OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Vojna nesmrteľných - 1. kapitola 2/2



Vojna nesmrteľných - 1. kapitola 2/2Kto prichádza k Patricii? Je to nejaká hrozba?
P. S.: Veľmi vás prosím o komentáre, aby som vedela, či to sem mám pridávať. Minimálne dva komenty a dám tu aj ďalšiu časť. Vaša Perla :D

Čepeľ bola zakrivená.

Vyzrela som z okna a zbadala som Thomasa. Vydýchla som si a zavesila som šable na svoje miesto. 

Zbehla som po schodoch a otvorila dvere.

„Čo sa deje, Tom?“

„Verní majú tvoju stopu,“ vyhŕklo z neho, „o chvíľu dorazia.“

„Sledovali ťa?“ 

Pokrútil hlavou. „Myslím, že nie.“

Hneď mi došlo, že musím vypadnúť. Rozmýšľala som, kam. Nemôžem ostať v dome.

„Koľko ich je?“ zaujímalo ma.

Na chvíľu sa zamyslel. „Najviac desať.“

„Dobre. Teraz choď!“ prikázala som mu, keď so mnou kráčal na povalu.

„A kam?“ opýtal sa a pozeral sa, ako si vyberám šable.

„Hocikam. Len vypadni z mesta,“ odvetila som. „A ktorým smerom idú?“

„Na západ.“

Keď sme vyšli z domu, vybrala som sa smerom na východ. Thomas ma ale nasledoval.

„Thomas, choď už! Je mi jedno kam, ale vypadni! Jasné? Vďaka, že si prišiel, ale ak si chceš zachrániť kožu, tak odíď!“ odohnala som ho.

Neisto sa na mňa pozrel, ale keď zbadal môj vražedný pohľad, ktorý hovoril, že sa o tom nemienim dohadovať, v sekunde bol preč.

Vydýchla som si a zamierila do lesa za mestom. Ako som tak behala, mimovoľne som pozrela na oblohu a zbadala tam malé bodky, ako sa rýchlo približujú. Pridala som na tempe a odolávala volaniu krvi. Všade okolo seba som cítila ľudské vône. Hrdlo ma začínalo škrabať a páliť, ale odignorovala som to.

Len čo som vbehla do lesa, nad sebou som začula šušťanie krídel a do nosa mi udrela vôňa jazmínu. Pripravila som si šable.

V tej chvíli som nad sebou začula svišťanie. Bolo to tak blízko, až som na koži pocítila teplo, ktoré vydávali anjelské zbrane.

Rýchlo som kľučkovala medzi stromami a ani na sekundu som sa nezastavila. Znova bolo počuť svišťanie vzduchom, no tentokrát som ho šabľou odrazila a druhou utrhla anjelovi hlavu. Jeho telo zažiarilo plameňom a zmizlo. Trvalo to len pár sekúnd.

Vtom sa na mňa vrhli ďalší. Pokúšali sa ma zasiahnuť, ale ja som sa im šikovne vyhýbala a stále som kľučkovala pomedzi stromy. No mala som zranenia.

Keď to moji útočníci nečakali, vyskočila som na strom. Odtiaľto som skočila na jedného z nich. Dopadla som presne za krídla. Okamžite som ich schytila a vytrhla mu ich.

Anjel skríkol od bolesti a začal padať na zem. Pred dopadom som mu ešte zlomila väzy a stihla sa zachytiť na konári mocného duba.

Prevrátila som sa, rozhojdala sa a odrazila oproti dvom anjelom, ktorý už mali pripravené svoje meče. V tej rýchlosti som im vykrútila meče z rúk a zabodla ich rovno do sŕdc. Jeden anjel bol však rýchli a druhý meč mi zabodol do brucha.

Dopadla som na všetky štyri a tým sa bolesť ešte znásobila. Vytiahla som si ho z tela. Rozplynul sa mi v rukách.

Vtedy som na chrbte pocítila pálčivú bolesť. Cítila som, ako mi krv vsakuje do oblečenia. Pocítila som to znova. Oheň mi prerezal svaly, no podarilo sa mi nevykríknuť. Na túto bolesť som bola zvyknutá.

Bič znova zašvišťal vzduchom. Rýchlo som sa zvrtla a chytila ho. Vytrhla som ho Vernému z ruky, švihla ním a bič sa mu poslušne omotal okolo krku. Pritiahla som ho k sebe a zabila ho. Nechcela som to naťahovať. Jeho horiace telo som hodila do ďalšieho anjela. Ten zavyl od bolesti a obaja sa rozplynuli.

Znova som sa rozbehla, odrážajúc od seba meče a dýky anjelov.

Dorazila som na čistinu plnej margarétok a ďateliny. Anjeli okolo mňa krúžili a pomaly ma tlačili k zemi.

Darilo sa mi odolávať. Aj keď ich bolo viac, stále boli slabší ako ja. Prestala som vnímať stále kopance a bodanie. Pomaly som začala klesať k zemi. Pripravovala som sa na skok.

Rýchlo som vyskočila, anjelom vykrútila zbrane z rúk a dvoch som bleskurýchlo zabila.

Keď som dopadla na zem, skoro všetci už boli mŕtvi. Chvíľu som na čistine stála ako zmrazená. Zrazu sa ozval trhaný plač. Jeden anjel prežil.

Obrátila som sa. Bola to žena. Krásna blondína so zeleno-modrými očami.

„Neubližuj mi, prosím!“ zvolala a zbrane jej zmizli.

„Neublížim. Neboj sa. Len mi odpovedz,“ povedala som vľúdne, no ostražitosť ma neopúšťala.

Žena prikývla a prestala vzlykať.

„Koľký ešte vedia, že som tu?“

„Nikto. Len my.“

„ Určite? Ak mi klameš...“

„Prisahám! Vedeli sme to len my.“ Videla som, že mi neklame.

„Tak dobre. Verím ti.“

Zašepkala som jedno zaklínadlo, ženin pohľad bol v sekunde prázdny.

„Teraz odídeš a nikomu nepovieš, kde som. Ak by ste zachytili moju stopu, nasmeruješ ju inam. Rozumela si mi? K tomuto mestu sa už nikdy nepriblížiš.“

„Áno,“ odvetila žena.

„Mimochodom, tvoju jednotku pozabíjali upíri, keď ste prišli do Ria. Jasné?!“

„Áno,“ zopakovala žena.

„Ako ste zistili, kde som? Udal ma niekto?“

„Dostali sme stopu. Neviem, kto to bol,“ odvetila.

„Dobre. Teraz môžeš isť a keby ťa náhodou odhalili, na všetko zabudneš.“ Žena prikývla. Hneď na to vzlietla a o pár sekúnd sa mi stratila z dohľadu.


Takže, túto kapitolu chcem venovať Kacenqa, pretože len kvôli nej tu dávam pokračovanie. Keby nebolo jej, úplne by sa na túto poviedku asi zabudlo.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vojna nesmrteľných - 1. kapitola 2/2:

3. Perla přispěvatel
29.10.2012 [21:26]

Perlatakže na začiatok ďakujeme za komenty.
Mishell: už sme na túto poviedku obe zabudli. No vďaka tebe som si spomenula, že mám ešte jednu časť a už som ju sem pridala, čiže ak budeš mať záujem, môžeš si ju pozrieť.

2. mishell
29.10.2012 [15:27]

píš dalej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. KacenQa přispěvatel
08.08.2012 [15:11]

KacenQaDěkuju za upozornění k pokračování Emoticon. Druhá část byla opět super a já jsem ráda, že jsem zodpovědná za její přidání... Emoticon. Těším se na další kapitolu a doufám, že bude co nejdřív. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!