Mávnutie krídel motýľa môže spôsobiť hurikán na druhej strane zemegule. Dobre preto vážte aj svoje najmenšie gestá. Obyčajná maličkosť môže zmeniť život mnohým...
Blížime sa do finále. Užite si to. Leylon :)
22.02.2015 (11:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 502×
NA ČAJOVOM FRONTE POKOJ
Tej noci sa niečo zmenilo.
Nebolo toho veľa. Stále chodil každú noc zo zjavných dôvodov na lavičku pred byt istej Hope, aj keď by to za každých možných i nemožných okolnostiach pri priamom opýtaní poprel.
Hviezdy boli stále rovnaké. A tie zatuchnuté nebezpečné ulice tiež. Sedel sám a rozmýšľal – často práve o tom, čo povedal Hope, keď mu po prvý raz doniesla čaj.
A predsa bolo niečo iné.
Každý večer ho na lavičke čakal hrnček.
Ona nie - netušil ako, ale očividne vedela, že sa s ňou teraz nechcel rozprávať. Bolo priveľa vecí, ktoré si musel premyslieť sám. Na viac, za tie storočia si už odvykol s ľuďmi prehodiť viac, ako pár viet. Zachrániť, vybaviť, odísť. To bola jeho bežná rutina.
Nápoj s chuťou počas noci vypil. Šálku vždy nadránom nechal tam, kde mu ju Hope pripravila. Bolo zázrakom, že vždy prežila ten čas, pokiaľ si po ňu Hope opäť prišla, bez úhony. Čo si však budeme nahovárať – Slepý hodinár tu bol na zázraky expert. (Áno, vagabundi tú šálku vždy s chuťou rozkopali. On potom na oplátku nakopal ich.) Zo šálky sa stala akási chránená vec, pre Slepého hodinára to bol hmatateľný dôkaz toho, že sa o neho niekto po všetkých tých rokoch... stará. Obyčajná šálka hlúpeho čaju pre neho znamenala veľa. Nebol prosto ochotný nechať ju zničiť.
Musel však byť opatrnejší. Presne takýmito spôsobmi vznikali vo svete titulky novín Mimožemšťania pristáli na Zemi! Dom, v ktorom straší!
Bohužiaľ, aj také bytosti ako Slepý hodinár sa občas vedeli nepekne seknúť. Čo už. Nie, že by mu to práve v tomto prípade nejako obzvlášť vadilo.
Pohyb motýlích krídel mohol spôsobiť hurikán na druhej strane zemegule.
Šálka čaju dokázala prinútiť Slepého hodinára poriadne sa zamyslieť nad tým, či je skutočne všetko tak nahovno, ako si myslel.
Aby sme boli spravodliví – nebolo to len tým čajom. Ku všetkému značnou mierou prispela aj dĺžka tejto úlohy. Jeho hodinky tikali, takže bol povinný byť samaritánke Hope na blízku. Väčšina jeho úloh trvala tak dva, tri dni – sotva postrehnuteľný okamih aj pre obyčajného človeka - táto však trvala tri týždne.
Už dávno sa pred ňou nijako nemaskoval. Vždy, keď okolo seba náhodou či inscenovane prešli, sa na seba usmiali ani čo by mali spoločné tajomstvo – ostatne, oni aj mali, len ona o tom nevedela. Tie tri týždne boli strašne zvláštne. Plné rozhovorov, čaju, záchrany životov, zdieľaných okamihov, počas ktorých sa Slepý hodinár opäť cítil takmer ako človek. Bolo ich priveľa na to, aby ich mohol všetky vymenovať, občas to bolo len jej letmé kývnutie či pobavenie nad jej detinskými nadávkami, keď si vyvrtla členok vďaka tým šialeným topánkam. (Pardón, tomu už vážne zabrániť nevedel. Mohla by sa naučiť nosiť tenisky.)
Podstatné bolo, že sa necítil už až tak sám. Za tri dni ste nestihli spoznať človeka. Ale za tri týždne už áno.
Nechystal sa zmeniť na prítulného plyšiaka, ani písať básničky, či niečo podobne stupídneho. Bol stále rovnakým – hrubý, metajúci elektrické šoky bez milosti po každom, kto ho naštval, kľajúci vo svojej hlave slovami, ktoré Hope nemala ani šancu spoznať.
Tá najhoršia rana v hrudi bola však aspoň na malú chvíľku vďaka nej trochu menej bolestivá.
Opäť si odpil z čaju a zarazil sa nad novou chuťou, ktorá sa mu usadila na jazyku. Až po chvíľke si uvedomil, čo to vlastne je – rum. Ona mu do čaju priliala rum!
Pod šálkou bol na lavičke položený odkaz, ktorý si všimol až teraz. Jej písmom na nej stálo Ak si mal dnes aspoň z polovice tak dementný deň ako ja, tak to oceníš. S.
Slepý hodinár sa s chuti rozosmial. A to až tak, že sa svetlá v jej byte rozsvietili. Vedel, že za ním príde na kus reči.
Vyzeralo to, ako keby boli priatelia.
Slepý hodinár nechcel, aby to skončilo.
Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Slepý hodinár 5. kapitola - Na čajovom fronte pokoj :
LiliDarknight: ja viem, ale tú knižku som čítala v češtine, preto skôr inklinujem k českej verzii názvu - príde mi zvučnejšia 
Leylon: Nechcem rýpať alebo tak niečo, ale tá kniha je preložená aj v slovenčine pod názvom Na západe nič nového. 
Beriem ťa za slovo 
LiliDarknight: ahoj, som si vedomá, že kľud je nespisovné slovo, čechizmus. Bolo použité zámerne - chcela som, aby sa názov čo najväčšmi podobal na názov českej knihy Na západním fronte klid.
Ach, Trisha moja milá, ver mi, nerobím to zámerne. Môžem sľúbiť, že v budúcej kapitole sa poriadne rozkecám ale nie, vážne popracujem na nej nech to má záver ako sa patrí :). Nuž a pokračovanie... to zatiaľ neplánujem - onedlho sama uvidíš prečo
Také kráááááááátke????? To mi robíš schválne??? 
Rýchlo chcem čítať ďalej!
Ale teraz už vážne, bola to pekná kapitola, kde sme sa posunuli v čase na viac ako jeden deň, čo je mi sympatické a na druhej strane... myslela som, že to bude viac častí. Minimálne 20 a ty mi v minulej časti povieš, že táto kapitolka je predposledná?? Dúfam, že bude parádne dlhá, pretože to rýchlo zhltnem a bude mi ľúto, že to už skončilo. Alebo chystáš pokračovanie?? 
Ahoj
Upravila som ti názov, keďže "kľud" je nespisovné slovo. Takisto pozor na písanie pomlčky - z oboch strán sa vyčleňuje medzerami.
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!