Zlato, všetko bude ok! 9. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšia kapitolka. Nech sa pekne číta ;)

02.02.2012 (18:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 704×

Jakub:

Dnes sme si ja, Lucka, Nina a Peťo dali stretko v bufete. Vyzerá to tak, že Peťo začína flirtovať s Ninou. Dúfam, že ho Nina nebude brať vážne. Viem, aký je a preto by som bol nerád, aby jej zlomil srdce. Možno by som mal Lucy povedať, aby jej jemne naznačila, nech sa drží od neho ďalej...

Lucia:

„Ninuš, počuj... Asi si si všimla, ako ťa balil Peťo v bufete, že?“ Musela som jej povedať, aký je to hajzel, keby náhodou s ním niečo chcela mať.

„Hej, všimla. Trocha divné, nie?“ Zasmiala sa.

„No... Len som ti chcela povedať, že je to dosť sviniar na baby. Tak aby si bola opatrná...“

„Ale prosím ťa, Lucy. Nie je ani môj typ a viem o ňom svoje. Čiže žiadne strachy. Počuj, máš domácu z matiky?“ Sadla si na lavicu a uškrnula sa na mňa.

Jakub:

Po škole sme zašli všetci štyria na pizzu. Nebol som veľmi nadšený, lebo som vedel, že pri najbližšej príležitosti, keď budú tí dvaja sami, tak sa Peťo vrhne na Ninu. Celé dopoludnie v škole mi vravel, ako sa mu páči a ona je úplne iná ako ostatné, ale ja som mu veľmi neveril. Je proste taký aký je a nemyslím si, že by sa zo dňa na deň len tak zmenil.

Keď sme prišli do mojej a Peťovej obľúbenej pizzerie, všetci štyria sme si sadli k oknu. Peťo si hneď sadol vedľa Niny a tlačil sa tak na ňu, že potom radšej odišla na wécko. Po tom čo sa vrátila, Peťo sa začal upokojovať... Až veľmi upokojovať. Za celý čas nepovedal ani slovo a na otázky tiež neodpovedal. Pri rozlúčke pred pizzériou sa rýchlo vyparil a len nám kývol na pozdrav. My traja sme sa rozlúčili na zastávke a každý sme nastúpili do busu. Ja som samozrejme šiel spolu s Lucy. Sadli sme si úplne dozadu a rozprávali sa.

„Hm, to bolo divné dnes s tým Peťom, čo?“ Lucka nadhodila znova tú tému. Veľmi som už nemal náladu to rozoberať , tak som len prikývol. Pár vecí ešte okolo toho povedala, ale potom si všimla, že neodpovedám, tak nadhodila inú tému - bozkávanie.

Nina:

Peťo sa mi nepáči, Peťo sa mi nepáči, Peťo sa mi nepáči! Sakra, prečo zas klamem samu seba? Keby som vtedy neutiekla zbabelo na wc, tak by bolo všetko Ok!

Jakub:

Kamoš z partie Lukáš prišiel s nápadom, či by sme nešli polročné prázdniny osláviť na chatu. Dosť dobrý nápad... A bude to dosť veľká chata, čiže môžem zobrať aj Lucku, možno aj Ninu. Idem im hneď tento nápad oznámiť.

Prišiel som k nim do triedy a zas ma čakalo hneď „milé“ prekvapenie. Mrs. Barbie.

„Ahoj krásavec, dúfam, že si prišiel za mnou.“ Pozrela sa na mňa slizkým pohľadom. Ani dnes si neodpustila ružovučký outfit.

„Zlatíčko, neprišiel som za tebou. Dosť smutné, čo?“ Smiešne som našpúlil na ňu pery a prekĺzol do triedy.

„Ahoj Kubo.“ Hneď s úsmevom ma privítala Nina.

„Čauko Kubi.“ Lucka ma zas privítala „školským“ bozkom.

„Čaute baby. Máte plán na polročné prázdniny?“ Žmurkol som na ne.

„Nie.“ Odpovedali jednohlasne s úsmevom na perách.

„A nešli by ste na chatu? Je tu neďaleko a šlo by sa hneď v piatok ráno a potom späť v nedeľu. Čo vy na to?“

„To je super nápad! Čo ty na to Ninuš?“ Lucka vyzerala nadšene, ale Nina ostala ako zamrznutá.

„A... A... Pôjde aj Peťo?“

„Hej pôjde. Ale neboj, už ťa nebude obťažovať. Hovoril, že to bolo len chvíľkové pobláznenie a že ho mrzí, ak ti spôsobil nejaké problémy. Sám by ti to povedal, ale dnes je posledný deň pred uzatvorením známok, tak vieš... Asi treba blicnúť.“ Uškrnul som sa.

Vyzeralo to, ako keby Ninu moje slová sklamali. Lucka si to nevšimla, lebo sa ma pýtala na podrobnosti ohľadne chaty. Po chvíli Nina bez slov odišla.

Nina:

Musela som z tadiaľ odísť. Do očí sa mi tlačili slzy a ja som utiekla na WC, znova tak zbabelo ako nejaká trinástka. Zamkla som sa do kabínky a plakala.

,Bola som pre neho iba ďalšia krava, ktorú chcel využiť. Ale ako som mohla čakať aj niečo iné od takéto chalana?! Som strašne naivná. ´

Asi som nepočula zvonenie, lebo za mnou prišla Lucka. Netuším ako zistila kde som a v ktorej kabínke, ale už mi klopala, aby som jej otvorila. Otvorila som, padla jej do náručia a ešte viac som sa zrútila. Všetko som jej povedala. Ako správna kamarátka mi povedala:

„On ťa určite má rád. Hrá len formu, lebo nikdy nemal vážnejší vzťah." Ani jedna z nás tomu však neverila.

Pomaly som sa pozviechala, upravila make-up a obe sme išli do triedy. Lucka povedala učiteľke, že mi je zle a takéto blbosti. Sadla som si do lavice, položila hlavu na bok a z mojich červených očí sa znova začali tlačiť slzy.

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování