Zlato, všetko bude ok! 11. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Prepáčte za meškanie článku, ale mala som toho fakt veľa.
Konečne mám chvíľku voľna, čiže nech sa páči ďalšia kapitolka. ;)

25.02.2012 (16:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 692×

Lucia:

Ufff, kde len začať! No nič, idem pekne poporiadku. Cesta Peťovým autom bola celkom v pohode, až na to, že Ninuš musela sedieť vpredu s Peťom, keďže Kubo naliehal, že musí sedieť so mnou vzadu. Už mu musím vysvetliť, čo Nina k Peťovi cíti, lebo takéto nepríjemnosti im nemôže robiť. No teda hlavne Nine.

Na chatu sme prišli medzi poslednými, čo nebolo veľmi dobre, lebo obidve dvojky izby boli zabraté pármi. Bola na výber už len trojka a štvorka. Kubo hneď zvolil štvorku, aby „sme boli všetci pokope“. Po tejto vete sa na Ninej tvári objavil zvláštny bojazlivý výraz, ktorý doslova kričal ,Niééé, musím stadeto rýchlo utiecť!´. Aj v Peťových očiach som si všimla niečo ako strach. Ale on a strach? To mi nesedí.

Peťo:

Nie! Toto nezvládnem, musím niečo urobiť. Myslel som si, že tá túžba k nej prejde, ale ono sa to ešte zhoršuje! A teraz byť s ňou celý víkend v jednej izbe?!

Nina:

Prečo? PREČO? S tým idiotom! Ach, idem sa radšej poobzerať po nejakých iných chalanoch, aj keď to nemá zmysel...

Jakub:

Prvý večer prebehol celkom v pohode. Celá partia sme sedeli v obývačke a len tak sa rozprávali, keďže tam nebola telka, ani nič iné pri čom by sme sa mohli zabaviť. Lucka sa hneď stala dosť obľúbenou v partii. Povedala zopár vtipných historiek a všetci ju milovali. Len s úsmevom som sa na ňu kukal a vravel si ,Ako to len dokáže, že je taká úžasná?´ O chvíľu na to si všimla tento môj pohľad, usmiala sa a dala mi pusu. Potom sa všetci ďalšiu polhodinu rozplývali nad tým, aký sme chutný pár. Vlastne boli sme jediný pár v partii, ktorý tam bol. Ostatní boli zalezený v izbe pri určitej činnosti. Peťo zmizol hneď s prvou babou. Na začiatku prehodil s ňou asi 3-4 vety a hneď sa začali bozkávať. O 15 minút už vstali z gauča a išli chodbou k izbám. Nechutné.

Nina:

Peťo šiel s nejakou hnusnou štetkou do izby! A dosť! Treba niekoho spoznať. Hmmm... Ten chalan v rohu vyzerá byť v pohode. Nevidím žiadnu babu okolo neho. Idem za ním.

„Ahoj. Ja som Nina.“ Povedala som s jemným úsmevom na perách.

„Č-Čau. Lukáš.“ Trocha nervózne sa usmial.

„Si tu sám?“ Na rovinu som sa radšej opýtala, aby som predišla nejakej trápnej scéne.

„Úplne sám. Vlastne organizujem túto chatu, aby som si niekoho našiel.“ Nervózne uskočil pohľadom.

„Ja som tu z toho istého dôvodu.“

„Počkať, počkať... Ty si neprišla spolu s Kubom? Vravel, že niekoho zoberie. Ale netušil som, že má až takýto dobrý vkus.“

„Áno. Ja som totiž Luckina spolužiačka a kamoška. Lucia je Kubova priateľka, keby si nevedel.“ Jemne som sa zasmiala.

„Jasné, že viem. Každá jeho veta začína slovami Lucka urobila toto, Lucík povedala hento... Každému to lezie na nervy, ale nevravíme mu to. Nechceme pokaziť chalanovi radosť. Ale stále mi nejde do hlavy, prečo som si ťa v škole nikdy nevšimol...“

S Lukášom sme sa rozprávali celý večer. Na dobrú noc mi dal úplne nevinnú pusu. A bola som úplne z toho vykoľajená. Myslím, že on bude ten spôsob, ako zabudnúť na Peťa.

Lucka:

Bola som trocha nervózna z tej chvíle, keď pôjdeme do postele, keďže sme s Kubom spali na manželskej. Ale nakoniec bolo všetko v pohode, určite vie ako to citím, že by bolo na to skoro. Určite ma nedotiahol, na túto chatu len pre to jediné.

Druhý deň prebiehal skoro tak isto ako ten predošlý. Peťo mal ale inú babu a Nina sa s Lukášom posunula aj na bozkávanie. A ja som si len vychutnávala prítomnosť Kubka.

Na tretí deň sme museli začať všetko upratovať, predsa nenecháme v tom Lukáša samého. Okolo poobedia sme sa ja, Kubo, Peťo a jeho nová „priateľka“, ktorú zbalil doobedia vybrali autom späť domov. Boli tam 3 single baby a s každou niečo mal. Neskutočné. Teda neskutočne nechutné! Nina ešte ostala a šla neskôr v aute s Lukášom.

Jakub:

Lucku som išiel odprevadiť až domov, kde som jej rodičom oznámil, že sa jej nič nestalo. Brali to ako veľmi slušné gesto a pozvali ma dnu na kávu a na „pokec“. Zo začiatku to bol jednostranný výsluch, ale potom sme si dokonca všetci štyria dobre pokecali. Pri odchode bola Lucka úplne rozčarovaná z toho všetkého. Šla ma odprevadiť k dverám, počkala kým sa obujem a oblečiem a potom vyšla so mnou na chodbu, jemne zavrela dvere.

„Si úplne úžasný, že si hodil takýto pokec s rodičmi. Myslím, že si im bol veľmi sympatický. Teraz ma s tebou pustia všade.“ Zasmiala sa, na chvíľu sa odmlčala a vyzerala, ako keby chcela niečo dôležité povedať.

„Robím to všetko pre teba, zlato.“ Prerušil som to ticho, ktoré začínalo byť nepríjemné.

Stúpla si na špičky a naklonila sa ku mne.

„Ľúbim ťa, Kubko.“ Šepla mi do ucha.

„Ja teba oveľa viac.“ Pritiahol si ju ešte bližšie k sebe a pobozkal ju.

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování