OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zlato, všetko bude ok! 5. kapitola

12.01.2012 (13:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1005×

Lucia:

Ja... Nemám... Slov... Ale fajn, všetko po poriadku.

Dneska prišiel ku mne Jakub. Už vo dverách sa na mňa usmieval. Mal na sebe károvanú košeľu, čierne rifle a ako vždy jeho staré modré Vansky. A vyzeral úchvatne... ako inak. Samozrejme som ho pozvala dnu a následne do mojej izby. Musela som si ešte do obývačky odskočiť vypnúť telku a on ako správny gentleman počkal pred mojou izbou, kým neprídem. Zlaté. Potom sme sa posadili za stôl, on vytiahol papierik s úlohami a povedal:

„Netuším, čo tam je napísané. Chvíľu som to lúštil, ale vzdal som to.“  Zasmial sa.

„No, Nina nie je práve z tých, čo píšu krásnym úhľadným písmom.“  Takisto som sa na neho usmiala.

Presunuli sme sa na gauč a tam mi Jakub rozprával príbeh s nejakou mojou spolužiačkou, ktorú som ani podľa jeho popisu nespoznala, pretože u nás v triede sú všetky namyslené barbínky. Potom sme sa rozprávali o všeličom možnom, keď v krátkej chvíli ticha sa ku mne naklonil a z ničoho nič mi dal vášnivý bozk. Ostala som ako obarená. Po tejto prekvapivej udalosti, s rozpakmi povedal:

„Ja ťa mám rád. Nina niečo naznačila, že... Tak som myslel... Že by som... Vieš ty a ja... No tááák, povedz už niečo.“ Trocha nervózne sa zasmial.

„Prepáč, ja... teraz nemám slov. Áno, musím priznať, že... sa mi páčiš a tiež ťa mám rada, ale... toto som naozaj nečakala.“

„Takže myslíš, že by sme mohli byť... No... Ty a ja?“ V očiach mu bolo vidno iskričky.

„Len o tomto posledné týždne snívam.“ Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho.

Celé poobedie a večer sme sa rozprávali, bozkávali, pozerali telku a všetko možné. Prvé chvíle som si myslela, že je to len veľmi dobre vyzerajúci sen. Našťastie to bola krásna realita. Kubko sa domov pobral okolo polnoci. Ešteže nemám doma rodičov, tí by mi takéto príjemné návštevy hneď zatrhli. Našťastie sa vracajú o týždeň, takže dúfam, že takýchto dní bude dovtedy viac.

Ešte rýchlo musím Nine povedať všetky novinky! Tá bude „trošička“  prekvapená. A musím sa jej spýtať, čo to Kubovi naznačila. Dobre, že je taká trúfalá, inak by sa asi dneska nič nestalo.

„Čau Ninuš, teraz neuveríš, čo sa stalo...“ rozpovedala som jej celý príbeh.

„Wow, Lucka no to je úžasné. Chalan bol troška zmätený z teba. Musela som mu nejako naznačiť, že po ňom ideš. Chudák, po tej správe sa hneď rozbehol celou jedálňou a trielil na bus. Musí ťa mať strašne rád. Máš veľké šťastie, dievča. Toho sa drž.“

„Ja som proste z neho celá paf.“

„Aj on z teba, zlatíčko. Moja budem musieť končiť. Zajtra test z matiky. Ufff. Ty sa takto doma vyvaľuješ a my v škole makáme... Hrozné. No nič, budem sa s tým musieť zmieriť. Maj sa Lucík a sladké sny len o tvojom najdrahšom.“  V pozadí som počula jej jemný chichot.

Na takú tvrdú metláčku sa niekedy vyjadruje až veľmi sladko. Zlatíčko, moja, Lucík... Vždy sa musím smiať, keď to hovorí. A preto ju mám tak rada.

Jakub:

Dneskajší deň bol proste dokonalý. Konečne sme sa dali s Lucy dokopy. Stále tomu nemôžem uveriť. Zajtra sa tiež poobede u nej zastavím, keďže zas nejde do školy. Dúfam, že potom už pôjde. Rád by som s ňou trávil aj v škole viac času. Ponúkol som sa, že jej pomôžem cestou do školy aj späť. Na plnej čiare ma odmietla.  Celá ona...

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zlato, všetko bude ok! 5. kapitola: