OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Temní anjeli vs. svetlonosi - 2. kapitola

23.12.2011 (19:00) • Faint31 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 889×

2. Nepoddajné schopnosti

Nasledujúce dni som takmer stále po škole chodila k Mikeovi a Chesterovi. Ján bol akýsi mĺkvi. Dokonca mi slovo „gigant“ povedal len občas. V skrýši (ako sme ju nazvali) som si často robila úlohy.

„Dofrasa aj s tými rovnicami!“ zakliala som aspoň po stý raz. Mike, ktorý sedel oproti mne, a niečo študoval na internete, (vedeli ste, že svetlonosi používajú internet?) zdvihol hlavu a pozrel mojím smerom.

„Prosím ťa, nepomohol by si mi s tím?“ Mike k sebe otočil zošit.

„Tak čo to tu máme?“

„Rovnice,“ odvetila som. Mike sa zamračene skláňal nad zošitom, chvíľami si čosi mrmlal a ukazoval mi postup.

„Ale, ale! Čo to vidím!?“ Chester prechádzal okolo (vlastne sa zjavil) s balíčkom lupienkov.

„Pomáham jej s úlohami,“ odpovedala mu Mike.

„Nehovoriac o tom, že sú to jej úlohy a ty ich za ňu riešiš.“ Chesterovi sa v ruke zjavil zošit.

„No tak, Chesteer!“ zatiahli sme jednohlasne s Mikeom.

„Máte mi predsa pomáhať,“ protestovala som.

„Áno, ale nie s úlohami.“ Chester položil zošit predo mňa. Trucovito som si ho vložila do tašky. „Tak ja už letím. Uvidíme sa neskôr.“ Tašku som si dala na plecia, pozdravila ich a odišla.

Na druhý deň ma v skrýši čakalo prekvapenie. Keď som vošla dnu, vzápätí sa za mnou zjavil Chester a za tričko mi nasypal za hrsť kociek ľadu. Začala som poskakovať okolo, pretože boli riadne studené. Mike sa začal okamžite smiať.

„Bráň sa !“ zakričal Chester a oproti mne sa začali valiť ohnivé gule. Vďaka ľadovým kockám som ešte nezmyselne poskakovala sem a tam. Gule sa rozplynuli na stene za mnou a na mňa sa vyrútil tentoraz vír. Kocky ľadu ma prinútili ľahnúť si na zem. Odkotúľala som a na druhý koniec miestnosti, pretože ma dráždili na chrbte. Vyskočila som a odrazila vlnu zelených lístkov, ktoré zo sebou priniesli vôňu lúky. Vyčerpaná som klesla na zem.

„Toto mal byť akože tréning?“ spýtala som sa stále ležiac na zemi.

„Naozaj neviem, ako inak ťa prinútiť uhýbať sa veciam, ktoré smerujú na teba,“ odpovedal Chester. Bola to pravda. Akokoľvek som sa snažila, vždy to vpálilo do mňa. Mike ešte stále sa smejúc dodal: „Nezúfaj! Aj mňa s tým mučil.“

Konečne som sa postavila a oprášila sa.

„A čo je na programe teraz?“

„Mala by si sa konečne naučiť orbing a teleorbing, uľahčilo by ti to život,“ odpovedal mi Chester. Orbing a teleorbing boli dve najzákladnejšie veci, ktoré musel zvládnuť každý svetlonos a aj temný anjel. Orbing spočíval v tom, že sa svetlonos alebo anjel premiestnil na hocaké miesto, ktoré si zmyslel. Tak isto aj teleorbing, ibaže dokázal premiestniť veci, ktorých meno zakričal či povedal. Niektorí dospelí si však na danú vec stačili pomyslieť a tá sa im zjavila v ruke. Ja, bohužiaľ, neviem ani jedno.

„Je mi to ľúto, ale naučiť sa to musíš.“ Chester si sadol za stôl a pozoroval ma. Povzdychla som si. „Tak ja idem.“

Domov som prišla o pol štvrtej.

„Ozaj by sa mi ten orbing zišiel.“ Hneď som sa vrhla na úlohy, ktorých nám nakládli učitelia neúrekom. Obhrýzajúc pero som sedela nad matikou a snažila sa spomenúť si na postup. Vtom mi pero vykĺzlo z rúk. Vôbec som sa neunúvala ho zdvihnúť a tak som chvíľu pozerala do plafóna. Pozrela som na pero.

„Pero ku mne!“ Nič sa nedialo. A skúsila som to opäť.

„Pero, povedala som ku mne!“ Nič. Zahľadela som sa naň a predstavila si ako ho neviditeľná ruka uchopuje a podáva mi ho. Potom som opäť skričala:

„Pero!“ A vtom sa pohlo. Treslo mi však po nose a potom mi spadlo do lona.

„Aspoňže som s ním pohla.“ Usmiala som sa. Nasledujúce hodiny som si skúšala schopnosti. Občas sa mi to podarilo, občas nie. Večer som zaspávala s dobrým pocitom. A môj prívesok žiaril ako nikdy predtým.

Autor: Faint31, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Temní anjeli vs. svetlonosi - 2. kapitola :