OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Takmer najlepší kamaráti - 3. Deň potom



Takmer najlepší kamaráti - 3. Deň potomV tejto kapitole sa pozrieme na už spomínanú stávku a na deň potom.

Slnko osvetľovalo iba časť izby. Anthony precitol zo sna do krutej reality bdenia. Okolo sa už nevznášali neznáme farby, ani zvuky. Pozeral sa do stropu. Chvíľu ostal ležať s očami široko roztvorenými. Potom to prišlo. Pochytila ho panika. Chlapec sa cítil vo svojej izbe frustrujúco ako človek s klaustrofóbiou v stiesnenom prostredí. Nemohol dýchať, pretože mu na dvere klopal brat. Bolo to niečo ako Collinove poznávacie znamenie.

Nečakal na pozvanie, ani odmietnutie a hora svalov vplávala do izby ako neriadená strela.

„Dúfam, že mi prídete na pohreb, lebo ja v tomto stave do troch hodín umriem,“ zafňukal Thony a chytil sa za hlavu.

Collin sa uškrnul.

„Napíšem ti nekrológ,“ utrúsil, za čo ho brat prebodol hrozivým pohľadom. Zmĺkol, ale neprestal sa usmievať. Kým Thony sadal na posteľ, Collin mu na stôl položil fľašu s minerálkou a balíček piluliek proti bolesti. Pomaly si odpil a zjedol tabletku. Únava ho zmáhala čoraz väčšmi, preto si ľahol späť do postele a zakryl si hlavu perinou.

„Viem ťa pochopiť, no začal som si robiť starosti, že si to prehnal a vypil oveľa viac ako inokedy. Čo ak máš otravu krvi?“ Slová Thonymu splývali do jedného. Nepamätal si, koľko toho vypil, ani to, ako z baru prišli domov. Na to, čo chlapci robili predchádzajúci večer si už nikdy nemusel spomenúť, obnoviť pamäť však obyčajne pomohol poriadny spánok.

„Aký krásny deň," povedal Collin pre seba a odhrnul závesy. Ľudia vo Riverstone sa prebudili do ďalšieho, dažďom zmoknutého, dňa. Život v mestečku bol už o siedmej ráno plný života, hlavne rybárov, ktorí si na brehoch alebo v lodiach, chystali siete.

Thony pod perinou sa mykol. „Budú raňajky.“ Vraví sa, že muži myslia na dve veci. Dievčatá a jedlo. To druhé v chlapcovi vyvolávalo kŕče v žalúdku, ktoré sa presúvali hore krkom. Nahol sa cez posteľ a vyvracal rovno do koša. Šťastie, že to Collin predvídal.

 „Ach, bože, on žije!" Kiara zopäla ruky a zasmiala sa. Ani nevedel, že je v miestnosti. Pripomínalo to známu vetu z knihy Frankenstein. Doberanie si súrodencov bola jedna z najobľúbenejších radostí Blackburnovcov. „Vďaka ti bože. Všetci sme si mysleli, že sa nedožiješ rána."

„Vtipné.“ Thony sa neposadil. Namiesto toho sa prevalil na bok – chrbtom k nim, hlavu si položil na ďalší veľký vankúš, jednu ruku podložil pod vankúšom a ľavú prehodil cez brucho. Už dávno sa všetci naučil, že slovo „súkromie“ je v tomto dobe skôr anomália.

Kiara si s eleganciou páva sadla na koženú stoličku pri stolíku a snažila sa nemyslieť na odpadky alebo dokonca zvieratká, ktoré na nej sedeli predtým. „Nemáš toľko chľastať. Vy ste včera nerobili nič iné.“

„Ako vieš, že som iba chľastal?“ Dal dôraz na slovo „iba“.

„Zatiaľ ešte mám dostatok rozumu. Viem ako vyzerá opitý človek. Zvyčajne sa to prejavuje aj navonok veselým výrazom na tvári, živou mimikou, výrečnosťou a smiechom.” Kiara si poklopala po čele.

„Otcovi sme povedali, že je ti zle. Možno ťa príde skontrolovať.“ Mohli si byť na sto percent istí, že keď Stephan príde navštíviť syna, bude na rovnakom mieste a v rovnakom stave.

„Thony má pravdu. Nepili sme. Hrali sme aj poker.“ Collin žmurkol na sestru.

„Vypadnite!“ Thony privrel oči a pomaly zaspával.

 

O niekoľko hodín neskôr bol takmer vyliečený. Zavŕtal sa hlbšie do postele a mysľou sa snažil izolovať všetko okolo. Rokmi overená taktika mu dnes nepomohla vrátiť sa do ríše snov. Po minútach oddychu sa rozhodol vstať. Pošúchal si tvár, až kým z nej nezotrel spánok. Postavil sa a prešiel k otvorenému oknu. Vietor odvial odpudivé vône. Do izby prúdil vzduch nasiaknutý šiškami a machom. V poryve vetra sa stromy nakláňali dopredu a zase späť. V okolí neboli žiadne vtáky.

Chlapec sa nadýchol. V diaľke za lesom, ktorý ukončoval záhradu rezidencie, bolo vidieť ako sa kopce zvažovali do útesov a pahorkatín.

Collin sa vrátil do izby. Všimol si bratov obdiv. „Pekný výhľad.“ Bol to dobrý brat. Človek bez rodiny sa trasie od zimy v nekonečnom vesmíre. Človek sa vďaka rodine učí byť zodpovedným, štedrým a milujúcim. „Som rád, že si v poriadku a pripravený na obed.“ Myslel to vážne. On nikdy nevedel klamať. Mal úprimné oči a tie ho prezradili.

„Len zájdem do sprchy.“ Našťastie mala skoro každá izba vlastnú kúpeľňu. Dlho stál pod prúdom vody. Nechal na seba stekať chladné i teplé kvapky. Sprchovanie nebolo len otázkou hygieny. Striedanie vlažnej a teplej vody podporovalo pružnosť ciev, naštartovalo imunitný systém a vyčistilo myšlienky. Hlboké, nasilu ukrývané spomienky sa mu vynárali na povrch. Všetko sa začínalo a končilo fajčením a pitím.

 

*

 

Vonkoncom nešli do vychytenej britskej krčmy, ale do moderného baru, ktorého budova bola tak dobre zaistená, že trúbenie aut v nočných kolónach, húkanie polície, sanitiek a požiarnikov, ukážkovo filtrovala. Namiesto toho sa v podzemnej miestnosti, podopretej mohutnými drevenými stĺpmi držiacimi obrovský klenutý strop, ozývala hudba z moderných reproduktorov položených na vyvýšenom pódiu. Okrem nich sa na vyvýšenine nachádzalo aj čierne piano s otvoreným krídlom. V miestnosti panovalo romantické prítmie, vzduchom sa vznášala zmes vôni dobrého jedla, drahých voňaviek a škótskej whisky.

Keď bratia a Jacobs dorazili do baru, chlapci zo Sevele boli už trochu pod obraz boží. Hrali poker, popíjali a fajčili v zadnej časti baru.

„Výnimoční dorazili!“

„Kde máte najmladšieho?“ Jacobsovi, Anthonymu a Collinovi sa kútiky vyšvihli dohora. Potmehúdsky sa usmievali jeden na druhého.

„Pravdepodobne fušuje otcovi do remesla,“ podotkol Thony na adresu Gabi, ktorá brata volala ošetrovať plyšové zvieratá. Keď si na nešťastníka Finna spomenul, prišlo mu ho ľúto. Toto si od nich nezaslúžil. Mal pravdu, keď povedal, že si pubertou prešli všetci a on sa im tiež nesmial, keď im na brade rástli prvé chlpy. „Bolo to od nás kruté.“

„Bolo, ale život so súrodencami nie je ľahký.“ Collinovi sa to hovorilo, keď bol najstarší a najväčší. Postavu mal samý sval skoro ako medveď. Kto by mu odporoval? Sila bola jeho výnimočným darom. Dokázal zdvihnúť dom malíčkom alebo preraziť horu kopnutím.

Thony s Jacobsom si sadli na koženú pohovku. Nerozhodli sa pre nič konkrétne, čo by v dnešný večer chceli robiť. Nechali si priniesť pár pohárikov vodky od peknej čašníčky a zapili ich pivom. Z tejto kombinácie nemohlo vzísť nič dobré.

Doniesli im už štvrtý pohárik, ale Thony nemal vypitý ani tretí. Oprel sa čelom o stôl. „Chlapci, ja už ďalšie nedám.“

„Dnes som sa stretol s Cassidy Hartegierovou,“ spomenul Jacobs len tak mimochodom.

„S kým?“ Thony bol na tom tak zle, že sa mu rozmazávalo, čo mal priamo pred očami, tobôž ešte mohol rozmýšľať.

Jacobs bol však v poriadku. Jeho prah opitosti bol starostlivo vypracovaný na najvyššom stupni. Ani na jazyku sa mu nevytvárali slučky a prešmyčky. „Čo si nepamätáš? Dcéra policajta. Ako malí sme sa s ňou stále hrávali.“

Thony prudko zdvihol hlavu zo stola. Tento neunáhlený pohyb na niekoľko minút prudko oľutoval. Uvedomil si, koho mu dievča z knižnice pripomínalo. Vo vzduchu naznačil objemnú hrivu. „Tá brčkavá blondínka.“

„Hurá, Kolumbus.“ Jacobs zdvihol ruky.

„Aj ja som ju dnes stretol v knižnici a na Dexterovej hodine,“ povedal Thony opito a zaknísal sa do rytmu hudby.

„Cassie mala vždy v povahe nás oboch zachraňovať. Pamätáš sa, keď ťa zachránila z tej vody?“

„Áno, do ktorej si ma, mimochodom, zhodil ty.“ Vystrčil ukazovák. Thony v duchu prisahal, že už nebude piť džin.

„Kedy sme ju naposledy videli, keď sme mali desať?“ Jacobs ignoroval všetky Thonyho príznaky. Miešali sa v ňom dve stupne opitosti. Prvý mal za následky, že sa starosti zdali byť ľahšie. Druhý ešte len začínal. Bol spokojný, družný, mal veselý výraz tváre, živú mimiku, bol výrečný, roztopašný, smial sa, bol priateľský, mal pocit sebaistoty, cítil sa povznesene...

„Pravdepodobne.“

„Keď si ju dnes videl, prečo si ukázal takto?“ zopakoval pohyb objemných vlasov. „A nie takto?“ Nad hruďou ukázal kypré poprsie. Z Jacobsa sa stal iný človek, než akým bol doma alebo v škole. Mal zhrbené plecia a ležérne oblečenie – čierne nohavice a tričko, ktoré mu obkresľovalo vypracované svaly.

„Nemal som čas pozerať sa na to ako vyzerá, pretože som sa s ňou rozprával o dôležitých veciach.“

„Tlieskam ti,“ povedal Patrick, ale nezatlieskal. „Máš môj hlboký obdiv. Ja sa nedokážem vyhoniť nad tým, akú ma dievča povahu.

Thony otvoril ústa a hneď ich aj zavrel. Bolo preňho ťažké rozprávať sa na túto tému pred ostatnými kamarátmi. Ani alkohol ho nepovzbudil. Intímny život bola výhradne jeho záležitosť. Nemal voči nim žiadnu zodpovednosť, či to robí alebo nie, bola osobnou vecou každého z nich. Musel vymyslieť ako z toho vykorčuľuje. Pohodlne sa oprel do zrkadla. „Dáš mi cigaretu?“

Našťastie mal Jakes vo vrecku presne dve cigarety.

Anthony vytiahol zapaľovač z vrecka a zapálil si. Dym sa zmiešal so sladkým oderom Výnimočných, alkoholom a pachom vlkolakov. Po rokoch si jeden druh zvykol na pach druhého a prestali to komentovať. To všetko vďaka priateľstvu dvoch malých chlapcov, ktorí teraz fajčili vo vlastnom kútiku.

„Zaráža ma, že má démon zapaľovač,“ ozval sa Demarcus Helmont od stolíka s kartami.

„Nie som žiadny démon.“ Anthony bol kvôli tejto prezývke nahnevaný. Vôbec nevystihovala robinu Blackburnovcov, ani to, v čo verili. To, že sa nejakí blázni rozhodli ovládnuť svet predsa nebola jeho chyba.

O zlých výnimočných bolo známe, že ich zabije jedine podpálenie. Odtrhnuté časti končatín sa dajú opäť priľnúť k telu, ale telo v plameňoch zomrie úplne. „Mne to neublíži.“ Aby potvrdil svoje slová, Thony zapálil horiaci stĺp plynu a prstom prešiel tesne ponad plameň. Ticho sykol a jeho ston neušiel žiadnym prítomným ušiam. Niektorí starší chlapci sa zasmiali.

„Hrdina.“

„Mňa, viac než zapaľovač vo vrecku démona, prekvapuje, že Jacobs a Thony sú stále spolu. Nechcete nám niečo povedať?“ Zatiaľ čo poznámka o ohni zaujala iba niektorých, teraz spozorneli úplne všetci. I Collin sa snažil zachytiť informáciu.

„Na čo narážaš?“ Jacobs, s pokojom Angličana, potiahol z cigarety a vyfúkol dym rovno do Demarcusa.

„Chcem povedať, že som vás nikdy nevidel s dievčatami. Stále ste spolu iba vy dvaja. Ste vôbec na dievčatá?“ Za túto otázku určite mohla poriadna dávka alkoholu v krvi, ale odpoveď zaujímala mnohých.

„Samozrejme, že sa nám páčia dievčatá a nie chlapci. Nie sme žiadny buzeranti.“ Anthony zaťal päste, aby vlkolakovi nevrazil do tváre.

„Tak sa priznajte. Bozkávali ste už dievča?“ pýtal sa hlavný veliteľ tejto slovnej paľby Patrika Maddock. Pridali sa k nemu ďalší.

„Chodili ste už s nejakým?“

„Pobozkal si ju?“

„Mali ste s nejakým dievčaťom... sex?“ Thony pozrel na brata s otázkou v očiach – Okrem rozumu všetko v poriadku? Celá jeho rodina vyrastala pred vplyvom 21. storočia. Čo sa sexu pred svadbou týkalo, platili v ich rodine veľmi prísne pravidlá. Okrem toho, keby sa niečo také dialo v Anthonyho izbe, v dome plnom ľudí s citlivým sluchom, nikomu by to neuniklo.

Anthony premýšľal ako z toho vykorčuľovať.

„Ja som si vždy myslel, že si teplý. Len som ťa nevidel nosiť rúžovú,“ vyhŕklo z Demarcusa.

 „Ja nie som teplý a ty si originálny ako prasiatko v ohrádke.“ Anthony sa napriahol a hodil po Collinovi vankúš. Plánoval po ňom doma hodiť niečo tvrdšie, možno tehla by mohla prebúrať všetko nepotrebné na prázdnej guli s vlasmi. Anthony sa pokúšal mu poslať svoje myšlienky a otázky, ktoré sa mu búrili v hlave a potrebovali sa dostať na svetlo sveta, žiaľ, jeho Výnimočná schopnosť bola obmedzená a nerozvinutá. 

Thony sa postavil a varovne zavrčal. „Čo máme urobiť, aby ste nám dali pokoj?“

Kamaráti nechceli prestať. Neustále prichádzali s novými argumentmi. „Čo myslíte, ktorý je vo flirtovaní lepší?“

„Ja,“ ozvali sa Thony a Jacobs naraz. Pozreli sa na seba. „Ty?“

„Nechcete si spolu naplánovať menštruačný cyklus? Počul som, že vraj sa to dá.“

Thony vyvalil oči. Nechápal ako mohol byť Collin najstarší. „Čo to má spoločné s tým kto vie lepšie flirtovať?“

„Mohli by ste sa dohodnúť, že vo flirtovaní bude lepší ten, kto získa viac telefónnych čísel. Množstvo vyhráva,“ premýšľal Patrik, ako túto situáciu vyriešiť.

„Nemyslím si, že je to ten najlepší spôsob.“ Thony sa mu snažil oponovať. Láska je mocný čarodej.

„Mám to!“ Demarcus vyskočil zo stoličky. Potom, skoro až náhle, si uvedomil kde je a znova si sadol. Naklonil sa nad stôl, akoby každému z nich chcel povedať obrovské tajomstvo. „Obaja si nájdete nejaké dievča a dokážete nám, že nie ste teplí.“

„Čo ak vyhráme alebo prehráme?“ Chlapci sa znova odtiahli do svojich stoličiek a zákerne sa usmiali.

„Povedzte si.“ Demarcus kývol rukou. Chlapci sa pozreli na seba.

 Vonku sa zahrmelo a spustil sa mohutný lejak. 

 

*

 

Len čo Thony vyšiel zo sprchy, už som siahol po hrebeni, aby si nejak uhladil vrabčie hniezdo na hlave. Opásaný uterákom sa vrátil do izby. Cítil sa sviežo a hlavne čisto.

„Povedz mi, že stávka medzi mnou a Jacobsom je len výplodom mojej fantázie.“

„Môžem ti to povedať, ale nie je to pravda.“ Collin stál chrbtom k bratovi.

„Takže to nebol sen?“

„Nie.“ Thony zastonal. „Ako môžem ja,“ ukázal na celú svoju osobu zvrchu dole. „Súperiť s týmto.“ Rukou pokynul na fotky na nástenke, kde boli s Jacobsom od malička po súčasnosť.

 „Ja neviem. Ty si sa stavil.“ Collin pobúchal brata po ramene.

Anthonyho najviac trápila jedna vec. „O čom sme sa stavili?“

„Neviem. Odišli ste vonku, lebo ste povedali, že je to iba medzi vami dvoma. Ale neboj sa. Už mám plán.“

„Plán na čo?“ Na stole ležal zošit z literatúry. Collin opatrne z jeho stredu vytrhol dvojhárok a začal písať. „Presnejšie návod na dievčatá!“ vysloviť tieto dve slová nahlas bolo ako vysloviť zaklínadlo. Akýsi elixír superhridinstva.

„Čože?“ Thony si vytiahol čistú spodnú bielizeň a navrch obnaženej, vypracovanej hrudi si obliekol čierne tričko, ktoré mu okamžite priľnulo k telu. Collin neodpovedal a odišiel bez slova z izby.

Thony teda zišiel do haly sám. Bola to biela miestnosť s vysokým klenutým stropom a francúzskymi oknami. Bolo v nej množstvo obrazov. Ich dom nebol zase až tak obrovský. Mal dve poschodia. Na prvom z nich sa nachádzala pracovňa, obývačka, kuchyňa, hala, jedna kúpeľňa, toaleta, kotolňa, terasa... Druhé poschodie bolo skôr o izbách. Každý súrodenec mal vlastnú izbu Finn, Kiara a Thony a samozrejme rodičia mali aj vlastné kúpeľne. Collinovi na tom veľmi nezáležalo, pretože väčšinu času trávil na univerzite v Oxforde. V dome nemali žiadne krištáľové lustre, ani prijímací salónik.

 Cestou zo schodov do kuchyne, bol bádať cit pre dizajn jeho mamy. Na stenách viseli ich rodinné fotky. Keď mal Thony päť rokov a spoločne oslavovali jeho narodeniny. Ako s Jacobsom skákali na nafukovacom hrade v ZOO. Fotografia mami a otca z ich svadobného dňa. Vyzerali na nej obaja prekrásne. Stephan sa na novomanželku díval s toľkou láskou, až mu z toho pukalo srdce.

„Dobré ráno, čo máme na obed?“ V kuchyni za stolom našiel sedieť otca pri novinách. Pohľad mal napätý a plecia mal vystreté ako pravítko. Podľa toho Thony usúdil, že je ponorený vo svete problémov a kriminality. Mohol robiť čokoľvek, ale muž by ho aj tak nepočúval.

Nejakú dobu strávil v kuchyni, kde si pripravil obed. Keď strčil misku s kuracou polievkou do mikrovlnky, otec konečne zdvihol hlavu. „Vyzeráš strašne.“

„Ďakujem.“ Thony si rukou vošiel do vlasov. „Snažil som sa.“

„Pitie alkoholu nie je radosť zo života, ani ti to nijako nezíska kamarátov, skôr uberie.“ Otec mal úzku tvár s vlasmi elegantne sčesanými dozadu. Jeho tmavé vlasy už neboli čierne. Postupne sa z nich stávali sivé. Tepláky a vyťahané tričko sa k nemu vôbec nehodili. Porekadlo Šaty robia človeka uňho platilo v prípade, že na sebe mal oblečenú košeľu zastrčenú v tmavých nohaviciach a športové sako.

Mikrovlnka vydala zvuk na ukončenie ohrievania. Položil misku so svojim menom na pult. Kuchyňa bola veľká, moderne zariadená. Tmavá linka a poličky boli v kontraste s bielymi stenami a dlažbou s drevenou textúrou. „Mám veľký problém?“

Stephan záhadne prikývol. „Máš, ale nie najväčší. Tvoji súrodenci tiež prispeli k maminmu hnevu.“

„Vďaka im za to.“ Thony si matne spomínal na ďalšie udalosti potom, ako sa vrátil domov. Najradšej by preletel oknom v podobe havrana, ale bol natoľko opitý, že by sa jeho vnútorné „ja“ prerazilo na prvom konári alebo by mu skolabovali obličky. Nechcel riskovať, že sa zabije v zvieracej podobe, nikto ho už nenájde a ako bonus ho zožerie nejaká divá zver.

Mladší súrodenci, hlavne Finn, si vzali do hlavy, že je dostatočne zrelý na to, aby si vyskúšal piť alkohol a fajčiť. Zavrel v kúpeľni na prízemí, ale nebol veľmi starostlivo schovaný, pretože ho sledovala aj Kiara, ktorá chcela proti neprávosti bojovať rovnakým spôsobom. A keďže Gabi stojí staršej sestre večne za zadkom, rýchlo sa o tom dozvedela a povedala to mame a otcovi. Thony a Collin v ich veku robili horšie problémy, ale každý musí nejako začať. Ak je toto ich prvý prehrešok, nie sú na tom až tak zle. Po príchode domov im na to starší bratia ukázali palec hore a odišli do spálne. Po ceste stretli mamu s otlačeným vankúšom na tvári. Bola natoľko nerozospatá, že si ich stav nevšimla. Oveľa viac ju nahnevalo, čo našla v obývačke. Ešte teraz Thonymu v hlave zneli Finnove hrozby a zlosť, keď sa nahnevaný na neprávosti sveta vracal do izby.

Thony odkladal misku do umývadla práve vo chvíli, keď Collin vbehol do kuchyne. „Ahoj, oco,“ pozdravil smerom k Stephanovi. „Poď, už som to vymyslel.“

Anthony sa ani nenazdal a už sedeli na gauči v obývačke.

„Myslíš si, že je to dobrý nápad byť tu? O chvíľu aj tak všetci dolezú a budú zvedaví.“

„To stihneme, kým prídu.“

Thony pokrčil ramenami a pohodlne sa oprel do sedačky v tvare písmena L. Bola dostatočne veľká, aby sa na ňu vošla celá ich rodina. Ak sa v triede nachádzalo viac ľudí, mohli si sadnúť do dvoch kresiel po oboch stratách skleneného konferenčného stolíka. Televízia bola položená na obývacej stene skriniek a poličiek, za ktorou boli sivé tehlové pásy. Zvyšok obývačky mal neutrálnu bielu farbu.

„Vymyslel som pre teba návod na dievčatá.“ Dlhú dobu ani jeden z bratov neprehovoril. Collin podstrčil Thonymu papier rovno pred nos. Nedalo sa to prečítať. Anthony chytil bratovi ruku a dal ju trochu ďalej, aby sa mu písmená prestali rozmazávať. Prešiel očami po hárku zhora dole a zase späť. 

 1. Upútaj jej pozornosť. 2. Komunikuj – výstrih si už videl. 3. Komplimenty a náznak obdivu. 4. Vtipkuj. 5. Popros o pomoc. 6. Priateľský prístup roztápa ľadovce. 7. Buď citlivý a chápavý. 8. Choď na ňu cez jej priateľov. 9. Nežiarli a daj jej priestor. 10. najdôležitejšie - nehraj sa na niekoho, kým nie si.

„Chceš mi povedať, že ti tento plán aj vyjde?“

„A nevyjde? V zozname ide o stupne podľa zložitosti.“ Collin sa tváril ako generál uprostred bojového poľa. Držal papier, akoby to bola posledná šanca na záchranu celého sveta.

„Náročnosť bodov sa stupňuje so zložitosťou. Znamená to teda, že na dievčatá to nebude fungovať, pretože je známe, že sú najzložitejšie tvory na svete,“ zvraštil Thony obočie.

„Chcel si moju pomoc!“ Bolo smiešne o čo sa Thony s Jakesom stavili. Jacobs mal väčšiu šancu vyhrať stávku. Od malička mladý vlkolak behal za dievčatami a Anthony za loptou. V puberte chodil Jakes s dievčatami, Thony do knižnice.

„Dobre! Prestaň kričať.“ Anthony sa chytil za spánky. Bolela ho hlava.

 „Hneď teraz začneme s prvou lekciou." Chlapec sa snažil spomenúť si na text pri prvom čísle. „Upútaj jej pozornosť. Vo všetkej svornosti a početnosti, samozrejme. Predstavoval som si nejaký filmový príchod na motorke, pohodenie vlasmi... „

„Collin.“ Všadeprítomná Kiara sa odlepila od futra dverí. „Nechcem vám do toho skákať, predsa len o flirtovaní s dievčatami nič neviem a netuším ani to prečo to odrazu tak potrebujete vedieť...“

„Hovoril som ti.“ Thony zdvihol obočie. Nechápal ako môže byť jeho sestra vždy prítomná. Musela mať nejaký radar, ktorý ju privolal zakaždým, keď ju tam nikto nechcel.

„Kde máš svoju nohsledku?“

„Šla s mamou na nákupy. Niežeby som nemala Gabi rada, ale je otravné, keď ju mám stále za pätami.“

„Myslíš?“ natiahol slovo najstarší brat a sprisahanecky žmurkol na Anthonyho.

Kiara urobila grimasu, ale predsa si sadla vedľa Thonyho. „Na výber máš len z dvoch prístupov. Buď môžeš donekonečna hľadať odpoveď na každú možnú situáciu, ktorá nastane, alebo môžeš vykročiť slepo vpred aj bez skúsenosti a dúfať, že tvoje rozhodnutia budú natoľko dobré, aby ti priniesli želaný výsledok.” Chcela bratom ukázať, že na vzťahy a lásku neexistuje žiadny návod. Niekedy je skrátka potrebné využiť silu prítomného okamihu.

Hora svalov sa zahnala po dievčati. „Ty tomu vôbec nerozumieš. Choď si radšej čítať časopis a nechaj nás robiť chlapskú robotu.“ Kiara pretočila očami. Collin nedokázal pochopiť, že ženy sú rovnako dobré ako muži.

Thony stisol pery. „Dajme tomu, že upútam jej pozornosť.“ Zaškľabil sa. „Čo mám robiť v jej prítomnosti?“ Nechcel Kiaru vyhnať preč, ale nebolo mu príjemné riešiť flirtovanie s dievčatami v prítomnosti sestry.

„Necháme to na neskôr.“ Collin mávol rukou. V duchu horlivo premýšľal nad odpoveďou.

„To čo chce žena je zábava, dráma, emócie, nové zážitky. Toto sú veci, ktoré spôsobia, že ju budeš priťahovať, pokiaľ jej ich poskytneš. Chcú sa cítiť ako princezné.“

„Popoluška si a do popolnice sa obrátiš,“ utrúsil svalovec.

„Ja sa vzdávam. Ak to nechcete počuť z dievčenského pohľadu, tak sa trápne ďalej.“ 

„Počkaj,“ zastavil ju Thony a strhol späť na gauč. „Chcem to počuť.“ Kiare sa rozjasnila tvár. Od kedy si pamätá, na brata si vždy robili nárok najmä chlapci. Thony s nimi trávil väčšinu svojho času, takže dnes bola Kiara srdečne milá, pretože mu mohla pomôcť.

„Skutočný muž si nenechá diktovať od okolia, ale robí to, čo sám chce.” Očami prepaľovala Collina.

Brat chápavo prikývol.

„Snaž sa zaistiť, aby sa s tebou dievča cítilo, čo najlepšie. Buď k nej milý vo všetkom – pomôže to tvojej ´povesti´.“ V tomto smere ju ihneď napadla ďalšia myšlienka. „Uvedom si, že keď ťa jej kamarátky nebudú mať rady, budeš to mať oveľa ťažšie.“

„Ak budem nervózny?“ 

„Za každých okolností zachovaj pokoj.“

„Za pár rokov sa uvidí. Možno z neho vyrastie ten typ muža, čo má každý deň iné dievča.“ Collina si ani jeden z nich nevšímal. Po rokoch si ním sa každému darilo vytesniť reakcie na jeho hlúpe poznámky.

 Kiara nerozumela na čo by chlapcovi bolo toľko dievčat. Možno na pranie, varenie a upratovanie? „Internetové zoznamky, športové akcie, mestské parky, kaviarne, bary, koncerty, kino, divadlo, cez známych, v jazykovom i športovom kurze, na plavárni, pri korčuľovaní, vo fitku, v autobuse, vo vlaku i v supermarkete,“ povedala jedným dychom.

„Dievčatá je možné zbaliť všade,“ skočil jej do reči Thony. Tak nejako ho už otravovala udržať pozornosť na sestrin hlas. Možno v normálnom stave by s tým až tak veľký problém nemal, ale po prehýrenej noci mal problém udržať oči otvorené. Po sprche sa cítil dobre, ale teraz naňho znova prichádzala únava.

„Jasné,“ vyhŕkla Kiara. „Zvádzanie žien totiž nie je statické, ale dynamické. Nemá pevnú štruktúru, kde A povedie k B a B povedie k C. Každý moment, kedy zvádzaš ženu, kráčaš po tenkom ľade a o jeho zdolaní rozhoduje tvoja aktivita, schopnosť adaptácie na neznáme situácie, schopnosť improvizácie a taktiež náhoda.“

Thony si sám pre seba prikývol. Jeho brat raz povedal múdru pravdu. Keď hovorilo dievča, bolo lepšie mlčať a prikyvovať. Udržovalo to rozhovor v počuteľnom spektre.

„Toto je smiešne. V ničom mu to nepomôže.“ Collin rozhodil rukami.

Kiara prepálila brata pohľadom. „Keby si bol ešte trochu hlúpejší, stačilo by mi ťa polievať dvakrát do týždňa. Ako sa ty jedného dňa môžeš stať učiteľom?“

Collin ledabolo pohodil plecami. „Prosím ťa. Za to, že nejakým deťom vysvetlím ako sa majú hrať s loptou budem mať strechu nad hlavou a výborný plat.“

„O čom točíte?“ Finn sa zvalil na kreslo, nohy prehodil cez opierky a hlavu mierne vyvrátil dohora. Nebolo prekvapením, že ho videli doma, ak vzali do úvahy jeho nočné dobrodružstvo. Bola to jeho voľba a on musí vedieť, či mu prospela alebo nie.

Keď sa nikto nemal k vysvetľovaniu, Kiara sa chopila slova. „Prečo nepoužiješ svoje schopnosti?“

„Nemôžem. Dobre vieš, že mama nechce, aby sme dary využívali bezhlavo.“

„Vieš ako sa hovorí – čo srdce nevidí, to oči nebolí.“

Thony sa natiahol k Finnovi a postrapatil mu husté čierne vlasy. Mladší brat sa odtiahol, aby mu už Anthony nedosiahol na vlasy. „Presne na opak, ty poet.“

„Mal by si začať s plnením stávky, čo najskôr.“ Thony sa nechápavo obzrel na sestru. Kiara otočila display na bratov s fotkou Jacobsa, ktorý sa objímal s nejakým dievčaťom.

„Mohli by sme ísť do mesta a vyskúšať môj plán,“ vyhlásil Collin.

Boli už skoro na odchode, keď ich Stephan poctil svojou prítomnosťou a kývnutím ruky zarazil svoje štyri deti. Teraz už ho nerozptyľovali noviny, ani práca. Mohol sa plne sústrediť na vážny rozhovor, ktorý ich čakal.

Tvár mu zdobili prísne vrásky a postoj s rukami v bok umocňovali, že slová, ktoré hovorí myslí smrteľne vážne. Svoje nálady a city totiž prejavoval mimikou a svojim postojom tak očividne, že ľuďom hovorili viac ako slová vychádzajúce z mužových úst. „Nemôžete ísť preč. Ak si dobre spomínam, máte domáce väzenie a to platí aj pre Collina a Thonyho. Chcem, aby z vás vyrástli poctiví ľudia, o ktorých sa dá oprieť. Život nefunguje ako továreň na splnené priania, v ktorom je porušovanie pravidiel je bez následkov.“

Naklonil sa ku Kiare a zobral jej mobil. „Hej, to je moje!“

 „Celý víkend budete bez elektroniky, máte zákaz vychádzania a dokonca k vám neprídu žiadne návštevy. Odnaučím vás fajčiť a piť. Inak poprosím mamu, aby vám zmanipulovala myseľ natoľko, že budete vracať, až kým vám ostane iba myšlienka, že už nikdy na alkohol ani nepozriete.“

„To predsa nemôžeš...“

„Divila by si sa, čo všetko môžem.“

Collin, Anthony, Finn i Kiara sledovali každučký otcov pohyb, aby zistili, či to myslí vážne alebo si iba vymýšľa. Thony sa mu chcel pohrať s myšlienkami, ale skončilo to iba nápadom. „Anthony, dobre viem, čo robíš a ver mi, že sa ti to nepodarí. Poznám vás už od malička. Viem, kedy sa so mnou zahrávate.“

„Skončil si?“ Finn sa medzičasom otrávene posadil. Neveril totiž v otcovu prísnosť. On nedokázal byť prísny. Z rodičov bol ten mierny.

„Ak budeš drzý, budeš mať týždeň naviac Finnigan.“ Súrodenci zostali ofučane sedieť na gauči aj potom, čo Stephan odišiel.

„Čo keby sme sa ho zbavili?“ napadlo Collinovi.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Takmer najlepší kamaráti - 3. Deň potom:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!