OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 7. kapitola

14.02.2014 (12:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 942×

Lana v šatách :)

Obaja sme vyzerali dosť prekvapene na to, aby niekto z nás dokázal niečo povedať. Ja som konečne našla spôsob, ako dýchať a on sa poobzeral okolo.

„Ty tu pracuješ?“ spýtal sa s úškrnom a mňa obliala hanba.

Nemusela som byť najinteligentnejšia, aby som pochopila, ako to myslel. Vyľakane som chytila vozík a utiekla do vnútra. Niečo po mne kričal, no našťastie som ho nepočula. Srdce mi divoko búšilo, snažilo sa vyskočiť z hrude a ja som sa oprela o stenu. 

Nemyslela som doslovne svoje prianie, aby ma videl! V tom momente som si spomenula na všetky nadávky a vrčala som si ich pod nosom. Nohy sa mi triasli a cítila som, že som prekonala srdcový infarkt. Nathaniel ma videl. On ma videl v tomto oblečení!

Zaklonila som zdesene hlavu a narazila do steny. Zjajkla som a pošúchala si boľavé miesto. Po chvíli som sa vzchopila a postavila na nohy. Už len zo spomienky na neho som vytriezvela a otriasla sa. Teraz to budú vedieť všetci. Ďakujem ti karma! 

Mrzutá som vošla znovu na pľac a celé ráno sa mi v hlave preháňali predstavy, ako ma budú vysmievať v škole. Znovu sa stanem terčom posmechu a Nathaniel má konečne dôvod ma vyraziť zo študentskej rady. Akcia sa preťahovala a ja som besnela každú sekundu.

Kým sa ten cirkus skončil, vonku sa už rozvidnievalo. Vyzliekla som sa mrzuto z oblečenia a natiahla si nohy. Dokonca aj Barbara vycítila, že som nasraná a tak ma radšej neoslovovala. S touto náladou by som bola schopná rozkopať všetko okolo mňa. V duchu som premýšľala, kde sa toľká agresia vo mne berie. Vyšla som von a poobzerala sa. Ulice boli prázdne a slnko už vychádzalo. Naštvane som si vzdychla a zamierila domov.

Nemala som v pláne vyliezť z postele celý deň. Aj sa mi to skoro podarilo, keby sa moja mama nerozhodla vytiahnuť ma na večeru. S nesúhlasným frflaním som sa vyhrabala z postele a osprchovala sa. Mama ma už čakala pri dverách a tak  som sa bez slova obula. Šli sme naproti na čínu. Uvedomila som si, že cez tú všetku úzkosť a nervozitu zo zajtrajška nie som hladná. Avšak nemala som náladu hádať sa s mamou, keď sme mali konečne deň voľna. Bola som v kútiku duše rada, pretože sme sa míňali celý týždeň a mne, len ostalo dúfať, že sa neutopila v alkohole. Našťastie, prácu si udržala a dokonca z nej netiahlo

„Ako sa ti darí v práci?“ spýtala sa ma zaujato, kým som sa prehrabovala v jedle.

„Fajn,“ odpovedala som jej a nasilu niečo zhltla. Skúmavo sa na mňa zahľadela.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa ustarostene. 

No, predstav si, že ma Nathaniel videl v takom rozkošnom úbore a prvé, čo mu došlo na rozum bolo, či ponúkam svoje služby. Super, nie? Zajtra budem známa po celej škole a vyrazia ma zo študentskej rady. Pekná nedeľa, čo povieš.

„Nie, len som chcela dohnať spánok a musím dopísať esej.“ 

Do toho si zo mňa Eric urobil srandu a to ani nespomínam Adama, keď sa objavím v škole. Inak schvaľuješ to, že tvoja dcéra sa bozkávala s mužom a nepoznala jeho meno? Mala som pocit, že mi rozdrapí hlavu. Som proste samonasierací typ. Nakoniec to so mnou vzdala a šli sme naspäť domov. Ja som sa uchýlila k eseji, ako k mojej záchrane a moja mama k fľaši. Fajn, veľmi som si namýšľala, že prestala.

„Vstávaj,“ zaznel mamin hlas a vošla mi do izby. Otočila som sa od okna už oblečená. Vyzerala trochu prekvapene.

„Prepáč, len som si myslela, že si zaspala. Väčšinou touto dobou už doma nie si.“

„Necítim sa dobre. Nemôžem ostať doma?“ spýtala som sa jej a nasadila ubolenú masku. Prevrátila očami a chytila mi čelo.

„Teplotu nemáš tak nešpekuluj. Choď už,“ vyhnala ma z izby načo som protestovala. Zastala v obývačke a ustarostene si ma prehliadla.

„Si naozaj v poriadku?“

„Hej, bolí ma hlava, inak som v poriadku. Už idem,“ odfrkla som mrzuto a opustila byt.

Celú cestu som sa povzbudzovala, no strach, ktorý vo mne rástol, ma zneistil. Približovala som sa ku škole a mala som pocit, že panika ma ovládne skôr, ako sa dostanem ku schodom. Keď som stretla prvých ľudí, zarazila som oči do zeme.

Pár ľudí ma pozdravilo a vždy ma pochytila hrôza, že sa do mňa pustia, no nevyzerali, že s tým začnú. Prišlo mi to divné. Postavila som sa stranou na schody a sledovala ľudí. Skoro nikto si ma nevšímal a tých pár očí, čo sa na mne zastavilo, boli plné nezáujmu.

Zbadala som Lizzie, ako ku mne trieli. Telo mi stuhlo a pripravilo sa na nejaký predslov, alebo otázky, no kamarátka ma len pozdravila. Celé moje telo zaplavila úľava, ale aj tak som ostala v strehu. Možno si ma Nathaniel pekne vychutná pred školou. Alebo pred študentskou radou. Spolu s Adamom. Áno, to by na neho sedelo. 

Vážne si to myslíš? Prestala som riešiť svoju sociálnu popravu a radšej som striehla, čo započujem.

„No vážne, Lana, dnes si nejaká divná,“ povedala Lizzie pri skrinkách a pokrútila hlavou.

„Každý sa tu zmagorí,“ odsekla som jej nervózne, na čo ma obdarila škaredým pohľadom.

„Mala by si si dopriať viac spánku,“ vzdychla si a vyrazila do triedy.

Prvú hodinu som odovzdala esej a potom sa krčila v lavici. Nechcela som ho dnes vidieť a vlastne nikoho. Desila som sa toho momentu, keď Adam rozrazí dvere na triede a ja uvidím, ako sa na mne zabáva. Vyučovanie prešlo tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila a zrazu bol obed a mne sa už len z myšlienky na neho krútil žalúdok od nervozity.

Nemala som v pláne vyjsť a stretnúť ho. Radšej tu umriem hladom. Nevyšla som z triedy, kým nezazvonilo na koniec vyučovania. Veci zo šatne som len schmatla a už ma v škole nebolo. Vydýchla som si, keď mi škola zmizla pred očami a ja som uvoľnene kráčala smerom do mesta. Dnes bolo teplejšie a tak som sa rozhodla, že sa trocha prejdem. Bolo mi trochu divné, že som dnes obstála v pokoji v škole, ale pripisujem to tomu, že Nathaniel ma rád uvidí, keď to bude rozprávať. Ani by som sa mu nedivila, ako pomstu za ten prednes. Ja by som to s radosťou urobila. Či?

„Dnes budete s Elle len dve. V pondelok nebýva veľa ľudí a máme dosť čašníčok na to, aby ste si mohla každá oddýchnúť. Barbara to teraz ťahala skoro mesiac každý deň popri škole. Skoro ju vyliali zo školy,“ povedala mi Callie a odpila si z minerálky, keď som dorazila. Bola som prekvapená. Barb vyzerala vždy plná energie a nie na to, že by mala problém so školou.

„Nech si oddýchne, dievča,“ povedala som uznanlivo a odpila si z čaju. Callie sa hrala s okrajom pohára a potom poprosila Tessu, aby jej podala noviny.

„Zdá sa, že si nás dostala do novín,“ povedala mi a roztvorila noviny.

„Čo tým myslíš?“ spýtala som sa a nakukla jej cez plece.

„Cosmopolis je naozaj jedným z najlepších podnikov. Môže sa pýšiť svojím krásnym interiérom a ešte krajším personálom. Práve tu som narazil na jednu čašníčku, ktorá mi svojou krásou vyrazila dych. Z vlastnej skúsenosti vám odporúčam tento podnik, pretože to určite neoľutujete. A ja neľutujem, že som šiel na túto akciu. Ak by to dotyčná čítala, pozývam ju na večeru,“ čítala mi pobavene Callie a pozrela na mňa. Uvidela som pri jeho článku fotku a vedela som istotne, že to bol ten neznámy.

„A prečo si myslíš, že hovorí práve o mne?“ spýtala som sa nevinne.

„Pretože sa na teba vypytoval u všetkých báb. Brunetka s úsmevom, ako hovoril, no Adriene to nebola.“  Zmohla som sa len na kajúcny pohľad, čo ich pobavil ešte viac. Bola to pravda, okrem barmaniek sme boli s Adriene jediné brunetky.

„Myslím, že si mu pomotala hlavu,“ poznamenala Tessa a začítala sa do článku.

„Ja by som to tipovala na alkohol,“ zafrflala som a obviňujúco pozrela na Tessu. Tá sa tvárila ďalej nevinne, akoby sa jej to netýkalo.

„Lana, dávaj si pozor. Ste mladé baby, pekne sa oblečiete a tí muži, čo sem chodia, vyzerajú pekne tiež. Ale hlavne, strieda sa ich tu mnoho. Už veľa dievčat mi tu dalo výpoveď kvôli zlomenému srdcu.“ Zodvihla varovne prst Callie a potom sa usmiala.

„Budem na to myslieť,“ sľúbila som jej úprimne a dopila čaj.

„Tak pôjdeš s ním na tú večeru?“ spýtala sa zvedavo Tessa a natiahla sa cez pult. Spolu s Callie na mňa pozerali a čakali, čo zo mňa vyjde.

„Nie,“ zahrmela som podráždene, načo sa Tessa s povzdychnutím zošmykla z pultu a pustila sa do triedenia pohárov.

Obliekla som sa skôr, aby som sa nemusela ponáhľať a posadila sa znovu na bar. Keď sa objavil prvý zákazník, Elle práve prišla a tak som sa pustila do práce. Dnes naozaj nebolo veľa práce. Pomohla som Tesse spočítať v sklade prepravky s fľašami, keď sa vo dverách zjavila Elle.

„Lana,“ oslovila ma, načo som prekvapene zodvihla hlavu, „vzadu sedí nejaký chlapec a žiada si, aby si ho obslúžila. Mala by si si švihnúť. Dnes Callie premáva po podniku a kontroluje našu prácu.“ Rýchlo som zapísala na papier počty a podala ich Tesse.

Callie sa správala priateľsky a mala som ju rada, no nechcela som u nej pohorieť pri takej rutine. To musí byť Eric. Šla som dozadu, kde bolo oveľa väčšie prítmie. Dve časti podniku sa od seba oddeľovali veľkou lávovou stenou. Vzadu totiž neboli okná, kam by cez deň svietilo denné svetlo. Zbadala som obrys človeka a zamierila za ním. Mala by som tu asi rozsvietiť tie nástenné lampy.

„Som zvedavá, akú výhovorku si si vymyslel,“ spustila som, kým som prišla k nemu. Posadila som sa do kresla oproti.

„Akú výhovorku?“ ozval sa známy hlas a ja som vytreštila oči. Nebol to Eric.

„Čo tu robíš, Nathaniel?“ Môj hlas zachvátila panika. Nathaniel sa rozvaľoval v kresle a pobavene na mňa pozeral. Okamžite som vystrelila na nohy.

„Prečo vstávaš? Pokojne si sadni. Nemáš dôvod predsa panikáriť,“ povedal uvoľnene a oprel sa o ruku.

„Nemôžem, som v práci,“ povedala som automaticky, hoci som vedela, že to vyznie debilne.

„Doteraz si si bezstarostne sadla. Dokonca by som si dovolil predpokladať, že si čakala niekoho iného,“ podotkol a ukázal na kreslo. Rezignovane som si sadla.

„Čo po mne chceš?“ spýtala som sa a uhladila si nervózne šaty.

„Tvoju spoločnosť.“

„Nie som spoločníčka,“ odsekla som naštvane.

„Ale ja by som bol rád, keby si mi dnes robila spoločnosť,“ povedal uvoľnene a usmial sa na mňa. Neviem, či som bola viac nervózna, alebo naštvaná. Zbadala som Callie, ako sa prešla okolo.

„Ak ma budeš obťažovať, zavolám manažérku,“ snažila som sa vyhrážať.

„Myslíš Callie? Tak sa jej môžem spýtať, či ti dnes nedá voľnejší večer,“ povedal a otočil sa smerom k nej. „Callie!“ zvolal veselo.

„Nie, nerob to!“ spanikárila som a zahnala som po ňom, aby prestal. Otočil sa ku mne a spokojne sa uvelebil do kresla.

„Tak fajn. Ako si sa dostala k tejto práci?“

„Cez inzerát. Ako to, že poznáš Callie?“  Nevinne pokrčil plecami.

„Poznám tento podnik. Poznám Callie.“

„Ty sem chodíš?“ spýtala som sa skôr pobavene ako ohromene.

„Je to dobrý podnik,“ obraňoval sa nadurdene.

„To by som si nepomyslela, že slávny Nathaniel chodí za spoločníčkami,“ povedala som sarkasticky a prekrížila nohy.

„To hovorí práve tá, čo mi tú spoločníčku robí,“ vrátil mi to a začal sa škeriť na mojom naštvanom výraze. „Ty si tak impulzívna, viceprezidentka.“ Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na neho. Mal na sebe čierne nohavice s košeľou a športovým sakom. Spomenula som si na sobotňajšiu noc.

„To mi hovorí vždy dokonale nahodený prezident, čo bol v sobotu v kanadách a bunde,“ podotkla som pichľavo a s uspokojením sledovala jeho kamennú tvár.

„Si dobrá v útoku, ale čo obrana?“ spýtal sa ma tajomne a naklonil sa k stolu. „Nemôžem pripustiť, že si vyzerala rozkošne v tom úbore.“ Dostal ma. Chcela som mu jednu vylepiť, ale pripomenula som si, že pracujem. Zodvihla som sa, načo nahodil nesúhlasný výraz.

„Sme tu dnes dve, takže musím sa venovať aj iným zákazníkom, ako tebe,“ odsekla som napaprčene.

„Tak ťa teda poprosím o colu,“ zatiahol veselo.

Na bar som šla naštvaná a v duchu na jeho hlavu padali ďalšie nadávky. Nathaniel sa zatiaľ premiestnil bližšie k baru a celý večer som na sebe cítila jeho pohľad. Vytáčalo ma už len pomyslenie, že tam sedel. Nevšímala som si ho a venovala sa ďalším zákazníkom. Bohužiaľ, Callie mala pravdu a dnes bolo málo zákazníkov.

„Môžeš ísť domov,“ oznámila mi Tessa okolo jedenástej na bare. „Dnes už neočakávame väčšie množstvo ľudí.“ Keď som sa obzrela na Nathaniela, stále tam sedel a pozoroval ma.

Šla som sa prezliecť a zobrala si tašku. Keď som vyšla von, Nathaniel tam už nebol. Povzdychla som si. Nevedela som, či to bolo od úľavy alebo od sklamania. Sedel tam celý čas a teraz sa vyparil. Rozlúčila som sa s babami, no Elle sa na mňa ani nepozrela. Vlastne dnes ma oslovila snáď prvý a poslednýkrát v živote. Blížila som sa k dverám, keď sa otvorili a v nich stál Nathaniel.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 7. kapitola: