Stratená - 4. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Keď sa pozriem dozadu, stále neviem, či to bol dobrý nápad. Stále ma máta keby, keby, keby...
Zvolila som si cestu...a viem, že to budem ľutovať.

26.01.2017 (17:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1008×

Stála som v tme pred schodmi, ktoré viedli dolu k dverám s neónovým nápisom. Ruky som mala zastrčené v mikine a nervózne som zvierala vizitku, ktorú som dostala. Naokolo postávali pochybné skupinky, ktoré mi naháňali hrôzu, ale nevyzerali, že by mi chceli ublížiť. Mali vlastnú zábavu a za to som bola vďačná.

„Čo je dievčatko, zatúlala si sa?“ ozval sa napravo odo mňa hlas až mnou myklo. Neďaleko mňa sa opieral muž fajčiaci cigaretu a pobavene ma sledoval.

Preľaknuto som od neho odstúpila pár krokov, keď sa odlepil od steny a vykročil ku mne. Keď to zbadal, skoro sa prehol v páse od smiechu, ktorý spustil a oprel sa o kolená. Dym sa mu zasekol počas smiechu v hrdle a rozkašľal sa.

„Netuším, čo tu robíš,“ kašľala a smial sa naraz, „ale mala by si sa otočiť a odísť domov k rodičom. Urobiť si kakavko a ísť spať.“

Jeho slová ma na jednu stranu dosť podráždili a na druhú urazili. Vedela som, že tu nemám, čo robiť, ale keď už som bola tu. Len tých pár krokov, ktoré ma delili od dverí, za ktorými sa zjavne ukrýval Victor a jeho svet. Vo vnútri ma to trhalo na kúsky. Strach a zdravý rozum na mňa kričali, aby som poslúchla toho muža lenže moja zvedavosť a adrenalín, ktorý ma obaľoval pri pomyslení, že otvorím tie dvere a vkročím dovnútra ma robili tak tvrdohlavou a odolnou, až som hlúpo zaťala zuby a neustúpila ani o krok.

„Nie som malé dieťa,“ vyštekla som piskľavým hlasom, čo skôr pripomínalo brechot nasrdenej čivavy ako pevný hlas mladého dievčaťa. Myslím, že tak to pochopil aj on. Len sa pobavene zaškeril a znovu pristúpil o krok bližšie.

„Dieťa určite nie,“ povedal rozvážne a prstami mi vkĺzol do krátkych vlasov, ktoré ledva dosahovali ku koncu šije. „Mohol by som z teba urobiť ženu.“

Bolestivá spomienka na pohľad do zrkadla, keď som zistila, čo za škodu mi narobili, zatrela jeho posledná veta.

„Nie, ďakujem,“ odmietavo som ho odstrčila a zbadala ako mi vyletela vizitka z vačku.

„Hej, Neo, hráme, tak poď už!“ zaznel z diaľky nejaký hlas a spolu s tým mužom sme sa zohli pre vizitku.

„Odkiaľ to máš?“ spýtal sa ma prekvapene a vychmatol mi ju pred očami.

„Vráť mi to!“ zavrčala som na neho zúrivo a pozerala sa, ako moja nádej mizne v jeho vačku.

„Tak to musíme ísť hneď do vnútra. Ty si predsa náš V.I.P hosť,“ zaškeril sa na mňa a potiahol ma k tým dverám s neónovým svetlom.

Niekde v mojej mysli tie dvere evokovali bránu do pekla.

A možno som od toho nebola príliš ďaleko.

„Neo, kurva! Už máme hrať a ty sa tu zajebávaš s ďalšou fanúšičkou?“ vybehol na muža druhý a bol dosť nazúrený.

„Pohoda, klídek, Luke,“ kývol rukou menovaný Neo a ďalej si ho nevšímal. Ťahal ma pomedzi ľudí, a zrazu ma nechal stáť. „Uži si predstavenie,“ zaznel jeho hlas v búrke hlasov a jeho dotyk zmizol.

Popravde, ako sme vošli dovnútra, bola som ako slepá. Všade bolo prítmie, všade boli ľudia oblečení do všeličoho možného, s divnými vlasmi, potetovaní a s piercingami. Bol to obrovský priestor, asi klub v podzemí, ktorý bol osvetlený len tlmeným červeným svetlom. Bolo tlmené a zároveň ostré. Videla som boxy, bar aj pódium. Moje telo sa triaslo len som nevedela či od strachu alebo od vzrušenia. Možno od pocitu paniky, ktorá ma zvierala hoci ma neobklopovali žiadny ľudia. Všetci buď sedeli v boxoch alebo stáli pri pódiu a stenách. Nikto si ma nevšímal. Nikomu neprišlo divné, že stojím pred barom sama a obzerám sa dookola. Netušila som, čo tu mám robiť, ani čo Victor myslel tým, že mám prísť.

Začala som sa preklínať, že som sem vlastne došla. Nepatrila som sem. Necítila som sa tu bezpečne. Ale cez to všetko som sa nepohla z miesta a dokonca celá atmosféra klubu si ma pomaly obmotávala okolo prsta. Spomenula som si, ako som vyhrala nejaké tmavé handry, úplne obyčajné, v ktorých by som mohla vyzerať ako obyčajné dievča. Ako som sa vykradla cez balkón a záhradu a šla obyčajnou mestskou dopravou len aby som sa sem dostala.

Než som však stihla niečo ďalšie premyslieť, ozvali sa tóny gitary, ktoré ma prekvapili a vytrhli z premýšľania. Začali úplne pokojne a nevtieravo, čo sa len hodilo k atmosfére celého klubu. Moje oči zabehli na pódiu a ostali tam. Nedovolila som si ani žmurknúť. Pretože z pódia ma hypnotizoval jeden pohľad. Bol tmavý a sústredený. Našiel si ma ihneď a bolo vidieť, že je vážne prekvapený mojou prítomnosťou.

Nemohla som mu to zazlievať. Nikdy by som si nepomyslela, že sem vkročím. Že vôbec na to pomyslím, že by som sem vkročila. Než som si uvedomila, že na seba zízame, bez toho aby prerušil očný kontakt, jeho pohľad zosmutnel a ja som si uvedomila, že spieva.

But I'm on the outside

I'm looking in

I can see through you

See your true colors

'Cause inside you're ugly

You're ugly like me

I can see through you

See to the real you

Nohy mi prirástli k zemi a nebola som schopná od nich odtrhnúť zrak. Od Nea za bubnami ani do Victora s gitarou za mikrofónom. Jeho hlas rezonoval v mojom vnútri, búral moje steny postavené matkou a otcom, a napĺňal ma.

All the times

That I felt like this won't end

Was for you

And I taste

What I could never have

It's from you

Jeho slová sa do mňa zarezávali ako črepiny zo skla. Bodavo a hlboko. Nemyslela som. Nedýchala som. Ale žila som. Ich hudbou. Jeho hlasom. Len som stála a počúvala.

But I feel

All this pain

Stuffed it down

It's back again

Zdalo sa mi, že tie slová adresoval mne.

And I lie

Here in bed

All alone

I can't mend

And I feel

Tomorrow will be okay

Verila som jeho slovám. Keď hudba dohrala, ani som si neuvedomovala, že mám mokré líca. Jeho slová ma zasiahli hlboko a všetko prevrátili naruby. Zišiel z pódia a kráčal rovno ku mne.

Dívala som sa na neho bez pohnutia a tušila, že som sem nikdy nemala prísť. Pretože videl rovno cezo mňa. Videl moje pravé ja, ktoré som nenávidela. To, ktoré zo mňa matka vytvorila. A on bol rovnaký. Cítila som to. Mali sme toho spoločného viac. Verila som tomu. Keď sa na mňa smutne usmial, srdce mi poskočilo a zaťala som zuby. Mala som po krk svojho života.

Prešla som bránami pekla a podpísala zmluvu s diablom. A ani som o tom netušila.

Stále živá, stále zdravá, no bez voľného času a veľkej chuti písať. Dievča chcelo dobyť svet, no potkýna sa čoraz častejšie. Asi toľko k zhrnutiu môjho života. :D Nesľubujem Klam, ale mám už niečo v hlave, čo je o 100% viac oproti posledným týždňom. :D Posielam pusy a nehnevajte sa. :-*

*preklad

But I'm on the outside

I'm looking in

I can see through you

See your true colors

'Cause inside you're ugly

You're ugly like me

I can see through you

See to the real you

(ale som vonku

a pozerám dnu

môžem cez teba vidieť

vidieť tvoje pravé farby

pretože vnútri si ohavná

si ohavná ako ja

môžem cez teba vidieť

vidieť tvoje pravé ja)

All the times

That I felt like this won't end

Was for you

And I taste

What I could never have

It's from you

But I feel

All this pain

Stuffed it down

It's back again

And I lie

Here in bed

All alone

I can't mend

And I feel

Tomorrow will be okay

(Vždy

keď som cítil, akoby toto nemalo končiť

bolo to kvôli tebe

a ja cítim

čo nikdy nebudem mať

je to z teba.

Vždy

a ja cítim

všetku túto bolesť

uvoľnil som ju

je späť.

A ja ležím

tu v posteli

celkom sám

nemôžem to zlepšiť

ale cítim

zajtrajšok bude OK)

Staind - Outside ak by ste si ju chceli vypočuť :))

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená - 4. časť:

5. PrincessCaroline přispěvatel

29.01.2017 [12:07]

Blacky neopovááž Emoticon Ja to neberiem tragicky, ježiš maria, ak by som mala brať všetko a vážne tak tu nie je ani polovica toho, čo tu je a možno prestanem písať už u Divy
Ja som rada za tvoju úprimnosť tak ma neser, vieš dobre, že Lea nie je fiktívna postava a do*ebem ta, keď prestaneš s tvojimi komentarmi Emoticon Inak ťa mám stále rada tak si to neber k srdcu

Len som sa možno trochu opustila na tom, že som si myslela, že najs mám to v kapse a ono to vážne nebolo nič tak skvelé nad čím by som sa mohla spokojne usmievať. A mám aspoň dôvod k zlepšovaniu

Smazat | Upravit | 28.01.2017 [12:40]

Pre Božíčka, Car. Neprežívaj to tak. Bolo to podripnutie. JAsné, že máme tvoj štýl písania rady a čakáme, sme verné, lebo to asi naozaj za ničo stojí. A navyše, nebola to len zdrbávka. Pochválila som pieseň a taktiež som ti vysvetlila, že chápem tvoje dôvody.

TAk sa nadýchni a ideme ďalej. Emoticon svoje podripnutia si od teraz odpustím. Sľubujem.

3. PrincessCaroline přispěvatel

28.01.2017 [10:46]

Trisha, ďakujem za komentár, prepáč, že musíš zisťovať, že ja som z tej kategórie autorov, na ktorých sa čaká kým neumrieš na starobu Emoticon A ešte k tomu, keď niečo vydajú tak asi úplne na houby Ja zas dúfam, že ťa neodradím dlhými pauzami alebo "čo to je za kapitolu"

Blacks, haaaa teraz som tu praskla jak balón Otvorila som to, zbadala som tvoj komentár, hovorím si jéj Blacky sa v tom začala špárať a ono to je vlastne dojebávka jak prasa Emoticon Hahaha, smejem sa sama na sebe lebo už som znovu skĺzla do tej situácie, že toho mám veľa v hlave, ale ledva niečo vytlačím na "papier" Jak výplata nie? Za to jak makáš tak výplatná páska ťa akurát tak rozplače
Nebudem sa vyhovárať čo sa stalo s touto kapitolou, nechám ju tu, bude začlenená do deja a ja si musím hľadať rozum, aby som si nabudúce rozmyslela, čo vlastne napíšem Emoticon
Ale aj tak ďakujem za komentár. Treba vedieť prijať aj kritiku, keď si autor nie je vedomý, čo za sračky vypúšťa z hlavy

*EDIT: Už som si spomenula, čo mala byť táto kapitola. Malo to byť zachytenie okamžiku. Krátkeho večera. Njn, stále všetko zle. Aaale človek neni dokonalý, je vidieť, že ani ja si o sebe nemôžem toľko namýšľať a písať to, čo mi nejde Emoticon

Smazat | Upravit | 26.01.2017 [19:34]

No, radšej by som si počkala ešte mesiac. Lebo toto bolo na zaplakanie. Malo to vlastne splnené kritérium pre počet slov? Ale no ták, moja drahá, vážne?

Ani neviem čo ti napísať k deju... lebo, veď tu žiaden nebol Emoticon

Ale tá pieseň je senzačná. Chcela by som mať tak fantasticky vyvinuté básnické črevo, aby som to dokázala aj ja. Ale to by som najskôr musela byť človek, čo má v láske básne.

V každom prípade, skôr než vytvoríš voodoo bábku s mojou podobizňou, a vykrstíš ma nebodaj synonymami všetkých vulgarimov v tvojom pestrom slovníku, len som podpichovala. rozumiem, že nie je ľahké naučiť sa žiť v inej časti našej Zeme, preľadiť sa na ich rodný jazyk a vstrebať všetko nové. Sama som to zažila, ale to ťažko porovnávať, Česi sú naši bratia už celé roky. Takže si vážim, že si si v osobnom boji našla čas a dala nám aspoň to málo.

Ja by som sa na to teda rozhodne vyprdla, velebnosti. Emoticon

Počkám na ďalšiu, ako vždy.

1. Trisha přispěvatel

26.01.2017 [18:18]

KONEČNE pokračovanie. Som rada, že prišla nová kapitolka ale čakala som niečo dlhšie. Pieseň bola skvelá, akurát, že mi všetko zbehlo strasne rýchlo. Dúfam, že pokračovanie bude skoro. Emoticon