Nevera sa stáva veľakrát podnetom k rozpadu vzťahu. Vedie k sklamaniu partnera vo svojej polovičke a často k strate dôvery. Bez nej vzťah predsa nefunguje. Ako sa však zachovať, pokračovať v živote, keď vám na tom druhom stále priveľmi záleží, no strach z opätovného sklamania vám zväzuje ruky?
A čo odpustenie? Nie je práve to kľúčom k lepšej budúcnosti?
Sklamať dokáže predsa každý, odpustiť len ten najsilnejší...
26.09.2014 (14:00) • Jessy • Povídky » Jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1853×
Vedela, že následky svojho rozhodnutia ju budú stáť nemalú bolesť. Že istý čas potrvá, kým sa posunie ďalej, otvorí srdce ďalšiemu mužovi a urobí za vzťahom s Michaelom Oultonom hrubú čiaru. Ale netušila, že to bude natoľko ťažké.
Milovala ho viac, než kohokoľvek predtým, záležalo jej na ňom viac, než na komkoľvek, kto prišiel do jej života pred ním a boli časy, kedy by odprisahala, že on je pre ňu tým pravým.
Avšak láska nie je vždy dostačujúca. Očividne.
Hovorí sa, že ak je úprimná a čistá, prekoná všetky prekážky.
Kate si nad tou myšlienkou skľúčene povzdychla a pokrútila hlavou. Bola si istá, že aj jej láska k nemu bola skutočná. Ale prekážka s názvom nevera bola mocnejšia, než ten spisovateľmi toľko opisovaný cit.
Presne si spomínala na zasnežený večer spred vyše dvoch mesiacov, keď ho nachytala s mladou červenovláskou bozkávať sa v jeho aute. Nezaklopala na okienko ani sa nehodila na kapotu, ako by to urobila podvedená herečka vo filme. Iba so slzami v očiach, roztrasenou bradou a chvejúcim sa srdcom prešla nepovšimnuto okolo nich.
Prvou vecou, do ktorej sa po príchode domov pustila, bolo zbalenie všetkých svojich vecí. Do mysle sa jej neustále vkrádal bolestivý obraz Michaela a neznámej ženy. Mala pocit, že jej každú chvíľu exploduje srdce. Toľko vecí by mu dokázala odpustiť, ale on si vybral práve tú, nad ktorou nevedela len tak pohodiť rukou s myšlienkou, že sa vlastne nič nestalo.
Keď po niekoľkých minútach začula štrkot jeho kľúčov v zámke, utrela si slzy a pohľadom naďalej vŕtala dieru do steny naproti. So zamračeným výrazom sa jej spýtal, čo majú kufre pred dverami znamenať.
„Ty veľmi dobre vieš, čo to znamená a za čo to je,“ podotkla desivo pokojným hlasom. „Že sa nehanbíš.“ V jeho očiach zračila pochopenie, pre ktoré však nedokázala nájsť pre zmenu potrebné porozumenie ona.
Zodvihla sa zo sedačky, mieriac k východu. Keď sa chopila rúčky od kufra, Michael si ruku omotal okolo jej zápästia. V tom istom okamihu ho z jeho zovretia vytrhla. Ublížený pohľad jeho tmavých očí sa jej vryl do pamäti.
„Prečo si to urobil, Michael? Prečo si musel všetko takto zničiť?“ šepla a nechala slzy zmáčať jej líca.
Z jeho úst sa spustili - aspoň podľa nej - bohapusté lži: Že je mu to ľúto, že medzi ním a červenovláskou nebolo nikdy nič viac, než videla vonku a to, čo sa stalo v aute, bola len chvíľková nerozvážnosť. Že Kate je jedinou ženou v jeho živote, jeho najväčšou a jedinou láskou a... bla-bla-bla.
Čo znamená chvíľka? Pre niekoho päť minút, pre iného pol roka. Čas bol relatívny. Aby uchránila svoje srdce, nepýtala sa na podrobnosti.
Kate len pokrútila hlavou a bez stopy humoru sa pousmiala. Nestála o jeho ospravedlnenia a pokusy o záchranu, pretože nedokázali zmierniť bolesť, ktorú svojím konaním spôsobil. Sklamal jej dôveru.
Prestaň! okríkla sa v duchu. Opäť to robila - znova naňho myslela. Na neho a to svinstvo, ktoré jej doslova zničilo život. Chodili spolu štyri roky, počas ktorých zažili nespočetné množstvo krásnych zážitkov - od najbanálnejších až po tie najoriginálnejšie. Milióny spomienok spájalo ich životy.
A on to všetko zahodil kvôli chvíľkovej nerozvážnosti, ako to sám nazval. Napriek tomu neprešiel deň, kedy by naňho nebola myslela. Občas postačil i najmenší podnet a myšlienky na minulosť sa jej vyrútili do podvedomia ako tsunami. Pritlačili ju k pomyselnej stene, spútali celé telo a psychicky trýznili.
Do očí sa jej nahrnuli nechcené slzy. Kedy bolesť už konečne pominie? Ako dlho to ešte potrvá?
Našťastie už bola takmer v práci, čo znamenalo, že najbližších osem hodín sa svojej minulosti obávať nemusela. Zaparkovala na obvyklom mieste, osušila si bledú zaslzenú tvár a z kabelky vytiahla mejkap, ktorým sa pokúsila zamaskovať červené škvrny pod očami. Tmavohnedé vlasy stiahnuté do vysokého drdola si rozpustila, aby jej aspoň čiastočne spadali do tváre. Párkrát sa zhlboka nadýchla a vystúpila z auta.
Práca detskej psychologičky nebola vždy prechádzka ružovou záhradou. Kate síce odmala túžila liečiť zarmútené detské duše, ale v poslednom čase jej táto činnosť spôsobovala čoraz väčšiu únavu. V súkromí riešila svoje problémy, v práci starosti iných... Nebolo to vždy najjednoduchšie.
„Aha čo ti prišlo,“ oznámila Katina kolegyňa Sarah ihneď, ako sa za Kate zatvorili vchodové dvere a ukázala na obrovskú kyticu červených ruží, položenú na jej stole.
Kate vyschlo v hrdle a oči sa prekvapením rozšírili. V kytici boli zapichnuté dva lístky. Na prvom bolo úhľadným písmom naznačené jej meno. Kate S. Keď vytiahla druhý, všetka radosť, ktorú do toho momentu cítila, vyprchala.
Všetko najlepšie k narodeninám! Posielam dvetisíc bozkov. Michael.
P.S.: Odpusť mi...
Neubránila sa skľúčenému povzdychu. V ničom jej nepomáhal! Iba pokračoval v prehlbovaní rán, ktoré sám spôsobil. Bolo to pre ňu ako výsmech; akoby sa jej škodoradostne škeril do tváre.
Veď od neho nič nechcela - okrem svätého pokoja. Čo tým všetkým sledoval? Prečo jej nepomôže zabudnúť? Prečo jej len viac ubližuje?
Pokrútila hlavou. Osemročný Jimmy, jej prvý dnešný klient, čakal aj so svojou mamou na chodbe. Musela sa pozbierať. Schytila kyticu do dvoch dlaní a bez vonkajšej emócie na tvári ju vyhodila do koša. Vo vnútri sa však chvela a jej napoly zlepené srdce sa opäť po kúskoch rozpadalo. Potlačila slzy a zamierila k blonďavému chlapcovi trpiacemu ADHD. Jemu mala pomôcť ona. No kto pomôže jej?
Po práci si dopriala „narodeninové posedenie“ s pár kolegyňami v najlepšej kaviarni v meste. Varili svetovú kávu a ich zákusky bol priam hriech neochutnať.
Katin kamarát Paul jej napísal SMS s blahoželaním a oznamom, že v pondelok ju pozýva na drink, nakoľko sa zo služobnej cesty vráti až v nedeľu večer.
Neplánovala oslavu, netúžila po pozornosti. Sestre však bola nútená sľúbiť špeciálnu večeru, s ktorou jej mala pomôcť. Posledné roky organizovala väčšie party, avšak s tými jej pomáhal Michael. Tento rok sa jej sláviť nechcelo.
Domov prišla krátko po šiestej. Dočasne bývala u svojej o štyri roky mladšej sestry Annie a jej priateľa. Annie sa síce tvárila, že jej prítomnosť Kate neprekáža, ale ona si aj tak občas pripadala ako piate koleso na voze. Keďže nechcela byť nikomu na príťaž, plánovala sa odsťahovať ihneď, ako sa jej podarí nájsť cenovo dostupný podnájom.
Keď otvorila dvere a vstúpila do bytu, ozvalo sa zborové: „Všetko najlepšie!“ Na plecia jej v tom istom okamihu popadali desiatky farebných konfiet. Od prekvapenia sa jej ústa otvorili do malého „o“. Nestihla povedať ani jedno slovo a už bola uväznená v sestrinom náručí.
„Všetko naj, sestrička, veľa šťastia, zdravia, úspechov a hlavne - lásky!“
Čosi podobné ju čakalo aj s budúcim švagrom Stevenom. Annie medzičasom priniesla okrúhlu tortu ozdobenú množstvom jahôd, z ktorej vyčnievalo číslo 27. Nebola to najdokonalejšie vyzerajúca torta, ale Annie ju napiekla sama a to si Kate vážila. Pri pohľade na tortu sa clivo pousmiala. Zase o rok staršia. Dvadsaťsedem. Pred desiatimi rokmi si myslela, že v takomto veku už bude vydatá a možno aj matka. Namiesto toho bola slobodná, nezadaná a o dieťati sa jej mohlo akurát tak snívať.
„Vy ste sa zbláznili,“ vydýchla dojato. „Vravela som vám, že netúžim po žiadnej oslave.“ Ale musela uznať, že ju toto prekvapenie príjemne zahrialo pri srdci.
„Hádam si si nemyslela, že tvoje narodeniny len tak odignorujeme,“ usmiala sa Annie, tisnúc sa k boku svojho drahého. Od oboch dostala spoločný darček v podobe strieborného prívesku s perlou a náušníc. Kate sa im vrúcne poďakovala a opäť ich oboch objala.
Kým sa ženy pustili do varenia večere, Steven sa rozvaľoval na gauči pred telkou, aby im zbytočne nezavadzal v kuchyni. Annie krájala zeleninu na kocky, pričom si pospevovala v rádiu práve hrajúcu pesničku a Kate rozkladala mäso na plech.
„Naši milí poslucháči, ani dnes, v piatok 10. marca, nevynecháme našu obľúbenú rubriku, teda piesne na želanie. Ak je tu niekto, komu by ste chceli touto cestou čosi odkázať, či len jednoducho pozdraviť, práve toto je priestor pre vás,“ oznámil moderátor Katinho najobľúbenejšieho rádia. Takmer každý večer počúvala najrozličnejšie vyznania, ktoré ľudia venovali svojim blízkym.
Bolo to pekné gesto a Kate sa pri počúvaní musela vždy usmievať. Odjakživa bola dobrá duša, ktorá milovala spravodlivosť, porozumenie a pochopenie. A hlavne, verila v pravú, čistú a nefalšovanú lásku. Stále, po tom všetkom. Aj keď sa s ňou osud tak nepekne zahral.
Z premýšľania ju vyrušil hlas, ktorý sa vzápätí ozval z rádia... Jeho hlas!
„Dobrý večer, volám sa Michael a touto cestou by som chcel zaželať tej najúžasnejšej žene, ktorá mi kedy vstúpila do života, Kate Shiversovej, všetko najlepšie k jej dnešným narodeninám. Rovnako by som sa chcel ospravedlniť za všetku bolesť, ktorú som jej spôsobil. Kate, neskutočne mi chýbaš, stále na teba myslím a ani nevieš, ako mi je to všetko ľúto. Snáď mi jedného dňa odpustíš. Vieš, že ti stále posielam dvetisíc bozkov. Táto pieseň je len a len pre teba. A navždy bude naša...“
Keď začula úvod k pesničke No matter what od Papa Roach, v hrdle jej narástla obrovská hrča.
I need you, right here, by my side
You’re everything I’m not in my life.
We’re indestructable, we are untouchable
Nothing can take us down tonight
You are so beautiful, it should be criminal
that you could be mine.
And we will make it out alive
I’ll promise you this love will never die!
No matter what, I got your back
I’ll take a bullet for you if it comes to that
I swear to God that in the bitter end
We’re gonna be the last ones standing
Počas celej piesne stále bez jediného pohybu, s pohľadom nalepeným na kuchynskej linke. Pri tejto piesni spolu prvýkrát tancovali na diskotéke.
„Páni,“ vydýchla Annie prekvapene a prebodla svoju stále bez pohybu stojacu sestru užasnutým pohľadom. „Toto bolo nečakané... Wau! Ja nemám slov... “
Kate sa musela párkrát zhlboka nadýchnuť, srdce cítila biť až v krku.
„Ehm... Ospravedlň ma, prosím. Potrebujem byť chvíľu sama,“ zašomrala so stiahnutým hrdlom.
Bez ďalších slov sa otočila na päte a takmer sa rozutekala do svojej dočasnej izby, kde sa ako vrece zemiakov hodila na posteľ. Tento krát slzám brániť nedokázala a možno ani nechcela.
Vytiahol ďalšie eso z rukáva. Dnes už druhé. Najprv kytica ruží, teraz pieseň jej venovaná... Pre nich natoľko špeciálna pieseň.
Cítila sa mizerne. O toto mu išlo? Aby pochybovala o svojom rozhodnutí? Aby vinila samu seba za to, čo sa medzi nimi stalo?
Kým bola mladšia, nechápala slovné spojenie „zlomené srdce“. Veď ako sa môže sval zlomiť? Ale život ju presvedčil o tom, čo biológia považovala za nemožné. A z psychologického hľadiska to už bolo o inom - jednalo sa o zvýšenú hladinu hormónov v organizme, najmä kortizolu, ktorý spôsoboval pocit ťažkej bolesti v oblasti srdca. Psychológiu mala naštudovanú od A po Z, pomáhala deťom, tak prečo sebe pomôcť nedokázala? Prečo žiadne z poučiek, ktoré sa toľko drvila, nevedela praktikovať na samej sebe?
Žeby tkvel celý problém vlastne v niečom inom?
Z nočného stolíka zhrabla MP3 prehrávač, pokúšajúc sa prísť k iným myšlienkam. Ale mala v ňom nahraté najmä zamilované piesne, ktoré ju chtiac-nechtiac zaviedli myšlienkami opäť do minulosti k Michaelovi.
Spolužiakmi boli už na strednej škole, ale on nebol chlapcom, s ktorým sa ruka v ruke premávala po školských chodbách, ani tým, ktorý ju pozval na maturitný ples. Vlastne počas celého štúdia spolu prehodili sotva pár slov. Po škole sa ich cesty rozdelili úplne a znova sa stretli až po piatich rokoch na školskej stretávke.
Kate sa za roky štúdia na vysokej škole o niečo osmelila, už z nej nebolo to hanblivé dievča s červenými lícami.
S Michaelom sa v ten deň dosť zakecali a ona zistila, že toho majú veľa spoločného. Pár „deciek“ sa vybralo na diskotéku a oni ich počet podporili. Od toho večera - keď im pri tancovaní hrali Papa Roach - naňho nedokázala prestať myslieť. Potešilo ju, keď ju o pár dní nato zavolal na drink, čím spustil sériu ich ďalších stretnutí. Nosil jej kytice, čokolády a ich prvý bozk padol, keď sa Kate potkla na obrubníku a on ju zachytil do svojej náruče. Odhrnul jej dlhé vlasy z tváre a kým sa skláňal k jej perám, krv jej v žilách divoko pumpovala.
„Prečo sa vlastne hovorí, že ‚posielam ti pusu‘? Veď to je hlúposť. Bozk nie je hmotnou vecou, nedá sa len tak poslať. Tak prečo to ľudia robia, keď z toho ten druhý aj tak nič nemá?“ zafilozofovala Kate so smiechom v jeden teplý júlový večer spred troch rokov, keď s Michaelom ležali na záhrade u jeho rodičov. Občas mali chvíle, keď sa zamýšľali nad nesmrteľnosťou chrústa a toto bola jedna z nich.
„Mýliš sa. Ten druhý z toho má dobrý pocit. Tuto ho príjemne zahreje,“ pousmial sa a svoju dlaň si priložil na jej srdce.
„To je síce pravda, ale čo zmôže jeden poslaný bozk? To je predsa málo, či nie?“
Michael sa zasmial. „Niekto sa teší aj z mála. To len ty si taká nenásytná.“ Pretočil si ju pod seba a s úsmevom hľadel do jej veľkých zelenomodrých očí.
„Tak aby si nepovedala, ja ti budem vždy posielať dvetisíc bozkov. To už hádam na chvíľu stlmí tvoje sklony k nenásytnosti.“
A tak vznikla ich súkromná formulka o posielaní dvetisíc bozkov.
Kate si v duchu povzdychla. Cítila sa taká osamelá. Mala síce dobrých priateľov aj milujúcu rodinu, no predsa sa v jej srdci nachádzalo nevyplnené miesto. Zmení sa tento stav niekedy? A ak áno, kedy to bude?
Keď sa jej pleca dotkla čiasi ruka, ľakom sa mykla a otočila sa za seba tak prudko, až jej slúchadlá vypadli z uší.
„Pokoj, to som len ja,“ oznámila Annie a posadila sa vedľa nej na posteľ. „Klopala som, ale neodpovedala si, tak som sa bála, či sa ti niečo nestalo.“
Kate si utrela zaslzené oči. „Prepáč, počúvala som hudbu.“ Annie chápavo prikývla a stisla pery do tenkej linky. Následne sa na sestru zadívala ustaraným pohľadom.
„Chceš sa o tom pozhovárať? Vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek.“ Samozrejme, že to vedela. Annie sa v posledných rokoch stala jej najbližšou osobou.
„Neviem, čo mám robiť, Annie,“ priznala Kate šeptom.
„S ním?“
Kate prikývla. Annie sa zhlboka nadýchla. „A čo by si chcela urobiť?“
„Vlastne ani neviem,“ pokrčila ramenami. „Mení sa to. Občas mám chuť ho vyslovene zmlátiť do krvi, inokedy by som ho najradšej objímala, na všetko zabudla a bola zase s ním...“
„Premýšľala si nad tým, že by si sa k nemu vrátila?“
Kate zaváhala. „No... áno, ale... som zmätená. Neviem, či by to bolo dobré, neviem, či mu ešte môžem veriť.“
„Kate,“ povzdychla si Annie, „musíš sa tým všetkým prestať toľko užierať. Inak ťa to zničí.“
„Ale ako?“ Nepokúšala sa už o to predsa? No vždy, keď sa snažila myslieť na čokoľvek iné, aj tak nakoniec skončila pri ňom. Už to budú dva mesiace, čo takto (ne)funguje. Lenže... jednoducho sa nedokázala zmieriť s vecou, že sa čosi také prihodilo práve im. Mike bol na svete posledným mužom, ktorému by tipovala neveru. Možno práve preto sa s tým nedokázala vyrovnať.
„Musíš mu odpustiť. Už keď kvôli ničomu inému, tak kvôli sebe.“
***
Odpustiť sa ľahšie povie, než urobí.
Ale možno mala Annie pravdu a Kate sa týmto krokom naozaj uľaví. Dokonca sa aj hovorí, že ak chce nájsť človek vnútornú rovnováhu a pokoj, musí v prvom rade odpustiť ľuďom, ktorí mu ublížili. Nikto z nás predsa nebol neomylný a každý už niekomu vedome či nevedome ublížil. Občas na to postačilo i jedno jediné slovo, použité v nesprávnu chvíľu a v nesprávnom kontexte.
Napriek podobným myšlienkam sa Kate procesom odpúšťania neprechádzalo najjednoduchšie. V duchu si odfrkla. Samozrejme, že to nebude ľahké a nepôjde to len tak. Odpustenie patrí medzi najťažšie veci na svete. Ale viedlo aj k vykúpeniu, napriek tomu, že sa to tak občas nemuselo zdať.
Bude sa s Michaelom musieť pozhovárať medzi štyrmi očami. Od toho večera ho nevidela. Ostatné veci z jeho bytu jej priniesla Annie so Stevenom. Kate ho vtedy vidieť nechcela.
Áno, musela uznať, že toľký hnev už nepociťovala. Desila sa však myšlienky o zabudnutí. Čo keď odpustí, ale nezabudne? Nebude to len o to horšie?
Celý víkend strávený u rodičov premýšľala, čo spraví. V pondelok ráno to už tušila a poobede stopercentne vedela.
Hodinu sa prechádzala po izbe hore-dolu s mobilom v ruke. Nakoniec sa zhlboka nadýchla a vytočila Michaelovo číslo. Od nervov si ohrýzala nechty. Jej srdce bilo každým zazvonením hlasnejšie. Tút. Tút. Bum. Bum.
„Kate?“ ozval sa na druhej strane jeho hlas. Bol prekvapený. Mala nutkanie zložiť hovor, ale rozhodla sa zotrvať. Nemôže z toho opäť vycúvať.
„Ehm... ahoj. Ja...“ stíchla, hryzúc si do pery.
„Si v poriadku? Nestalo sa ti nič? Kde si?“ chrlil zo seba jednu otázku za druhou.
„Som v pohode. Ja len,“ hlboký nádych, „potrebovala by som sa s tebou pozhovárať.“ Niekoľko sekúnd vládlo na druhej strane hrobové ticho. Kate mala pocit, že Michael ani nedýcha a ona od toho tiež nemala ďaleko.
„No, ehm,“ odkašľal si nakoniec prekvapene, „samozrejme. Kedykoľvek. Kate, ani nevieš, ako...“
„Tak zajtra?“ skočila mu do reči.
Povzdychol si. „Zajtra o šiestej. Na našom obvyklom mieste.“
***
„Ahoj,“ zdravila Kate v ten istý večer svojho dobrého priateľa.
Paul stál pri nej vždy, keď to potrebovala a jeho rady jej neraz pomohli. Bol presným opakom Michaela. Nielen kvôli blond vlasom a zeleným očiam, ale aj svojím rozumným chovaním. Teda, niežeby Michael nebol rozumný, na rozdiel od Paula sa iba choval viac spontánne a... bez rozmyslu. Ale práve to bolo jednou z vecí, ktorú na ňom Kate toľko milovala. Ach, prečo naňho musela myslieť ešte aj tu?!
Paul sa na ňu oslnilo usmial a priateľsky objal. V klube, pred ktorým sa i stretli, bolo rušno - ostatne ako vždy. Vo vzduchu sa vznášal cigaretový zápach, hudba hrala na plné pecky a čašníci nestíhali obsluhovať netrpezlivých zákazníkov.
Kate s Paulom sa kvôli nedostatku voľných miest museli usadiť pri malom stolíku takmer hneď pri vchode. Kým čakali na objednané mojito, Paul jej dodatočne zablahoželal k narodeninám.
„Volala som s Michaelom,“ spustila Kate ihneď, ako im čašník priniesol drinky a pohľad presunula na popolník položený na stole.
„Načo?“ začudoval sa Paul so zdvihnutým obočím. V jeho hlase sa ozýval zvláštny podtón, ktorý nevedela nikam zaradiť. No keby ho nepoznala, povedala by, že to znelo skoro ako odvrknutie.
„Chcem sa s ním porozprávať. Veď ja som mu vlastne ani nedala šancu, aby mi to všetko poriadne vysvetlil.“
„Toto snáď nemyslíš vážne, Kate!“ vyhŕkol nahnevane.
Prekvapene sa naňho zahľadela. Takéhoto rozladeného ho ešte nevidela. Paul bol stelesnením chodiacej pohody. Kým však stihla niečo povedať, pokračoval: „Myslíš, že ti povie pravdu? Ale kdeže,“ odfrkol si. „Akurát ti znovu pomotá hlavu tými svojimi sladkými rečičkami. Hej, tie mu teda idú. Ale nič z toho, čo ti povie, nebude pravda.“
„Musím to urobiť kvôli sebe, Paul,“ odvetila pevným hlasom. Bolo to čudné, no po tom všetkom, čo jej spôsobil, nemala rada, ak niekto hovoril o Mikeovi zlé veci. Istým spôsobom sa ho v názoroch stále zastávala. Či to bolo normálne a rozumné, sama netušila. Kto však kedy povedal, že je láska rozumná?
„Práve preto by si naňho mala zabudnúť. On si ťa nezaslúži!“
„Veď o nič nepôjde. Iba sa porozprávame. Jednoducho chcem mať v tom všetkom úplne jasno. Len tak naňho budem môcť zabudnúť.“ Nebola si svojím tvrdením úplne istá, z úst jej vyplynulo ako zaužívaná fráza. Odrazu si nebola istá, či vôbec zabudnúť chce. Na ten večer asi áno, ale celkove? Štyri roky nie sú krátka doba a len tak zo života vymazať nejdú.
Paul pokrútil hlavou. „Opäť ti ublíži. Vieš, ako sa hovorí: Kto podvedie raz, urobí to znovu. Myslíš, že práve Michael by bol výnimkou?“
Nevedela, čo povedať. Paulove slová na ňu sčasti zapôsobili, i keď úplne nesúhlasila s tvrdením o podvodníkoch. No i tak, čo keď mal pravdu? Čo keď jej Michael bude znova klamať? Ale na druhej strane, nemala pocit, že by to niekedy predtým urobil. Aj keď... ruku do ohňa by za toto tvrdenie nedala. V mysli sa jej opäť prehrala bozkávacia scénka, vďaka ktorej sa jej do srdca opätovne zapichlo tisícky pomyselných nožov. Nie, nie, už rozhodne nestála o zvýšenú hladinu kortizolu! Stačilo! Musí to konečne prestať!
Musela mu odpustiť. V tej chvíli si naplno uvedomila, že iné východisko z tejto prekliatej situácie nejestvuje. Musí sa zbaviť posledných zvyškov hnevu, konečne s ním skoncovať a posunúť sa ďalej.
A bez odpustenia to nepôjde...
Radšej zmenila tému, obávajúc sa, že by ju Paul čoskoro zlomil a zo stretnutia s Michaelom by nakoniec vzišlo. Nevymýšľaj, nahovárala si v duchu, už si predsa dohodnutá a rovnako aj rozhodnutá stretnúť sa s ním zoči-voči.
***
Hodiny ukazovali o päť minút štvrť na šesť a Kate nervózne sedela na gauči, neúspešne sa snažiac venovať pozornosť televízii. Celé telo sa jej od nervov a stresu triaslo napriek hodinovému upokojovaniu Annie, ktorá jej asi desaťkrát prízvukovala, že sa nemá čoho báť a že Michael ju predsa nezabije.
Ale bol tu deň D a čo nevidieť i hodina H... Cítila sa ako ovca, smerujúca na popravu.
Keď sa ozval zvonček, s úľavou si vydýchla. Annie pred pár minútami odbehla do obchodu a kľúče si zabudla na skrinke v predsieni. Kate sa obávala, že sa nestihne vrátiť do jej odchodu a nerada by nechala svoju sestru čakať neurčitý úsek času pred dverami. Steven ešte včera odišiel na služobnú cestu, takže sa nemohla spoľahnúť ani naňho. Avšak človek stojaci za dverami ju prekvapil.
„Ahoj, prepáč, že vyrušujem, ja som sa ti len chcel ospravedlniť za ten včerajšok,“ začal ľútostivo Paul a počastoval ju smutným pohľadom. Kate sa zatvárila nechápavo, čím ho podnietila pokračovať: „Za to, čo som povedal o Michaelovi... Nechcel som ti ublížiť.“
„Poď ďalej,“ povzdychla si a pustila ho dovnútra. Lepšiu chvíľu si skutočne vybrať nemohol, pomyslela si ironicky, ale napriek nedostatku času ho usadila v obývačke s pohárom broskyňového džúsu, kde sa jej ospravedlnil ešte raz.
„Ale veď sa nič nestalo, viem, že si to myslel v dobrom,“ uistila ho a povzbudivo sa usmiala.
„Vďaka, vedel som, že ma pochopíš. Je málo takých žien, ako si ty. Rozumných a milých. Aj ku mne si vždy veľmi dobrá... Vieš, rád trávim čas v tvojej spoločnosti.“
Musela sa pousmiať. Bolo pravdou, že jej priveľká dobrota a milosť jej nepriniesli vždy to najlepšie ovocie, odozvu od okolia, ale ako čas ubiehal a ona dospievala, čoraz viac si uvedomovala, že sa zmeniť kvôli správaniu niektorých ľudí nehodlá. Mnohí jej ublížili, využili jej láskavosť, ale kvôli tomu sa nechcela zaradiť medzi rovnaké osobnosti ako boli oni - svine.
„Veď aj ty si pri mne stál vždy, keď som potrebovala pomôcť. Nikdy si sa na mňa nevykašľal ani nenaštval. Preto ma teší, že to neurobíš ani kvôli Michaelovi.“
„To áno,“ prikývol. „Ale je pravdou, že stále si za svojím názorom na neho aj stojím. On nie je muž pre teba.“
Kate sa neubránila zachechtaniu. Čo on o tom vedel? „Nie? A aký muž je teda pre mňa?“
Paul neodpovedal, pohľad presmeroval na televíziu a odrazu bol až príliš zaneprázdnený obsahom svojho pohára. Kate sa zmocnil zvláštny pocit.
„A čo ty a vzťahy?“ spýtala sa so záujmom, keď sa ani po niekoľkých minútach nemal k slovu. Paul sa so svojou priateľkou rozišiel takmer pred polrokom a odvtedy nespomínal žiadnu novú známosť, preto v Kate vzrástla zvedavosť.
Konečne sa na ňu pozrel, v jeho zelených očiach sa zračila podivná iskra. Takú voľakedy vídala pri Michaelovom pohľade... Zneistela.
„No... vlastne. Aj kvôli tomu som tu,“ na tvári sa mu mihol úsmev. Kate sa zasmiala. Tušila to. Určite od nej potrebuje nejakú radu. Nepatrne sa k nej priblížil. Sedeli vedľa seba tak blízko, až sa plecom opierala o to jeho.
„Je tu jedna žena, ktorú mám už dlhší čas rád. Je skvelá, rozumná, milá. Stále pri mne stojí, načúva mi... Chcel by som, aby bolo medzi nami viac než len priateľstvo. Milujem ju.“
„Vie o tvojich citoch? Ak nie, mal by si jej to povedať. Možno budeš milo prekvapený.“
„Teraz už áno...“ Zdvihla obočie a čakala, kým dopovie. „Hovorím o tebe, Kate,“ vydýchol vážnym hlasom. Prekvapene zamrkala a párkrát naprázdno otvorila ústa ako ryba na suchu. Panebože. To snáď nie.
Kým však stihla niečo povedať, pritlačil svoje pery na jej a ruky si priložil na jej pás. Okamžite sa odtiahla a vydesene sa naňho zahľadela.
„Zbláznil si sa?!“ zavrčala.
Nemohla tomu uveriť. Srdce sa jej prudko rozbúchalo a v hrdle nastala hotová Sahara. Vstala z gauča a pár krokov od neho odstúpila. Priala si zabudnúť na to, čo sa stalo pred pár sekundami, brať to ako nepodarený žart. Paul na ňu ublížene hľadel.
„Nepozeraj tak na mňa. Čo si si myslel, že sa stane, ak to urobíš?!“ Nepatrila k ženám, ktoré hneď padali chlapom k nohám. A už vonkoncom k takým, ktoré si boli schopné začať vzťah bez citov.
Rozišiel sa k nej. Pre zmenu na ňu pozeral úplne šialeným pohľadom, ktorý v jeho tvári nikdy predtým nevidela. Ak mala byť úprimná, naháňal jej strach. Cítila sa ako zver štvaná do priepasti... Nespoznávala ho.
„Nikdy si nepremýšľala nad tým, že by medzi nami mohlo byť niečo viac?“ pýtal sa, pomaly k nej postupujúc. „Hodíme sa k sebe, Kate, to nemôžeš poprieť.“
Zdvihla obočie. „Prestaň s tými rečami, prosím ťa,“ pokrútila hlavou. „Áno, vždy sme si rozumeli, to naozaj nepopieram, ale ja som ťa nikdy nebrala za viac, než len kamaráta. Prepáč, ale tak to aj navždy zostane,“ poslednú vetu šepla.
„Daj mi aspoň šancu, veď by to predsa mohlo fungovať. Nemôžeš naveky lipnúť na Michaelovi. V čom je taký úžasný, že naňho furt myslíš? V posteli?“
„Choď už, Paul,“ povzdychla si unavene. Nepredpokladala, že jeho návšteva skončí takýmto fiaskom, ale rovnako mu nechcela mazať med okolo úst nádejnými rečami typu: „Musíš mi dať len o niečo viac času.“ Kate vedela, že jej city k Paulovi by sa nikdy neprehĺbili. Mala ho rada, ale len ako kamaráta a s tým sa i on bude musieť zmieriť. Štvalo ju, že jej to toľko tajil. Ktovie, ako dlho to už trvá...
„Nie,“ povedal pevným hlasom. Kate neveriaco vypúlila oči a mala nutkanie sa spýtať: „Prosím?“
Odrazu sa všetko zbehlo ohromne rýchlo. V jednej sekunde stála uprostred obývačky, v druhej ležala na gauči pod váhou Paulovho tela. Bola v takom šoku, že nestihla ani vykríknuť.
Silno ju držal okolo pása. „No tak, nebráň sa,“ zašepkal jej do tváre.
„Daj mi pokoj!“ zavrčala.
Následne si prsty omotal okolo jej zápästí a pritlačil jej ruky vedľa hlavy, čím ju väčšmi uväznil pod svojím telom. Vykríkla. Okamžite ju umlčal svojimi perami. Mykala trupom a nohami vykopávala do vzduchu, oproti nemu mala však mušiu silu.
„Pusti ma! Paul, pusť ma!“ mrmlala mu do pier nahnevane a prosebne zároveň.
No on bol ako v tranze, úplne jej krik a pokus o uvoľnenie zo svojho zovretia ignoroval. Perami jej začal prechádzať po krku a rukou jej zapchal ústa, aby utlmil krik, ktorý jej vychádzal z hrdla. Mykala sa ako had vo vreci, no vôbec si tým gestom nepomáhala. Valil sa na ňu váhou celého svojho tela, pritláčal jej pľúca až ju pomaly začínal dusiť.
„Prestaň!“ vrčala mu do dlane uplakaným hlasom. Keď jej začal nemotorne jednou rukou rozopínať gombíky na blúzke, z očí sa jej vykotúľali slzy. Bolestne stisla viečka.
„Pusť ma, prosím, pusť ma,“ plakala a celé jej telo sa otriasalo vzlykmi. Žiadna zmena nenastala. Dotyk jeho pier cítila tentoraz na bruchu. Jazykom obkrúžil jej pupok. Zachvela sa. Nie však slasťou, ale znechutením.
Pevne stisla viečka. Keď už bola nútená cítiť ho na svojom tele, dopriala si aspoň toľko „luxusu“, aby naňho nemusela hľadieť. Priala si, aby bolo čo najskôr potom.
Naraz sa ozval buchot. Tupý náraz ako keď niekto celou silou hlavou narazí do dvier. Tento bol však hlasnejší, silnejší. Otvorila oči a nemohla uveriť obrazu, ktorý sa jej naskytol - Michael so smrtonosným výrazom v tvári utekal smerom k nim. Vo vyrazených dverách stála s dlaňou na ústach Annie.
„Zlezieš z nej?!“ skríkol Michael nepríčetne, zdrapol Paula za ramená a strhol ho z jej tela. Cez zaslzené oči sledovala, ako ho sotil do steny pri dverách od obývačky. „Ty jeden hajzel. Ty nechutné prasa, ty slizký had...“ Vrazil mu päsťou. Paul nezaháľal a úder vrátil. Kate chcela skríknuť, aby okamžite prestali, telo sa jej od strachu a šoku triaslo, ale zrazu nevedela nájsť hlas ani potrebnú silu. Hlavu si zložila do dlaní a kolená pritiahla k brade. V duchu si dookola pripomínala, aby zhlboka dýchala.
„Preboha, Kate, si v poriadku?!“ spytovala sa Annie vydesene, keď k nej pribehla a okamžite si ju stiahla do svojho náručia. „Neublížil ti?“
Kate sa zmohla iba na pokrútenie hlavou v zápornom geste. Annie sa predsa pýtala na fyzický stav a ten bol pravdepodobne v poriadku. Opäť si to najviac odniesla, respektíve odnesie, psychika.
Slzy sa jej bez zastavenia drali z očí. Srdce jej stále divo narážalo do hrudného koša a prudko dýchala.
„Prestaňte!“ skríkla Annie na oboch mužov, keď sa čosi rozbilo. Našťastie si to odniesla iba váza od mamy. „Zdemolujete mi celý byt! Vypadni, Paul! Alebo zavolám políciu! A už nikdy viac ťa tu nechcem vidieť! Zmizni!“
„Kate, ja...“ začal ľútostivým hlasom a ona kútikom oka videla, ako sa k nej pomaly pohol. Kolená si pritiahla k brade pevnejšie. Michael ho okamžite zarazil a trhol ním späť.
„Ty si toho už urobil dosť, daj jej pokoj,“ zavrčal mu do tváre. „Padaj! Už nikdy sa k nej nepriblížiš, to ti prisahám!“
Predtým, než sa Paul vydal k odchodu, počastoval Kate dlhým pohľadom. Keď konečne zmizol z jej dohľadu, odvážila sa aspoň o kúsok uvoľniť postoj a pozrieť na Michaela. Starostlivo ju pozoroval, akoby hľadal na jej tele známky po... tom. Pery mal pevne zomknuté a Kate si bola istá, že i škrípe zubami - robil to vždy, keď bol nahnevaný. Bolo zvláštne naňho hľadieť po dvoch mesiacoch a v takejto nešťastnej situácii. Ale uvedomila si, že nech sa medzi nimi udialo čokoľvek a nech sa aj jej čokoľvek prihodilo pred pár minútami, bola rada, že ho vidí.
„Panebože, tak som sa o teba bála!“ vyhŕkla Annie a objala sestru ešte pevnejšie. „Keď som ťa za dverami počula vykríknuť, hrozne som sa zľakla! Klopala som, ale nikto mi neotváral, nevedela som, čo sa deje. Nemala som pri sebe ani tie sprosté kľúče! Chcela som zavolať políciu, ale potom som si spomenula, že sa máš stretnúť s Michaelom, tak mi napadlo zavolať najprv jemu... Ach, Kate, prosím, prepáč! Je to moja vina,“ šepkala zlomeným hlasom.
Kate pokrútila hlavou, premýšľajúc nad skutočnosťou, že prepočula sestrino klopanie na dvere. To bola naozaj až tak mimo?
„Za nič nemôžeš, Ann. Ďakujem vám... obom,“ pozrela na Michaela. „Ani si nechcem predstaviť, akoby to bolo dopadlo, keby ste neprišli...“ Hrdlo sa jej bolestne stiahlo. „Ja... nechápem, čo to doňho vošlo.“
„Stal by som sa kriminálnikom, to by sa stalo,“ odvetil Michael s dlaňami zovretými do pästí. „Keby ti ublížil, zabil by som ho. Prisámbohu.“
Annie nechápavo krútila hlavou. „Stále mi nejde do hlavy, že by sa ťa práve Paul pokúsil... znásilniť.“ Oči sa jej zaplnili slzami.
„On je imbecil najvyššieho kalibru, nemá obdoby na svete... au,“ sykol Michael a chrbtom dlane si zotrel krv z pier.
„Počkaj, ošetrím ti to,“ ponúkla sa Kate.
„Nie, netreba, o nič predsa nejde.“
Pokrútila hlavou, nemotorne vstávajúc zo sedačky. Rýchlo si zapla rozopnuté gombíky na blúzke a ruky si v obrannom geste prekrížila na hrudi. „To kvôli mne si sa zranil.“ Z kúpeľne priniesla potrebné dezinfekčné prípravky a obaja sa usadili na sedačke. Annie odišla zamiesť sklo z rozbitej vázy, popadané snáď všade na zemi.
„Nepredstavovala som si naše stretnutie takto,“ povzdychla si Kate, kým mu ošetrovala zranenú peru.
Smutne sa pousmial. „Ver mi, ani ja nie,“ zašepkal a prisunul sa bližšie k jej telu. Do nosa jej udrela jeho vôňa a na mizernú chvíľu mala chuť pritúliť sa k jeho hrudi a nechať sa ním čičíkať. Na mizernú chvíľu, v ktorej by zabudla na všetko zlé, čo sa medzi nimi stalo. Na všetky chyby.
V jeho blízkosti sa cítila podivne - ako na ich prvých rande, keď sa len oťukávali a spoznávali. Od včerajšieho poobedia, keď si dohodli schôdzku, si ich stretnutie predstavovala všelijako. Nevedela, čo očakávať. Netušila, či sa naňho bude stále hnevať, či bude cítiť sklamanie, ľútosť alebo možno lásku.
Avšak vo chvíli, keď videla, ako k nej beží od dverí, nepocítila nič z očakávaných emócií. Namiesto toho sa v jej srdci rozlialo čosi iné, v ich situácii silnejšie a dôležitejšie než ktorýkoľvek iný cit. To, čoho sa toľkú dobu stránila a celkom netušila, ako to dosiahnuť. Odpustenie.
Odpustenie, ktoré prišlo tak načakane. Pretože vtedy, ako ho po tak pomerne dlhej dobe uvidela, si uvedomila, že nič na svete nie je neodpustiteľné.
Jej srdce mu odpustilo už vlastne dávno, to len mozog sa s tým celkom nedokázal vyrovnať.
Niektorí by si pomysleli, že by to malo byť naopak - že rozum odpúšťa prvý. Ale nebola to vždy pravda. Keď niekoho milujete, mali by ste do toho dávať celé svoje srdce. Keď sa mu ublíži, zlomí sa (uvoľní sa kortizol), začne bolieť... metaforicky plače. Lebo miluje a zbožňuje. Nedokáže nenávidieť, nebolo na to stvorené. Nenávidí dokonca ani keď sa mu ublíži.
Rozum berie veci ako zradu, ako niečo, proti čomu sa musí brániť. Rozum radí: „Odíď, opusti, nechaj tak, ublížil ti predsa!“ Rozum nenávidí, zlostí sa. Ale srdce krváca, pretože opúšťa milovanú osobu. Žiadneho človeka nenávidíme bez príčiny, nakoľko to nie je v ľudskej podstate. Nenávisť je vždy podnietená zradou, zlosťou, žiarlivosťou, zlým správaním... Ale nikdy nepochádza zo srdca.
„Naozaj ti nijako neublížil? Nič ťa nebolí?“ pýtal sa so záujmom Michael. V jeho hnedých očiach sa zračila starosť, ktorá sa takisto rozliala v Kateinom srdci.
Pokrútila hlavou. „Som v pohode.“
„Nehovoríš to len tak, však?“
Musela sa usmiať. Poznal ju až príliš dobre, vedel čítať v jej tvári a reakciách. Ale teraz sa o tom nechcela baviť a Michael to pochopil.
„Som rád, že ťa vidím. Po tak dlhej dobe,“ zašepkal po chvíli. „Ani nevieš, ako som sa cítil, keď si mi včera zavolala. Najprv som si myslel, že sa mi to len zdá. Viem, že som ti neskutočne ublížil a neprejde deň, aby som si to nevyčítal.“
„Nebude vadiť, ak sa o tom pozhovárame neskôr? Viem, že som ti sľúbila dnešok, no...“ nedopovedala.
„To je v poriadku,“ usmial sa.
„Nebude vadiť ani to, ak nikam nepôjdeme? Necítim sa na to, prepáč.“
Michael pokrútil hlavou. Bohato mu stačilo, že vôbec mohol byť v jej blízkosti. „Ako sa vlastne máš, Kate?“ Taká jednoduchá otázka, ktorá veľakrát neznamená nič viac než zdvorilostnú frázu. No jeho skutočne zaujímalo, ako si nažíva, či je spokojná, šťastná... všetko, čo on nebol. Pokrčila ramenami a zdvihla sa zo sedačky. Peru mal ošetrenú.
„Ako sa to vezme,“ povzdychla si a odkráčala do kuchyne, nechávajúc Michaela v miestnosti samého... s hlavou plnou zmätených myšlienok z jej odpovede.
Vchodové dvere sa nedali zatvoriť, ako zistila Annie o pár minút nato. Michael ich fakt majstrovsky vyrazil. Sestry Shiversové prepadla panika. Annie pre obavu, že sa Paul v noci, keď budú obe spať vráti a Kate kvôli vine. Odkedy býva v tomto byte, všetko sa kazí. Skrinka nad umývadlom v kúpeľni týždeň po jej nasťahovaní vypovedala službu a odtrhla sa od steny; rozbilo sa rekordné množstvo tanierov... Teraz ešte aj toto. Hneď ráno plánovala zavolať opravára, ktorého uhradí z vlastného vrecka.
Obavy Annie z Paulovho návratu boli natoľko veľké, až navrhla Michaelovi prespanie v Katinej izbe. Tá sa komentára zdržala. Aj tak nemala právo vyjadrovať sa, nebol to jej byt, nerozhodovala, kto v ňom prespí. Michael však na jej veľké prekvapenie súhlasil. Ale Kate vedela, že Paul sa nevráti.
Večer sa o celom incidente rozprávala s Annie. Michael spal v jej dočasnej izbe a ona si uzurpovala Stevenovo miesto.
„Naozaj to nechceš oznámiť na polícii? Nemalo by mu to len tak prejsť. To, čo spravil, nie je len tak.“
„Nie. Načo by to bolo dobré? Nemala by som z toho nič a dobrý pocit už vonkoncom. Som si istá, že sa to stalo raz aj naposledy. Jednoducho nepremýšľal... Poďme už spať, som unavená.“
Políciu do toho ťahať rozhodne nechcela. Aj keď to, čo spravil, nebolo správne, nahlásiť ho určite neplánovala. Len ho jednoducho bude musieť vyškrtnúť zo svojho života. Nebolo to ako s Michaelom, vôbec nie. Aj ten jej síce ublížil, ale nikdy sa ju nepokúsil... znásilniť. Nikdy ju neudrel ani nič podobné. Samozrejme, že sa z času na čas pohádali, ale tam to končilo. Michael sa nikdy nehral na niečo, čím nebol, nepokúšal sa niečo dosiahnuť klamstvami ani násilnými činmi.
Kate až v tejto chvíli pochopila Paulovo občasne prehnané správanie. Prečo nesúhlasil, aby sa stretla s Michaelom, prečo sa ju od neho snažil stále odhovoriť. Žiarlil. Pokúsil sa využiť príležitosť, čas, keď bola vnútorne oslabená a zničená. Keď to nevyšlo, pokúsil sa jednať odvážnejšími činmi.
Áno, odpustí aj jemu. Časom. Avšak rozum bol teraz až príliš silným spoločníkom. Cítila na sebe Paulove dotyky, bozky... Vzlyk zadusila v prikrývke. Nemohla si pomôcť, musela sa ísť opäť osprchovať - aj keď pod prúdom vriacej vody stála večer polhodinu. V podstate sa medzi nimi nič nestalo, no i tak sa cítila špinavá. Kým jej horúca voda stekala po tele, plakala. Zo znechutenia, psychickej bolesti, sklamania. Opätovného. Teraz len z inej strany.
Nebola by si cítila tak mizerne, pokiaľ by sa bolo jednalo o cudzieho chlapa. Ale nejednalo... Samozrejme, ani keby to bol niekto cudzí, nebolo by to o nič príjemnejšie a z istého hľadiska možno ešte horšie, lenže v ich prípade boli už predsa len city. Aj keď z jej strany len kamarátske.
Z nepriateľa sa málokedy stáva priateľ, ale priateľ môže byť horší než najhorší nepriateľ. Pri ňom zradu neočakávate. Paul už nebude viac jej priateľom, to bolo nad slnko jasné. Áno, toto si hovorila aj pri Michaelovi, ale ten jej nikdy neublížil takýmto spôsobom, takže to bolo predsa len o niečo iné. Pri ňom ju nikdy nesužovali obavy, že by jej mohol fyzicky ublížiť.
Občas je potrebné zažiť extrémy, aby sme si uvedomili, kto je tu skutočne pre nás alebo kto nám poskytuje potenciálnu hrozbu. Kate bola „bohatšia“ o ďalšiu nemilú skúsenosť.
Raňajky boli zaujímavé. Prebiehali v tichosti, toto ticho však nebolo nepríjemné, ale skôr stvorené na premýšľanie. Keď Kate sedela vedľa Michaela, pripomenuli sa jej všetky spoločne strávené rána, bozky na prebudenie... Pocit, ako jej to všetko chýba. Annie sa ju snažila prehovoriť, aby si dnes vzala voľno, ale ona o tom nechcela ani počuť, takže spoločne s Michaelom odchádzali aj do práce.
„Naozaj nechceš, aby som ťa do práce odviezol ja?“ uisťoval sa. „Bojím sa o teba. Čo keď na teba ten úchyl niekde striehne?“
„Nestriehne, nemaj obavy,“ upokojovala ho. Nedôverčivo sa na ňu zahľadel.
„Aj tak pôjdem aspoň autom za tebou, inak by som nemal dušu na mieste.“
Neprotestovala. Vlastne sa jej jeho starostlivosť páčila. Pripadala jej milá. Michaelovo auto stálo hneď za tým jej.
„Kate?“ oslovil ju, keď odomykala dvere od auta. On už stál vo dverách toho svojho. Spýtavo sa naňho zahľadela.
„Dnes dávajú v kine nový akčný film. Mal dobré recenzie. Tak mi napadlo... Nechcela by si ísť?“
V duchu sa pousmiala. Takže začnú od začiatku? Kino, opatrné dotyky a nesmelé úsmevy. Budovanie dôvery.
„Pôjdem rada,“ odvetila. Michael sa na ňu oslnilo usmial. „Ale mám jednu podmienku,“ dodala.
„Počúvam.“
„Necháme minulosť minulosťou, dobre? Nebudeme sa v nej babrať. Aj tak ju nezmeníme...“
Jej hlavný problém spočíval v spomienkach na minulosť. Toľkokrát si vravela „čo keby“. Čo by sa stalo keby toto, čo by sa stalo keby tamto. Ale ani raz jej to nepomohlo. Minulosť sa už nemohla odstať, zmeniť sa. Jediné, čo sa dalo v živote formovať, bola budúcnosť. Žitím v minulosti sa však ľudia o budovanie plánov ochudobňovali.
Chcela začať s čistým štítom. Odpustila mu a aj keď štipka bolesti v jej srdci zostane naveky, už sa ju nedalo vymazať. Bola ako jazva. Zbledne, ale nikdy sa jej nezbaví úplne. Bude sa s ňou musieť naučiť žiť. A Kate sa to učiť chcela. Nevedela, ako to s nimi dopadne. Či sa ešte vôbec niekedy dajú dokopy, alebo sa ich cesty rozdelia a každý pôjde tou svojou. Stále ho milovala, ale v tejto chvíli nevedela, či to stačí. Ale prečo to neskúsiť? Veď druhú šancu si zaslúžil každý.
Michael na jej požiadavku prekvapene prikývol. Očividne sa pripravoval na vysvetľovanie a dlhé debaty. Ale čo by zmenili, keď ona to najhlavnejšie už urobila?
„Tak teda večer. O siedmej. Pre istotu tu - na tomto mieste,“ vydýchol stále mierne vykoľajene.
Prikývla a otvorila dvere. „Och a Michael?“ Čakala, kým sa na ňu pozrie.
„Vďaka za našu pieseň. Nech sa deje čokoľvek...“
„Kryjem ti chrbát...“
Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné
Diskuse pro článek Kisses for Kate:
Nejlepší povídka, co jsem kdy četla určitě napiš další :)
TheSinna, ďakujem pekne! Som rada, že si sa vôbec dostala na koniec.
Krásný. Líbil se mi jak příběh, tak vedlejší myšlenky. Miluji,dlouhé, jednorázové příběhy. Ráda jsem si přečetla, popravdě měla jsem strach jestli Kate Michaelovi odpustí.
Těším se na tvoji další tvorbu (všimla jsem si, že tohle je tvůj první příspěvek )
Přidat komentář:
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!