Ranč zvláštností - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže. Minulá kapitola nebola nič extra. Táto je možno lepšia, ale upozorňujem, že sa ešte rozbieham a tak nie je až tak perfektná.

P. S.: Táto poviedka nie je zlá, potrebuje pár čitateľov, lebo ju dám vymazať. Keď sa nájde niekto, kto o ňu bude stáť, tak by som bola rada, keby mi to niekto okomentoval. Stačí jeden smajlik, nič viac. :)

08.09.2013 (12:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 418×

EDIT: Článok neprešiel korekciou gramatiky!

2. kapitola - Príchod na ranč

Vystúpila som z vlaku a rozhliadla sa po nádraží. Mala ma tu čakať Dony. A nesklamala. O jeden stĺp, sa opieralo dievča s hnedými vlasmy ktoré jej rovno padali na chrbát. Malo na sebe modré džinsy, kockovanú košeľu, letné čižmi, a kovbojský klobúk. Na rozdiel od Oklahomi, tu prší len zriedkavo. Prehodila som si čiernu bundu, kvôli, ktorej sa ráno toľko narobilo, cez ruku a šla smerom k nej. Keď ma uvidela jej úsmev sa jej rozšíril. Dony sa odlepila od stĺpa a šla mi naproti. Hneď, keď sme boli pri sebe na dĺžku rúk, ma objala okolo ramien.

,,Laira, ty rastieš ako z vody," Povedala a a teraz ma objala celú.

,,Ale Dony, Za to ty si sa vôbec nezmenila," Popravde som od nej mladšia len o päť rokov. Možno aj preto si tak dobre rozumieme.

Odstričala ma od seba a varovne zdvihla prst. ,,Nie Laira, tentokrát si sa zmílila. Niečo so mnou je. Vo mne rastie druhý mali kovboj," Ruku si položila na brucho.

,,Čože?!" Vykríkla som až sa po nás otočilo pár ľudí. Dony si položila ukazovák na pery na znak toho ,že mám byť tiechšie.

,,Aha prepáč. Ale proste, ma to prekvapilo. To je úžasné. Takže ja budem tetou čo?" Opýtala som sa a zdvihla obočie.

,,Prepáč Laira," Ospravedlnila sa sestrernica, a ja som nechápala za čo. ,,Ale ty nebudeš tetou," Povedala a jej hlas značne posmutnela, ale ako Dony dokáže zase vypískla radosťou. ,,Ale budeš krstná mama. Ale samozrejme ťa bude malé volať tvojim menom,"

,,To je super. A ja ,že si už odvolala to ,že som tvoja najlepšia kamarátka, sestra, sesternica a oribuzná," Fakt som sa zľakla.

,,Laira, ty si bola vždy veľká panikárka," Zasmiala sa Dony a ja s ňou, lebo to bola pravda.

,,A Ako sa má Alex a čo Kevin a mama?" Opýtala sa Dony, keď sme nasadali do jej auta.Kevin chodí z Alex už asi dve roky a minulé leto tu na ranči bola aj Alex a spoločne všetky tri sme sa skvelé zabávali.

,,Všetci sa majú skvelo. Mama a Kevin prídu na budúci týždeň a donesú moje ostatné kufre a Alex príde o mesiac, lebo jej na leto prišlá stará mama," Vysvetľovala som jej. Celú cestu sme sa rozprávali o tom kto sa ako má. Nikdy sa nestalo aby sme sa nemali o čom rozprávať. Buď to bolo ,že na farmu pribudly nové žriebätka alebo ,že majú nový traktor, alebo sme sa bavili o koňoch.Keď sme boly pri koňoch opýtala som sa Dony ako má moja kobylka Mundens. Cez rok mi veľmi chýbala. Je to Palomin.

Milujem jazdy na nej. Vždy sa cítim voľná.

Šli sme poľnou cestou. Nepamätám si, žeby som tadiaľ niekedy šla.

,,Dony, nezabočila si zle?" Opýtala som sa svojej sestrenici za volantom.

,,Nie neboj sa. Je to skratka. Richmond, jeden náš pomocník, raz zablúdil a našiel túto skratku na ranč," Odvetila moja sesternica a usmiala sa. Ďalej som to nekomentovala. Pohodlne som sa usadila na sedačku, no netrvalo dlho a vyšli sme na asvaltovú cestu. túto cestu som poznala. Bola to cesta rovno k ranči Blue Moon. Za malú chvíľu už Dony parkovala vedľa veľkého červeného traktora. Zrejme ten nový o ktorom mi Dony rozprávala.

Vystúpila som a do nosu ma udrela vôňa sena, borovíc, s nedalekého lesa, hnoja, koní, čerstvého vzduchu ale aj krásna vôňa rebraborového koláča a kvietkov, ktoré sú určite starkina práca.

,,Pozerám ,že sa tu nič nezmenilo," Prehlásila som.

,,Nie. Poď do domu. Starká sa ťa nemohla dočkať," Priznala sesternica.

Ako poslušný psík som ju následovala do domu. Šli sme smerom kde boli dvere do kuchyne. Vedľa dverí bol ešte kśusok domu, ale potom sa otáčal za roh a tak si tam babka posadila zeleninovú zahrádku v ktorej mala, pažitku, paradajky, uhroky a mnoho ďalšej zeleniny. Ako malá som jej tam s radosťou pomáhala a nechávala sa poučať šo je lepšie zasadiť do hlbšej zeme a čo je práve naopak lepšie posadiť len z vrchu zeme. Šla som do kuchyne za svojou sesternicou. Starká stála pri sporáku. Utierala si ruky a pozerala do knihy receptov.

,,Aha kto prišiel," Zaspievala Dony vysokým hláskom a babka sa na nás otočila. Keď si ma všimla hneď otvorila náruč.

,,O Laira. Dievčatko, ako dlho som ťa nevidela. Prečo ste neprišli cez rok, hmm?" Pevne ma objala. Babka mala na sebe ako inak než veľkú sukňu, ktorá bola podobná ako kroj, a zásteru. Starká ma vlasy ryšavej farby a momentálne v hade spletené okolo hlavy. Nikdy v živote som ju nevidela neupravenú. Aj keď som ráno vošla do jej izby už stála pri zrkadle a zapichovala si tam sponky v tvare bielych kvietkov.

,,Ale baby, veď vieš ,že život v meste to je samá práca, ale nie taká aká je tu na farme, každý sa tam všade ponáhľa a ja nemôžem prísť len tak na výkendy. Veď vieš ,že Farma nieje najbliešžie... Proste do toho vždycky niečo prišlo," Ukončila som svoj monológ.

Starká sa len usmiala. ,,Teraz je to jedno. Si tu a budem ťa tu mať celé prázdniny. Choď hore a poukladaj si veci do skrine. Môžeš si ísť odýchnuť. Keď bude obed zavolám ťa. Robým tvoje obľubené jedlo. Zapekané cestoviny," Keď to starká spomenula už so si olizovala pery. Milujem zapekané cestoviny s brokolicou a syrom. Zatiaľ čo som sa rozplívala nad predstavou ako jem, do kuchyne vošiel Jack.

,,No čaw Laira," Povedal a objal ma. Nebránila som sa a tiež som ho objala.

,,Ahoj Jack. Počula som ,že máš byť ocinom," Povedal som na čo sa na jeho tvári ukázal široký úsmev.

,,No jasne. Ten mrňosek bude po mne. Budem ho učiť jazdiť na koni strielať s kuše, a mamiška mu to naopak bude zakazovať," Zasmial sa na čo si vyslúžil pohlavok od Dony, ktorá práve prišla do kuchyne.

,,No jasne. ale ešte si premyslím či náhodou nepodám tie rozvodové papiere," Zamyslela sa Dony.

,,Aký rozvod? V žiadnom prípade," Zakričal Jack a v hlase mal poriadny kus hiystérie. Je vydno ,že Dony miluje a keby mal o ňu prísť radšej si niečo spraví.

,,Dobre tak vy si to vyriešte a ja idem hore," Povedala som a už som šla druhými dverami do takej malej jedálne, kde obedujú chlapi čo pracujú na ranči. Len čo som vošla dnu všetky hlavy, štyroch mužov a troch chlapcov, sa zdvihly ku mne.

Jerrymu Benettovi, jednému z chlapcov, sa rozžiarili oči. ,,Laira," Zakričal a hneď sa postavil od stola a bežal ma objať.

Tom Bennet, jeho otec, ktorý tu tak isto pracuje ako hlavný... Koniar, sa tiež postavil a šiel ma objať. ,,No čaw, dievča. Kde si bola celý rok ,že si nás neprišla pozrieť. Tuto Jerrymu a Jimimu," Pohodil hlavu k svojim dvom synom. ,,si chýbala."

,,No... Veľa učenia v škole. Chodiť na gymnázium, nie je žiadna sranda. Veľa učenia a nič okrem driny, driny a driny sa nepovoľuje," Odvetila som.

,,Aha. No tak tu budeš mať len fyzickú drinu. Tvoj mozog si tu odýchne a načerpá nové vedomosti," Povedal Jimm, ktorý chodí na vysokú psychologickú školu.Keď som sa zo všetkými chlapmi vyobímala a povedal ako som sa mala tak som sa konečne odobrala do sovjej izby, s výhľadom pastviny, kde sa pásli kone, les a ešte jazero, tkoré sa mihalo niekde medzi stromami. Vždy som sa tam hcela ísť pozrieť, ale vždy som mala buď prácu alebo sa ku mne chcel niekto pridať, elbo som bola malá.

Ale teraz som staršia. mám pätnásť. Nieje to možno bohvieaký vek ale je to aj tak viac. Vybalila som si veci, ktoré som tu mala. Nebolo toho veľa. Dúgam ,že mi Dony nejaké to oblečenie na jazdenie požičia. Obula som si obyčajné tenisky.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování