OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Život malej čarodejky - 1. kapitola

29.06.2015 (13:00) • majka587 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 947×

Vstúpil do cely a zabuchol za sebou ťažké dvere. Prešiel až ku mne. Tvár som mala sklopenú a zaliatu slzami. Celá som sa triasla. Zima či strach? Asi kus z oboch! Mala som totiž dôvod na oboje - zima tu bola poriadna a strach? Kto by sa v tejto situácii nebál? Prišiel si to užiť, strach v mojich očiach, bolesť mojej duše a tela...

„Kde to som?" opýtala sa ho.

„Nezáleží na tom!" odvetil. 

Vykríkla som: „ Mne na tom ale záleží!"

„Tak, počúvaj, ty malá skurvená štetka... Teraz ťa ošukám a poriadne si to užijem. To ťa naučí držať hubu!" Pri mojom vydesenom výraze sa len uškrnul. Miloval, keď som sa bála.

Trhnutím ma odhadzuje na posteľ vedľa seba. Len prekvapene vykríknem, ale to už ho mám na sebe a začínam s ním bojovať, pretože sa ma pokúša chytiť za ruky. Drsne mu ich opriem o hrudník a snažím sa ním pohnúť čo mi sily stačia. On sa mi medzitým pokúša natlačiť koleno medzi nohy.

Ďalej sa mu zapieram dlaňami o hruď.

Je strašne ťažký, pomyslím si. On si to užíva. Je mi z neho zle. Jeho pokusy chytiť ma za zápästie nakoniec slávia úspech. Vytrhnem sa mu na malý moment, aby som ho zaťahala za vlasy.

„Au!" vytrhne sa mi a zahľadí sa na mňa. „Mrcha," vydýchne, hlasom popretkávaným chlipným uspokojením.

Znovu sa márne pokúšam vyšmyknúť ruku z jeho zovretia a zároveň sa snažím zakliesniť členky do seba, aby som ho mohla striasť. Nedarí sa mi.

Chytá mi aj druhú ruku. Obe moje zápästia si prekladá do ľavice a pravú ruku sunie dole po mojom tele. S pôžitkom ma hladí a cestou ma ťahá za bradavku. Podnikám ďalší bezvýsledný pokus ho zo seba dostať.

Keď sa ma pokúša pobozkať, trhnem hlavou do strany, aby som mu to znemožnila. Bleskovo sťahuje ruku hanebne blúdiacu po leme môjho trička a presúva mi ju na bradu.

„To je ono, bejby, bojuj so mnou," precedí.

Mne sa chce plakať. Ako som sa dostala do takýchto sračiek?

Krútim sa, zvíjam, skúšam sa oslobodiť z jeho nemilosrdného zovretia, ale je to beznádejné. Je oveľa silnejší ako ja.

„Dočerta," syknem.

Dočerta s tým. Skrútim sa pod ním a vzopriem, odhodlaná ho zo seba tentoraz naozaj zhodiť.

„Čo to..."

Líha na mňa a podrobuje si ma. Plačem, ani neviem, kedy som s tým začala a on sa z toho smeje. Vie, že nič nezmôžem ani teraz a ani nikdy v budúcnosti.

Neskoro - jediné slovo, ktoré hovorilo za všetko.

Veľmi rýchlo mi priviazal ruky k oku na podlahe. Bez jediného slova mi vsunul nohu medzi kolená a prinútil ma rozkročiť sa. Zručne priviazal nohy a ja som si uvedomila, že teraz sa nebudem môcť ani pohnúť. Rezignovane som sa rozplakala. Bola som pripravená na dotyky, ktorým som sa doteraz bránila. Prekvapilo ma, že som počula jeho hlas zo vzdialenej časti miestnosti. Nepočula som čo rozpráva, ale podľa tónu jeho hlasu sa zabával. 

Som vydaná na milosť a nemilosť svojho rivala. Ak sa mu to bude páčiť, nechá ma tu priviazanú niekoľko hodín. Pokúsila som sa pohnúť nohou... márne. Zbytočne som krútila rukami a snažila som si ich vyslobodiť. Nemala som  šancu. 

Nedokázala som odhadnúť ako dlho čakám. Zdalo sa mi to celú večnosť. Uvedomovala som si jediné. Nech sedel kdekoľvek, mohol ma sledovať. Nohy som mala roztiahnuté na maximum. 

Bola som tak zabratá do vlastných myšlienok, že som ani nepostrehla, kedy ku mne ten debil pristúpil. Zľakla som sa dotyku na chrbte. Chladná ruka ma pohladila po chrbtici a pokračovala na bok. Pohladila ma po zadku.

„Neposlúchla si ma. Neposlušné čarodejnice treba potrestať. Dostaneš desať rán po zadku. Budeš si rany nahlas počítať a na záver poďakuješ za trest. Nepomýľ sa, lebo začnem od začiatku.“

Kým  som stihla zaprotestovať, skríkla som. Vzduchom zasvišťala rákoska a dopadla na môj vystrčený zadok. 

„To bola prvá... Nepočul som, že by si začala počítať...“ 

„Daj mi pokoj! Si tyran! Ako ma môžeš takto trápiť?!“ vykríkla som.

„To bolo miesto prvej rany? Je to tvoje rozhodnutie...“ A zvukom zasvišťal ďalší úder. Vzápätí výkrik a ešte jeden. Ten druhý bol prekvapený. Na boľavom mieste sa ma jemne dotýkal a hladil ma. „Upokoj sa... neubližujem ti. Ale svojím chovaním si mi nedala inú možnosť. Uvedom si konečne, čo od teba chcem a všetko bude OK. Budem veľkorysý a zvyšný trest ti odpustím.“

Ťažko som dýchala a zadok mi horel. Pohladenia pôsobili ako liečivý balzam. Veľmi jasne som si uvedomovala, že hladenie začína byť intenzívnejšie. Sústredila som sa na tie príjemné dotyky. On ma hladil po stehnách a nečakane sa občas dotkol vlhnúcej škáročky. Ticho som vzdychla. Dotyky boli príjemné a prejavovalo sa to ma mojej vlhnúcej vagíne.

Prstami roztiahol pysky od seba a druhou rukou prešiel po vzrušenej štrbinke. Inštinktívne som sa na dráždiacu ruku pritlačila. Odozvou mi boli dotyky na klitorise. Už som sa nesnažila potláčať vzrušené vzdychy. Tichým výkrikom som reagovala na prsty, ktoré nečakane zasunul do pošvy. Pomalým pohybom zasúval prsty hlbšie. Nevnímala som, že som priviazaná. Nevnímala som, že sa ma dotýka môj rival. Dotyky boli dráždivé a vzrušujúce. Pohyby prstov boli nepravidelné a striedali sa s miernym tlakom vždy na inom mieste. 

„Dievčatko sa nám nejako rozparádilo... Ty moja hlúpučká. Tak si sa bránila a teraz by si chcela ešte? Dočkáš sa, dočkáš. Ale až neskôr, až keď si zaslúžiš. A potom to bude stáť zato.“ Prestal z dráždením.

Dych sa mi pomaly ukľudňoval. Bolo mi do plaču.

Odniekiaľ vytiahol vibrátor ohromných veľkosti. Začala som sa mykať v reťaziach, veľmi dobre som vedela, kde tento vibrátor skončí. Ako vtedy...

„Drž, ty kurva!" Začal mi ho tam rvať. Kričala som a vzpierala som sa, nič však nepomáhalo. 

„Ááá!" zakričala som a po tvári mi stekali prúdy sĺz. „Přestaň!" prosila som ho.

„Nie!" vysmial sa mi.

„To bolí. Prestaň s tým, prosím! Prosím!" prosila som ho opäť a plakala.

Keď konečne uznal, že mi už dosť na ubližoval, vstal a dal sa na odchod.

„Nenávidím ťa," zašepkala som ešte.

Započul ma. „Tak to sa teš. Zajtra prídem znovu, aj pozajtra a popozajtra... Znovu, znovu a znovu. Tak zajtra, láska!" A odišiel.

Takto som dopadla len pre svoju hlúposť! Hlúpa, hlúpa Cassandra!

Autor: majka587, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život malej čarodejky - 1. kapitola: