OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 26. kapitola

04.06.2014 (11:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1067×

„On mi kúpil tie šaty od McQeena!“ prehlásila som do telefónu a spokojne som sa rozvalila na sedačke.

„Nevolaj mi s takými pičovinami! Vieš, že ma stým len sereš,“ zavrčala na druhej strane Lea a ja som si neodpustila úškrn. Pozrela som sa cez okno a videla, že vchádzame do známej štvrte. Všetky tie hotely som už poznala.

„Vieš, že si moja jediná kamarátka a ja sa ti musím zdôveriť s mojimi strasťami a slasťami,“ prehlásila som nevinne a pobavene sa usmievala.

„Nájdi si inú kamarátku a teraz naozaj nemôžem, Lana, zavolaj mi po plese. Alebo napíš,“ odbila ma a zložila. Založila som si telefón do kabelky a upravila si vlasy. Vedela som, že La to brala s rezervou a že sme si z toho robili srandu. Ale, keď mi tie šaty prišli domov, skoro som odpadla. Pišťali sme s mamou ako pubertiačky. Zobudili sme moje krstniatko, ktoré sa Natalia snažila hore uspať. A moja mama sa podujala, že si ho pochová. Toľko sa smiala na tej historke, keď sme jej s Leou líčili priebeh. Teraz to príde smiešne aj mne. Malý má už mesiac a náš byt s ním ožil. Mama má novú zábavku a Natalia je šťastná, že má kopec voľného času. Čo by sme mohli očakávať od mojej vrstevníčky?

Auto zastalo a vystúpila som pred jedným z hotelov. My musíme mať koncoročný ples v jednom z najdrahších hotelov. Zakývala som zo slušnosti pár ľuďom a slušne odpovedala každému, kto sa pri mne zastavil. Byť priateľkou Natea je niekedy na nervy lezúce.

„Si krásna!“ začula som za sebou a uvidela Chloe, ktorá kráčala s Adamovým spoluhráčom. Mala na sebe tmavomodré šaty, z kolekcie, ktorú propagovala na bilboardoch.

„Aj ty, Chloe. Prosím ťa, dnes si dávaj pozor s tým vylievaním nápojov,“ povedala som milo a otočila sa k nej chrbtom. Naproti mi šla Lizzie v nadýchaných čiernych šatách a udivujúco na mňa vyvaľovala oči. Stopla som ju zodvihnutím ruky a objala sa s ňou. Nepotrebovala som počuť obdivné slová. Chcela som vyjadriť svoj smútok a radosť zároveň. Zajtra odchádzame do Európy za Nateovou sestrou a Oliverom. Budeme preč celé dva mesiace. A Lizzie príde do školy až v októbri. Neuvidíme sa dlhú dobu a mne to prišlo strašne ľúto.

„Neboj zlatko. Ubehne to rýchlejšie ako si myslíš. Nakoniec budeš ľutovať, že si ma mala z krku tak krátko,“ zazubila sa na mňa a povzbudivo ma pohladila po pleci. „Teraz bež za Nathanielom. Čaká ťa.“ Hlavou mi naznačila smer a otočila som sa. Stál pri hlavných dverách a rozprával sa s Adamom.  Mal na sebe matný, čierny smoking, ušitý presne na mieru. Sako mu dokonale padlo a mal dokonca motýlika, ktorého som mu vybrala. Bože, ako som len zbožňovala, keď takto vyzeral. Vykročila som smerom k nemu a o sekundu neskôr ma zbadal. Neprítomne sa zahnal po Adamovi a nevenoval mu už pozornosť. Počkal kým k nemu prídem a chytil moju ruku. Pobozkal ma na chrbát ruky a mne prešiel mráz po chrbte.

„Si nádherná,“ povedal s nádherným úsmevom a nespúšťal zo mňa zrak. Druhou rukou zašmátral v saku a vybral semišovú krabičku. „Niečo som ti priniesol na tento ples.“ Zvedavo som sa na neho pozrela a otvorila krabičku. Bol v ňom diamantový náramok. Pozrela som na Natea a potom naspäť do krabičky. Pokrútila som hlavou.

„To si od teba nemôžem vziať,“ zašepkala som, hoci mi vyrazil dych.

„Na koho by som mal míňať peniaze, ak nie na teba?“ spýtal sa pobavene a vybral ho.  Nastavila som poslušne ruku, aby mi ho mohol zapnúť. Zrak mi padol na prsteň, ktorý som dostala na narodeniny.

„Nemyslíš si, že je zo mňa skôr ozdoba?“ spýtala som sa potichu. Pritiahol si ma do objatia a pobozkal.

„Nechcem, aby si sa tak cítila.“ Jeden jeho šteňací pohľad a všetko bolo preč. Znovu som kútikom oka zamierila na prsteň a niekde vo mne potlačila hnev. Nechcela som Nateovi hovoriť, kedy mám narodeniny. Jemu sa ľahko kupovali darčeky, ale mne sa ťažšie prijímali. Čím dlhšie spolu sme, tým ťažšie som sa zmierovala s novými vecami. Ale pri šatách si slintala. Fajn, okrem šiat. Keby mu to Lea nevykvákala... Preto som jej hneď volala, aby som sa jej pomstila. Privítala som sa s Adamom, s ktorým na počudovanie, som mala veľmi dobrý vzťah. Človek by neveril, že ak si odmyslí tie reči o sexe, tak sa za tým niečo skrýva. Alebo niekto. S dobrým srdcom.

„Nikdy ti to neodpustím, že si si tú nádheru ukradol pre seba,“ povedal naoko nahnevane Adam a pritúlil si k sebe Amandu. Tá sa na mňa hanblivo usmiala. Je asi väčší strachopud než ja. Konečne sme prišli k nášmu stolu, kde sme ako členovia študentskej rady mali miesta. A odprosila som Natea, aby s nami mohla sedieť Lizzie. A Miranda sa ku mne ochotne postavila. Teraz sedela vedľa mňa a natešene sa usmievala na všetkých naokolo. Bola som na viacerých večierkoch a videla som, že sa na večierkoch neobjavovala. Pre mňa bol na začiatku školského roka ples nočnou morou, ale Lizzie pre neho žila.

„Ty dnes budeš kráľovnou plesu. Vyzeráš naozaj krásne,“ hovorila vzrušene kým nám čašník nalial šampanské. Sála sa upokojila, keď na pódium vystúpila riaditeľka. Predniesla pár milých slov, poďakovala Nateovi a študentskej rade a zahájila ples. Zjedla som len málo z jedla, bola som príliš nadšená. Nakazila som sa od Lizzie. Nate ma zobral na prvý tanec a smial sa mi, keď som mu schválne stúpla na nohu. Bola to spomienka na náš druhý večierok, keď ma zrazu vyzval tancovať.  Stúpala som mu na nohy jedna radosť. A on sa mi, len smial a nútil ma tancovať ďalšie a ďalšie tance.

„Dúfam, že si tento ples užiješ. Na tom minuloročnom si nebola,“ povedal a jeho ruka mu padla na zadok. Bola som prekvapená, že si to pamätá. Už dlho ma pálili na jazyku nejaké otázky, ale práve teraz, som mala chuť sa ich spýtať. No nebol vhodný čas. nie na mojom prvom plese. Po tanci som si zatancovala ešte s Adamom, ktorý ma stále rozosmieval. Vedela som, že chcel naštvať Natea, ale nedokázala som sa nesmiať.  Od Adama som utiekla k Lizzie a pri bare sme si trochu vypili. Nechceli nám najprv naliať, tak som sa nahla cez pult a strčila mu do kapsy stovku. Ochotne mi dal celú fľašu a utekali sme na zadnú terasu, kde už nás pár bolo. Začula som strašný smiech a vedela som, že sa Adam pridal. Amanda mu sedela na kolenách a chcela mu za nejakú jeho poznámku, zaryť nechty do brucha.

„Nechytaj ma za brucho, kvetinka. Polámeš si nechty,“ povedal jej a pobozkal na líce. S úsmevom som ich pozorovala a rozmýšľala nad týmto rokom. Stála som tu medzi nimi, popíjala jednu z najdrahších vodiek, v šatách za tisíce. Ako je to kurva možné? Uvidela som svoju odpoveď, ako na mňa hľadí pri zábradlí. Podala som Lizzie fľašku a žmurkla som na neho. Hudba hrala, my sme sa „schovávali“ pred riaditeľkou a pili. Keď som už trochu pripitá bola na záchode, začula som nejakú babskú vravu. Prekrikovali sa, kto bude kráľovnou plesu. A ja som to vedela.

„Je to jej veľkým snom, myslím, že krásne ste všetky, ale nemusíte si dokazovať krásu korunkou. Pre ostatných si víťazka ty,“ hovorila som nadšene jednej dievčine pri lístkoch.

„A kto by to mal byť?“ spýtala sa zaujato asi som ju svojim prednesom očarila.

„Elizabeth Moriah,“ zašvitorila som a ľúbezne sa na ňu usmiala. Dievča hodilo obálku do schránky a ja som si vydýchla. To bola moja prvá päťdesiatka.

„Naozaj tu chceš postávať celú noc?“ ozval sa za mnou pobavený hlas. Zočila som Natea, ako sa usmieva.

„Som prichytená,“ predniesla som a nastavila ruky. „Ku všetkému sa priznávam.“ Zasmial sa a pokrútil hlavou.

„Je to pre Elizabeth, že?“ Keď som prikývla, obzrel sa a na niekoho zamával. Ten niekto bola Chloe. Bola som viac menej zarazená. Chloe k nám doplachtila, zrejme rovnako prekvapená, ako ja.

„K vašim službám,“ prehovorila ironicky, no nie nepriateľsky.

„Bola si už kráľovnou plesu minulý rok. Nechaj to tento rok Elizabeth,“ prehovoril na ňu pokojne Nate a Chloe sa otočila smerom k Elizabeth. Chvíľu si ju premeriavala a potom si vzdychla.

„Mám na výber?“ spýtala sa porazenecky. Nate pokrútil hlavou. Chloe po mne hodila nie príliš priateľský pohľad a potom odkráčala k svojej skupine.

„Vybavené,“ zazubil sa na mňa a potiahol ma od stolov.

„Vieš využívať svoje právomoci,“ podpichla som ho a uhla sa pred štuchnutím. Zazubil sa na mňa a pritiahol si ma do náručia. Videla som niektorých ľudí, ako na nás civeli, ale už som si zvykla. Nie je na dennom poriadku, aby sa pán Grant zaoberal s nič neznamenajúcim dievčaťom. Nechala som ho v partii neznámych ľudí a vytratila som sa na balkón. Nevedela som si stále zvyknúť, že bol v stredobode pozornosti. Každý chcel, aby ho Nate mal rád. Až teraz som si uvedomila význam jeho slov v metre. Bolo mi na vracanie, keď som videla ich falošné úsmevy. Na terase som stretla Adama, ktorý tam sedel sám. Lizzie s Amandou sa niekam vytratili.

„Neprisadneš si?“ spýtal sa ma a zodvihol fľašu vodky. Sadla som si vedľa neho a nechala si naliať. Pred nami sa rozprestierala nočná tvár mesta.

„Čo hovoríš na ples? Užívaš si ho?“ spýtal sa ma po chvíli ticha. Pozrela som na neho a neurčito mykla plecami.

„Prezidentko mal pravdu, keď hovoril, že to nie je pre teba,“ vzdychol si a napil sa. Chvíľu som ho pozorovala a rozmýšľala, ako to mám zobrať. Nič ďalej nepovedal, len sme mlčky pili. Od toho bozku pred ním, do mňa prestal rýpať a veľa krát sa vyhýbal očnému kontaktu. Mrzelo ma Adamove správanie, ale bola som rada, že sa neprestal s Nateom kvôli mne baviť.

„Ako si to myslel s tým, no vieš, že to nie je pre mňa,“ ozvala som sa nakoniec zvedavo. nič nepovedal, len si dolial a štrngol si so mnou.

„Pochopil som, čo Nate chcel povedať vtedy v bare, keď sme boli v Cosmopolise. Ty nie si dievča, ktoré sa nechá očariť pozlátkou. Inak by si bola na parkete, ovešaná všetkými šperkami, ktoré ti chcel Nate darovať a vyžívala sa v pozornosti.“ Zamyslene som sa pozrela do poháru, z ktorého veľmi rýchlo ubúdalo. Vlastne už mi znovu dolieval.

„Ale tieto šaty sa mi veľmi páčili,“ prehovorila som váhavo. „Nemyslela som si, že mi ich kúpi,“ ozvala som sa s previnilým výrazom.

„Vyzeráš v nich nádherne.“ Jeho slová ma zarazili. Jeho oči boli úprimné. Rýchlo som sa napila.

„Si jeho najlepší kamarát aj s Oliverom,“ prehovorila som, „a ja mám nekonečne veľa otázok, ktoré sa ho neodvažujem spýtať.“

„Tak spusti,“ vzdychol si a zatváril sa mučenícky. Hodila som do neho vrchnák od fľaše a zasmiala sa. Spomenula som si na našu poslednú potýčku,  keď som do neho hodila pero.

„Fajn, prvá klišé otázka. Prečo ja? Prečo nie Chloe, Lizzie alebo ktokoľvek iný?“ Naoko otrávene prevrátil očami a keď som zistila, že do neho nemám, čo hodiť, uškrnul sa.

„Blbá otázka. Si iná, si niečo, čo nie je tak krehké ako sa zdá. Nevrieskaš na verejnosti, keď ti niekto cielene obleje šaty. Taktiež nevzdycháš každý deň nad iným chlapcom a neskúšaš sa predrogovať, keď ti utečie na druhý deň z postele a už sa neozve. Nechodíš do školy, len kvôli tomu, aby si si ju mohla napísať do životopisu. Teda, nie že by nejaká z nich musela životopis písať,“ odfrkol si a ja som sa zasmiala.

„Cítim sa divne, pretože si otvoril ústa a nevychádzajú z nich žiadne sračky,“ ozvala som sa po chvíli. Tento raz sa rozosmial Adam.

„A ešte k tomu máš tendenciu konať impulzívne. Vôbec sa nedivím, že po tebe Nate kuká od prvého ročníka. Len ma zaráža, že si k tebe našiel cestu až teraz.“ Vyhla som sa jeho pohľadu, pretože som vedela, čo práve povedal. Objasnil mi veľa vecí, dokonca svoje pocity.

„Myslím, že pôjdem kúpiť ďalšiu vodku. Čím viac piješ, tým hovoríš inteligentnejšie. Mal by si viac piť,“ podpichla som ho. Pobavene sa zasmial a nezabudol si naliať. Hodila som do seba pohár a podala mu ho.

„Prečo si myslíš, že som protivný na každé dievča?“ spýtal sa ma zrazu. Váhavo som pokrútila hlavou.

„Pretože som hľadal niekoho ako si ty. Niekoho, kto bude vedieť, ako na mňa.“ Uhla som očnému kontaktu. Adam ma vždy znervózňoval svojou úprimnosťou. „Nate je dobrý chlapec,“ ozval sa zamyslene a podal mi pohár.

„A čo Eric?“ spýtala som sa ho provokačne. Pozrel do pohára a ostal ticho. Nebývalo zvykom, aby bol práve Adam ticho. Drgla som do neho a upútala jeho pozornosť.

„Čo mala znamenať tá potýčka medzi vami na deň otvorených dverí? Poznáte sa predsa od malička.“

„Nie je to tak, že by som ho nemal rád,“ prehovoril a pokrútil hlavou. „Bol mi, ešte stále je ako brat. V mnohom sa líšime. Pár krát sme si navzájom ublížili, nehovoriac o našich zápasoch. Sme trochu výbušné povahy, obaja. A keď som videl, že sa na teba ťahá, proste som sa strašne nasral. Od prvého ročníka si bola jediné dievča, ktoré som nedostal do postele. Najprv ma to sralo, potom zaujímalo a nakoniec som potreboval tvoju pozornosť. Keď som zaregistroval, že má o teba Nate záujem, nasralo ma to. A keď som zistil, že ťa má na muške aj Eric, vypenil som. Lana,“ oslovil ma zrazu a ja som na neho pozrela. Vodka mu stúpla do hlavy rýchlejšie ako mne. „Nemôžeš sa na nás hnevať. My sme s Ericom trochu na hlavu už od detstva.“  Jeho poznámka ma udivila, tak ako celá jeho reč.

„Prekvapivo som sa na vás nehnevala, teda chvíľu dole v suteréne, ale potom už nie.“

„Môžem ti dôverovať?“ spýtal sa ma zrazu. Prikývla som a naliala mu. Nevedela som, čo má na srdci, ale chcela som to vedieť.

„Určite vieš, že u nás sú bokovky. Som nevlastným bratom Elizabeth, nespal som s ňou mimochodom a je to tým, že bokovka som ja. Máme spoločného otca, ale ja sem hore tiež moc nepatrím. Som adoptovaný rodinou, kde vyrastám od svojich piatich rokov. Som z decáku.“ Vykoľajene som na  neho zízala a nenachádzala slov. Napila som sa a dúfala, že mi to prečistí hlavu.

„Ty si..“ začala som, no nejako mi to necvakalo.

 „S Erikom sa poznám z decáku. Ty si možno neuvedomuješ akého šťastia sa ti dostalo Lana, keď sa do teba Nate zamiloval,“ hovoril mi vážne. „Čo vieš o Cosmopolise?“

„Kúpil ho, pretože bol v strate. Dokázal ho zodvihnúť na nohy a osamostatnil sa tak finančne od rodičov,“ pokrčila som plecami a pátrala po ďalších informáciách.

„To je pravda. Ale Nate ho nekupoval kvôli tomu. Kúpil ho hlavne veľkému suterénu. Kúpil ho kvôli tomu, aby Callie mohla začať robiť a neostala na ulici. Aby Barbara, Gisele a Tessa nemuseli hľadať podradné roboty. Vytvoril pre nás dole vlastný podnik, miesto, kde sa môžeme stretávať. Dal nám druhý domov.“  Zabudla som dýchať. Nedochádzal mi význam jeho slov. Vlastne dochádzal, ale strašne nezrozumiteľne.

„Callie, Barbara a ostatné, všetci sú z jedného detského domova?“ spýtala som sa šokovane, keď som prišla na pointu. Bez slova prikývol. Nevedela som či sa mi chce smiať od nejakého zvláštneho pocitu radosti alebo plakať dojatím.

„Prečo to urobil?“ spýtala som sa ešte trochu v šoku. Dolial nám zvyšok fľaše a zodvihol pohár.

„Urobil to pre nás, z nezištného dôvodu. A možno aj kvôli sebe, aby si to vynahradil. Každopádne, Nate je dobrý chlapec. Tak mu neubližuj,“ povedal vážne. Zmohla som sa na prikývnutie a štrngla som si s nimi. Nikdy nesúď knihu podľa obsahu. Premohla som svoje zmiešané pocity a usmiala sa na Adama.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 26. kapitola: