OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V klietke 1. kapitola

Kapitola prvá - Naše väzenské rána.

Ako už názov hovorí, pozrieme sa na to, ako vyzerajú rána Saarlandskej väznice. Je to zas jedna z tých oboznamovacích kapitôl, potrebujem vám toho dosť o tomto malom väzenskom svete vysvetliť.
Hlavná otázka však zostáva - kto je vrahom? A komu tento čin priniesol problémy?

Teším sa na vaše názory, vaša Leylon.

10.07.2012 (15:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1338×

I. Naše väzenské rána

(Pohľad rozprávača)

Istým, možno trochu zvráteným, spôsobom by sa dalo povedať, že rána v saarlandskej väznici sú monotónne. Priam nudné.  

Hneď ako Slnko prenikne cez zamrežované okná väznice, jeho prvé lúče dopadnú na zaprášenú dlážku, sa väzenie rozozvučí prenikavým zvonením, zvukom, ktorý znie ako nejaký pokrivený výsmech voči školským zvoncom. Je prenikavý, trhá uši. A je to miestny budík. Tak to býva v lete, v zime je z toho Slnko, samozrejme, vynechané a o to je to ešte pochmúrnejšie. Isté je však to, že nik tu nespí dlhšie ako do šiestej.

Po chvíli utíchne a dvere ciel trestancov sa automaticky otvoria. Všetky naraz, v hrmote hýbajúceho sa kovu. Väzni bez vyzvania predstúpia pred svoje malé kobky, spravia presne tri kroky. Nevydajú ani hláska, svoj pohľad upierajú do prázdna ako keby sa ešte neprebrali zo spánku. Pripomínajú skôr robotov ako cítiacich ľudí.

Do stredu prízemia následne pomaly vpochoduje strážnik, ktorý má v daný deň službu. Je zvláštne, že všetci majú na tvári rovnaký arogantný výraz, topánky každého z nich ráno jasne klopú o podlahu. Je to najnenávidenejší zvuk mnohých miestnych trestancov, hneď po zvončeku.

Strážnik prebehne zbežným pohľadom po svojich baránkoch, ako keby si vyberal, koho väzme dnes na jatky. V tejto budove tvaru typického štvorca má na nich dokonalý výhľad, o to viac, že všetci stoja nacvičene pri zábradlí. No je potrebná aj podrobnejšia kontrola a tak strážnik začne vykrikovať.

„Sever, prvé poschodie!“

„Hlásim!“ ozve sa odpoveď väzňa, ktorý stojí na severnej strane na najnižšom poschodí ako prvý. Samozrejme, predtým sa ohliadne, či všetci z jeho radu stoja pred celou, rovnako ako on.

„Juh, prvé poschodie!“

„Hlásim, pane!“

„Východ!“

„Hlásim!“ A takto to ide ďalej a ďalej, až pokiaľ nie sú skontrolované všetky štyri poschodia. Zaujímavá situácia nastáva až vtedy, keď sa odpoveď neozve. V ten okamih cez väznicu prefrčí vrava energických hlasov, všetci sú zvedaví, kto a prečo porušil príkaz. Áno, možno prízemné, ale uvedomme si, títo ľudia veľa zmien a vzrušenia nezažijú. Teda, bez toho, aby nedostali nakladačku.

Všetci tipujú, kto dnes otrčil kopytá. A ako.

Najčastejší tip – obesenie. A to v podstate na čomkoľvek. Naposledy sa jeden obesil na vlastných nohaviciach – jeho telo našli ráno na zemi, no slučka stále pevne držala – nekvalitná látka sa zatiahla no neroztrhla. Nešťastník sa musel skôr zadusiť ako obesiť. Hlupák.

Či už tak, alebo onak, po skončení hlásenia sa väzni zoradia a pod prísnym pohľadom strážnikov s obuškami a pištoľami, čakajúcich na najmenšiu zámienku, aby ich mohli použiť, kráčajú k jedinému malému východu z komplexu. Hladní hnaní k raňajkám. Azda to je dôvod, prečo sú služby strážnikov ráno potrebné len málokedy.

No pár ciel zostalo zatvorených, nikto z nich do nového dňa nevyšiel. Vládlo okolo nich dusivé ticho. Bolo ich presne päť, na južnej strane, najvyššie poschodie. Sú na jednej chodbe, ale medzi každými dvoma celami je jedna s obyčajným väzňom, sú medzi nimi rozstupy, aby sa tí väzni nemohli medzi sebou rozprávať.  

Odvážnejší obyvatelia väznice presun do jedálne čas od času naschvál spomaľujú – vlečú sa, dokonca hrajú zranenia či kŕče nôh, pod hrozbou trestu, len aby zazreli, kto odtiaľ vyjde. No za to riziko sa im dostane len biednej odmeny – tie cely sa otvárajú v štvrť hodinovom odstupe, tak aby sa ich obyvatelia nemohli navzájom stretnúť. Nemalo to logiku, veď keď sa báli roztržiek, nemali tých piatich umiestňovať vedľa seba. Niektorí šťastlivci zazreli, ako sa otvára prvá z ciel, ako z nej vychádza postava, ktorej nedovideli ani len do tváre. Okamžite ho totiž obklopila skupina strážcov, tých najmohutnejších, akých väznica mala. Obstúpili ho tak, že človek zdola mohol zazrieť len jeho končatiny – občas ruka, občas noha. Človeku vtedy skrsla v hlave otázka, či strážnici chránia ostatných pred daným väzňom, alebo daného väzňa pred ostatnými. Každopádne, aj toho najväčšieho hlupáka napadlo, čo z toho vyplýva -  ten človek je sakramentsky nebezpečný.

Dnes tomu bolo podobne. Pár zvedavcov, ochotných riskovať pre klebetu k raňajšej káve, vždy bolo dosť. A veruže, mali o čom premýšľať – dnes sa totiž nezačalo otváranie ciel ako inokedy – prvá bola vynechaná. Pokračovalo sa druhou, totiž, načo otvárať celu, keď v nej jej obyvateľ nie je?

To si domyslel aj Dean, väzeň, ktorý išiel dnes ako posledný. Za ním už šiel len strážnik. Tento mladý, dokonca aj v tomto prostredí zväčša usmievavý černoch s neuveriteľne prenikavým a prefíkaným pohľadom a striebornou náušnicou v spodnej pere nenápadne pokukoval po cele, jeho typicky široké pery boli starosťami zovreté do takej úzkej čiary, až by tomu človek neveril.

„Pohni, čierny!“ zavrčí strážnik a postrčí ho k dverám. Dean sa už radšej neobzerá, robí, čo mu bolo povedané. No starosti mu z mysle neschádzajú ani náhodou. Ako jeden z mála totiž tuší, čo sa deje. Ticho zakľaje.

Do čoho sa to, dočerta, zas Blake namočil?

---

Tak a máme to za sebou. Kapitola bola o niečo kratšia ako prolog, no druhá (ktorá sa tu objaví v priebehu budúceho týždňa) bude dlhšia. A Blakea si tam užijete viac, ako dosť. :) :D . Po vašich pozitívnych reakciách na prolog som zvedavá, čo si myslíte o tomto. Pokojne sa do mňa pustite.

Leylon.

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek V klietke 1. kapitola:

Lilium: postupom času ti to snáď vykonpenzujem
Nath: Nemáš za čo, ja ďakujem taktiež. Som rada, že si mal tú trpezlivosť to vysvetliť. :) Ešteže sú tie naše jazyky ako tak podobné, že? No poviem ti, niekedy mám chuť Hatalu niekam nakopať (ten mudrlant môže za "y" v gramatike...)To som rada

To je pochopiteľné, ešte sme len na začiatku... no viem, že som už otvorila fúru otázok a to som s nimi ešte ani len neskončila. No všetko sa postupne vyjasní... toto sem možno nepatrí, ale keď som sa už rozhovorila: práve pre reakcie čitateľov sa mi na internete píše dobre- oni samy svojimi postrehmi príbeh tvarujú. Priznám sa, že v detailoch niekedy bez upozornenia, vedome či nevedome, nie som dôsledná... no všetko, čo mi napíšu ma podnecuje premýšľať dôsledne, aby do seba všetky kúsky zapadali.a vďaka vyjadreniam aj viem, na ktoré otázky sú ľudia najzvedavejší. Napríklad, pôvodne som nemala v pláne mať otázku "kto je vrah" za dôležitú, no teraz je to tá "number one"....

Nu tak jsem to dočetl. Abych se přiznal, jsem z toho lehce zmatený. :D Ale v dobrém, samozřejmě. :) Opravdu mě zajímá, o co teda půjde. Kdo je vrah... Taky se nemůžu dočkat, až trošku víc odkryješ, jak to funguje mezi vězni, jaké mají mezi sebou vztahy a tak. Takže se těším na pokráčko. A se slovenštinou se poperu moc rád. :)

Leylon: Taky miluju citáty. A souhlasím, jsou v nich často myšlenky, které by si lidé měli brát k srdci. ;) Ještě jednou děkuju za všechno. Jsem rád, že jsem ti mohl pomoct svoji tvorbu trošku pochopit. :) A teď se asi vrhnu na tu tvoji kapitolovku, otevřu google překladač a vezmu slovník a jdeme na to. :D Ne, dělám si legraci. :) Tak vzhůru ke čtení.
Mě přivádí do rozpaků tolik lidí... jsem si na to už zvykl. :P :D
Díky. ;)

Ale no takto ma týrať? To snáď nemyslíš vážne?! Čo už s tebou, dáko to pretrpím.

Lilium: No tak to ťa nechám rozmýšľať Prezradím len to, že to sú ľudia, aspoň z väčšej časti (to ti sáď pomôže k pokojnejšiemu spánku) )
A to ti neprezradím, uvidíme, čo si budeš myslieť po ďalšej kapitole

Ďakujem, kapitolu pridám štvrtok, aby ste sa nenudili

Fú, neviem ti to tak z hlavy povedať do čoho sa zas Blake namočil, ale poviem ti že kapitola bola húústáá Päť ciel, ktoré sa otvárajú v štvrťhodinovom rozostupe? Dnes nezaspím, ale budem rozmýšľať (až sa mi z mozgu začne pariť ) Kto sú vlastne tí ľudia v tých celách? Ak sú vôbec ľudia. Sakra ja fakt nezaspím. No nič budeme počítať ovečky Podľa mňa ten vrah bude Blake... ale to sú len moje dohady. Podľa mňa to bol. Či?

Ach, žena kedy bude ďalšia kapitola? Sa neviem dočkať! Fakt super kapča!

Leylon: Jee, děkuju. (Ty jedeš týden pryč? Ups, s touhle nepříjemnou situací jsem nepočítala, sakra, sakra! :D) -- Chci říct, měj se tam krásně, ať už jedeš kamkoli :)... Ale to zní jako moc loučení, snad se ještě "uvidíme" u tý další kapitoly, hehe.

Vogel: Ale mám
A vôbec nie si otravná - kapitolu by som mala mať hotovú tak do dvoch dní, vyzerá to s ňou sľubne. V štvrtok ju určite pridám... potom som od soboty na menšej týždňovej dovolenke bez počítača, čiže to tu chvíľu budete musieť vydržať, ale aspoň si vyvetrám hlavu a pretriedim myšlienky :)... snažím sa napísa´t si aj niečo dopredu, aby som to hneď po návrate mohla pridať, no uvidím, ako to vypáli - nerada uprednostňujem kvantitu pred kvalitou . No posnažím sa

Leylon, nemáš vůbec zač :D:). Bude vadit, když trošičku otrávnu a zeptám se, jak jsi na tom s dalším dílem :D? Jinak ty jména nevadí, můžou se tak jmenovat náhodou, žejo. Už se tak těším, nerada bych tě uchvátala, ale stejně doufám, že si pokračování budem moci přečíst už brzo .

Nath: priviesť ťa do rozpakov nebolo v pláne Niet za čo. Som rada že ťa to potešilo, vždy rada vyjadrím svoj názor
Keď sa na to pozriem z tohoto pohľadu, tak mi to u Rozpolcené duše dáva už väčší zmysel, význam ako doteraz...
S mojim sebavedomím pri Pár viet na rozloučenou si nemusíš robiť absolútne hlavu. Podstatné je, že je to dobrá báseň Do básní som sa nikdy veľmi nerozumela, ak už nejaká z mojej hlavy vyšla, tak len ako odpove´d na priveľa emocií. Ako nejaký očistec. No som rada, že som na tom tak, ako som a môžem si vychutnávať diela iných autorov... :) :) :).
Jen jeden ďalší sen: niet za čo, je to kryštáľovo čistá pravda... čítať príbehy a diela, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu ma už orzelo...
Znovu: očividne to raz za čas zažije každý z nás a jediné čo nám zostáva je sa s tým postupne vyrovnať a prijať to.
Samozrejme, že by mi to nevadilo . Prezradím na seba, že som do citátov tak trochu blázon - tie najkrajšie, ktoré sa ku mne pripletú si zapisujem. Proste, sú to často nevyužité múdrosti a bolo by ich škoda. Mimochodom, ten tvoj citát, ktorý hovoril o tom, že väčšina ľudí žije len preto, lebo je protizákonné sa zastreliť, ma pobavil. Je až sakramentsky pravdivý.
Ešte raz, niet za čo. Sama viem, ako často komentáre autorov príjemne potešia a preto komentujem zväčša všetko, čo sa mi zapáči. Podľa mňa by si tých pár minút mali/mohli nájsť všetci čitatelia...

Sammozrejme, v takú nekresťanskú hodinu by som asi spražila každého, kto by ma zdržoval od mäkkej postele Dobrú noc aj tebe :) :).

Přidat komentář:

Nick:

Text: