OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 13. kapitola

12.04.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 860×

Keď som vystupovala z auta, škrtala som zo svojej mysle zmienku o bozku. Na cestu pustil nejaký film a vyložil si nohy na sedadlo. Vôbec nevyzeral, že by ho niečo trápilo. Ani zašpinená školská košeľa. Ani pokašlaný bozk. A ešte k tomu všetkému sa tváril, akoby sa nič nestalo.

Najradšej by som tresla tými dverami, ale to by mi ich šofér nemohol otvárať. Mama doma nebola a nemala som náladu ani na Leu. Otvorila som chladničku a hlasno začala nadávať. Bola som alergická už len z pohľadu na etiketu jogurtu. Nič a zasa nič nebolo v tej chladničke. Tresla som aspoň vchodovými dverami a zbehla oproti na Čínu. Ťahala som do seba rezance a pozorovala rušnú ulicu. Ľudia sa niekam ponáhľali a väčšina z nich sa netvárila práve nadšene.

Na chvíľu som zamestnala svoj mozog niečím iným, ako Nateom. Ako by nestačilo, že je to hajzel. Huh, už som znovu pri ňom?

Odniesla som tanier na pult  a opustila bistro. Rozhliadala som sa po ulici a moja podráždenosť narastala, pretože som kvôli jednému pomalému chumajovi neprešla cez cestu. 

Hrá si na kamaráta a potom sa ma snaží zbaliť. A vôbec nič si z toho nerobí, keď mu to nevyjde. Prebehnem cez cestu a dupem po schodoch. Tresnem vonkajšími dverami a dupem aj po ďalších schodoch. Sú tie výtvory mojej mysle naozaj pravda, alebo sa hanbí? A za čo by sa mal? Že prepadol slabosti práve ku mne? A čo ak sa naozaj na nič nehrá?

Tresk s našimi dverami. Skopávam tenisky a opúšťam sa na sedačke. Väčšina zlosti ma prešla cestou sem, ale do hlavy sa mi začali drať ďalšie nepríjemné myšlienky. Bude to snáď rovnaké, alebo odlišné po dnešku? Bude sa ku mne správať stále kamarátsky? Ja totiž neviem z hlavy dostať ten okamih, keď som cítila jeho blízkosť. 

Už sa na to vyser prosím ťa! Snáď to nebude katastrofa...

Prečo si vždy všetko privolám? Naozaj mi karma nepraje. Musela som byť v minulom živote terorista alebo niečo také pretože... pretože. Človek si tak sedí pokojne ráno na schodoch a čaká na začiatok hodiny. Je pekné ráno, slnko svieti a ja sedím pri zábradlí. Prečo na mňa všetci pozerajú?  Pozrela som na hodinky a vtom sa objavila limuzína v mojom obzore.

Kým Nate vystúpil z auta, zaregistrovala som, ako sa všetky hlavy naokolo otočili k nemu. Niečo sa mi na tom prestalo páčiť. Rozoznie sa šepot a každý uskakuje Nateovmu ráznemu kroku. Vrhne na mňa strohý pohľad a popraje mi dobré ráno. Chvíľu sledujem, ako sa vzďaľuje a niekde vo vnútri ma zabolí od jeho zmeny chovania. Začínam byť znovu podráždená a v hlave sa mi rozozvučali včerajšie pochybné hlasy. Uvedomím si, že ľudia ma pozorujú a tak na nich zlostne zazriem.

„Lana,“ zaznie neďaleko mňa hlas a ja zbadám Lizzie, ako sa valí ku mne, v očiach nadšenie. 

Niečo je znovu zle. Zastane pri mne, udýchane si ku mne kľakne a chytí ma za ruky. Zmätene ju pozorujem a trpezlivo čakám, čo z nej vypadne. Hádam, že sa mi to nebude páčiť. A môj inštinkt nesklame.

„Je to pravda, že čakáš dieťa s Nathanielom? Prečo si mi nepovedala, že spolu chodíte?“ Pred očami sa mi od šoku zatmelo. Karma, bitch!

Už dávno sa mi nechodilo po škole tak zle ako dnes. Znovu som si priala byť ako pštros. Ako zabijete pštrosa? Vyľakáte ho, keď stojí na betóne. To malo byť vtipné? Otvorila som si skrinku a snažila sa nezrútiť od hystérie. Každý jeden človek si ma obzeral. Počula som cestou do triedy už aj pár prívlastkov. Zlatokopka, chudera, socka...

Nedajú sa všetky spočítať. Lizzie chodila pri mne ako verný tieň, snáď vycítila môj duševný stav. Keď som jej vysvetlila, že s Nateom nič nemám, čo je pravda, začala sa cítiť fakt mizerne. Ospravedlňovala sa mi, že na mňa tak vyletela a trvalo to dlho, kým s tým prestala, pretože som nemala silu ju vtom zaraziť.

Bola som proste šokovaná celou situáciou. Chcela som skočiť za Nateom a spýtať sa ho, či s tým má niečo spoločné, no od jeho príchodu, akoby sa s ním zľahla zem. Dokonca som nevidela ani Adama, čo ma dosť zarazilo. Kto by bol predsa prvý na listine vysmievačov.

Po obede som toho už mala plné zuby. Do nejakej hranice sa stiahnem, pretože mi to pripomenie šikanovanie v prvom ročníku, no ako náhle sa to urovná, už znovu naberiem istotu. Umývala som si ruky na záchode, keď do vnútra vošli dievčatá z vyššieho ročníku.

„Pozrime sa, koho sme to tu našli. Nie je to tá známa kurva, čo sa motá okolo bohatých chlapcov?“ Pretočila som očami a snažila sa ich obísť.

„Kamže kam?“ ozvalo sa za mnou a jedna z nich mi zastúpila cestu k dverám.

Zastala som, no nepozrela som sa na ňu. Po chrbte mi prešlo neblahé tušenie a niekde vo mne sa ozval starý strach. Nenechám sa znovu kvôli sprostým rečiam šikanovať.

„Máte nejaký problém?“ spýtala som sa maximálne pokojným hlasom a pozrela za seba.

„Možno by sme to mali nechať tak,“ preniesla jedna druhej neisto. „Je s Nathanielom.“ Chcela som si vydýchnuť, no dievča predo mnou neuhlo.

„Nebuď posraná,“ zasyčala spoza môj chrbát.

„Neviem, či by bol Nate rád, že ma tu obťažujete,“ vyštartovala som okamžite, len čo som zacítila prvú neistú vlnu medzi dievčatami.

„Takže Nate?“ prehodila za mnou sucho a obišla ma.

Prvýkrát som zaregistrovala jej hlas a zamrzla som. Nie, nie, nie! Prečo práve ona?! Chloe sa na mňa pozerala ironickým pohľadom. Chloe, krásna, žiadaná a obľúbená. Natoľko krásna, že ju poslúchali aj dievčatá z vyšších ročníkov. Natoľko obľúbená, že ju rešpektovali. A na toľko žiadaná po rozchode s Nateom. Bývalka sa vrátila. 

Mala som pocit, že mi srdce chce vyskočiť z hrude. Ani neviem, kedy sa vrátila z výmenného pobytu z Európy. Ale prišla v zlom čase. Mala by si si dávať pozor, na koho si otváraš hubu. Prehrabla sa v dokonale vyzerajúcich vlasoch a nespúšťala ma z pohľadu.

„Ahoj Chloe,“ pozdravila som ju milo. Chloe je moja spolužiačka, Nateova bývalá a zrazu je z nej najväčší problém. Keď som vyslovila jej meno, zodvihla obočie.

„Ahoj Lana, dlho sme sa nevideli,“ zazubila sa na mňa umelo. Jej biele zuby ma skoro oslepili.

„Je fajn, že si prišla. Začínalo to tu byť bez teba nudné,“ prehodila som ironicky, keď som ustabilizovala svoju paniku. Paniku? Chloe ma šikanovala zo všetkých najviac. Po rozchode s Nateom. A potom, vďakabohu, odišla. Ale Satan existuje a poslal ju späť! Aj by som sa pozastavila nad svojim zmýšľaním, keby sa neozvala.

„Nuda? To ma teší, že si sa tu bezo mňa nudila. Zdá sa, že pokiaľ som tu nebola, dosť si sa tu vyšantila,“ povedala sarkasticky a mne nabehla husia koža. Len som sa na ňu usmiala a urobila jedinú vec, ktorá ma napadla.

„Rada by som pokecala, ale nemám toľko času,“ povedala som a vyrazila zo záchodov. Niekoho som cestou nabrala, ale na zemi by som skončila ja.

„Dávaj pozor,“ oboril sa na mňa Adam a keď ma spoznal, prekvapene zaklapol ústa. Nemala som síl mu nič odseknúť, len som v duchu zaúpela, že dnes mám proste svoj deň.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma prekvapivo a zatriasol so mnou jemne. Zistila som, že sa trasiem. Kto by sa mi divil? Dvere za mnou sa otvorili a Adam vypleštil oči.

„Ahoj Adam,“ zaznela za mnou Chloe a ja som zaryla nechty Adamovi do predlaktia.

„Jé, Chloe, ty si sa vrátila,“ skonštatoval Adam milo a objal ma okolo ramien. „Rád si s tebou niekedy pokecám, ale mám tu nevyriešený biznis.“ Potiahol ma do davu a ja som s ním prekvapene šla. Ťahal ma cez ľudí a vtiahol ma do študentskej klubovne. Nikto tam nebol, čo ma neprekvapilo.  Adam zatvoril dvere a zabodol do mňa pohľad.

„Dievča, ty si v sračkách,“ povedal mi ešte trochu prekvapený. Evidentne sa Chloe objavila v škole neočakávane.

„Vážne? Ešte som si to neuvedomila,“ odsekla som mu ironicky a zložila sa do sedačky. Zakryla som si tvár a snažila sa upokojiť. Nechcela som, aby ma Adam videl rozhodenú. Je predsa z tej istej partie ako Chloe. A ešte stále má možnosť začať si zo mňa robiť srandu.

„Nebuď ironická. Po škole lieta informácia, že si tehotná s Nateom a práve sa tu zjaví naša kráľovnička,“ oboril sa na mňa a prekvapene som na neho pozrela.

„Zdá sa mi alebo to berieš vážne?“ spýtala som sa trochu neveriaco, načo sa na mňa zamračil. Potom si vzdychol a sadol si oproti.

„Ja viem, že ťa šikanovala. Vedel to aj Nate. Kto myslíš, že ju poslal na výmenný pobyt?“ spýtal sa potichu, načo sa mi zasekol dych.

„Riaditeľka predsa vyhlásila, že Chloe má predpoklady a splnila podmienky.“

„To jej poradil Nate.“ Ostala som sa na neho zízať. Niečo mi ušlo?

„Dobre,“ začala som opatrne a pohľadom strelila ku dverám. „Prečo si mi pomohol? Prečo ste mi pomohli?“ Pokrčil plecami a pošúchal si tvár.

„Nate sa už stará o to, aby sa to prestalo rozširovať. Myslím, že ho klepne, keď zbadá Chloe v škole,“ prehodil unavene a oprel sa o kreslo.

„Dúfam, že tomu neveríš. Tej kravine, čo koluje po škole.“ Pokrútil hlavou. Vydýchla som si od úľavy.

„Viem, že nič s ním nemáš. S Nateom predsa vyrastám od malička. A zas viem, že by som bol na prvom meste, ak by si s niekým chcela chodiť,“ naparoval sa na konci, čo mi vykúzlilo pobavený úsmev.

„Snívaj ďalej,“ odbila som ho pobavene a postavila sa zo sedačky. Prekvapivo som sa cítila uvoľnene v jeho spoločnosti. Žeby neboli obaja až takí kreténi, ako sa tvária?

„Adam,“ vyšlo zo mňa a menovaný sa ku mne otočil. „Ďakujem.“ Chvíľu na mňa pozeral a potom sa usmial.

„Patríš teraz k nám. Nenecháme si predsa skákať do priateľov.“

„My sme priatelia?“ spýtala som sa ho ironicky. Zatváril sa ublížene.

„Toľko nedôvery ku mne.“ Zodvihla som obočie načo sa zazubil. „Nateov priateľ, je aj môj. V tomto prípade moja nastávajúca.“ Prevrátila som očami a vybrala sa ku dverám.

„Môže toto celé ostať medzi nami?“ spýtala som sa, keď som pootvorila dvere.

„Je to naše tajomstvo,“ žmurkol na mňa, načo som si len povzdychla. Adam je proste Adam.

Natea som nevidela cez školu, čo ma podráždilo. On mi predsa ponúkol, že budeme priatelia. Chloe na mňa zazerala cez hodiny, čo mi nebolo príjemné. Moje podráždenie narástlo, keď som uvidela po škole svoju skrinku počmáranú rôznymi názvami.

„Z toho si nič nerob,“ upokojovala ma Lizzie, keď som tresla dverami.

„Tebe sa to povie,“ zafrflala som a pozrela sa po všetkých naokolo dosť naštvane na to, aby odvrátili zrak. Cestou do práce som sa upokojovala. V práci nebudem myslieť na školu. Bude tam Barbie, Tessa a Callie. Určite prídem na iné myšlienky.

„Čau kočena,“ zvítala ma Barbie pri bare, keď som vošla do vnútra. Hneď sa mi zodvihla nálada.

„Neuveríš, ako som sa tešila na teba,“ povzdychla som si a sadla si k baru.

„Aj ja,“ natešene sa ku mne otočila a oprela sa o pult. „Počula som, že si Nathanielova kamarátka,“ povedala takým tým tónom a mne opadol úsmev.

„Práve o tom som sa nechcela rozprávať,“ zavrčala som podráždene, až na mňa vyvalila oči. Po chvíli otvorila ústa a niečo povedala, no radšej sa ani neozvala. Potom zmenila tému a ja som za to bola neuveriteľne vďačná.

„Inak, dnes nie si napísaná na zmene,“ povedala mi udivene, keď som sa chcela ísť chystať. Zarazene som sa na ňu pozrela.

„Čo je dnes za deň?“ spýtala som sa zarazene a pozrela sa na telefón. Povzdychla som si a sadla na stoličku.

„ Ja už žijem víkendom,“ povzdychla som si a zložila si tašku dolu.

„Nevadí, aspoň si dnes môžeš dať do nosa pretože sa zdá, že si nemala dobrý deň,“ povedala mi a zobrala tašku do šatne. Zvliekla som si sako a hodila si ho za bar. Barbie otvorila bar a ja som sa zvítala s Tessou. Objednala som si miešaný drink a pozorovala ako sa Barbie s Elle motajú okolo zákazníkov. Hodina pokročila a ja som bola zapojená do debaty s Tessou, keď ma prekvapil iný hlas.

„Lana, konečne som ťa tu chytil.“ Otočila som sa za majiteľom hlasu a zbadala Erica. Stál za mnou s úsmevom a tváril sa nadšene. Po dvoch drinkoch som už tak nadšená nebola.

„Ahoj,“ pozdravila som ho neutrálne a otočila sa naspäť k Tesse. Tá nás zaujato pozorovala a robila mi ďalší drink. Nenalievala mi tam viac vodky?

„Môžem sa s tebou porozprávať v súkromí?“ spýtal sa ma a oprel sa vedľa o pult.

„Dnes som mala dosť zlý deň na to, aby som počúvala tvoje výhovorky,“ odbila som ho a ani na neho nepozrela. Povzdychol si a objednal si fľašu vodky.

„Môžeme si sadnúť do boxu? Chcel by som ti vysvetliť, prečo som sa neozval. Keby mi to bolo u prdele, tak ťa tu nečakám.“ Prekvapene som na neho pozrela a rozmýšľala, že som naozaj pracovala menej.

„Bol tu naozaj,“ prisvedčila Tessa a podala mu fľašu s dvoma pohármi. „Choď,“ nakázala mi a vrazila mu aj môj drink.

„Podrazáčka,“ obvinila som ju a zliezla zo stoličky. Potichu som šla s Ericom do boxu. Sadla som si oproti a založila ruky.

„Nebuď na mňa taká zlá,“ povedal mi trochu zúfalo a nalial si do pohára. Trochu sa mi páčilo vyžívať sa v tejto situácii.

„Chcel si mi vysvetliť, prečo si mi nasľuboval prkotiny.“ Chytil pohár a zamyslene sa do neho pozrel.

„Ja som ho stratil v ten deň na škole,“ priznal sa previnilo a mne skoro vyšli oči z jamiek.

„To myslíš, že ti to vážne uverím?“ spýtala som sa ironicky a srkla si z pohára.

„To ti mám naozaj povedať, že som sa pohádal s Adamom a vymámil zo mňa to číslo pod neurčitými hrozbami?“ povedal mi kúsavo, načo som na neho neveriacky pozrela.

„Dobre, to radšej uverím tej prvej alternatíve.“ Zatváril sa kyslo a vypil to na ex.

„Tak či tak viem, že som za vola. A viem, že prvý dojem nejde tak rýchlo napraviť. Aj tak by som ťa chcel požiadať ešte o jednu šancu.“ Zamyslene som sa hrala so slamkou. Tie výhovorky boli dobrá kravina, ale aj za to všetko ma tu čakával. Možno... Možno by som si mohla začať s niekým normálnym.

„Dobre,“ ozvala som sa po chvíli a usmiala sa. Nalial si druhý pohár a štrngli sme si.

„Som docela rada, že sme sa tu stretli. Dnes som mala naozaj hrozný deň,“ priznala som sa a upila si.

„Tak som prišiel vhod, aby som ti zlepšil náladu.“ Usmiala som sa na neho a ani neviem, kedy som s ním začala piť vodku. Dohodli sme si kino na zajtra s tým, že film vyberieme na slepo. Ani som si neuvedomila, kedy sa zotmelo.

„Ani neviem, koľko je hodín,“ ozvala som sa už trochu pripito. Možno viac než dosť.

„Len desať. Snáď nechceš ísť domov,“ ozval sa trochu sklamane a uprel na mňa psie oči. Kde sa ten pohľad učia?

„Nie, ešte môžem ostať,“ pripustila som a objednala si od Barbie ďalšie rundy. Tá nás preskenovala pobaveným pohľadom, no nekomentovala to. Zistila som, že Eric je docela fajn a je s ním sranda. Eric si ku mne sadol a mňa oblialo horko.

„Nemyslím, že by sme sa mali zbližovať pred prvým rande,“ povedala som pobavene, hoci moja hlava mala už iné predstavy. Skusol si pobavene peru, načo som z neho už nemohla spustiť zrak. Bol predsa len jebavý. Už zas začínaš?

„Myslel som, že už máme rande,“ povedal a začal sa hrať s mojimi vlasmi. Naklonila som k nemu hlavu až som bola príliš blízko.

„Tak toto je zaujímavé rande,“ poznamenala som zaujato a už som nemala priestor na ďalšie slová. Prisal sa mi na pery, až sa mi zakrútila hlava. Jednou rukou som mu zašla do vlasov a pritiahol si ma k sebe bližšie. Vlastne až k svojmu telu. Jeho ruka si ma obmotala okolo boku a nevedomky som mu vzdychla do úst. Prešiel mi rukou po nohe a stisol ma za stehno. Všetko sa mi páčilo, páčili sa mi jeho dotyky. Len mi chýbali dlhšie vlasy. Dlhšie vlasy? Blonďavé.

„Vaša objednávka,“ ozvala sa znenazdajky Barbie, načo sme sa od seba vyľakane odtrhli. So širokým úsmevom nám položila poháre na stôl. Vyhla som sa jeho pohľadu a upravila si nervózne vlasy. Eric jej poďakoval a keď odišla, zanechala nás v rozpačitom tichu. Odkašľala som si, aby som odľahčila situáciu.

„Nikdy nepiť alkohol na prvom rande,“ povedala som nahlas a zodvihla pohár. Zasmial sa a zodvihol pohár tiež.

„Myslím, že by to bol rozumný nápad,“ pripustil a štrngli sme si.

Hodila som do seba shot a zatvorila oči. Prečo si šmátrala po dlhších vlasoch? Prečo som si podvedome namýšľala, že takto to malo skončiť včera v zábavnom parku? Viac rozladená som už byť nemohla. A povedala by som, že väčšie okno som už nemohla chytiť.

Keď mi ráno zazvonil budík, mala som pocit, že mi exploduje hlava. Zhodila som ho na zem a otvorila oči. Prvá facka, slnečné svetlo. Druhá facka, môj žalúdok. Tretia facka, keď sa niekde dolu ozval neurčitý zvuk, podobný ľudskému mrmlaniu. Zatočila sa mi hlava, keď som si rýchlo sadla a urobilo sa mi plano.

Opatrne som sa naklonila ku kraju a pozrela sa dolu. Môj budík spočíval na hrudi. Naklonila som sa do strany a snažila sa pochopiť ten obraz. Nič som si nepamätala. Neviem, ako som sa dostala naspäť do bytu, neviem, ako som sa vlastne dostala z Cosmopolisu. To by som ešte prekusla, ale čo v tom momente odmietam spracovať... Je Nate, ktorý na mňa práve otvoril oči, ležiaci pri mojej posteli. Oblečený.

WTF??

Chcela by som sa ospravedlniť za trochu kostrbatý dej. Necítila som sa dobre a aj tak som už bola cez dátum vloženia, tak som to možno trochu pokazila. Aj tak vám chcem poďakovať, že čakáte a komentujete. Ste hnací motor. Takže jedno veľké ĎAKUJEM patrí vám :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 13. kapitola: