OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za každú cenu - 3. kapitola



Za každú cenu - 3. kapitolaNásledky

 

3. kapitola

 

Mary na celej nešťastnej situácii mrzela najmä jedna skutočnosť - nebola schopná dostaviť sa na rande s Ericom. Tomu bolo, samozrejme, povedané len toľko, že sa potýka so žalúdočnými problémami.

„Nebuď hlúpa,“ karhala ju Sam, keď ju na druhý deň spoločne s mamou, ktorá poslúžila ako šofér, prišla navštíviť. Claire do izby na okamih nakukla, prehodila s Mary pár viet týkajúcich sa jej zdravotného stavu a po zaželaní skorého uzdravenia sa vyhovorila na potrebnú dávku kofeínu, nechávajúc dievčatá v izbe osamote.

V skutočnosti sa však plánovala pozhovárať s Maryinými rodičmi medzi šiestimi očami o celom nešťastnom incidente.

Sam sa obávala, čo ju doma ešte čaká. Prvú časť, teda oboznámenie mamy so situáciou, mala za sebou, ale nemusela sa pýšiť doktorandským titulom, aby vedela, že túto nepríjemnosť čaká dohra. Začalo sa to cestou do nemocnice, keď ju Claire stihla upozorniť na skutočnosť, že ak nechce riskovať život pod zámkou do skončenia strednej školy, do žiadneho baru v najbližších týždňoch nevkročí.

Nech sa na to Sam pozrela z akejkoľvek strany, musela uznať, že pochodila vcelku dobre. Claire, samozrejme, zo začiatku trocha vystrájala a robila paniku, ale po bližšom vysvetlení sa s ňou dala zahájiť normálnejšia reč. Dohodli sa, že pre pokoj v rodine otcovi o ničom nepovedia a zostane to len medzi nimi dievčatami.    

„To je to najmenej, čo ťa to mohlo stáť. Vieš, ako si mohla dopadnúť?“ naliehala Sam na Mary. Vážne si nebola vedomá závažnosti situácie?!

Napriek únave, ktorá na ňu doľahla cestou z nemocnice, Sam v noci nebola schopná zaspať. Nepokojne sa prevaľovala z ľavého boku na pravý, až nakoniec všetku snahu o spánok vzdala a na internete si vyhľadala, aké dôsledky môže mať predávkovanie drogami. Bola zhrozená, keď sa dočítala o prípadoch, ktoré končili dokonca smrťou. A nejednalo sa vždy iba o drogovo závislých.

Sam by sa mala Hartleymu za jeho pohotovú reakciu a rýchly odvoz do nemocnice ešte raz poďakovať.

„Nie, Sam, ja nie som hlúpa, viem, čo ma to mohlo stáť. Ale ty predsa vieš, ako dlho som po rande s Ericom túžila. Od prvého ročníka! A keď to malo konečne prísť, muselo sa to pokaziť.“

„Ja si myslím, že si to vynahradíte.“

Mary si odfrkla. „To sotva, Eric nedáva druhé šance. Buď využiješ príležitosť, alebo máš smolu,“ nahnevane si povzdychla a pohľad presunula k oknu.

„Keď je naozaj takýto, stojí ti vôbec za to, aby si sa kvôli nemu trápila? On si ťa nezaslúži,“ nesúhlasila Sam, bojujúc s nutkaním prevrátiť nad Maryinými hlúpymi tvrdeniami oči, no ona stočila svoj nekompromisný pohľad späť k nej.

„Samozrejme, že mi zato stojí!“ vybafla. „To len ty nedokážeš pochopiť, pretože si ešte nikoho neľúbila.“

Sam sa zarazila. Cítila sa, akoby ju ktosi oblial vrelou vodou. Otvorila ústa, no hneď nato ich opäť zavrela, neschopná čo i len jedného slova. Očividne mala o láske inú predstavu, než bola tá, ktorú vyhlasovala Mary.

Netúžila po chlapovi s dokonalým výzorom ani miliónmi na účte. Láska nie je o hollywoodskom úsmeve, tehličkách na bruchu a dome v Los Angeles. Čo sa tohto týkalo, áno, Mary mala pravdu - takto Sam ešte nikoho neľúbila a vrúcne dúfala, že ani nikdy nebude.

Jej priority boli o čosi vyššie, hľadala niekoho, s kým by sa cítila dobre, kto by ju dokázal podporiť, niekoho, komu by sa nebála s čímkoľvek zdôveriť a s kým by sa skvele dopĺňala.  Niekoho, s kým by si dokázala predstaviť spoločný život a, hlavne, na koho by sa mohla spoľahnúť. Bohužiaľ, taký človek nepostával na každom rohu a už vôbec nečakal na slečnu Whiteovú.  

Sam mala neuveriteľnú chuť na Mary vykríknuť, či vôbec niekoho skutočne ľúbila, pretože obdiv či pobláznenie neznamenali lásku, no hryzla si do jazyka, vediac, že by sa jej snaha nestretla s pochopením.  

„Máš pravdu,“ povzdychla si nakoniec, uzatvárajúc tému, v ktorej sa ani jedna, bohvieako, nevyznali.  

Víkend ubehol ešte rýchlejšie ako voda. Ortieľ nad dievčatami bol zo strany rodičov presunutý na dobu neurčitú, Sam však cítila, ako nad ňou visí Damoklov meč.

V pondelok sa donútila vstať skôr, aby predišla incidentu z piatka a opäť neprišla na prvú hodinu neskoro. Meškanie pri Hartleym nechcela v žiadnom prípade riskovať. Mary mala zostať v nemocnici - napriek tomu, že jej zdravotný stav bol takmer v úplnom poriadku - do utorka, i to, ako Sam predpokladala, neznamenalo, že hneď v stredu naklusá do školských lavíc. Ako poznala pani Nicolsovú, Mary bude môcť doma zostať po zvyšok týždňa.

Sam prichádzala do školy so zvláštnym pocitom, čakajúc na zbombardovanie desiatkami intenzívnych pohľadov študentov, ktorí sa počas víkendu stihli z neznámeho zdroja dozvedieť o Maryinom drogovom incidente. No na jej najväčšie prekvapenie jej nikto nevenoval špeciálnu pozornosť. Všetci sa správali presne tak, ako vždy - nevšímavo.

Žeby nakoniec nič nevyzradil?  

V učebni sa posadila na svoje miesto a vyložila si knihy na lavicu. Čakala, že sa pri nej pristaví nejaký zvedavec a začne sa na Mary vypytovať, avšak aj po pár minútach zostávalo miesto vedľa nej voľné.

Keď zazvonilo a do triedy vošiel Matthew, znervóznela. Celý víkend nad touto chvíľou premýšľala. Sama úplne netušila, akú reakciu od neho očakávala, ale predsa ju prekvapil. Možno čakala letmý pohľad alebo úsmev plný neskrývaného sarkazmu týkajúceho sa ich nezodpovednosti, no rozhodne nie úplné ignorantstvo. Tváril sa tak... profesionálne, neosobne a odťažito, nevenoval jej najmenší pohľad.

Sam mala chuť si hlavu obúchať o lavicu. Čo sa už dozaista pomiatla? V piatok jej pomaly vadilo i to, že vôbec dýcha a dnes od neho dobre že nepožadovala úsmev pre ňu osobne. Správal sa presne tak, ako sa od neho vyžadovalo. Bol profesionál, preboha! Za žiadnu cenu jej však nešlo  do hlavy, prečo sa jej na Mary ešte nikto nespýtal, keď sa Matthew priam dušoval a búchal do hrudi, ako sa to ostatní musia dozvedieť.

 „Ďakujem, posaďte sa... Ak boli nejaké problémy s úlohou, ozvite sa,“ spustil ihneď, ako si zložil knihy na katedru a pohľadom prečesal celú triedu. Až tu sa na pár sekúnd zastavil na Saminej tvári, než však stihla narátať do dvoch,  postupoval ďalej.

„Nikto nič? Všetko viete? Ak sa nepýtate, beriem toto učivo za zvládnuté a už aj ideme na ďalšie.“

Nakoniec sa našlo pár dobrých duší, ktorí sa podujali priznať k svojim nedostatočným znalostiam, čím zaručili opätovné vysvetlenie učiva aj pre ostatných.

Sam pre istotu, aby Matthewa v žiadnom prípade nevyprovokovala k prehovoreniu či narážke o incidente, v absolútnej tichosti poctivo opisovala riešenia z tabule. Na okamih sa aj snažila porozumieť, ale prevažne márne. V druhom momente dokonca premýšľala, že ho poprosí o pomoc, ale tým by ho len podporila v domnienke, že sa cíti previnilo a chce, aby mlčal.  

Ako náhle zazvonilo, trieda bola do dvadsiatich sekúnd vyprataná. Keď Sam prechádzala okolo katedry potichu ako myšička, zastavil ju Matthewov hlas.

„Samantha, môžete na chvíľu?“

Dokelu! Dokelu! Dokelu! „Deje sa niečo?“ pokúsila sa o milý úsmev. V týchto dňoch predsa musela byť sladká a roztierateľná ako med.  

Pokrútil hlavou. „Nie, len sa chcem spýtať, ako sa má Mary?“

„Už lepšie,“ odvetila opatrne. „V sobotu dokonca presviedčala doktora, aby ju pustil domov.“

Zasmial sa. „Vidím, že sa jej už naozaj polepšilo.“ Následne sa zamračil. „Ale dúfam, že jej nevyhovel.“

„Samozrejme, že nie. Prepustia ju až zajtra.“

„Som rád, že je v poriadku. Hlavne nech sa z toho poriadne vystrábi. Naozaj môžeme byť radi, ako to dopadlo. Keď s ňou budete, pozdravujte ju.“

Sam prikývla. „Odovzdám... Ozaj,“ na chvíľu zaváhala, uvažujúc, či pokračovať. Nakoniec sa rozhodla. „Keď sme sa v piatok zhovárali, či tu o tom poviete... Viem, že je to už asi všetko vonku, ale... Nechápte ma zle, ja len nechcem, aby si o Mary ostatní mysleli niečo zlé. Nepatrí k problémovým dievčatám, drogy nikdy nebrala...“

„Ohlásil som to len v bare,“ zareagoval. Samino obočie vyletelo až ku korienkom vlasov. Takže predsa to nepovedal. Fíha. Konečne chápala ten zvyčajný nezáujem ostatných študentov a opäť bola jeho správaním prekvapená.

„Mali by vedieť, aká háveď k nim chodí a čo spôsobuje. Najhoršie je, že ani tam si vraj nikto nič nevšimol a na zázname z kamery nie je takmer nič vidieť, čo mi príde absolútne zvrátené,“ pokračoval, nahnevane krútiac hlavou. „A čo sa týka školy, nikomu som nič nepovedal. Teda zatiaľ...“

„Ale-“

„Necháte ma dohovoriť?“ zdvihol obočie.

Sam sa začervenala. „Pardon.“

„Ako som už povedal predtým, mal by som to ohlásiť. Nie však preto, aby som Mary nejako uškodil, to v žiadnom prípade. Ale je skutočne potrebné varovať aj ostatných študentov, každému z vás hrozí potenciálne nebezpečenstvo.“

Sam si skľúčene povzdychla a zvesila ramená. Mal pravdu. Samozrejme, že áno.

„Nedalo by sa to zariadiť nejako inak?“ spýtala sa bezmocne.

„Ako inak?“

„Ja neviem,“ pokrčila ramenami. „Prosto ju z toho vynechať... nejakým spôsobom,“ zamrmlala zamyslene, prižmurujúc viečka. Matthew sa zhlboka nadýchol a Sam sa naňho zahľadela s nakrčeným čelom. Preboha, Samantha, o čo sa to pokúšaš?!

„Prosím,“ dodala, mysliac to skutočne úprimne. Je priam neuveriteľné, čo všetko je človek ochotný podstúpiť pre kamaráta. Nikdy by si nepomyslela, že bude práve Hartleyho o čosi prosiť. No ako sa hovorí: „Človek mieni, Pán Boh mení“. A po tom, čo už pre ňu Mary toľkokrát urobila, jej to svojím spôsobom i dlžila.

Chvíľu na seba v tichosti hľadeli a potom si povzdychol: „Dobre, niečo vymyslím.“

Na Saminej tvári sa rozlial obrovský úsmev. Keby nemala uši, usmievala by sa dokola.

„Ďakujem vám. Za všetko.“  

Neodpovedal, venoval jej iba úsmev. Osobný, úprimný, milý. Istým spôsobom dokonca nezabudnuteľný.

 

***

 

„Sam!“ prskla Mary a hodila na kamarátku významný pohľad. „Poď sem!“

S neskrývaným záujmom pristúpila bližšie k Maryinej skrinke. „Čo je?“

„Kry ma!“

Sam nakukla dnu, zdvíhajúc ľavé obočie. „Načo nosíš do školy fľašu najlepšieho vína?“

„Nedalo sa to povedať ešte hlasnejšie?!“ precedila Mary pomedzi zuby.

„Prepáč,“ pípla Sam ospravedlňujúco, sledujúc, ako jej blonďavá kamarátka pchá do batohu  striebornú darčekovú taštičku.

„V každom prípade, nerob si chúťky, nejdeme sa opíjať na záchody. Je to pre Hartleyho ako poďakovanie.“ Zazipsovala batoh a zatvorila skrinku. „Poď.“

Sam sa nemýlila, keď tvrdila, že sa Mary tak skoro do školy nevráti. Ako predpokladala, Susan jej dovolila zostať po zvyšok týždňa doma, a tak jej dcéra ozbrojená novými silami, veľkými ďakovnými očami a fľaškou Chardonnay naklusala do školských lavíc až nasledujúci pondelok. O drogovom incidente sa škola síce dozvedela, ale nikto netušil, že to bola Mary, ktorá sa stala obeťou. Sam sa Matthewa nepýtala, čo presne vedeniu povedal, dôležité bolo, že okrem výstražných malých plagátikov, ktoré už v stredu ráno po desiatkach zdobili všetky školské nástenky, a príhovoru riaditeľa v telocvični o dôležitosti ostražitosti, sa celá kauza považovala za vybavenú.

Sam bola na seba právom hrdá a s Matthewom mohli byť spokojní obaja. On si splnil povinnosť, ona naopak ochránila kamarátku. O tom, že jej Mary bola skutočne vďačná, nebolo žiadnych pochýb. V stredu jej asi stokrát do telefónu zopakovala, ako veľmi ju zbožňuje. Sam nepochybovala, že by jej bolo proti srsti, ak by sa jej po príchode z nemocnice všetci vypytovali na inkriminovaný spackaný piatkový večer. I keď sa to nemuselo zdať, Mary nemala rada prehnanú pozornosť. So skutočnou situáciou boli oboznámení ešte Elizabeth a Thomas, tým však Sam aj Mary dostatočne dôverovali.

„Myslíš, že je dobrý nápad mu to dávať tu a teraz?“

„Neviem, či je to dobrý nápad, ale iné miesto a čas mi nenapadá.“

„Pýtam sa preto, lebo som si myslela, že sa snažíš byť nenápadná, ale toto sa na nenápadnosť veru ani nepodobá.“

Mary si povzdychla. „Viem, ale snáď nečakáš, že mu to doručím až domov. A v tomto bode sa naše spoločné cesty s Hartleym akosi začínajú rozchádzať.“

„Hm, myšlienka o návšteve jeho domova znie celkom zaujímavo...“ zachichotala sa Sam, načo si vyslúžila od Mary štuchanec do boku.

„No ale uznaj,“ pokračovala pobavene, „ten pohľad, keď by si mu pred tvárou zamávala fľašou vínka, by stál za všetky drobné.“

„Jasné, ešte by som sa oprela v kokteilových šatách o futro a ‚pán učiteľ, čo poviete na večer vo dvojici?‘“ vydýchla Mary zvodným tónom.

„No, tomu by v tej chvíli niekde riadne zašumelo...“

„Prosím ťa, nezachádzaj do detailov.“

„No a čo, aspoň by si nám zariadila lepšie známky.“

„Ty si taká trubica, Samantha!“ vybafla Mary so smiechom.

„Náhodou, nechceš zvážiť takúto možnosť?“

„Fuj, prestaň!“ smiala sa Mary naďalej. „Rovno si to vyhoď z hlavy. Ja som predsa slušné dievča.“

Tentokrát sa pobavila Sam. „Iste, iste...“

„Akože prepáč, chceš týmto tónom niečo naznačiť?“ zdvihla Mary obočie, snažiac sa o vážny tón, ale zdvíhajúce sa kútiky jej pier napovedali o presnom opaku.

„Ja? Nikdy... Ale teraz vážne. Čo ak to odmietne?“

„Potom to vypijeme my.“

Sam sa pousmiala. „No už ma vidíš...“

„Ver mi, tomuto vínu by si neodolala ani ty.“

„Čo ak nepije?“

Mary pokrčila ramenami. „Hold smola. Víno je stará klasika, ním sa nedá nič pokaziť.“

„U tohto muža by som si tým nebola taká istá,“ zašomrala si Sam popod nos. Veď v posledných dňoch bol kvitnúcim prekvapením.

„Dobre, ale vezmime do úvahy možnosť, že to fakt odmietne. Čo potom? Máš aj plán B, ako sa mu odvďačiť?“

„Určite! Zatvorím sa s ním v kabinete,“ zašomrala Mary sucho.

„Aha, takže to predsa len splatíš v naturáliách,“ zachichotala sa Sam. Na Maryinej tvári sa tiež objavil úsmev.  

„Prosím ťa, už prestaň. Dnes si neskutočne perverzné prasa.“

„Veď ty mi výslovne nahrávaš.“

„Na hlúpu otázku hlúpa odpoveď.“

„Keď už sme pritom, Matthew je vlastne celkom pekný,“ pokračovala po chvíli Mary zamyslene. Sam pokrčila ramenami. „Čo ja viem, normálka.“

Keď zastali pred Hartleyho kabinetom, Mary zľahka zaklopala.

„Dobrý deň, je tu, prosím vás, pán učiteľ Hartley?“ spýtala sa, keď sa za dverami objavila slečna Jonesová, ktorá s Matthewom zdieľala kabinet.

„Iste, ohlásim ho.“ Keď sa za ňou opäť zatvorili dvere, Sam sa neubránila úškrnu.

„Situácia sa komplikuje. Asi budete musieť ísť do trojky.“

„No počkaj, ale tá žena mi naozaj skomplikovala situáciu. Čo tu ešte hľadá?!“ prskla Mary rozladene. Schválne nejaký čas čakala, kým sa sem s tou fľašou vybrala. Hviezdy však boli naklonené na jej stranu, pretože ako náhle sa dvere otvorili, slečna Jonesová vyšla aj s kabelkou na pleci von. Následne sa obom odzdravila a už jej nebolo.

„Tak, dievčatá, čo si želáte?“ spýtal sa Matthew a s úsmevom sa na ne zahľadel.    

„Dobrý deň,“ spustila Mary konverzačne, „viete, ja som sa vám prišla poďakovať. Keby ste ma neboli hodili do nemocnice, bohvie, ako by to so mnou dopadlo.“

„Nemáte vôbec začo. I tak si myslím, že keby som vás neodviezol ja, urobil by to niekto iný.“

„Ale vy ste zareagovali najrýchlejšie... Teda, tak to tvrdí Sam.“ Tá prikývla, doprajúc Matthewovi bezvýznamnú chvíľku slávy.

„Pravdupovediac, keď som si uvedomil, že tie ženy, ktoré majú problémy, ste vy dve, teda moje študentky, nemohol som vás ignorovať. Bolo by to nezodpovedné.“

„V každom prípade vám ešte raz ďakujem. A aj za to, že ste ma z toho potom tu vynechali.“

„Za to by ste sa mali poďakovať hlavne svojej kamarátke,“ pozrel na Sam. „To ona sa bola ‚biť za vaše práva‘.“ Mary sa na ňu s úsmevom pozrela.

 „No, ak je to všetko, čo ste odo mňa chceli, myslím, že túto vec môžeme považovať za vybavenú.“

„Vlastne tu pre vás čosi mám,“ pípla Mary, stiahla si z chrbta batoh a začala rozopínať zips.

„Slečna Nicolsová, počkajte,“ zareagoval Matthew rýchlo. „Čo to má byť, preboha?“

„Uvidíte,“ zachichotala sa, vyťahujúc z batoha striebornú taštičku.

„Rýchlo to odložte naspäť!“

„Veď...“

„Nebláznite, všade naokolo sú kamery. Bude to vyzerať akoby som od vás bral úplatok.“

„Kamera sa nachádza až na konci chodby, okrem toho, stojíme k nej chrbtom,“ zamiešala sa do rozhovoru Sam.

Pohľad, ktorý jej venoval, jej takmer prepálil dieru do tváre. „To je jedno, ja si od vás nemôžem nič zobrať.“

„Prosím vááás,“ zatiahla Mary.

„Nemusíte ma prosiť. Naozaj. Nie ste mi nič dlžná. Na celý incident zabudneme aj bez fľaše vína.“

„Ale-“

„Nie, vážne, nemôžem to od vás prijať. Ale ďakujem. Schovajte to späť do batohu a... dajte rodičom.“

Než jedna z nich stihla odpovedať, rýchlo sa s nimi rozlúčil a zmizol za dverami. Dievčatá na ne chvíľu v tichosti hľadeli, kým Sam nepoznamenala: „Vravela som to. Je... iný.“ 

 

***

 

  V utorok večer Sam ležala na posteli a čítala si poznámky z biológie, keď jej zazvonil mobil. Volala Mary.

„Haló?“

„Peklo zamŕza, koniec sveta prichádza a ľudia začínajú roniť krvavé slzy!“ vyhŕkla hystericky.

„Upokoj sa a vysvetli mi, čo sa deje.“

„Nemôžem sa upokojiť. Vieš, ako včera Matthew odmietol tú fľašu...“

„No viem.“

„Mama sa rozhodla, že za ním pôjde osobne a dá mu ju ona.“

„A...? Veď to nie je koniec sveta.“

„Veď som ešte neskončila. Tak teda dnes za ním šla, ju pustili, samozrejme, aj na pokec do kabinetu, keďže je matka študentky... Ty neuveríš, na čom sa s Matthewom dohodli!“

„Počúvam.“

Mary zaúpela. „Bude nás doučovať z matiky!“ 


 

Ďakujem za komentáre k minulej kapči, ste skvelé! :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Za každú cenu - 3. kapitola:

1.
Smazat | Upravit | 21.09.2015 [16:17]

Hááááh! Ten koniec bol úplne zabitý. xDDDD

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!