OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 25. časť



Chameleónka - 25. časťPomstiteľka pozýva Chameleónku na poslednú vraždu a ona má vlastný plán. Ako sa to skončí? Môže to byť jej posledný príspevok?

Do konca zostáva 5 častí + Epilóg.

Túto kapitolku venujem Egg. ;)


 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Pomstiteľka (prispievateľ)

Pridané:      26.júla o  15: 52

Status:         verejný

Slovko na úvod:     Otvor mi sloboda, klopem ti na dvere šesť pekelne dlhých     rokov.

Polícia uverila scenáru. K Pomstiteľkinmu domu ani nepáchla. Tentoraz sa nekonala žiadna reportáž v novinách alebo článok. Bola to len ďalšia samovražda.

Ako sa Pomstiteľka neskôr dozvedela, Rozvracačka si prechádzala ťažkým obdobím. Opustil ju frajer, v triede ju každý neznášal, sestra mala problémy v škole a akoby toho nebolo dosť, skoro celá trieda zo základnej, jej priateľov, bola mŕtva. Príšerný tlak s tragickým vyvrcholením! Smutný koniec pre také mladé dievča! Hrozné!

Ach... úžasný pocit!

Vlastne nie. Je to na hovno. Totálne v piči. Povedala som, že pokračujem ďalej, zlato. Už mi je to jedno. Máš pravdu, nie som sama, láska, ale ja som chcela iba teba. Poslal si ma doriti. Fajn.

Tak ma zastav, ak to dokážeš. Nedokážeš to, chceš to, potrebuješ poslednú obeť, lebo naša Malá štetka je ďalšie rozmaznané decko, ktoré si nič neváži a pri každej príležitosti ťa podrazí.

Sľúbila som ti, že tvoj miláčik je v bezpečí. V tom je tá škoda, som príliš zásadová a sľub je pre mňa posvätný. Na druhej strane... aj ty si mi čosi sľúbil, Mesiačik. Že sme navždy spolu. Tak prečo by som mala hrať fér? Ha? Prečo?! Vieš ako som ťa milovala? Nechala som ti slobodu, lebo som myslela, že sa vrátiš. Som skurvená naivka... kedysi, nie dnes.

Najradšej by som tú tvoju „lásku“ zabila. Už som mala pripravený plán. Ale neurobím to. A nie preto, že si sa mi vyhrážal, hoci to bol dobrý ťah, zlatko, obaja vieme, že vieš byť sviňa, keď ide o milovaných. Dokážeš pekne ublížiť. Už si si to vyskúšal, aké to je niekoho psychicky zničiť. Šikovné, obrátil si Ničiteľskú taktiku proti jednému z nich. Vyšlo to a ja som ti blahoželala. Avšak na mňa si krátky, chrobáčik. Mňa si už zničil. Čo mi bráni, aby som ti vrátila úder?  

Uznávam, veľmi nerada, hral si férovo. Ty jediný si ma nikdy nepodrazil, ani neťahal za nos. Lebo ak si niečo vyslovil, v danej chvíli si to myslel vážne. Takže sa budem držať môjho kompromisu. Sľubujem ti poslednú, brutálnu, nádhernú a krvavú vraždu. Dnes. Už o pár hodín.

Vieš, čo sa stane. Poznáš to miesto. Prídeš v čas?


 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Chameleónka (webmaster)

Pridané:       26.júla o 16:44

Status:          obmedzený   

Motto na dnes:       Nájdite odvahu pozrieť sa do očí minulosti a zavrieť za ňou dvere.

Môj najväčší sen je byť spisovateľkou. Nič iné ma nezaujíma. Výška, potom práca... je to také vzdialené a nezáživné! Nie, pre to som sa nenarodila.

Neviem si pripustiť, že sa to nestane, že všetko to, čo píšem, všetky tie riadky, ktoré sú zmyslom môjho života nevytrysknú von. Že naďalej budem neviditeľná a tento odkaz ostane nevypočutý. Naučila som sa jedno. Ak niečo chcem, hocičo, dosiahnem to. Ale nie násilne. Vyčkám si na správny moment. Je jedno, ako dlho to potrvá. Jedného dňa si splním svoje sny. Vlastne, zvyšnú polovicu...

Ak do niečoho vložím svoju dušu, napríklad do tohto blogu, má to oveľa väčšiu silu, nie? Avšak, hodnoty sa menia. Stále túžim po knihovníčke a v nej  mať poličku s knihami, kde bude moje meno. Stačila by jedna jediná kniha. No omnoho viac ma napĺňa pomyslenie na život s ním.

Aké by to bolo, keby nám to ozaj vyšlo. Byť s milovaným človekom nevynahradí ani všetko zlato sveta, a to som dosť na peniaze, hoci mám strach, že bohatstvo by ma zmenilo na jednu z tých povýšeneckých paničiek, ktoré tak neznášam...

Vyštudujem, začnem makať, potom by som chcela bábo. Ach.. je mi jasné, že to nebude ľahké a načasovanie bude totálne inak. A povedzme si na rovinu... pravdepodobnosť roboty v mojom odbore? Biológia na molekulárnej úrovni? Päť percent. Bude ma to baviť? Nula. Ale stále si to akosi neviem pripustiť. A to je len robota. Možnosť nebyť s mojou láskou? Neexistuje! Tá predstava ma ničí! Musím veriť, že aspoň to sa mi splní. Človek predsa musí niečomu veriť ak už nie Bohu. Ja verím v oboje.

Som na city a som náladová, preto to nebudem mať ľahké a prípadný manžel tobôž nie. Zmeniť to neviem, smola, fešák. Buď ma ber alebo to skonči a nepleť mi hlavu pretože ak niečo robím, cítim, idem na plno, teda ak to za to stojí. Neviem milovať málo. Buď, alebo. Idem z extrému do extrému.  

Haha, práve som si spomenula, že tak sa riadi aj môj šatník. Jeden deň som čistý elegán, druhý mám voľnú metalovú mikinu, reťaz a výraznú linku. Ale poďme k veci.

Zaujímavé (alebo smutné?) je, že  knihy sú môj život a pri tom žiadny nemám. Až vzťah so Slnkom mu dal zmysel. Z príbehu som skočila do reality. Bez prípravy, ale aspoňže s bozkom a nie fackou.  Hovorím, že som extrémista. Hehe! Škoda, že to nie je také zábavné ako to vyzerá.

No najväčší skok bola Pomstiteľka, moja prvá láska. Bezhlavé poblúznenie, vášeň a príťažlivosť. Avšak... nevládala som sa ďalej topiť v pomste. Depresie striedal nekonečný hnev, potom maximálna apatia, neskôr prehnaná citlivosť aj na najmenší detail. Nekonečný kolotoč. Možno mi zazlievať, že som to skončila? 

Síce som bola šťastná, milovala som ju ako nikoho, prehliadala som jej chyby, snažila som sa ju mierniť... no ako som dopadla?  Búrka, ktorá ma  predtým lákala sa zmenila na hurikán, čo ma strhával nadol. Do pekla.

A nech si vraví kto chce čo chce, vtedy som začala veriť. Modlila som sa a... dalo mi to nádej. Mala som pocit, že niekto naozaj počúva... naozaj niečo mení... nie viditeľne, vlastne sa to zhoršovalo, ale... moje vnútro sa akoby... uzavrelo. Vyplo zmysli a ja som nevnímala vrcholenie šikany, neustále hádky rodičov a často nevinné či rozhorčené zmienky  o tom aká som neschopná... 

No, zas ma zlomili. Bola som slabá. Chcela som sa zabiť, ale v poslednej chvíli ma zastavila. Myslela som, že Pomstiteľku mi zoslal Boh, ale mýlila som sa. Tá sila postaviť sa a vydržať šla zo mňa, z toho, čo mi zoslal Boh a Anjel ju len umocňoval. To Anjel bol kotvou, aby som nezošalela...  Je mi ľúto, že som to neskoro  pochopila. No Pomstiteľka mi dala predsa len viac. Dala  mi ľudskú lásku, istotu, že nie som škrata, ale labuť. Odovzdala mi svoje srdce a to bolo oveľa viac... a to sa stalo aj naším prekliatím...

Už sa nevie pohnúť ďalej. Ustrnula a moja chyba je, že sa od nej neviem odosobniť. Pretože viem, že to nie sú iba Ničitelia. Jej nenávisť, hnev, strach a frustrácia má hrozivejšiu príčinu.  Mám to prezradiť? Nie je to až príliš osobné? Vyhýbam sa písaniu cudzích tajomstiev. Veď, čo keby mi to tu hackli? Nie, radšej nie. Ale podstatné je, že na to nemyslí. Všetko v sebe držala a potláčala, takže dnes sa jej zdá, že to bola iba desivá nočná mora. Spomenula mi to len raz, v slabej chvíľke, keď u mňa spala a snívalo sa jej.  Takže sa ani veľmi nedivím, čím je. Všetka tá bolesť ju zlomila a zatemnila jej zmysli, nemala tvoju húževnatosť.

Zúfalo túži po šťastí, ale bojím sa, že už ju to dávno zrazilo na kolená.  Temnota ju pohltila a aj to najmenšie svetielko v sebe potláča. Pripomína si svoje bolesti a hasí ich odplatou. Ja som sa naučila iné. Splynúť s bolesťou. Modlila som sa a verila, že zmena je v tomto prípade nutná.  A stala sa. 

Nemám milión priateľov, ani najlepší život na svete. Ale je dobrý. Taký dobrý, ako si ho viem vytvoriť. A za to sa oplatí bojovať. Mám len osemnásť, môžem si ho ešte dosť dobre spríjemniť... no Lucia už doňho nepatrí.

Áno, stále ju ľúbim, no nemôžem jej dať to čo chce. Bude pri mne nešťastná a nie je to správne. Zaslúži si viac. Pravú  lásku. Nemôžem s ňou byť ani z ľútosti, pretože ňou pohŕdam a tiež som príliš sebecká, aby som si takto zničila život. Avšak chcem jej pomôcť, ochrániť ju aj iných, i keď viem, že neprestane. Potvrdila to príspevkom, čo sem dala pred pol hodinou. Chystá sa to dokončiť a ja som jediná, kto jej v tom môže zabrániť....

Myslíte, že ja som na nej nebola závislá? Bola som, práve tak ako ona na mne. Zničilo nás to. Naša láska, rovnaké pocity, môj dar fantázie, príbehy. Všetko veci pre mňa najposvätnejšie. Práve preto cítim povinnosť skončiť to. Ja som jej uškodila, ja som s tým začala, keď som ju pobozkala... vtedy... obliata kolou v jej izbe, na konci sedmičky.

Anjel to nechápe. Vie, čo je šikana a pozná nás obe, no nikdy nepochopí, čo medzi nami bolo. Vytrpela si pre svoju nadváhu, okuliare a preto, lebo bola vyspelejšia než oni, ibaže ona sa nemusela báť odhalenia, že je iná, že namiesto chlapcov má rada dievčatá.

Keď sa tu dnes zastavila, akurát som dočítala Luciin príspevok. Ihneď sa pýtala, čo sa deje, vraj som čudná. Ako som sa mohla upokojiť po tom článku? Nechcela som ju do toho zaťahovať, no klamať som tiež nechcela. Povedala som jej o všetkom, okrem dnešku.

Pomstiteľka sa chystá na posledný lov. Nesmiem to dovoliť. Musí sa to skončiť, ale nie takto. Zišiel mi na um plán. Ale pri Anjelovi som sa nemohla plne sústrediť. Konečne si všimla, že sa čosi deje a jej strach ma dojal. Málokedy mi ukáže svoje pravé city. Som vďačná za každý deň, keď tak urobí, zvlášť ak sa ma to týka. A hoci ma pozná lepšie ako Lucia, chápe iba tú dobrú časť. Nie tú divokú, vášnivú a rozzúrenú šelmu, ktorá vo mne drieme. 

Dnes Lu vraví, že potláčam samu seba. Áno, trochu. Pretože nesmiem byť tak citlivá, musím sa obrniť, aby som mohla vôbec pokračovať po ďalšom sklamaní. Škoda, že sa tým neriadi... Smola, že neverí na nič pekné, na Boha, na zázraky.

Ostáva posledná spolužiačka. Osoba, ktorá mi najviac ublížila. Viem presne ako ju dostane, veď som to naplánovala.

Musím si švihnúť. Bojím sa, že nestihnem. Kvôli mne umreli nevinní ľudia a hoci dotyčnú nenávidím, musím ju zachrániť. Viem, paradox, však? Ale kto ju vie zastaviť? Štyria vieme pravdu a len ja mám tú moc. Je to kvôli mne. Som na vine, ja som ich vlastne zabila. Je to moja vina! Neznesiem ten pocit! 

Hoci ma Slnko utešuje, neznesiem to. Nechápe aké to je. Nechápe ani polovicu z toho všetkého. Vidím, že ho to trápi. Chce mi pomôcť a pritom je bezmocný... chudáčik môj. Sem-tam mám pocit, že ma miluje viac ako ja jeho. Niekedy si pripadám prázdna, inokedy sa láskou idem pretrhnúť. Čo je to so mnou? Dobrá otázka, ak niekto nájde odpoveď, nech sa mi ozve. Mám, tušenie, že za  to môže zvyk. Beriem ho ako samozrejmosť. Nie je to smutné? Je, pretože tak zabúdam ako  veľmi ho milujem. Prichádzam o radosť z toho, že ho vidím a ozve sa to len ak ho nevidím príliš dlho. To si nezaslúži a pri tom viem, že ho milujem najviac na svete a som zaňho schopná umrieť. A o pár hodín sa to možno stane...

Čo teraz cítim? Mám strach a nedokážem myslieť na nič iné. Bojím sa o nás, o Luciu, o poslednú obeť... skrátka všetkého. V hlave mi šumí od toľkých myšlienok, neviem, čo písať skôr.

Hm... práve som narazila na svoju starú báseň, zastrčenú v denníku. Koľko má rokov? Päť.... Ach, Lucka... v tom čase si bola v nemocnici a ja som sa bála či prežiješ. Pohádali sme sa, opäť pre vraždy, ty si odchádzala a pošmykla si sa na schodoch...  mala si rozbitú hlavu, nehýbala si sa. Príšerne som sa bála. Jediné, čo mi hučalo v hlave bolo: Prosím, ži! Bože, zachráň ju!

Nepamätám si kedy som volala záchranku. Sedela som zronená v čakárni, čakala som na tvojich rodičov. Nemohla som uveriť, čo sa stalo. Jedna sekunda a mohla si zomrieť... to ma prinútilo  konečne nad nami rozmýšľať v globále, s nadhľadom, nie ako zamilované dievča. A vtedy mi prvý raz zišiel na um rozchod, ale bola to tak bláznivá a bolestná predstava, že som ju hneď zavrhla.

31. január 

 

Všetko sa rúca

Padá ako zhnitá hruška

A netuším, či to som ja

Alebo či je to len bolesť

 

Som niekto úplne cudzí

Iný, niekto nepredvídateľný

Niekto, kým som nikdy nechcela byť

 

Už chápem slová: Nič nie je navždy

Lebo tak to je

Musíme sa s tým zmieriť.

Ani ja nie som večná...

 

Jediný pocit

Jediná slza

Na čo?

Stále to predsa bude trvať

Nič to nezmení

Osud je nezvratný

Nemenný

Alebo nie?

 

Už neviem kto som a neviem, kto si ty

Otázkou je, či som to vedela niekedy

A jeden cit za druhým

Všetko je v keli

Nie som si istá ničím

Všetko sa vznáša na krídlach neistoty

Prečo je to tak?

 

Deň krásne sa začal

Šťastie bolo chvíľkovým zábleskom

Bol deň, krásne požehnaný slnkom

Teraz je večer, zase tma a žiaľ

 

Kto som? 

Kam smerujem?

Sú otázky z pozadia

A čo zas stratím?

Seba?

Teba?

Ďalší kúsok svetla?

 

Opar dymu

Pália ma oči

Je deň, no noc na mňa útočí

Čierne okuliare mám na duši

A možno je všetko naopak

Možno mi to opäť zle myslí

Ale ja už netuším...

Realita

Sen

Depresia

Šťastie

Jeden veľký kolotoč

Strácam nádej, že raz zastane

A vyhodí všetok strach

Bolesť a sklamanie

Že prijme iba radosť

Lásku

A spasenie

 

Môj život je torpédo

Tak rýchlo letí

A ja si ani neuvedomím, že niečo sa stratí

To najkrajšie

To, čo ma držalo nad vodou smrti

To, čo ma zachránilo

A kvôli komu teraz rozmýšľam nad týmito slovami

 

Tak ,Bože, prosím ťa len 

Daj nech sa vyslobodím z agónie

Nech zlomí sa kliatba

Uzdrav naše telá aj duše

S láskou žiadam iba o jej zdravie a šťastie

Tak prosím, prosím, prosím

Daj sa, nech sa napravím

Pomôž mi, nech nikoho z tých, čo milujem, nestratím

 

Myslela som, že si mojim rytierom v striebornom brnení, Pomstiteľka. Bála som sa, že bez teba budem ničím.  A keď som ťa videla nehybnú, zranenú... nemohla som. Milovala som ťa a bolo by  zbabelé opustiť ťa, kým si ležíš v nemocnici. Tak som pokračovala. Rozmýšľala som, až mi šla prasknúť hlava, skúmala som svoje city až som necítila vôbec nič.  Ani k tebe. A  keď sme sa rozišli zavalila ma toľká bolesť! Akoby mi trhali vnútro. Avšak nedala si mi na výber. Tiež som schybila, nespočetnekrát a dnes...  si vrah. Mám z teba hrôzu. V noci ma mátaš v snoch, budím sa s krikom a naši začínajú mať obavy.

Preto som dala Anjelovi USB, kde sú  moje poviedky a na papieri prístupové heslá k blogu. Ak zomriem... kriste, ja predsa nezomriem! Či? Čo mi urobíš, Lucia?

Nezabiješ ma! Ak ma miluješ, tak ako vravíš, ako si napísala v predošlej poviedke, chceš, aby som bola šťastná...

Ale, čo ja viem, však? Ja som iba psychopat a rojko, čo nič nevníma jasne. A vlastne akú mám šancu, že splním svoj plán? Ach, Bože... dúfam, že Anjel neotvorí obálku... Ak sa niečo doserie, ak... pokiaľ ma naozaj zabije alebo ma zatknú, bude vedieť čo s tým. Nechcem, aby blog skončil. Nie je len mojím domovom.

Anjel, ak toto čítaš, prosím urob, čo budeš môcť. V obálke sú ďalšie listy, aj pre teba,  pre prípad, že neprežijem alebo horšie, chytia ma. Áno, áno, viem, čo som ti povedala pred... ehm... pol hodinou? Tak nejako... že basa sa mi nedostane do hlavy a Lucia áno. Stojím si za tým, lenže to neznamená, že nemám strach. Nechcem ísť do väzenia, ale na rozdiel od nej, ja si viem zachovať zdravý rozum, teda... zvyšok, čo mi ostal. Okrem toho, sama ma pozvala. Pozvania sa neodmietajú...

Dúfam, že to nebudeš musieť čítať, ani nikto, pre koho sú určené zvyšné listy. Lucia ma nezabije, chce si tú vraždu vychutnať so mnou. Toto bol od začiatku jej hlavný cieľ. Moment, kedy by si som si mala uvedomiť, že ju milujem a nedokážem bez nej žiť. A ja to hodlám využiť, hoci sa jej bojím a následkov čoraz viac. Nespoznávam ju, ale musím to urobiť. Musím to skončiť, aj keď... nie je to skôr záchrana pred niečím horším?  Škoda, že mňa to zavedie do pekla... ale aj to je len ďalšie miesto....

Ach, tie moje večné výhovorky... nedokážem oblafnúť ani samu seba! Táto hlúpa hra zašla príliš ďaleko. Môj vysnívaný príbeh, tak zázračne premenený na skutočnosť sa zmenil na horor.

Dnes začína posledná strana, posledný riadok. Dnes to konečne skočím. Raz a navždy.  Niet inej cesty. Proste niet a nekrúť tou peroxidovou hlavou! Ani očami! Hej! Ja som to videla!

:-D ;-) :-P .

 

 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Chameleónka (webmaster)

Pridané:       26.júla o 17:28

Status:          obmedzený   

Motto na dnes:      Cesta do pekla.

V ušiach mi znie pieseň Neľutujem od Adama Ďuricu. Myslím ma Slnko, kým mi prudký vietor uzlí vlasy. Tento zápis píšem cez mobil. Práve som vystúpila z autobusu. Kráčam k budúcemu miestu činu. Hudba mi nepomáha, čo je novinka. Možno je to tou piesňou. Neladí k mojej nálade. Musím sa naladiť.  Musím sa vrátiť späť k tomu dievčaťu, ktoré nemalo problém napísať krvavý horor. Človek sa má prijať taký aký je. Taký aký je...  

Preklikávam piesne na MP4. Toto je ono! AC/DC - Highway to hell. Dokonalé! Kývam hlavou do rytmu. Pohlcuje ma rytmus, pripadám si opito. Úplne sa tomu poddám, slastne privriem oči, na chvíľočku...

Och áno, už to cítim! Toto som ja! Ja!

Nespútaná sila prírody....

Och áno, už po nej idem!

Znova sama sebou, konečne sama sebou. Žiadne výčitky! Nie teraz! Neskôr! Mám na to celý život, teraz si len budem tancovať na krásnej diaľnici do pekla.

I'm on the highway to hell
Highway to hell
I'm on the highway to hell
Highway to hell

Don't stop me
Hey, hey, hey...

Som už tu. Pred bránami pekla. Už ju vidím. Lucia si to šinie hneď predo mnou. V ušiach mi znie záver piesne.  


And I'm going down, all the way

Basová gitara a bubny ma vypeckujú. Je to tu.

Je čas! Žiadna ľútosť, ide sa do pekla, otvorte mi bránu, prichádzam!


I'm on the highway to hell...

 

24.časť  ||  26.časť


 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 25. časť:

4. Trisha přispěvatel
06.08.2015 [23:44]

TrishaUznávam, hodí sa k tomu lepšie Emoticon Emoticon

3. Egg
06.08.2015 [23:41]

So, what do you think? Is there any similarity?

2. Trisha přispěvatel
05.08.2015 [13:25]

TrishaVdaka za radu Egg, urcite si vypocujem Emoticon Tuto skupinu poznam ale absolutne mi nenapadla

1. Egg
05.08.2015 [0:08]

Po dlhej dobe som späť a ešte pred tým ako spíšem dojmy z tohto dielu... Vypočuj si Within Temptation - Stairway To The Skies. Nielenže mi k Chameleónke viac pasuje gotický metal než veselo znejúca rocková pieseň (to neznamená, že tvoja voľba je zlá, si predsa autor a skutočne to malo čosi do seba, len som to nečakala), ale s veľmi špecifickou interpretáciou sa dá text krásne aplikovať na tvoj príbeh. You have even angel in it. Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!