OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 20.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 20.Bez inštrukcií

Kapitola 20.

Logan len vypliešťal oči a počúval detaily toho, čím si prešla Raven v sne. Teoreticky by takému niečomu nemal veriť, ale vykašlal sa na to, čo sa od neho očakávalo. Ona sama bola presvedčená, že to všetko bolo skutočné. Kto bol on, aby o tom pochyboval?

Navyše to znelo ako niečo, v čom by mohla mať prsty samotná Hel. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažil, aj tak bola stále dcérou svojho otca. To síce nemuselo byť nutne zlé, ale tentokrát bol náchylný začať sa obávať o bezpečnosť všetkých zúčastnených.

Najmä o Raven.

O ich svete toho veľa nevedela. Mal neovládateľné nutkanie ochraňovať ju. Za čo od nej najskôr dostane po nose. Nezáležalo na tom. Ak bude môcť zabrániť ďalším snom s lietajúcimi knihami, urobí to. Aj keby jej mal zabrániť ešte niekedy spať. Čo bol sám o sebe extrém, lenže celé toto šialenstvo bolo príliš vyhrotené.

Mace s tým asi nesúhlasil, pretože sa snažil ešte viac to všetko skomplikovať. „Chceš mi povedať, že ťa nejaký duch učil v sne silou mysle premiestňovať knihy, ktoré sa nejako objavili aj v skutočnom svete a k tomu ešte otvorené na určitých stranách a pripravené na prečítanie?“

Logan pozorne sledoval Raven, takže si veľmi dobre uvedomoval, ako nepríjemne sa pri slovách jeho brata cítila. Ale neurobila nič, aby mu to oplatila. Len na chvíľku stíchla, akoby si premýšľala správnu odpoveď.

Vyzerala byť skutočne stratená.

„Keď to povieš takto, znie to ako interview pred nástupom do psychiatrickej liečebne.“

Nikto sa nezasmial. Vo svetle desivých príletoch kníh to bolo ako rozkvitnutá ruža na krvou zaliatom bojovom poli. Ojedinelá, krásna a keby sa objavila kdekoľvek inde, bola by obdivovaná. Takto pôsobila celá scenéria len viac desivo.

„A čo máš s tými knihami urobiť?“ spýtal sa potichu Logan, hoci odpoveď poznal.

Raven podišla bližšie ku kôpke, ale odmietala sa jej dotknúť. „Pravdepodobne ich mám prečítať. Tá žena povedala, že sa mám naučiť nejaké kúzlo.“

„Dostatočne čarovné je už len to, ako sa sme dostali. Väčšinu z tých kníh som nikdy v živote nevidel,“ poznamenal Mace. Zdalo sa, že momentálne je on ich hovorca. Logan s Raven sa nezmohli na dlhé rozhovory.

„Myslela som si, že sú to tvoje knihy.“

Mace sa zamračil ešte viac. „Keby to boli moje knihy, nesnažím sa zistiť, ako sa sem dostali.“

„Toto je šialené...“ zamumlala Raven.

Logan k nej pristúpil o niečo bližšie a chytil ju za ruku. Vďačne sa na neho usmiala, ale ustarostený výraz jej z tváre nemizol. Určite sa tváril rovnako. Mal by zapracovať na svojich utešujúcich schopnostiach.

„Tak to si vystihla perfektne. Pretože je rozhodne šialené, že sa nás lietajúcimi knihami snaží zabiť čarodejnica, ktorá neovláda vlastné schopnosti.“

Raven sa strhla.

„Mace!“ vykríkol Logan, tentoraz už rozzúrene. Čo sa to s jeho bratom stalo?

„Čo je? Mám sa snáď ospravedlňovať za to, že ako jediný reagujem primerane tejto šialenej situácii? Vy dvaja totiž vyzeráte, akoby sa vám to stávalo každý deň!“

Keby Logan nepoznal brata lepšie, práve teraz by mohol prisahať, že prepadol hystérii. Radšej sa o tom nesnažil hovoriť a tváril sa, že sa nič nedeje. Potreboval udržať Raven nad hladinou vlastných depresívnych sklonov. Len nedávno sa zbavila negativizmu a nemienil jej dať zámienku k tomu, aby sa vrátila k starým návykom.

Lenže Mace mu ani v najmenšom nepomáhal. No namiesto toho, aby ho napadol, či už slovne alebo fyzicky, ho prinútil zapojiť do hry aj mozog. V podstate sa snažil prebudiť jeho malichernú časť, čo nebolo práve pekné.

„Čo keby sme všetci prestali šalieť a pokúsili sa z toho vyťažiť?“

Mace sa zasmial. „A čo asi? Chceš predávať paniku na čiernom trhu?“

Prevrátil očami. „Nie, chcem sa dozvedieť, čo je v tých knihách.“

Na chvíľu zavládlo ticho. Raven sa strhla, keď nadhodil možnosť čítania tých lietajúcich zbierok bohviečoho, no Maceovi sa na chvíľu rozsvietili oči. Čoskoro pripomínal svoje staré ja viac ako kedykoľvek predtým. Logan si vydýchol. S jednou osobou prepadajúcou zúfalstvu dokázal pracovať, dve už boli nad jeho sily.

„To znie ako druhá najlepšia možnosť, hneď po ich spálení.“

Prižmúril na brata oči, ale inak ho nijako nekomentoval. Povzbudzujúco sa usmial na Raven, ale tá nevyzerala, že by to oceňovala. Takže jej len pustil ruku a prikradol sa bližšie ku kôpke pri posteli.

Sám sa sústredil na nejakú prácu, aby jej mohol dať priestor všetko spracovať. Hádal, že bola minimálne vydesená tým, čo sa stalo. Rád by jej ponúkol útechu a podporu, ale netušil, či by to prijala. Navyše nemal čas to skúšať.

Kedykoľvek sa tam mohla objavil Hel a všetko pokaziť svojimi rečami o povinnosti, ktoré by nasledoval ako slepec poslaný zlým smerom. Prednedávnom by bol za pripomenutie svojho poslania vďačný, teraz to vnímal ako zradu. Tak veľmi sa zmenil, pričom si myslel, že niečo také nie je ani možné.

Bol predsa nesmrteľný.

Potriasol hlavou a miesto vlastných úvah sa zameral na indície ležiace pred sebou. S Maceom postupne všetky kusy skladačky rozložili na podlahu a snažili sa zachovať aj ich poradie. Mohlo to byť dôležité.

Bol to spôsob, ako začať.

Bohužiaľ sa zdalo, že tam aj skončili.

Väčšina z nich bola napísaná v zvláštnom jazyku. Vyzeral byť ešte starší ako najstaršie runové písmo. Ani Mace ho nikdy nevidel. Logan si tým bol istý aj vďaka frustrovanému výrazu jeho tváre. No potom, keď už si mysleli, že skončili skôr, ako vôbec začali, zameral sa Logan na niečo, čomu rozumel.

Kniha v prečítateľnom jazyku. Bol taký prekvapený tým objavom, že dovolil Maceovi vyfúknuť mu ten objav. Takže nakoniec mohol len čakať, čo mu prezradí jeho brat. Keď sa začal smiať, vedel, že to nebude dlho trvať.

„Je to legenda o Cháronovi.“

Logana to tak zaskočilo, že nebol schopný čokoľvek povedať.

„O Cháronovi?“ zopakovala Raven.

Mace sa zasmial. „Hej, rodinná historka. Je o veľmi vtipný príbeh. O Cháronovi, jeho žene, jeho synovi a nejakom bastardovi, ktorého odmietol previesť cez rieku, hoci mal na zaplatenie.“ Zodvihol hlavu a zadíval sa na Logana. „Nemáš pocit, že na niečo zabudli?“

Logan sprudka vydýchol. „Nemusíš sa tým cítiť dotknutý.“

„Logan, z dlhodobého hľadiska som člen rodiny, na ktorého každý zabúda, ešte aj jeho vlastný rodičia. Ako sa tým nemám cítiť dotknutý?“

„Snažili sa ťa chrániť.“

Mace zúrivo pokrútil hlavou. „Nie, chránili len sami seba. Celý život sa vo mne snažili prebudiť schopnosti, ktoré som nikdy nemal. A keď sa ukázalo, že som bezmocný, snažili sa na mňa zabudnúť.“

„Lenže ty nie si bezmocný!“ vybuchol Logan.

Mace sa začínal správať ako pokrytec. Nie, že by na to nemal právo, ale nemal čas na jeho emocionálne výlevy, keď ani len netušili, čo by mali robiť a prečo. Mali by sa sústrediť na prečítanie zvyšných textov a nie na bratské debaty o tom, ako veľmi nefungujúca je ich rodina.

„Nesnaž sa vyvolať vo mne pocit viny, braček,“ napomenul ho Mace. „Ešte som nezabudol, ako sa správali rodičia prvé roky po tom, ako som sa narodil. Snažili sa ma prinútiť prebudiť vo svojom vnútri mágiu. Rovnakú, ako máš ty. Až oveľa neskôr som pochopil, že moje schopnosti nie sú ako tie tvoje alebo otcove. Podobné mal náš starý otec.“

Logan prevrátil očami. „To predsa neznamená, že...“

Prerušil ho zodvihnutím ruky. „Ako Helin otec.“

To ho dokonale umlčalo. Doslova naprázdno zaklapol sánku, zuby mu nemilosrdne scvakli dokopy. Celý život sa vyhýbali tejto téme, podvedome sa jej vyhýbal každý v dome. Ak mal Mace čo i len sčasti také schopnosti ako kedysi ich mŕtvy starý otec... nedopadlo by o najlepšie.

Pravdepodobne by sa niektorí začali báť, že Mace dopadne rovnako ako jeho predok. Hoci tie schopnosti sami o sebe sú viac ako len výhodné. Lenže to by nezabránilo vypuknutiu davovej psychózy a všeobecnej paniky.

Skôr, ako stihol brata uistiť, že sa tým nič nemení, ozvala sa nespokojná Raven: „Mohli by ste vysvetliť tému vášho rozhovoru aj tým menej informovaným?“

Logan sa k nej otočil. „Je to príbeh o Cháronovi.“

„To som pochopila, ale vy sa správate, akoby ste ho poznali.“

Mace sa zasmial. „Bohužiaľ ho poznáme. Je to náš otec.“

„Prievozník je váš otec? A kde nechal čln?“

„Typické. Zase skreslili našu rodinnú históriu,“ zamumlal Logan. „Cháron nie je meno, je to funkcia. Alebo aspoň teraz je. Náš otec bol kedysi prvý, no nesplnil svoje poslanie, tak prišiel o miesto. Nahradili ho niekým schopnejším.“

Raven naklonila hlavu na bok. „Prečo mám pocit, že to účelne zľahčuješ?“

„Pretože nemáme čas zaoberať sa svinstvom v mojej rodine. Tu ide o teba.“

Mace teatrálne zatlieskal. „Skvelý príhovor, Logan. Si rodený rečník. Ale ak si náhodou na to zabudol, všetko je to napísané v jazyku, ktorý nepoznáme. Ani jeden z nás. Takže asi sotva pochopíme spojenie medzi všetkými týmito knihami a naším otcom.“

„Možno by nám mohol pomôcť ten, komu tie knihy patria,“ nadhodila neisto Raven.

„Toho si nespomínala.“

Otvorila ústa, aby reagovala, ale nič z nich nevyšlo. Opäť ich zatvorila. Nakoniec sa zamračila a vyzerala, akoby nad niečím tuho premýšľala. Keď otvorila ústa druhýkrát, vyšiel z nich priškrtený šepot.

„Neviem si vybaviť jeho tvár.“ Potriasla hlavou. „Viem, že mal niečo spoločné s Maceom. Ale neviem čo a prečo. A pritom som sa na neho dívala. Jasne si na to spomínam.“

Logan pokrčil plecami. „Pravdepodobne nebol dôležitý.“ Hneď, ako tie slová vypustil z úst, pochyboval o nich.

Takéto čarovné sny nie sú len bezvýznamnou súčasťou života. Všetko v nich je nesmierne dôležité. Lenže odmietal vyvolávať ešte väčší strach a beznádej. Mali toho už tak dosť na tanieri. Budú to spracovávať asi celú večnosť.

„Mám pocit, že mi čoskoro vybuchne hlava,“ zamumlala Raven zlomene a dlaňami si pošúchala spánky. Vyzerala veľmi zraniteľne.

Bez ohľadu na svoje predsavzatia k nej podišiel a položil jej ruky na plecia. Mal v pláne len jej niečo povzbudzujúce povedať, ale ona ho predbehla. Skôr, ako otvoril ústa, sa mu vrhla do náručia.

Prudko do neho vrazila a zložila sa mu na hrudi. Ruky mu na chvíľu viseli pozdĺž tela, no o chvíľu neskôr už ju objímal rovnako pevne ako ona jeho. Bytostne cítil jej zúfalstvo a strach. Vyhrabala sa z toho najhoršieho, zlomila temnotu, ktorá vládla v jej vnútri, ale to neznamenalo, že definitívne vyhrala.

Mala pred sebou ešte dlhú cestu, no niekto jej pod nohy neustále kládol prekážky. Nemal jej čo ponúknuť. Len svoju blízkosť a podporu. V tento jediný moment to stačilo. Lenže niečo mu našepkávalo, že čoskoro bude málo aj ochrana celého klanu smrtonosov.

„Niečo som našiel.“ Maceove slová zazneli v tichej miestnosti náhle ako výstrel.

Logan sa poplašene odtiahol od Raven. Mace sa tváril, akoby nič nevidel. „Zatiaľ čo ste sa hrali na vešiaky, ja som dočítal tú legendu. A niečo som si uvedomil.“

„Čo?“ spýtal sa Logan. Zatienil Raven vlastným telom. Síce sa len objímali, ale mal nutkanie chrániť ju pred bratovým zrakom.

„Na konci tejto nebolo nič ďalšie.“

„Nerozumiem?“

Mace si povzdychol. „Ako vieš, veľa času trávim v knižnici. A tam nájdeš zaujímavé veci. Legendy o našej rodine ma vždy zabávali a tá o našom otcovi na konci mala vždy uvedené čísla. Niekoľko riadkov čísel. Až o niekoľko rokov som pochopil, že ide o kód. Niečo ako odkaz na tajnú správu, ktorú nájdeš v inej listine. Ale keďže som nevedel, o akú knihu ide, nikdy som po tom nepátral. Čo ak je toto odpoveď?“

„A prečo by to tak malo byť?“ Zdalo sa mu nepravdepodobné, že je odpoveď na ich problém taká jednoduchá.

„Legenda o Cháronovi bola úplne na vrchu, to znamená, že sme ju mali prečítať ako prvú. Ale na rozdiel od ostatných kníh je oveľa staršia. Ostatné knihy sú napísané v latinke jazykom, aký som nikdy predtým nevidel. Možno sú dokonca prepisom pôvodného textu. Latinkou je písaná aj kniha o Cháronovi, ktorú mám ja.“ Natiahol pred seba ruky, v ktorých zvieral útly zväzok. „Podľa mňa to spolu súvisí.“

Logan si prehrabol rukou vlasy. „A ako?“

Mace rozhodil rukami. „Pozri sa, v tomto mi musíš veriť. O knihách viem toho viac ako ty o svojom poslaní. Strávil som veľmi dlhý čas lúštením tej šifry. Nikdy som nič neobjavil, ale vždy som si bol istý, že išlo o veľmi dobre strážené tajomstvo.“ Podišiel k nemu a ukazoval na stránku plnú niečoho, čo si Logan ani nestihol poriadne prezrieť. „Sú tu uvedené tri čísla. Číslo strany, riadku, slova. Ale nie je uvedené, odkiaľ je možné správu poskladať. Ale tieto knihy,“ ukázal na podlahu, „sú otvorené na presne tých číslach strán, ktoré sú uvedené v legende. Nemyslím si, že je to náhoda.“

Logan neodpovedal hneď. Najskôr čakal, či nejako bude reagovať Raven, ale tá stála nehybne a len mlčky počúvala. Pravdepodobne netušila, čo odpovedať. Rovnako ako on. Na jednej strane by veľmi rád veril, že konečne našli niečo poriadne. Lenže na tej druhej sa mu to nepáčilo.

„Zdá sa mi to príliš jednoduché.“

„Jednoduché?!“ rozohnil sa Mace. „Videl si, koľko riadkov je v tej šifre?“

Rozhodil rukami. „Nevidel, ale zdá sa mi to trochu pritiahnuté za vlasy. Nemohli sme nič nájsť a zrazu sa z ničoty zhmotnia knihy s dokonalou odpoveďou? To je viac ako podozrivé!“

„Myslíš si, že ja si to neuvedomujem, Logan? Veľmi dobre viem, že to môže byť pasca. Ale aspoň sa snažím niečo urobiť. Toto,“ potriasol tým, čo držal v ruke, „je naša prvá poriadna stopa. Chcem to aspoň skúsiť predtým, než to úplne vzdám.“

Zdalo sa, akoby mu nedával na výber, ale opak bol pravdou. Mace očakával, že Logan odmietne jeho pomoc. Poznal však svojho brata dostatočne na to, aby vedel, že jeho súhlas nežiadal. Aj keby ho nedostal, pustil by sa do toho. S jeho pomocou alebo bez nej.

Logan mu to nedokázal odoprieť.

Mal svoje pochybnosti, lenže túžba ochraňovať v ňom bola oveľa hlasnejšia. Nemohli čakať na to, že Raven vtiahne do svojej moci ďalší šialený sen, v ktorom sa žena bez jazyka naučí komunikovať najvyššej úrovni a všetko jej do detailov popíše. Toto zaváňalo prítomnosťou boha. A tí boli veľmi dôslední. Čo je asi dôvod, že čokoľvek by im mali tie knihy prezradiť, je to zašifrované.

„Si si istý, že ten jazyk nedokáže nikto prečítať?“

Nasledoval zničený povzdych. „Niektoré staré jazyky sa nevolajú mŕtve pre nič za nič. Neviem, ako dlho by si hľadal niekoho, kto sa niektorým konkrétnym vôbec zaoberá. Navyše...“

„Navyše?“ pobádal ho k odpovedi, keď stále mlčal.

Pokrčil plecami. „Myslím si, že toto ani nie je jazyk. Niektoré knihy sa písali v tajných šifrách, ktorými rozumeli len vyvolení. Toto môže byť ten istý prípad.“

Logan sa prekvapene zasmial, keď si niečo uvedomil. „Zdá sa mi to, alebo sa ma vážne snažíš presvedčiť o tom, že žiadne ďalšie riešenie neexistuje?“

„A funguje to?“ spýtal sa bez najmenšieho náznaku hanby.

„Bohužiaľ... áno,“ dodal nakoniec.

Nemalo zmysel namietať. Bol zvedavý, či teória jeho brata obstojí v praxi. Navyše sa skutočne potreboval dozvedieť, akú informáciu dostali do rúk. Možno to bude nejaká stará legenda o Raven a jej druhu. O tom, ako to všetko začalo a ako skončilo.

No niektorá časť jeho vnútra sa pohrávala s myšlienkou, že mohlo ísť o nejaké kúzlo. O tom predsa hovorila aj tá pravdepodobne mŕtva žena. Čo ak je to zaklínadlo, ktoré privedie späť niekoho z Bludičiek? Vedel si predstaviť, že v takom prípade by sa skutočne uistil, že sa niečo také nedostane do nepovolaných rúk.

„Tak hádam, že by sme mali začať.“

Mace sa vybral k stolu a začal sa prehrabovať v šuplíku. Určite hľadal nejaké papiere a možno aj pero. Logan ho nechal pracovať a úkosom pozrel na Raven. Chcel sa uistiť, že bude spolupracovať.

Odhodlanie na jej tvári mu dalo dostatočnú odpoveď.

Lenže skôr, ako sa stihol čokoľvek spýtať, prerušil ho ten najnepravdepodobnejší zvuk – zvoniaci telefón. A patril Raven. Prekvapene pozrela na displej a ihneď sa zarazila.

„Ako dlho som tu?“

Logan pokrčil plecami a snažil sa zakryť svoju starosť. „Pravdepodobne niekoľko hodín.“

Na to si len zamumlala niečo popod nos a prevŕtala to úbohé zariadenie vražedným pohľadom. Na okamih si dokonca myslel, že ho hodí o zem a ešte po ňom poskáče, ale nakoniec len zvesila plecia a prijala hovor.

Snažil sa jej dodať čo najviac súkromia, hoci to bolo náročné, a tak sa vybral k Maceovi. Ten vyzeral ako dieťa v lunaparku. Toto bude zaujímavá skúsenosť. Aj keď svoj voľný čas si vedel predstaviť aj inak.

Lenže Raven trávila zaujímavé chvíľky s vlastným telefónom, takže mu ostalo na krku lúštenie kníh. Zaklonil hlavu a takmer zastonal. Ako veľmi to klesol. Mal chuť pre zmenu niekoho zabiť, nie len starať sa o dušu dotyčného mŕtveho.

„Čo mám robiť?“

Mace ani nezodvihol hlavu. „Najlepšie by bolo, keby si nezavadzal.“

Naozaj sa snažil necítiť ako odhodená hračka, v ktorej nevidí záujem už ani rozzúrený pes. S povzdychom sa posadil. Mal by sa osprchovať a trochu si pospať. O niekoľko hodín ho čaká ďalšia služba plná väčšinou bojazlivých umierajúcich, ktorí si myslia, že si ich zabíjaním niečo kompenzuje.

Najhoršie na tom bolo, že sa na nich ani nedokázal vykašľať. Hoci by si to zaslúžili. Mali by naveky blúdiť svetom a trpieť za svoju nevďačnosť. Lenže on to nerobí kvôli nim. Len nič iné nepozná. Cítil sa ako veľmi dobre vycvičená opička z cirkusu.

Privrel oči, ale pravda mu aj tak odierala vnútorné strany mysle. Bol úbohou náhradou ľudskej bytosti. Osoba, ktorá ani nežila. Vnútorne hnil a umieral už niekoľko storočí. No nebolo cesty von. Dokonca ani nohami napred, ako sa radi smiali ľudia. Na neho nečakala večnosť v plameňoch ani krása rajsky dokonalej prírody.

Len povinnosť, pot a bolesť.

Nie nutne v tomto poradí.

To, že sa ľutuje ako rozmaznané decko, si uvedomil v momente, keď ho vydesila ruka na jeho predlaktí. Mierne nadskočil a otvoril oči, napol očakávajúc, že ho prišla matka potrestať. Našťastie to bola len Raven. No tvárila sa, akoby zjedla pokazený citrón obalený v klincoch.

„Musím ísť. Moja rodina si myslí, že by do mňa mala napichať ešte viac ihiel.“

Tak veľa sa toho udialo, až Logan zabudol na cirkus s jej domnelou chorobou. „Mám ísť s tebou?“ Vyhŕkol tie slová skôr, ako sa stihol zastaviť. Neskôr si za ne určite vynadá.

„Pomôž bratovi. Ja sa čo najskôr vrátim.“

Usmial sa na ňu. Mal v pláne ešte ju nejako povzbudiť, ale nedošlo k tomu. Sklonila sa a zľahka ho pobozkala na líce. Bolo to rovnako príjemné ako to bolo desivé.

„Ďakujem za pomoc.“ S tými slovami to skončilo.

Nezdržiavala sa viac nijakými zbytočnosťami a preniesla sa. Netušil, či to urobila vedome alebo nechtiac. Každopádne to vyzeralo, že objavuje svoje schopnosti. To vyzeralo ako výhoda. Za predpokladu, že ich dokáže aj ovládnuť.

Spoločnosť mu robili vlastné rozlietané myšlienky a monotónne škrabanie ostrého hrotu ceruzky o papier. Zvláštne upokojujúci zvuk, ktorý ho mal doháňať k šialenstvu. Očividne nič v jeho živote nebolo tak, akoby malo byť. A nesúviselo to len s Raven a tým, že ho opakovane videla zomrieť. To samo o sebe bolo desivé, ale nevedel sa zbaviť pocit, že išlo niečo oveľa väčšie. Vymrel predsa kvôli tou takmer celý druh.

„Myslím, že sme na dobrej ceste,“ vyrušil ho Mace.

Logan nespokojne zamručal, ale predsa sa otočil k bratovi, ktorý vyzeral ako reinkarnovaný boh slnka. Nedokázal kvôli tomu nič cítiť, dokonca ani zvedavosť.

„Našiel si niečo?“

Mace sa zoširoka usmial. „Myslím, že by o mohla byť latinská veta Mors tua vita mea, čo v preklade znamená,“ vtedy sa Logan prebudil a dopovedal zvyšok zároveň s bratom, „tvoja smrť je môj život.“

„Ty to poznáš?“ spýtal sa Mace celkom zbytočne. Odpoveď na to poznal.

Logan schoval tvár do dlaní. Nechápal tú vetu ako dôkaz, že sa Mace vydal správnym smerom. Vnímal to ako náznak, že sa s jeho pamäťou niekto nepekne zahral. Prišiel o istú časť života a chcel ju dostať späť.

Na to sa asi bude musieť postaviť do radu.

Kapitola 19. ¦¦ Kapitola 21.


A máme tu druhé guľatiny! Ubehlo to veľmi rýchlo a stále sa mi zdá, že som sa v príbehu nikam neposunula. Čo je pravdepodobne aj pravda, ale ono sa to zlepší. (Aspoň dúfam.) :D

Túto kapitolu by som rada venovala týmto skvelým ľuďom: Blacky, Valeriee, ninik, Lucie, Sammy, Faire, Phobos, just-Es a Alenka. Ďakujem vám za neustálu podporu a hlavne za to, že to so mnou dokážeet vydržať. Znamená to pre mňa všetko. Samozjreme, ďakujem aj všetkým čitateľom, ktorí nekomentujú, ale stále čítajú.

Viete si predsaviť, ako to všetko bude pokračovať?

Vaša Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 20.:

5. Valeriee přispěvatel
02.03.2016 [22:23]

ValerieeTak nějaké odhalení tu máme... Jsem zvědavá, jak to bude dál Emoticon Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
28.02.2016 [21:31]

LiliDarknightFILADA, ďakujem za komentár a nemusíš sa ospravedlňovať. Príbeh stále čítaš a na tom záleží. Emoticon

28.02.2016 [20:50]

FILADADalší skvělá kapitola Emoticon Promiň, že jsem nekomentovala dřív, ale nestíhala jsem Emoticon Jak se příběh čím dál tím víc posouvá, tím víc je to lepší a zajímavější Emoticon Budu netrpělivě vyhlížet další kapitolu Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
28.02.2016 [17:45]

LiliDarknightBlacky, ďakujem za komentár a som rada, že sa ti kapitola páčila. Emoticon Dúfam, že aj tvoj život sa trochu spomalí (asi ako dej v poviedke) Emoticon

1. Blacky
28.02.2016 [15:32]

Pomaly j eniekedy viac. A ver, že milujem tento pomalý rozvoj deja. J et lepšie ako by cšetko malo byť napratané do trinástich kapitol a dej ništa.

Nemám potuchy kam toto vedie, ale skutočne som pre to rada. Teším sa naďalšiu.

dnes krátky komentár. nestíham nič a píšem to za stoja s malou tukajucou do klávesnice. mám tu svoje vlastné peklo posledné dni čo moja matka odišla a malá zostala rozšafnejšia.

Pekne píš. a inak MAce je láska.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!