OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 20. kapitola

29.07.2012 (18:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1208×

Na zavolanie som zišla dole, kde boli všade naokolo sviečky. Cesta po schodoch mne kriplovi trvala veľmi dlho a bolo to komplikované. Otec sa trápil pri sviečkach s knihou. Mierne som sa na neho usmiala a cítila som, že sa červenám. Pri pomyslení na to, čo mi Gabriel teraz robil, ockov pohľad vo mne vyvolal rozpaky. Išla som radšej rýchlo do kuchyne za mamou. Počet sviečok v kuchyni bol rovnaký ako v obývačke.
„Pripravila som pre teba a Gabriela nejaké chlebíky a džús a zoberte si hore pár sviečok,“ podávala mi tácku s chlebíkmi, ktoré vyzerali veľmi chutne. Rebecca stála opretá o kuchynskú linku v kúte.
„Neviem, či to sama odnesiem,“ poznamenala som.
„Becca ti rada pomôže,“ povedala mama.
„Mami, povedz mi pravdu, prečo som mala zísť dole?“ spýtala som sa jej. Mama sa rozpačito zasmiala.
„Ja som bola len zvedavá,“ povedala „Gabriel je tvoj nový frajer?“ pýtala sa ma.
„Mami, on...“ Nevedela som, čo povedať. Nevedela som, či je môj frajer alebo nie.
„Všetko sa včas dozvieš,“ povedala som nakoniec.
„Dobre teda,“ povedala mama s miernym sklamaním v hlase „Becca, vezmi tácku, môžete ísť hore,“ povedala mama už normálnym hlasom. Keď sme s Rebeccou vyšli hore, pred dverami mojej izby mi podala tácku.
„Máš rozopnutý zips na nohaviciach,“ zašepkala mi zlovestne a ako bohyňa pomsty odplachtila preč. Išla som zaklopať na dvere, nech mi Gabriel otvorí, ale nemusela som, lebo dvere sa predo mnou otvorili. Stál tam už oblečený Gabriel.
„Chlebík?“ spýtala som sa. Usmial sa na mňa a vzal mi tácku z rúk a šiel s ňou na posteľ. Doskákala som k nemu a zvalila sa na posteľ.
„Vieš, rozmýšľam, ako je možné, že mi tá noha vôbec nezavadzala pri tom, čo sme robili pred chvíľou,“ povedala som.
„Lebo si len ležala,“ povedal pobavene. Zatvárila som sa pohoršene a dala som si do úst chleba.
„Prečo si svojej mame nepovedala, že spolu chodíme?“ spýtal sa a mne takmer zabehlo.
„Počúval si na chodbe?“ spýtala som sa zdesene.
„Nemusel som, som vlkolak,“ povedal seriózne. Prevrátila som nad tým oči zmierená s tým, že počúval na chodbe.
„Neviem, či spolu chodíme,“ povedala som a znelo to hrozne trápne.
„Dievčatko,“ zašepkal „myslíš, že také veci, aké som robil tebe, robím každej babe, ktorá je trochu povoľná?“ povedal.
„Ja nie som povoľná,“ povedala som oduto.
„Samozrejme, že nie,“ odvetil.
„Nie som,“ skríkla som.
„Ja viem,“ povedal. „Videl som to vtedy, keď sa na teba lepil Liam v kuchyni, nepáčilo sa ti to.“
„Takže, čo teraz,“ povedala som miere od veci.
„Od teraz si moje dievča, ktoré si nenechám nikým ukradnúť a budem ho chrániť,“ povedal s rukou na srdci. Rozosmiala som sa.
„Vieš, že si podivný,“ oznámila som.
„My vlkolaci sme už takí,“ povedal mi.
„Ako som povedala, podivný,“ povedala som si svoje.
„Mell, ja to myslím vážne,“ začal.
„Prosím, nie, dnes nie,“ prosila som ho a zrazu nabehla elektrika, no potom udrel blesk znova a elektrika znova vypadla. Odfúkla som si z čela prameň vlasov.
„Nespýtal si sa, či chcem byť tvoje dievča,“ povedala som mu žartovne. Gabriel si odfrkol.
„Prosím ťa, vážne by si odmietla chlapa ako som ja?“ spýtal sa sebaisto. Pokrútila som hlavou a pobozkala som ho. Oficiálne som bola zadaná. Bola som zadaná so schizofrenickým psychopatom.
„Prečo si bol na mňa stále taký zlý?“ spýtala som sa ho šeptom. Gabriel mál v ústach chlebík, ale rýchlo ho zhltol.
„Vieš,“ začal „nechcel som, aby si sa mi dostala pod kožu. Nechcel som k tebe cítiť niečo viac a keď som ťa videl, zaujala si ma. Cítil som, že ťa chcem ochraňovať, že ťa chcem mať, ale vedel som, že to nemôžem chcieť hlavne preto nie, lebo...“ Odmlčal sa.
„Lebo si prišiel o Marry,“ dokončila som šeptom. Gabriel prikývol. Sedeli sme na mojej posteli obklopení sviečkami. Bolo to neuveriteľné romantické, ale stačí spomenúť Marry a vzduch oťažie.
„Miloval si ju veľmi?“ spýtala som sa. Gabriel prikývol. Pocítila som žiarlivosť a bolesť pri srdci, ale nedala som nič najavo. Chcela som sa toho toľko spýtať.
„Vieš, že si pravý opak Marry?“ povedal z ničoho-nič Gabriel.
„Naozaj?“
„Naozaj. Marry neznášala knihy, nerada sa rozprávala. Chcela len žúrovať a tancovať. Bola vysoká a mala krátke blond vlasy s modrými končekmi. Nikdy sa mi to nepáčilo, ale jej to bolo jedno. No aj napriek tomu som ju ľúbil,“ rozrozprával sa. „Páči sa mi, že si iná. Nepripomínaš mi ju.“
Chvíľu som bola ticho. Rozmýšľala som, ako asi zomrela. Autonehoda? Choroba? Závislosť? Samovražda? Mladý ľudia nezomierajú len tak, vždy je to tragické.
„Ako dlho ste boli spolu?“ opýtala som sa.
„Tri roky, boli sme zasnúbení a mali sme sa brať,“ priznal napokon. Zosmutnela som. Marry sa pravdepodobne nikdy nevyrovnám. Cítila som z Gabriela smútok. Vzala som mu ruky do svojich a usmiala sa na neho.
„Som rada, že si mi to povedal,“ zašepkala som.
„Určite ťa zaujíma, ako zomrela,“ povedal chladne.
„Nie,“ odvetila som s rovnakým chladom v hlase a pustila mu ruky. „Nezaujíma ma to,“ doplnila som a odsunula som sa na druhú stranu postele. Gabriel sa so mnou už nebavil obaja sme boli ticho a pozerali do stropu. Vtom mi zazvonil mobil. Na poškriabanom displeji svietilo Jeff.
„Ahoj, Jeff,“ pozdravila som ho naschvál prehnane milo.
„Ahoj, ani u vás nie je elektrina?“ spýtal sa ma znudený.
„Myslím, že v celom meste nie je,“ odvetila som stále prehnane milo.
„Je ti niečo?“ spýtal sa Jeff. Jeho hlas znel zhrozene.
„Nie, prečo, malo by? Ach, ty si taký milý, že sa o mňa strachuješ,“ šveholila som do telefónu.
„Dobre, Mell. Nič nerob. Ostaň tak ako si a ja zavolám tvojej mame, že si sa asi predávkovala liekmi proti bolesti,“ panikáril Jeff. Prevrátila som oči.
„Snažím sa byť na teba milá, ty idiot,“ zvreskla som.
„Vďakabohu,“ odľahlo Jeffovi. „Počuj, zajtra večer robím u mňa menšiu grilovačku, príde aj Hedley a nejaký ľudia zo školy, tvoja účasť je povinná,“ dokončil.
„Nemám funkčnú nohu,“ oznámila som.
„Tak budeš sedieť, ale prídeš, hotovo. Pokiaľ potrebuješ odvoz, zavolaj mi, čau,“ rozlúčil sa Jeff a položil. Gabriel bol stále v tej istej polohe a kútiky úst mal zdvihnuté v šialenom úškrne. Najradšej by som ho tresla po hlave, aby mu ten úsmev zmizol.
„Je ti jasné, že tam nepôjdeš,“ povedal mi s úsmevom na perách.
„Prosím?“
„Bude tam tá štetka Miranda, nechcem, aby si sa s ňou stretávala,“ začal s tou svojou rozprávkou. Utrápene som sa zvalila na posteľ.
„Volá sa Hedley.“
„Ako myslíš,“ odsekol nahnevane.
„Poď tam so mnou,“ vyhŕkla som po chvíli. Gabriel sa na chvíľku zamyslel. Nevedomky si pri tom trel bradu.
„Dobre, pôjdem,“ povedal rozhodne.
„Ach,“ vzdychla som si hlasnejšie ako som chcela.
„Čo je?“
„Spomenula som si na Liama,“ povedala som.
„Čo s ním?“ ozval sa Gabriel znova nepríjemne.
„Sľúbila som mu večeru,“ pripomenula som mu. Gabriel len nad tým mávol rukou.
„On pochopí, že s ním nechceš ísť nikam, keď máš mňa,“ vysvetlil mi.
„Možno chcem,“ povedala som. Gabriel len spýtavo zdvihol obočie. Vtom sa dvere mojej izby otvorili. Stál tam ocko. Prekvapene som na neho pozrela.
„Myslím, že je čas ísť spať,“ zamrmlal so sviečkou v ruke. Chcela som sa rozosmiať. Pohľad na neho bol komický.
„Takže Gabriel, budeš spať v hosťovskej izbe, nasleduj ma, prosím. A žiadne nočné výlety, ja si to všimnem,“ podotkol otec a so sviečkou zmizol.
„Asi by si mal ísť za ním,“ zašepkala som.
„Máš pravdu,“ povedal a dal mi krátku pusu na pery.
„Vidíme sa pri raňajkách,“ povedala som mu s úsmevom.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 20. kapitola: