Zlato, všetko bude ok! 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Táto časť je taká bežná, ničím vám nevyrazí dych, ako tie predtým. Musím vymyslieť novú zápletku. Ak máte nejaký nápad, pokojne ho napíšte do komentárov. Budem len šťastná, lebo bohužiaľ mne nič nenapadá. :D Dúfam, že ma za túto časť nezabijete, tak pekné čítanie. :D

15.01.2012 (20:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 944×

Jakub:

Dnes sa mám síce viac učiť a Lucke som povedal, že neprídem, ale hneď ráno som si uvedomil, že ju dneska predsa musím vidieť. Prekvapím ju poobede. A mal by som zájsť aj za Ninou do triedy... No poďakovať sa a tak. Ale to neskôr. Ešte Peťovi musím novinku povedať. V poslednom čase sa bavíme viac ako inokedy. Konečne mám kamoša, ktorému môžem niečo povedať a nevysmeje ma. Možno sa to zdá divné, ale nikdy predtým som nemal kamarátov. Samozrejme patril som do nejakej partie, ale nikto ma tam nebral vážne. Až teraz Peťo... Porozhliadol som sa po triede a práve vtedy vošla „moja partia“. Ostatným som kývol na pozdrav a Peťo si sadol do lavice.

„Čus. Počuj mám novinu. Pamätáš si tú babu, o ktorej som ti párkrát vravel? Luciu?“

„Počkaj... Tá z chodby? Špinavý blond, celkom zlatá, o rok mladšia a ty si sa na ňu pozeral jak na zjavenie. Viem, ktorá.“ S úškrnom povedal.

„No hej... Je to ona.“ Zasmial som sa, „No tak včera som jej bol „doniesť úlohy“ a nejako sa to vyvinulo a tak spolu chodíme. Dosť dobré, nie?“ Teraz som sa pre zmenu uškrnul ja.

„Čo???“ pozrel sa na mňa, ako keby som mu povedal, že Ježiško nenosí darčeky, „Brácho to je super! A čo bolo aj niečo viac?“

„Ja nie som taký ako ty. Na ktorú sa pozrieš, tú zbalíš, pretiahneš a odkopneš.“

„Aby si vedel, stalo sa to len párkrát! A samozrejme nie som na to hrdý. Počkať... Som.“ Nechutne sa uškrnul.

Pomyslel som si svoje. On je v pohode kamoš, ale nenávidím, keď rozpráva o tom, koľko báb pretiahol. Našťastie nemusel som mu na to nič odpovedať, lebo práve vtedy prišla učiteľka a oznámila nám, že dneska píšeme test. Fuck!

Na obede som znova uvidel Ninu sedieť samu, tak som si prisadol.

„Ahoj.“ Usmial som na ňu.

„Nazdar.“ Opätovala mi úsmev.

„Ako ide život?“

„Biedne. Ale ty sa pochváľ! Nová priateľka a tááák...“

„A - Ako to vieš?“

„Asi si Lucia od teba na dnes požičala mozog, čo ? Volala mi večer.“ Zasmiala sa.

„No, to mi mohlo dopnúť.“

Ešte sme sa pár minút rozprávali a ja som potom musel bežať na bus, aby som Lucku prekvapil.

Lucia:

Ráno som sa zobudila na zvonenie zvončeka.

,Kto to, sakra, môže byť!?!´ pomyslela som si.

Nechcelo sa mi ísť do chodby, tak som rovno vyšla na okno. A dole stál Kubko. Ale veď hovoril, že dneska sa má veľa učiť!

„Prekvapenie!“ povedal s úsmevom.

„Ja.. ja... ja som ťa nečakala...“

„Veď asi práve preto je to prekvapenie, nie?“ Zasmial sa.

„Po-po-počkaj, pustím ťa hore.“

Nie som oblečená, umytá, ani nalíčená! Sakra, čo budem robiť? Musím si ísť najskôr umyť zuby. Chápete prečo, nie?

Práve som si doumývala zuby a vtedy už Kubko klopal na dvere. Išla som mu otvoriť. Aj keď v pyžame, ale nemôžem ho tam predsa nechať.

„Ahoj zlatko.“ Hneď vo dverách ma nádherne pobozkal. Ešteže som si hneď umyla tie zuby.

„Ahoj. Prepáč, ja som ťa nečakala. Zobudila som sa až na zvonenie zvončeka.“ Prehrabla som si vlasy.

Takto si ešte krajšia,“ šepol mi do ucha a potom mi dal ďalší bozk, „Uznávam, je veľmi pekné tu s tebou stáť na chodbe, ale už by sme mohli ísť aj dnu.“ Zasmial sa.

„Och, jasné. Sorry. Prosím ťa počkaj v obývačke, kým sa prezlečiem, OK?“ Prosebne som sa na neho usmiala.

„Jasné, ako chceš, drahá.“

Rýchlo som vbehla do izby a obliekla si prvé, čo som našla v skrini. Potom si prečesala vlasy a šla som za ním do obývačky. Kubo práve pozeral fotky, ktoré boli na komode v obývačke.

„Na tejto si zlatá.“ Usmial sa a ukázal na tú najtrápnejšiu fotku zo všetkých. Ja ako päťročná na karnevale prezlečená za pomaranč.

„Ten deň mi radšej nepripomínaj, v požičovni neostalo nič iné a všetky deti sa mi smiali.“ Povedala som na oko urazene.

Pristúpil ku mne bližšie, chytil ma okolo pása a jemne k tebe pritisol. Bez slova ma začal vášnivo bozkávať. Keďže som to nečakala, ostala som trocha prekvapená. Samozrejme, tento pocit po chvíli odišiel a ja som si len vychutnávala jeho pery na mojich. Ani už neviem ako, ale zrazu bolo šesť hodín. Keďže sa Kubko mal ešte učiť na test, musel odísť skôr. Zajtra príde znova. Yeees!

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování