OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Právo na život - 15. časť



Právo na život - 15. časťRadikálna zmena...
Snáď sa bude páčiť.

acelynn 15

 

Časť pätnásta


„Aj tak som na to šla dobre!“ oponovala som profesorovi, keď sme dali zahrievať ďalšiu várku oleum cacao. Medzitým som sa venovala skladaniu novej zbrane, ktorú som navrhla pomocou Ryana špeciálne pre čapíky, ktoré sme práve pripravovali.

„Ani veľmi nie,“ trval Victor na svojom a víťazoslávne sa usmieval. „Ako je možné, že ste tam zabudli pridať dvojsodnú soľ kyseliny etyléndiamintetraoctovej?“ začudoval sa a ďalej sledoval, ako sa olej rozpúšťa pod infra lampou.

Naštvane som do neho drgla.

„Ale áno!“

Na tom sme sa obaja zasmiali a profesor mi pozrel do očí tak, akoby v nich niečo hľadal. Snažil sa vo mne čítať, ako sa to ešte nikomu nepodarilo. Hneď som si spomenula na naše hodiny spoločne strávené v jeho kabinete opravovaním testov. A tie rozhovory, čo sme viedli. Nevadilo by mi znova vrátiť čas.

„Nezačínajte si s Ryanom,“ prehovoril odrazu a tvár ku mne naklonil bližšie.

Prekvapene som nadvihla obočie. Neviem prečo, ale naozaj som čakala, že si nič nevšimol. Tak prečo to musí byť presne naopak?

„Čože?“ pokrčila som obočie a hrala sa na nechápavú. Keď si to totiž rozoberiem, k ničomu ani nedošlo.

„Máte na viac, Acelynn. On pre vás nie je dobrý.“

Tento raz som to bola ja, ktorá sa k nemu priblížila. Naše tváre boli od seba ani nie päť centimetrov vzdialené.

„Ako to môžete vedieť?“ šepla som do priestoru medzi nami.

„Poznám ho,“ opätoval mi.

„A kto je pre mňa potom dobrý?“ šikovne som zmenila tému a v očiach mi zablčal ohníček.

Victor len nasucho preglgol a mlčal.

„On rozhodne nie,“ dostal zo seba po chvíli.

Naštvane som sa od neho odklonila a postavila som sa na nohy. Prečo som si len myslela, že sa s Victorom dá normálne rozprávať? Jediné, čo mi spôsoboval bola hypertenzia a záchvat zlosti.

„Nechcem byť nepríjemná, ale...“

„Vlastne chcete,“ skočil mi do reči.

Ja som len od zlosti zavrčala a on sa spokojne usmieval. Ako to ten chlap môže všetko dokázať?! Prečo mi to robí?!

„Tak počúvajte, profesor,“ začala som naštvane. „Neviem, o čo sa snažíte, ale aby bolo jasné. Medzi mnou a vašim bratom nič nie je, dobre?“ nadvihla som obočie. „A aj keby bolo, nemyslím si, že je to vaša starosť. Jediné, o čo by ste sa mali báť je to, čo bude, keď bude po všetkom. Ja vás zaujímať nemusím!“ povedala som viac ako podráždene a nečudovala by som sa, keby po mne začal vrieskať tiež. Ale predsa... v každom vzťahu sú hádky, nie? A zvlášť v takom, v akom sa nachádzame my.

Profesor na mňa hľadel a keď som už mlčala, zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na mňa.

„Acelynn, to je práve problém,“ prehovoril celkom pokojne. „Vy ma zaujímate.“

Postavil sa a s pridržiavaním sa svojho vozíka prešiel ku mne. Keby ho nemal, boli sme na sebe nalepený. A neviem prečo, no tá predstava.... nebola práve najhoršia.

„Máte veľký talent, veľký potenciál a všetci vždy vedeli, že vy budete tá, ktorá zmení svet, Acelynn. Preto sa vás všetci boja a majú za najlepšie, keď sa vás zbavia. Vidia v tom východisko. Ale ja im to nedovolím,“ prisľúbil.

„Tak to máte blbé,“ našpúlila som pery a stúpla si na špičky. „Mne sa ich strach páči,“ šepla som mu do ucha a odtiahla sa od neho.

Bolo mi jasné, že mi nerozumel. Veď to nikdy nikto. No nikdy som si na to nesťažovala. Prežila som bez všetkých doteraz, prežijem aj takto. Závislá len sama na sebe. Bez emócií. Bez všetkého. Prosto pracovne.

S úsmevom na tvári som pokrútila hlavou a odišla do nášho strediska. Potrebovala som zistiť ešte ďalšie informácie o tej budove a čakala som, kým mi Ryan vytlačí moju prístupovú kartu s novou identitou.

Vošla som dovnútra  a hneď ku mne doľahla ozvena dnešných správ:

„Aj ďalší deň dávame do pozornosti Acelynn Whiteovú, ktorá je na úteku pred spravodlivosťou, rovnako ako jej komplic, doktor Victor Wilden...“

„Ticho!“ zahriakla som televízory a na každom jednom vyskočilo znamienko bez zvuku.

„Ako sú na tom náboje?“ spýtal sa ma Ryan, stále zaujato ťukajúc niečo do klávesnice. Akoby mu niečo urobila.

„Profesor si dokazuje, že má pravdu a všetkých zachráni,“ pretočila som nad ním očami, ale vynechala fakt, že tým všetkým myslí prevažne mňa. Teda... hlavne mňa.

„Nerobíš to isté aj ty?“ Nadvihol obočie, keď som už stála nad ním a hľadela do monitoru rovnako, ako on.

„Ja som mierny egoista.“ Pokrčila som plecami. „Takže ani nie,“ ohrnula som spodnú peru.

To ho rozosmialo. Postavil sa zo stoličky a prešiel na druhú stranu miestnosti ku škatuli, v ktorej sa okamžite začal prehrabovať.

„Máš pre mňa ten plán budovy?“ nadhodila som po krátkej odmlke.

„Bohužiaľ, nie celý.“ Pokrútil hlavou a stále niečo dychtivo hľadal. „Viem, že som to sem dal!“ štvalo ho. „Mám to!“ skríkol odrazu natešene.

Otočil sa ku mne a skrýval niečo v ruke. Pomaly ku mne podišiel a ukázal mi to.

„Na čo to je?“ Nadvihla som nechápavo obočie pri pohľade na akúsi malú vecičku.

„Ako náhle prídeš do budovy, prehľadajú ťa, Acelynn. Ich netrápi či si zamestnanec, alebo nie, no prejdeš kontrolou. Toto je slúchadlo...“ na chvíľu sa odmlčal. „Je rovnaké, ako to predošlé, no menšie a lepšie splynie s pokožkou...“

„Myslela som, že hlavu mi kontrolovať nebudú,“ zažartovala som.

„To nie,“ pritakal. „Ale budeš si musieť odhrnúť vlasy, aby videli, či niečo nemáš v ušiach. Ver mi, v tej firme som už raz bol. Viem, ako to tam funguje...“

„Ja som majiteľka tej budovy,“ skočila som mu do reči a kyslo sa usmiala.

„Tak smiem?“ spýtal sa a dvihol ku mne ruku.

Ja som len prikývla a nespúšťala z neho zrak. Opatrne mi odhrnul vlasy na stranu a založil mi niečo za ucho. Bolo to studené a doslova som cítila, ako to priľnulo k pokožke.

„Netušila som, že niečo také mám doma,“ zasmiala som sa.

„Ani ja.“ Znova mi zakryl ucho vlasmi, no neodtiahol sa. Chrbtom ruky ma pohladil a ja som cítila, ako mi do líc stúpla červeň. Zahryzla som si do pery a opatrne mu pozrela do očí.

„Nuž... ehm... možno by sme... asi by sme mali...“ habkala som a srdce pomaly zrýchľovalo svoju činnosť.

„Čo prosím?“ zasmial sa do priestoru medzi nami.

Vtom som pocítila jeho ruky na stehnách a už som sedela na stole. Tlmene som zhíkla  a chytila sa ho.

„Kašli na to,“ vydýchla som a chytila jeho tvár do dlaní. Už teraz som sťažka dýchala. Doktor sa ku mne priblížil a chcel spojiť naše pery. Zatvorila som oči...

„Máme problém!“ doľahol k nám profesorov hlas a okamžite sme sa od seba odtiahli. Môj pohľad sa ale hneď stretol s tým jeho, no ani ma nenapadlo zosadnúť zo stola.

Robí to naschvál? Preletelo mi mysľou. Prečo si vie vždy vybrať tú najlepšiu chvíľu?!

„Čo sa deje?“ zaujímalo Ryana.

„A nemohlo to počkať?“ dodala som vytočene, zatiaľ čo som na neho gánila.

Profesor na moju poznámku nijako nereagoval a za pomoci vozíka prešiel k nám bližšie.

„Hlas,“ ozval sa k obrazovkám, ktoré ho poslúchli. Samozrejme, ešte sa k ním aj musel dostať, aby pretočil jednu reportáž dozadu.

Na obrazovke sa objavila moja fotka a v pozadí znel hlas: „Práve v tejto chvíli by už mali mať všetky kamery v meste poplašné zariadenie, ktoré sa okamžite prepojí na FBI, ako náhle zachytí, že do obchodu  príde Acelynn W...“

„Ticho,“ zastavil to už. „To znamená, že náš plán sa nepodarí...“

„Musíte ale uznať, že fotku vybrali dobrú,“ skočila som mu do reči.

Bratia si okamžite vymenili pohľady a vyzerali, že ani jeden mi nerozumie. Veď akoby aj mohli?

„Čo bude teraz?“ zaujímalo Ryana.

Ja som len pokrčila plecami. „Uvidím podľa nábojov...“

„Alebo,“ vsunul sa do toho Victor, „sa zamaskujete tak, že budete vyzerať ako každý iný zamestnanec.“

„A to mám urobiť ako?“ nakrčila som čelo.

On úkosom pozrel na nejaký sprej, ktorý mal vpredu vo vozíku a pokývol hlavou, aby som ho zobrala.

„Načo mi to bude?“ stále som nechápala, hoci nejakú predstavu som mala. No dúfala som, že som sa mýlila.

„Začínam pochybovať, či vám čas mimo školy prospieva,“ zamrmlal. „Je to jednorazová farba. Nastriekate si to na vlasy, chytíte danú farbu a pri styku s vodou sa vám to zmyje. Samozrejme, za použitia šampónu. Dokonalo to prekryje vaše vlasy, ktoré budú nezaujímavé, splývavé, fádne...“ Keď si všimol môj pohľad, odkašľal si, „samozrejme, bude to ťažká premena, nakoľko máte dobré vlasy.“ Snažil sa to vyvážiť, no bezúspešne.

„Ja nechcem byť blondína!“ oborila som sa na neho. „Čo ak to nebude fungovať? Čo ak to nezmyjem? A vlastne... kto dostal tento stupidný nápad? Odkiaľ to máte?“

„Za to môžem ja.“ Doktorova ruka vystrelila nahor na znak toho, že sa priznáva k činu. „Victor mal nápad a ja som to šiel kúpiť.“

„Bude to len raz. Večer si umyjete vlasy a bude. No so správnym oblečením a s blond rovnými, dlhými vlasmi si vás nikto nevšimne. A s okuliarmi, samozrejme...“

Nadvihla som obočie a skákala pohľadom raz na jedného a raz na druhého. Nedokázala som sa rozhodnúť, ktorého by som zaškrtila radšej. Naozaj je toto ich majstrovský nápad? Nie sú moje zbrane lepšie?

Nakoniec som však len nezaujato pokrčila plecami a pozrela na ten sprej.
„Radím vám, aby to bolo jednorázové.“ Varovne som dvihla prst a ukázala na Victora. „Ináč z vás bude blonďák tiež!“

Ryan, ako na povel, vybuchol do smiechu a ja som ho okamžite schladila pohľadom. Hneď zmĺkol a ja, s hlbokým povzdychom, som vykročila k dverám.

„A ešte niečo!“ ozval sa za mnou doktorov hlas. „V izbe máš oblečenie...“

Namiesto toho, aby som po ňom začala vrieskať som len zovrela ruky do pästí a kráčala ďalej. Akoby nič. Všetko bude v poriadku. Presviedčala som sa, hoci som vedela, že také jednoduché to nebude.

V izbe ma ale čakal ten najväčší šok! Ako náhle moje oči spočinuli na tom oblečení, mala som čo robiť, aby som nezvreskla.

„To nemyslia vážne!“ precedila som pomedzi zuby podráždene.

Bolo mi však jasné, že oni si žarty nerobili. Naozaj si mysleli, že to môže vyjsť a ja teda nemám na výber. Musím sa do toho nasúkať.

Netrvalo dlho a dostala som sa do toho. Pohľad na mňa do zrkadla ale nebol najlepší. Aspoň podľa mňa. Mala som na sebe minišortky, na ktorým som mala pripnutú kladku s lanom, keby som musela skákať, tak, aby si ho pri kontrole nevšimli. Samozrejme, na tom som mala béžovú sudovú sukňu tesne nad kolená, ktorá sa mi vôbec nepáčila. V sukni som mala zastrčenú bielu blúzku, ktorá bola skoro až ku krku a k tomu mi zobrali modré sako, ktoré bolo také jemné, až to celkom dobre ladilo s tou hrôzou. Zlatý opasok a zlaté doplnky to celkom vyvážili, ale moja hlava a vlasy... tie ostávali problémom aj naďalej.

Prešla som do kúpeľne a dala sa do toho. Povedala som si, že bude lepšie, ak sa toho zbavím rýchlo, pretože ináč by som si to pravdepodobne rozmyslela.

Bez problémov som si ich nastriekala, nevynechala som ani jedinú kučeru a ani nie o desať minút som sa dívala do zrkadla na osobu, ktorú som ani nespoznávala. Akoby... akoby som to nebola ja.

Ostávalo mi sa namaľovať nejako jednoducho a vyžehliť si vlasy. Tu nastal väčší problém, pretože moje kučery... tak tie sa nedali len tak ľahko skrotiť.

Keď som už bola dokonale nezaujímavá, vyšla som z izby a zišla dole schodmi k chlapom. Zaujímalo ma, čo si o tomto pomyslia. Ja som sa cítila úplne hrozne a mala som pocit, že každú chvíľu roztrhnem tú sukňu a všetko, čo som mala na sebe.

„Spokojní?“ Nadvihla som obočie, ako náhle som vošla do miestnosti.

Obaja sa ku mne otočili a vytrieštili na mňa oči.

„Acelynn?“ hlesol profesor takmer nečujne.

„Páni,“ dodal Ryan. „Asi by si mala začať chodiť do práce.“

Na tú poznámku som sa radšej nevyjadrila a šla som si po kabelku.

„Je v nej všetko?“ zaujímalo ma a začala som sa v nej hrabať. „Ako myslíte, že vysvetlím zbraň v kabelke?“

„Teoreticky nijako. Nie je ešte poskladaná a obe veci oddelene vyzerajú úplne neškodne,“ pokrčil Ryan plecami a len sa nad svojou múdrosťou usmial.

„Fajn. Čakám od vás, že budete mojimi očami vo vnútri, je vám to jasné? Ryan, nechcem byť hnusná, no ukázala som ti lepší spôsob napájania sa, tak skús ísť podľa neho. Nechcem nič riskovať.“

Doktor na mňa zagánil, no mlčal. Mal jedno šťastie. Naozaj by som sa nechcela hádať a zvlášť, keď už som dosť podráždená.

Otočila som sa na opätku a vyrazila k autu, ktoré som ešte nikdy nemala vonku. Bolo to celkom jednoduché červené Audi.

„Acelynn!“ zavolal za mnou ešte Ryan a hneď som sa k nemu otočila. Niečo mi hodil a bez problémov som to chytila. Zahľadela som sa na moju novú kartu.

„Andrea?“ nadvihla som obočie. Meno mi vôbec neznelo. Predstava, že som prišla o všetko, bola desivá a úplne ma začínala pohlcovať. Akoby sa to dialo. Akoby... akoby som prestávala existovať.

„Veď je to len dočasne.“ Mávol rukou. „Nebudeš sa ani musieť predstaviť.“

S nádejou som sa na neho jemne usmiala a hneď som radšej vošla do auta za volant. Nemôžem si dovoliť byť ani kúsok sentimentu. Taká Acelynn Whiteová nie je.

Dupla som na plyn a vyrazila naprieč mestom tak, aby si ma veľa kamier nevšimlo. Nemala som to vôbec za potrebu.  Jediné, čo som chcela, bolo mať to už za sebou. Zistiť od toho muža, čo proti mne má. A ako je možné, že sa ma Vanessa ani trocha nezastala? Myslela som... myslela som, že sme kamarátky. No je to presne tak, ako som si myslela.

Spoľahnúť sa môžem len na seba.

Pred firemnou garážou som prešla kontrolou a dokázala som bez všetkého prekĺznuť dovnútra. No to ani nemalo byť náročné. To ešte len prichádzalo.

„Som tu,“ ozvala som sa do slúchadla a vedela som, že obaja ma na druhej strane počuli.

„Dávajte si pozor na kamery,“ začal hneď profesor. „V garáži sú na tomto poschodí približne šesť.“

Ja som sa len zhlboka nadýchla a zaparkovala čo najbližšie pri dverách.

„Nebojte sa. Mám to všetko pod palcom,“ zasmiala som sa a vyšla von. Zamkla som auto a vykročila k dverám, ktoré viedli na denné svetlo. Výťah ma vyviezol hore a ja som len prižmúrila oči, keď som vystúpila v strede hlavného námestia tejto firmy. Táto budova bola skôr akýsi komplex menších s jednou veľkou a v strede toho všetkého boli obchody a námestie, na ktorom som sa práve ocitla.

„Dobrý deň, preukaz, prosím,“ ozvalo sa spoza mňa a ja som sa okamžite otočila.

„Dobrý deň, samozrejme.“ Nezaujato som vybrala z kabelky môj preukaz a dala mu ho.

Veľký svalnatý muž s vyholenou hlavou len kývol svojmu spoločníkovi a on ma rýchlo prehľadal na nejaké výbušniny. Nič nenašiel.

„Prajem pekný deň,“ povedal ešte monotónne ten druhý a obaja sa pobrali preč.

Naširoko som sa usmiala a otočila sa čelom najväčšej budove spomedzi všetkých. Otočila som sa k môjmu cieľu.

„A teraz... je všetko v tvojich rukách,“ ozval sa Ryan do slúchadla. 

 


Nuž... viem, že som povedala, že sa stane neičo prekvapivé, no ako som tak písala, došlo mi, že by táto kapitola bola až príliš dlhá, minimálne 2-krát taká ako teraz a preto som sa rozhodla, že to rozdelím a na poriadne vzrúšo sa môžete tešiť v 16. kapitole. 

Tá sa bude volať: Tik tak

A menšie načrtnutie: Acelynn bude čeliť rozhodnutiu, kde sa bude musieť rozhodnúť, či povie Vicotorovi o Katherine alebo radšej pomlčí. No a môžete sa tešiť na novú postavu, špeciálne Roberta, ktorého obrázok nájdete na mojom zhrnutí. :) 

No a túto kapitolu by som ešte chcela venovať MillieFarglot, pretože keby sa ma nepýtala, kedy bude nová časť, neviem, či by som sa k tomu dokopala prepísať to z papiera, kde som mala malé úutržky asi na štyroch stranách, do počítača. :) Takže ďakujem a dúfam, že sa páčila. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Právo na život - 15. časť:

6. Kristin
15.02.2014 [17:33]

Ja by som najradšej do toho Viktora niečo hodila!!! To robíš naschvál, že? Emoticon

5. Perla přispěvatel
08.02.2014 [22:29]

PerlaMillie: Tak áno, ďalšia časť bude naozaj akčná, no nezaručujem, že niekto nepríde k úrazu. Emoticon
Tak čo sa týka Victora, on ani nežiarli, lebo on je až príliš spokojný s Katherine. Emoticon
Ryalynn? Tak to znie zaujímavo Emoticon Emoticon Uvidím, čo s tými dvoma urobím. Ďakujem veľmi pekne.

Kitty: Hej tak somr ada, že si pochopila. Pre mňa to bolo veľké dilema. A PIL-ko... nemohla som odolať. Emoticon

Veronikaa: No čo, EDTA je proste best... Emoticon Emoticon
S tým vozíčkom si ma poriadne rozosmiala. Som si spomenula akurát na doktora a ako by to asi vyzeralo, kebyže mu dakto zoberie vozík. Emoticon

Mima33: Tak som si istá, že na nervy lezie viacerým. Ale tak možno sa im to nabudúce podarí. predsa len, do tretice všetko dobré. Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
08.02.2014 [20:51]

mima33Čo mám povedať? Tešila som sa, že sa konečne niečo udeje medzi Acelynn a Ryanom a Victor sa tam zasa vopchá Emoticon ach, lezie mi na nervy s tým jeho načasovaním.
Rozhodne sa už teším na ďalšiu Emoticon

3. Veronikaa
08.02.2014 [20:41]

Ja ti asi daco spravim...ako ja sa uz tesim ze konecne medzi nimi nieco bude a opät sa tam objavi Victor (btw nie je ona tak trochu na starsich??)...asi by mu mali ukradnut vozicek aby mali oni dvaja sukromie Emoticon a to EDTA no proste bez komentara... Popravde ani si ju neviem predstavit s blond rovnymi vlasmi a v sukni akosi sa mi to k nej nehodi. Uz sa tesiim na dalsiu cast a na nejaku tu akciu Emoticon som zvedava ako do vsetkeho zasiahne Katherine a dufam ze Acelyn vsetko Victorovi povie a potom ta jeho reakcia...ale ako ta poznam vsetko bude uplne inak ako to na prvy pohlad vyzera Emoticon Emoticon Emoticon

2. Kitty přispěvatel
08.02.2014 [20:39]

KittyHmm... Ako inak zase nemôže chýbať troška PIL-ka. Som sa až potešila, že už bude niečo s Ryanom, tiež trocha akcie a zase nič.(ŠKODA) No musím si počkať Emoticon . Dúfam, že to vynahradíš v ďalšej časti Emoticon
PS: už som pochopila, prečo si sa pýtala či čierna alebo blond :D

1. MillieFarglot admin
08.02.2014 [17:15]

MillieFarglotOd začiatku som sa tešila na sľúbenú akciu a ono to nikde! Emoticon Tak teda dúfam, že tá 16-tka bude pekelne akčná.
Neviem prečo, no začínam mať pocit, že Victor na Ryana žiarlí a najradšej by si na m´jeho mieste predstavil seba. Ale opovážiš sa dať v budúcnosti tých dvoch dokopy!! Ja chcem proste pár Ryalynn! Emoticon No, tu máš pomenovanie, ktorého sa budeš držať, ok? Emoticon
Ale fakt mi ide Victor na nervy, že sa vždy v tom najlepšom objaví, akože nič. Emoticon
Živo som si dokázala predstaviť tú scénu, kde Victor s Ryanom prehovárajú Acelynn, aby si dala na vlasy ten sprej a oblečenie. Emoticon Tá časť má fakt pobavila.
Som naozaj zvedavá na to, ako sa Acelynn bude dariť, a snáď sa pri tom nezraní, aj keď u teba človek môže čakať všetko... tak nech to aspoň neni tak vážne. Emoticon
Och, jé... ďakujem pekne za venovanie. Emoticon Budem ťa dokopávať do písania stále, neboj sa. Emoticon Emoticon

Kapitola úžasná, dokonalá, skvelá. Neviem sa dočkať pokračovania. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!