Chameleónka a p667. Možno si nie sú také podobné ako sa zdalo, či?
17.05.2015 (18:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 798×
Ďakujem ta krásne komentíky, a prepáčte, že som sa trocha omeškala. Venujem Soletke a Perle. :*
Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com/ Súkromné denníky Denník užívateľa p667(žiadne práva) Pridané: 2.júla o 9:28 Status: obmedzený Slovko na úvod: What...? |
Mágia je dokonalá. Plynulá a nestarnúca. Útočí na vaše zmysli. Oči, vôňa, sluch, hmat... dokonalosť sama o sebe je nič. Chce to viac ako len dokonalosť. Hĺbku, cit, emóciu.
Existujú vôbec kúzelníci? Cirque des Reves... Viac než dokonalosť, splnený sen. Je to... zážitok. Znie to nádherne. Preklad je Cirkus snov, ale kniha sa volá Nočný cirkus. Neviem sa od nej odpútať. Možno preto, ako na mňa pôsobí, hoci neznášam historické romány. Tu to až tak nevnímam. Dátumy pre mňa nehrajú rolu.
Cirque des Reves...
Škoda, že v reálnom živote, tej sivej, neústupčivej ruke, ktorá ťa núti zaradiť sa do davu, nejestvuje. Myslíš si, že si slobodný, ale stále nás niečo núti niekomu a niečomu sa podriadiť. Spoločnosti, peniazom, svedomiu, tlači... Podriadiť sa svedomiu je správna vec, lebo... proste to tak je. Možno to je to nadprirodzené, čo každý v živote stretne. Ale ako inak si slobodný? Rozhodnutia sú dôležité a je správne, že máš v nich slobodu, no všetky sú ovplyvňované rodinou, priateľmi, financiami, predsudkami... Človek zabúda napĺňať svoje sny. Nejdeš robiť, to, čo ťa baví, pretože v tom nenájdeš prácu a ak áno, tak máš mimoriadné šťastie.
„Pozeraj na to, aká je doba. Chcem, aby si sa mala lepšie ako ja...“ hovoria rodičia. A deti to chápu, hoci sa im to nepáči. Alebo sa aspoň snažia.
Čo sa tu na robiť? Škola, robota, pomedzi to vzťahy. To isté dookola. Prečo človek nedokáže zachytiť tú krásu navôkol?
Si slepý. My všetci. Nevidíme nič čarovné a preto si myslíš, že som cvok. Jedna baba bez štipky rozumu, žijúca vo vlastnom svete, kde je dokonalá a nádherná. Tam, kde aj ty mi ležíš pri nohách, žobreš o moju pozornosť a ja ti vrátim povýšený úsmev a budeš pre mňa vzduch. Lebo nič iné nie si. Som zvedavá, kto nakoniec bude ten lepší.
Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com Denník užívateľa Chameleónka (webmaster) Pridané: 2. júla o 23:47 Status: verejný Slovko na úvod: Môj život, vaša súčasť |
Prenasledovanie
Krátky okamih
Paranoja
Svetlo v kľúčovej dierke
Napospas myšiam...
Piskot, škrab, škrab po podlahe
Otočenie kľúča, tichý nádych vonkajšieho sveta
Vyrazenie vpred
Rana do hrude
Padneš na kolená a krysy sa natešene smejú.
„Vstávaj!“ pištia. „Zožerieme ťa!“
Zdvihneš planúci pohľad
kolená bolia od pádu na schody.
Postava týči sa nad tebou
Vyžaduje úctivý pukerlík
Odpľuješ na zem vstaneš a ukloníš sa ako chlap
Smiech a rana do brucha
Čakáš to
Uhneš sa a tvoja ruka samotná ožije,
Schmatne ho za bradu a...
Beh
Útek tmavými uličkami slnko skvie sa na strechách
Tiene chytajú ti nohy.
Už ťa majú
Vlečú ťa späť do komory smrti.
„Si len prašivý pes!“
„Majiteľ nezaujíma sa o tvoj kožuch.“
„Si nula!“
Slnko vyjde na oblohu
jeden lúč
tiene prchajú.
Asi takto by sa dal opísať Chameleónkin život. Tá menej optimistická časť. Záver je špeciál. Nádej, nový začiatok. Chápete tú báseň? Ona vám ju nebude prekladať. Chce vám povedať niečo iné.
Nikdy nie je len jeden život. Každého človeka sa dotýkajú desiatky ďalších. Nebadane, máličko, kúsok po kúsku. Rodina, priatelia, spolužiaci, kolegovia, šéfovia z práce... množstvá ľudí, životov, emócii, problémov, happy a sad endov.
Namýšľať si, že vo svojom živote nie je nič okrem samého seba je infatilné. Brať na vedomie okolie, zaujímať sa o druhých a učiť sa od nich dobré veci, či nerobiť tie isté chyby je dozrievanie.
Chameleónka ma okolo seba plno úžasných ľudí. Rodina, priatelia, známy. Najviac v nás zanechá rodina a práve preto, že pre ňu je najdôležitejšia, píše o nich najmenej. Koniec koncov, ľudia by mali rodičov poznať po deťoch. Dnes to neplatí a... počkať, platilo to vôbec niekedy? To je jedno. Proste si to myslí. Nuž teda, odmyslite si povahové črty, sústreďte sa na myšlienky a odôvodnenia a mali by ste približne vedeť, aký sú. Sama o sebe si myslí, že jej rodičia sú úžasný, majú svoje chyby, ktoré ju vytáčajú, ale kto je, aby ich súdila, hoci v mysli ich občas posiela do teplých krajín. Život poznačí priateľ, aj človek, ktorého poznáte pár minút.
Jedno z priateľov je dievča síce maličké a chudučké na kosť, no silou by prekonala hocikoho. Znášať bolesť skoro každý deň, nie je ľahké. Hlavne z tela, keď však príde aj duševná, väčšinu z nás sa zlomí. Ona nie. Proste to prekoná, hoci jej ubúda síl. Samozrejme má svoje chyby, kto by ich nemal, lenže vie sa s nimi vyrovnať. Príde vám tvrdá, inokedy príliš mäkká, niekedy pekne hnusná. Pravdou je, že nevie nenávidieť. Pokým nie je na vás alergická, má vás rada. Čo viac dodať? Chameleónka ju má rada pre hlavne pre väčšinou spoločné názory, postoje, činy. Dá sa s ňou nesmierne dobre porozprávať. Vždy jej ochotne poradí, úprimne vysloví svoj názor. Nebojí sa ju objať, keď to najviac potrebuje, hoci jej vyčerpanie po každej stránke ju pretvára na jednu veľkú ignoranciu a slová: „Už mi je všetko jedno.“ Nikoho nebaví so všetkými sa hádať, neustále sa báť, kedy vašej chorej babke dôjde strojček na srdci. Či máločo sa vidieť s frajerom, pre ktorého by dala aj život. A predsa stále dokáže byť ľudská. Citlivá a nájde si na nestabilného plaza čas.
Usmeje sa sama pre seba, keď píše tieto riadky. Červenovláska alebo španielsky Peliroja, ako ju prezýva je jej najbližším človekom na gymnáziu. Stále ju podrží a je pri nej, keď opäť dostane depky. Hm... Tie chvíle prídu ako kedy. Chameleónku znova navštívia staré stavy, návaly smútku, strachu a hútanie, či nie je pre Slnko nevhodná. Najčastejšia vety, ktorú od nej vtedy počuje sú: „Nedokázala by si mu ublížiť. Miluješ ho, to proste vidno.“ Problém je, že Chameleónka miluje sebatrýznenie, kým iným chce vždy dať to najlepšie, ak nie je nazúrená alebo hnusná, samozrejme.
Preto jej hovorí stále tú istú repliku: „Zaslúži si lepšiu ako som ja... No som príliš veľký sebec, aby som ho naozaj opustila.“ A je to tak. Vedia to obe. Pretože je hlúposť pustiť niekoho príliš dobrého. Pretože práve to, nás má inšpirovať, aby sme sa zlepšili. Aby sme si konečne povedali: „Don`t be lazy! Usmej sa a neser sa zbytočne s vecami (ľuďmi), čo za to nestoja!“ A nie je to tak? Máme predsa toľko chýb. Chameleónka sa nemení preto, lebo to chce Boh. Mení sa pretože chce a vidí, že je to pre ňu lepšie. Dozrieva. Verí, že vie čo má robiť vďaka Nemu, ale konečné rozhodnutie je na nej. Ateisti teraz určite pretáčajú očami a ona vraví, pokojne. Nemusíte veriť v Boha, stačí ak sa riadite svedomím. Nemárni čas márnym presviedčaním. Len hovorí názor a svoje prežívanie. Veď na to založila rubriku Život Chameleóna. Pre spoznávanie nových ľudí a myšlienok, náhľad na ozajstný svet, kde nehrá rolu to, ako vyzeráš, ale kým si. Čo robíš, cítiš, myslíš si. Porozumenie je prvý krok k múdrosti. Táto veta je iná, ale upravila si ju. každý si ju vie upraviť a prispôsobiť. A vlastne nezáleží ako znie. Ide o to, ako sa správame k sebe, okoliu, blízkym, cudzím.
Nechajte komentár:
Whistly (prispievateľ) Krásne napísané! Páči sa mi tá kamoška a celkový kontext. Ako tak čítam, rada filozofuješ, čo? Jediné, čo by som vytkla je báseň hore. Nechápem prečo, si ju tam dala. Možno si potrebovala ventil... či? Pridajte reakciu... |
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Chameleónka - 15. časť:
V pohode. Na to sú predsa komenty. Niekto má polievky rád, a niekde sa mne, ako autorovi hodia. Beriem tvoj názor. Je to tak ako hovoríš. Koľko ľudí, toľko chutí. Nevadí aj nudné kapitolky musia byť. Ale môžeš sa tešiť, lebo ďalšiu kapitolku už dlhšie plánujem okoreniť.
Trish, nechcela som ti napísať tento komentár, ale keďže si o to prosila, nemám na výber... :D nuž, prišlo mi to ako jedna veľká škaredá úvaha (nenávidím ich). Predstav si to celé ako polievku! (xDD) Môžeš do nej strčiť hocičo, no pre mňa to bude stále LEN polievka! (samozrejme ak tam dáš niečo, čo sa k sebe hodí, a nie ponožku xD)
Presne tak vidím úvahu - je to stále to isté, dokonca aj keď tam zahrnieš ďalšie veci, v konečnom dôsledku píšeš o tom istom. Takže je to vec názoru a vkusu... chcela som len napísať, že som sa neskutočne nudila a pri čítaní som sa viac týrala ako oddychovala. No neber to tak, že to bolo zlé... len práve ja som ten človek, ktorý nemá rád úvahy. :)
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!