Zlato, všetko bude ok! 8. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Kratšia poviedka aby ste nezabudli na Lucku a Kubka. :D Pekné čítanie. ;)

27.01.2012 (10:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 887×

Lucia:

Včerajšok s Ninou bol úžasný. Celú noc sme sa rozprávali, smiali a kukali How I Met Your Mother. Bolo to legen – počkaj si – dárný (túto hlášku asi nepochopíte, ak nepozeráte HIMYM :D). Ninuš musela odísť skôr, lebo má zápas s hokejovým tímom. Áno, tá šialená punkáčka hrá hokej. Bola som aj na jej pár zápasoch a na moje prekvapenie jej to celkom ide. Chcela, aby sme sa prišli aj s Kubkom pozrieť, ale ja asi uprednostním pobyt vo vykúrenej miestnosti, ako sa niekde na štadióne triasť od zimy. Idem hneď zavolať Kubovi, že môže prísť.

Jakub:

S úsmevom som zaklopal na dvere a čakal, kým mi Lucka otvorí. Avšak na moje prekvapenie mi otvorila veľmi decentne oblečená žena s prísnym výrazom v tvári. Za jej chrbtom som už videl ustarostený pohľad Lucky, ktorá mi naznačovala aby som radšej odišiel. Bohužiaľ bolo už neskoro. Žena ma doslova vtiahla do bytu, zavrela dvere a hneď na pozdrav mi položila dosť zákernú otázku.

„Mladý muž, čo ty tu?“

„Ja... Som... Prišiel pozrieť Lucku. Úlohy som jej doniesol.“ Sakra, čo mám zas s tými úlohami?!

Po tejto vete sa Lucke chytila za tvár a vedel som, že už nie je najlepšie.

„Takže, úlohy? Nevedela som, že Lucka má až dvoch nosičov úloh...“

„Vlastne... No...“

„Ako to teda je?“ Žena sa striedavo pozrela na mňa a na Lucku.

„Chodíme spolu.“ Lucka nakoniec vyhŕkla.

„Vážne? To by mi teda vôbec nenapadlo.“ Žena sa zasmiala, ukázala na nás dvoch a povedala. „Ale nerobte žiadne hovadiny, a keď už tak... no.. použite... viete čo...“

Ona odišla a Lucka a ja sme sa nemo len pozerali na dvere. Potom ona vybuchla do záchvatu smiechu a ja s ňou. Neskôr mi vysvetlila, že to bola jej teta Miriam, ktorá príde niekedy na „kontrolu“. Taktiež vravela, že ju často nevída, ale zvyčajne býva dosť seriózna a tá jej posledná veta ju dosť... prekvapila. Poobedie prebiehalo tak ako vždy. Bozkávanie, smiech, rozprávanie sa, film, bozkávanie...

Lucia:

Sakra, zas je večer a on musí ísť preč... Túto časť neznášam. Ale však, kto má rád lúčenie?! Počkať, mám voľný byt a rozloženú sedačku v obývačke... Ale chodíme spolu len niečo cez týždeň, nebude to divné? Risknem to.

„Počuj Kubi, tak som rozmýšlala, že či by si neostal na noc? Teda, ak chceš...“ Pozrela som na na neho dohora, ležali sme spolu v objatí na gauči.

„Jasné, zlato... Ale nebudeš mať žiadny problém, keby niečo?“ Kukol na mňa s jedným zdvihnutým obočím.

„Nebóóój.“ Zasmiala som sa a on mi vlepil veeeľký bozk.

Už ani neviem ako sme spolu v náručí zaspali.

Jakub:

Ráno som sa zobudil na zvuk kľúčov. Rozlepil som oči, Lucy sa ma pevne držala, ale bohužiaľ musel som ju zobudiť. Prišli jej rodičia!

„Ahóóój Lucia, prišli sme o pár dní skôr.“ Počul som ich hlasy niekde z chodby.

„A-A-A-hojte,“ odzdravila sa im a mne naznačila, že mám vypadnúť na balkón. Nebol som veľmi nadšený, keďže bol január a ja som mal na sebe len tričko a jeans-y.

Po hodnej chvílke išli jej rodičia po niečo do auta a ja som mal príležitosť vyplaziť sa z bytu. Na rozlúčku som nežne pobozkal Lucy a bežal som preč zadným vchodom. Ufff, toto bolo o chlp!

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování