OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf Darkness 10. kapitola

27.12.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1442×

     V ich dome to voňalo po škorici. Prekvapene som pokrčila nos a nasávala príjemnú a prekvapivú vôňu. Rumi si všimla moje prekvapenie a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala.
 „Simon rád varí,“ vysvetilila mi pobavene, „dnes sa rozhodol piecť,“ dodala a zavesila si bundu. Urobila som to isté a nesmelo sa vybrala za ňou do haly. Ich dom mal rozmiestnené izby podobne ako ten náš. Architekt, čo domy navrhoval, nebol veľmi kreatívny.
 „Ahoj, Simon, je Mark doma?“ spýtala sa ho veselo Rumi. Simon stál v kuchyni a mal tvár celú od múky. Vyzeral milo. Pousmiala som sa.
 „Ahoj, Mell,“ pozdravil ma a utrel si čelo múkovou rukou čo zapríčinilo, že sa zašpinil ešte viac. „Mark je v garáži,“ usmial sa na Rumi. Rumi len prikývla a zvedavo si ho obzrela.
 „Vyzeráš ako pako,“ zasmiala sa a vzala ma za ruku. „Ideme s Mell ku mne, tak nás neotravujte,“ žmurkla na neho a ťahala ma po schodoch. Pripomenula mi Eire.

    Jej izba bola veľká, ale útulná. Steny mala polepené fotkami. Zvedavo som k nim podišla. Takmer na všetkých bola ona, Mark a Simon. Na jednom boli v kostýme lekárov, na inej fotke boli niekde v lese.
 „Radi sa fotíte?“ spýtala som sa.
 „Skôr zažívame zaujímavé situácie a ja nás vždy odfotím, chalani to neznášajú,“ vysvetlila mi a prevrátila oči. Chápavo som prikývla.
 „Som rada, že si ma pozvala, potrebovala som vypadnúť,“ povedala som, aj keď to neznelo príliš úprimne. Vedela som, že ma pozvala iba preto, lebo chcela vyzvedať.
 „Jasné, vyzeráš zničene,“ uškrnula sa a znechutene mi prehrabla vlasy. Z ničoho-nič sa otvorili dvere našej izby tak prudko, že Rumi naskočila. Jej ruka vystrelila do zadného vrecka nohavíc a vytiahla malú dýku. Vystrašene som na ňu pozrela. Vo dverách stál Mark zamazaný od oleja.
 „Ty idiot,“ vykríkla Rumi, „zľakla som ťa. Tvoja opičia mama ťa nenaučila klopať?“ vyštekla na neho. Mark sa rozosmial a prudko jej vytrhol dýku. Rumi ho išla ľavou rukou udrieť, ale Mark jej ju šikovne zachytil. Vyjavene som ich pozerala.
 „Upokoj hormón,“ zasmial sa Mark. Rumi na neho zazerala ako rozzúrená mačka a uvoľnila sa. Mark ju pustil a jeho oči sa zamerali na mňa. Prižmúril ich a skúmavo si pošúchal bradu. Cítila som, ako sa čevenám.
 „Ty si Mell?“ spýtal sa.
 „Áno, rada ťa spoznávam,“ povedala som priateľsky a postavila som sa.
 „Aj ja teba, podal by som ti aj ruku, ale som špinavý,“ usmial sa.
 „A aj smrdíš,“ vyhŕkla Rumi a vytláčala ho z izby. Zápach môžem len podvrdiť, ale nevadil mi. Neviem prečo, asi je to zase nejaká vlčia záležitosť.
 „Ale dobre vieš, že ťa môj pach priťahuje,“ smial sa Mark a odišiel z izby. Rumi za ním nahnevane zabuchla dvere a okamžite otvorila okno.
 „Vy dvaja spolu chodíte?“ spýtala som sa. Tvár Rumi potemnela a pokrútila hlavou.
 „Bola by som blázon,“ zasmiala sa, ale nezdalo sa mi to trikrát úprimné. Chvíľu sme sa rozprávali o škole, o meste a o Jeffovi. Neviem ako sme na neho došli, ale úplne som sa vžila do opisu môjho najlepšieho kamaráta. Rumi ma počúvala a vyzerala, že ju to naozaj zaujímavo. Tak som vytrvalo pokračovala.
 „Vraj ťa v lete napadli vlci,“ nadhodila z ničoho-nič. A je to tu. Nervózne som si zahryzla do pery.
 „Bohužiaľ áno,“ usmiala som sa neisto.
 „Ako vyzerali?“ zaujímala sa.
 „Ako normálni vlci, ale zdá sa mi, že už odišli, vraj iba prechádzali. Polícia a poľovníci hovorili, že v tomto meste, a všeobecne v okolí, vlci nežijú,“ vysvetľovala som. Rumi ma počúvala a tvárila sa neutrálne.
 „Je dobré, že si to prežila,“ usmiala sa priateľsky a položila mi ruku na koleno. Pousmiala som sa.
 „Mala som len šťastie,“ povedala som.
 „Asi áno,“ súhlasila Rumi a pozrela sa von oknom. Bola tam tma. Vystrašene som sa pozrela na hodinky. Sedem hodín. Fíha, ten čas ale uteká.
 „Rumi,“ začula som zdola Markov krik. Rumi prevrátila oči, vzala dýku a zastrčila si ju do vrecka a otvorila dvere.
 „Čo je?“ zakričala.
 „Mell má návštevu,“ odkričal Simon. Rumi na mňa pozrela a kývla hlavou. Nadýchla som sa a zacítila Gabrielov pach. Gabriel si prišiel po mňa. Nevedela som, či sa mám tešiť, alebo mám byť nahnevaná.
 „To je môj frajer,“ vysvetlila som Rumi a brala si kabelku s posteľe.
 „Ako vieš, že je to on? Nevidela si ho,“ pripomenula mi Rumi pevným hlasom. Zmätene som sa obzrela a prehrabla si vlasy.
 „Iba hádam,“ vysvetlila som pohotovo. Rumi sa usmiala.
 „Tak ide sa, zistíme, či máš pravdu,“ žmurkla na mňa a odstúpila, aby som mohla prejsť.

    V obývačke naozaj čakal Gabriel.
 „Tvoj frajer?“ šepla mi Rumi. Vedela som, že je to zbytočné, pretože Gabriel to počuje, ale to Rumi nemôže vedieť. Prikývla som.
 „Si dobrá, keby sme sa stavili, vyhráš,“ žmurkla na mňa a sebavedomo sa rozbehla dole.
 „Ahoj,“ pozdravila Gabriela. Gabriel na ňu škaredo pozrel.
 „Čau,“ odvrkol jej a zameral sa na mňa. Všimla som si, ako sa Mark škaredo pozrel na Gabriela, ale Rumi mu vkĺzla do náruče. Jednou rukou ju objal okolo pásu a druhú si nechal voľnú.
 „Čo tu robíš?“ spýtala som sa Gabriela útočne.
 „Ideš domov,“ povedal chladne.
 „Ale nehovor,“ prevrátila som očami.
 „Ja ti to nehovorím, Melissa, ja ti to prikazujem, ideme,“ rozkázal chladným hlasom. Nenávistne som ho prebodla pohľadom. Nechcela som však robiť scénu u Rumi. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela.
 „Prepáč, správa sa ako zviera, nie je vychovaný,“ ospravedlnila som sa jej.
 „Nič si z toho nerob,“ usmiala sa na mňa. „Vidíme sa v škole.“ Rozlúčila som sa s Markom a Simonom a išla spoločne s Gabrielom von. Vládlo medzi nami napätie. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf Darkness 10. kapitola: