veď to by som nebola ja, keby som si to nepokazila :-D Pomstiteľka (prispievateľ) Práveže koniec tam hodil správnu iskru. Žeby sa naše dokonalé dievčatko niečím previnilo??? :-OO :-D
Pridajte reakciu...
|
Túto časť venujem Soletke, že stále necháva komentík a podporuje ma v pridávaní.
ĎAKUJEM, Soletka.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Chameleónka - 4. časť:
Presne si ich vystihla Ďakujem veľmi pekne za koment, opäť :D. Ohľadom pozitívnosti... raz za čas treba niečo na odľahčenie, hoci to príliš rada kazím
Pomstiteľka sa zatiaľ javí omnoho temnejšie a agresívnejšie. Chameleónka má v sebe temnotu, ale vzhliada k ideálom. Pomstiteľka na ne prestala veriť. A obe sú veľmi veľmi zaujímavé. Anjel a Slnko miesto mien a pozitívnosť tejto story sa mi páčia aj s tým temným záverom a to o pozorovaní ľudí a sveta v obmedzenom prístupe bolo úžasné.
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!