OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 2. časť



Chameleónka - 2. časťLov sa začína, nová postava spriada diabolské plány, kým srdce Chameleónky sa chvie zúfalstvom.
Byť či nebyť? To je tá otázka...

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa POMSTITEĽKA  (prispievateľ)

Pridané:      20. mája o 0:11

Status:        obmedzený

Motto dnešného dňa:  People like us we've gotta stick together.

Odkiaľ sme nehrá rolu. Nie v mojom prípade, našťastie. Ale predsa si každý myslí, že to je to najdôležitejšie. Akoby sme boli presne tým, kde sme vyrastali. Takým by som najradšej povedala: „Pozri sa na mňa! Vyrastala som v slušnej rodine a predsa som...“ Som...? Prečo sa to bojím vysloviť? Možno ide o to, ako to slovíčko znie.

Tvrdo, nehumánne, barbarsky. A predsa sa mnou rozlieha príjemná triaška. Slastné mravčenie pri predstave, aké nádherné činy sa s tým slovom spájajú. Nedám to slovo sem. Nie teraz. Keď to vyslovím ja, nemá to ten správny šmrnc, no... och bože, ako nádherne to znie z jeho úst. Tak mrazivo... mám vtedy husiu kožu a telom mi prebehne elektrický náboj, ktorý vždy skončí v podbrušku a pomaličky si to šinie ku klitorisu.   

Ach...! Nemôžem na to myslieť! Teraz nie, nechám si to na večer.

Po akcii. Sladko sa usmejem a pozriem na školskú fotografiu. Je na nej dvadsaťdva ľudí, ktorí mi kradnú spánok už pekných pár rokov, hlavne dnes.

Zameriam sa na dievča s dlhými vlasmi a veľkým úsmevom. Nie je prvá preto, že je taká výnimočná. V skutočnosti je takmer neškodná, ale každý musí niekde začať. A nechcem predsa, aby som bola odhalená hneď na začiatku. Musím to dotiahnuť do konca. Ak sa neprebojujem do finále...  Na okamih si to predstavím. Strach sprevádzajúci ma po celý život... V hrudi mám nátlak a do očí sa mi tisnú slzy. „Nie...!“ zamrmlem a opriem sa na stoličke.

„To zvládnem, to zvládnem...“ dýcham zhlboka a masírujem si spánky. Vybaví sa mi pieseň od Desmodu Pár dní zvládnem.

„...Svoj silný strom niekde nájdem...“  pospevujem si ticho a odovzdane.

Píp.                                                     

Dlho sa neozývaš, píše sa v súkromnom chate.  Je všetko v poriadku?

Áno. Len je toho veľa.

Smajlík na obrazovke mi smutne prikyvuje. Chápem. Nemáš to ľahké.

A kedy to bolo ľahké? zahundrem aj napíšem plus pošlem neutrálneho smajlíka.

Čo sa deje? A nevykrúcaj sa! ;-)  Dôjde mi o pár minút.

Vykrivím pery do slabého úsmevu.  Nájdi odpoveď. ;-P Odpíšem a pustím sa do príbehu.

Nemám na výber. Musí to skončiť. Musí!

 

***

 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa Chameleónka (webmaster)

Pridané:      22. mája o 12:43

Status:        obmedzený

Moje heslo dňa:   Všetko je v rukách Božích, otázkou  však je, ako mu to našimi zlými rozhodnutiami sťažíme a donútime ho robiť okľuky.

Kedysi som sa bála vlastného tieňa. Bože, ako ľahko ma dohoní to, čomu sa chcem najviac na svete vyhnúť. Už je to zase tu.

Krik, hádka, nadávky... a pre takú somarinu!  Zdalo by sa vám, že za sedemnásť rokov si človek zvykne. Vlastne teraz už osemnásť.   

Nepripadám si ako dospelá.  V momente, ako sa naši začnú hádať mám v slzy v očiach a túžim sa schúliť niekomu v náručí. Osobe, ktorá nikdy nekričí a ja mám pocit, že jej na mne naozaj záleží. Je to hlúposť, vravíte si?

Kašlem na to, čo si myslíte. Mám šťastie, že takú osobu mám, avšak, čo ma to stálo. Čakanie, nepodarené pokusy o samovraždu. Nebolo to len kvôli našim. Zaplietlo sa tu oveľa viac vecí. Škola, žiaci v nej, tí v mojej triede, hlasy, čo ma neúprosne prenasledujú celý život. 

Bezvetrie, čas kedy som prázdna.  Kedy nevnímam nič zlé, ani dobré.  Akoby mi niekto vytrhol žľazy, ktoré produkujú všetky hormóny, ktoré by mali vytvárať emócie. Áno, áno stačilo povedať: Akoby mi niekto vytrhol srdce... bla bla bla. Akurát, že srdce a emócie je iba fráza. Z biologického hľadiska je to omnoho zaujímavejšie... aj inteligentnejšie.

Bezvetrie sa volá jedna moja báseň. Taká primitívna. Príliš otvorená, takže veľmi ľahko si domyslíte obsah. No môžem sa pochváliť, že teraz sa mi darí. Moje básne sú príbehy, zhluky symbolov, ktoré málokto, ak vôbec niekto, dokáže plne pochopiť. To je tá nádhera. Ja sa vyrozprávam, všetko zo seba dostanem a je to vlastne moja skúška pre vás, či ma naozaj poznáte.

Uhádnete šifru? 

Moje bezvetrie ma trápi aj teraz. Mám vzťah. Krásny a svojho chalana milujem, no sklamal ma. A ja potrebujem pauzu. Neviem síce, či sa uvedomí a možno áno, možno nie... no v podstate sama neviem, čo robím. Proste musím si dať pauzu. Nevidieť ho, nepočuť. Aspoň na chvíľu. Pretože verím, že on je ten pravý, nemohla by som to byť ja, keby som nemala pochybnosti. Lenže toto nie je také ako minule. Toto je už vážnejšie.  A napísala som mu. Nekomunikuje so mnou. Teraz mi je ľúto, že som mu to napísala, pretože to mohol pochopiť všelijako. Ja viem, že je to aj moja vina. Ale ja si uvedomujem, že keby sa moje podozrenie vyplnilo a ja by som urobila to, čo mi vlastne aj navrhol, sama by som si potom šla hodiť slučku.

A práve od neho som čakala, že mi povie: Nie! Ani náhodou! a že: Je to vražda a to je najhorší zločin! Nedočkala som sa. A hoci som rovnako vinná, už len preto, že práve ja som nad tým rozmýšľala, viem, že potrebujem chlapa, ktorý by to riešil inak. Pretože vziať život je sebecké. Sebecké a hnusné a nič vás neospravedlní. Možno iba ľútosť. Ten pocit viny, čo vás ťaží ako balvan, reťaz s guľou, vankúš pritlačený na ústach znemožňujúci dýchanie. Som šťastná, že to nepoznám, no... hlavou mi lietajú rôzne veci a čím viac rozmýšľam, tým viac sa hnusím sama sebe. Modlitba mi neprináša pokoj, práve naopak. V tom zazvoní zvonček...

 

 

Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com

Denník užívateľa CHAMELEÓNKA (webmaster)

Pridané:      22.mája o 23:57

Status:         verejný

Slovko na úvod:  Každý má na výber a iba slaboch hovorí niečo iné.

Myšlienky sú nebezpečné veci. Sú ľahko manipulovateľné.

Chamelónka to vie. Sama to prežíva. Jej vlastný názor sa vo väčšine neberie do úvahy. Niekedy sa to predstiera, ale skutočnosť...

Teraz je vydesená. Bojí sa vlastného obrazu, sťa čert svätenej vody. Bojí sa, že keď sa tam pozrie, nezazrie osemnásťročné dievča, lež ženu.

Matku.

Všetko bolo také prekrásne... a aj je, chvalabohu. Musí Bohu ďakovať. To je jej jediné riešenie a časť filozofie života, jej prejav normálnosti, u niektorých zamieňaný s hlúposťou.

Jej chalan je jeden z mála tých správnych, čo vo svete ešte existujú. Síce je o šesť rokov starší, ale ona to nevníma. On bláznivý, ona utiahnutá. Je spontánny, čo Chameleónku láka a miluje to. Chameleónka vie milovať, aj keď ešte len prichádza na to, čo je to láska. A síce občas pochybuje a mení svoje farby - názory rýchlosťou blesku, v ňom našla prvý pevný bod jej života.

Myslí si o sebe, že je slabá. Prislabá. Je na tom niečo pravdy, no paradoxne dokáže byť oceľovou ženou, čo všetko a všetkých porazí. Je to zásluhou Boha? Spôsobuje to on, že keď si myslí, že je potopená na dne, ušliapaná na smrť, zdvihne hlavu a vstane?

Stalo sa to len raz a je ohromená. Je silná. Oveľa viac ako čakala. Konečne je takou, akou túžila byť. To bola jej skúška na základnej. Nezložila ju možno excelentne, ale predsa. Ďalší level: Stredná.

Stredná...len čo to vyslovila, keď sa vtedy konečne nadýchla, okamžite za sebou zavrela dvere. V ten rok mala šestnásť a splnili sa jej skoro všetky sny. Nová trieda, kde sa cíti fajn, našla si lásku; chalana, čo ju nadovšetko miluje. Aj ona to cíti. To, čo jej berie dych. Ten pocit v jeho náručí, jeho prítomnosť... vtedy nevie, čo má od šťastia robiť. Bezpečie a pokoj v ňom ju zvábili.

Avšak. Nič nie je bezchybné, smutná pravda. Ona vždy bola vadná. Chybný kus. Hriechom zborila všetky jeho múry, pretože ona ich mala chabé. A teraz sa bojí. Ľutuje. Lebo aj keď vie, že je ten pravý a chce s ním rodinu, nie je pripravená.

Dieťa... inak nádherné slovo ju mrazí. On má však chladnú hlavu. Chameleónka je opačná, prchká, rýchlo sa vydesí a nadchne.

Tentoraz to bol hlas. Hlas z podvedomia alebo Boží? Tak pokojný a láskavý... a to je to. Toho sa treba báť. Boh je spravodlivý. Za hriech príde trest a ona je zlá. Sú od nej horší, ale pád je stále rýchlejší ako výstup.

Modlí sa. Úprimne. Bojí sa, že jej novoobjavená sila ju dovedie na cestu, z ktorej niet návratu. Na cestu vraha. Raz sa jej vyhla. A potom zas, štyrikrát, keď si povedala, že predsa je len nejaký  dôvod na to, aby bola na svete. Áno. Chameleónka je samovrahyňa. Neúspešná, na jej šťastie. Desí sa samej seba, Boha, dieťaťa, následkov a bolesti. Nie fyzickej. Veď čo je telo? Šialenstvo je nevyrovnaná myseľ, zničená duša, srdce. Emócie, nie ruka sú smrťou.

Všetci ju vidia zodpovedne... Čo to je? Aký to má zmysel, ak nie je zodpovedná k dieťaťu, ktoré možno čaká?

 

Nechajte komentár:  

Anonym (prispievateľ)
 Mám pre teba iba niekoľko viet.

 

1. Prekážky Vás nemôžu zastaviť. Problémy Vás nemôžu zastaviť. A predovšetkým, iní ľudia Vás nemôžu zastaviť. Len Vy môžete zastaviť sami seba.
Jeffrey Gitomer

2. Je lepšie sa preceniť, ako neskúsiť niečo, o čom si myslíte, že je nad vaše sily.
Ryan Gosling

Teraz si len musíš vybrať. Dúfam, že ak sa potvrdí tvoje podozrenie, urobíš správnu vec.

Chameleónka (webmaster)

Správna vec? A to je čo? Iba ďalšia fráza zneužitá zločincami. A ty vieš o čom hovorím, Anonym.

Pridajte reakciu...


V prvom rade by som sa chcela poďakovať za skvelé komenty, ktoré ma presvedčili, že pridávať sa oplatí a dúfam, že sa vám táto časť páčila.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 2. časť:

5. Trisha přispěvatel
15.03.2015 [20:32]

Trishaww,tvoj komentár ma neskutočne potešil. SOm veľmi rada, že si napísala a po dočítaní som vyzerala asi takto: Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. vw
15.03.2015 [17:58]

Téda, to bola nádielka temnoty. A čítala sa neskutočne dobre. Cítiť z toho intenzívne emócie a vnemy, tak silné, že to vidieť na vetách. Iné pôsobia pokojnejšie, ale stále to v tom spôsobe písania je. Komentáre sú taktiež veľmi zaujímavou líniou. A je tam aj záhadnosť. Vyvoláva to zvedavosť. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Trisha přispěvatel
13.02.2015 [21:00]

TrishaĎakujem baby, som rada, že ste sa sem opäť mrkli.
Soletka: možno je to tým, že obmedzený status je len zápis do denníka, ktorý sa bude vysvetľovať neskôr; a verejný status je už poviedka vytvorená danou postavou. Emoticon

13.02.2015 [20:20]

FILADA Emoticon Emoticon Emoticon krásné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 13.02.2015 [12:07]

Ten posledný príspevok sa mi páčil najviac... zdal sa mi byť viac celiství ako tie ostatné. :P

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!