OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 31. časť



Nezostať sama - 31. časťAko si zachovať nádej.
Príjemné čítanie.


31. časť


 

Cestou z letiska sa Jessie neponáhľal a ešte sa zastavil v kaviarni. Potreboval niečo sladké, na upokojenie rozbúrených nervov a poriadne silné espresso. Hlava ho nepríjemne bolela, akoby mu v nej pulzovalo a žalúdok robil saltá. Nechcel sa viacej zamýšľať nad tým všetkým, čo sa udialo, ale zároveň o tom potreboval uvažovať. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi a žiadna záchrana nejestvovala.

Keď zjedol vanilkový muffin, vyšiel von a posadil sa do auta, v ruke zvieral plastový pohár s kávou, ktorá ho pálila, vytiahol mobil a vytočil číslo človeka, s ktorým sa dokázal baviť o čomkoľvek.

„Deje sa niečo?“ ozval sa Tiffanin starostlivý hlas z druhej strany a Jessie sa pristihol pri tom, že sa usmieva.

Mať pocit, že niekomu na vás skutočne záleží a že by ste predsa len niekomu chýbali je skvelý.

„Nie, práve idem z letiska,“ odpovedal a smutne sa uškrnul, i keď ho jeho čokoládová priateľka nemohla vidieť.

„Och, Jessie...“ povzdychla si a Jessie ju hneď prerušil, pretože si celkom dobre vedel predstaviť, kam sa uberajú jej myšlienky.

„Nie, nebol som tam, aby som ju zastavil!“ vyhlásil a položil pohárik s kávou do stojana na strane spolujazdca.

„A tak prečo si tam šiel?“ divila sa a Jessie v pozadí počul akýsi šum a hlasy. Istotne bola v práci.

„Len som sa chcel rozlúčiť. Pripadalo mi to...“ zarazil sa, keď hľadal to správne slovo. „Správne?“ spýtal sa sám seba a začul, ako Tiff zadržala povzdych.

Vedel, že by si s ním najradšej vymenila miesto a trpela za neho, taká totiž bola. Nezniesla pohľad na čiesi utrpenie a preto sa občas blondiak divil, ako môže byť lekárkou. Je to práca, kde ľuďom pomáha, no zároveň ich vidí umierať.

„Ale si v poriadku?“ vyzvedala a Jessiemu pripomenula mamu. Ten starostlivý tón, preplnený láskou ho zahrial na srdci.

„Som,“ odpovedal a na znak súhlasu si prikývol. Potreboval sa o tom presvedčiť a potreboval sa spamätať.

„Stretneme sa zajtra?“ znela ďalšia otázka.

„Samozrejme, zavolaj mi, keď budeš mať čas. Aj tak s tebou chcem hovoriť. Potrebujem sa vyrozprávať a ty jediná ma naozaj počúvaš,“ povedal a rozlúčil sa s ňou.

Mobil si strčil do vrecka a pohol sa smerom domov. Eddie bol jeho priateľ najdlhšie a bol veľmi citlivý a empatický. No nebol naladený na Jessieho notu. Mohli spolu hovoriť, no blondiak mu nikdy nedokázal prezentovať dopodrobna svoje emócie.

Steve bol zasa ten typ kamaráta, ktorý všetko zľahčuje, lebo má pocit, že sa to od neho čaká. Má tvrdú povahu a na rozdiel od Jessieho v sebe emócie dusí a ukrýva ich pred svetom, ako keby sa za ne hanbil. Ale Jessie vedel, že vo vnútri je to milujúci a starostlivý človek, iba to nevie vypustiť.

A Tiff bola presne to, čo Jessie potreboval. Priateľka, ktorá vypočuje a nekarhá, povie svoj názor, ale nevnucuje ho. A čo bolo dôležité, rozumie mu aj bez slov. Chcel hovoriť o Diane a o svojich citoch. Potreboval sa vyznať a keď nemohol povedať to všetko, čo ho vnútri ťažilo svojmu anjelovi, musel to povedať aspoň niekomu inému.

Pomaly sa šuchtal domov a predstava, že tam znova zakotví bez Diany a jeho mami sa mu nepáčila. Kým kráčal po schodoch a obzeral sa okolo seba, napadlo ho, že by sa mohol niekam odsťahovať.

Steny tej bytovky boli doslova nasiaknuté spomienkami na dve najdôležitejšie osoby jeho života. S tým nedokázal a ani nechcel žiť. Každý kút, každá škára, všetko mu pripomínalo mamu. A jeho izba patrila viac Diane, ako jemu. Desila ho predstava, že v nej bude spávať bez nej.

Otvoril dvere a kabát hodil len tak na skrinku. Pohárik si stále niesol so sebou, až mu od toho tepla očervenela celá ruka. Namieril si to do kuchyne a medzi dverami sa zarazil.

Pohľadom spočinul na svojej sestre, sediacej naproti jeho staršej kópii. Vytiahol obočie a v nemom šoku pootvoril ústa. Cítil sa ako obarený.

„Čo tu, dopekla, robí?“ vysúkal zo seba, keď sa na neho pán Stretton otočil a pokúsil sa o chabý úsmev. Jessie mu ho oplatil gánením.

Sam sa pozrela na otca a stiahla tvár do grimasy. Potom sa obzrela na svojho brata, ktorý postával medzi dverami a s očakávaním hľadel na ňu.

„No...“ začala a mädlila si spotené ruky. „Možno by si sa chcel posadiť,“ navrhla a vystrúhala kyslý úsmev.

Jessie si jednu ruku založil do vrecka a oprel sa o zárubňu. Tváril sa zaťato a odmerane, možno aj trošku naštvane. Sam si nechcela predstavovať, čo za hurhaj sa spustí, keď mu povie, k čomu dospela.

„Rozmýšľala som,“ skúsila začať znova, no nemalo to ktovieaký úspech, lebo Jessieho zamračenie sa prehĺbilo a prepichával ju pochybovačným pohľadom.

Takmer stratila chuť pokračovať, no vedela, že mu to musí povedať teraz, kým to je ešte čerstvé.

„Hovorila som s našim otcom a ponúkol mi pomoc, Jess,“ oznámila a zhlboka nasala vzduch do pľúc.

„Ale čo? Spomenul si si, že máš deti? Dosť skoro, nie?“ podpichoval svojho otca a pritom sa na neho ani neunúval pozrieť.

Pán Stretton sa zháčil a chcel synovi niečo odpovedať, ale Sam ho predbehla.

„Máš dosť svojich problémov a ja som len jedným z nich,“ povedala a keď si všimla, že Jessie sa chystá protestovať, rýchlo pokračovala ďalej. „Ty vieš, že to tak je a tiež vieš, že keď sa znova rozhodnem vrátiť k starému životu, nebudeš mi v tom vedieť zabrániť.“

Jessie v duchu musel uznať, že má pravdu, ale nahlas to ani za nič nevyslovil.

„Potrebujem niekoho, kto ma prefacká a donúti sa na svet pozrieť triezvo. Niekoho, kto u mňa vzbudí dojem autority a to je otec,“ hovorila a nespúšťala skúmavý pohľad z Jessieho tváre, ktorá odrážala hádam milión rôznych emócií.

„Čo tým chceš povedať?“ spýtal sa, aj keď odpoveď v podstate poznal.

Nemohol povedať, že by sa mu jej nápad nepozdával, ale tiež nechcel myslieť na perspektívu života bez nej. Bolo by to príliš osamelé.

„Chcem istý čas žiť s otcom. Kým sa nevymotám zo závislosti a nedám sa dokopy,“ poinformovala Jessieho a čakala na reakciu.

Keď sa pán Stretton dozvedel podrobnosti o dcérinom živote, v duchu klial ako blázon. To, že sa takým hnusným spôsobom spustila bolo len dôkazom toho, že ako otec nestál absolútne za nič. A teraz má šancu, aby to napravil – to bolo to, čo potreboval. Napraviť chyby a pomôcť svojim deťom, ako len bude v jeho silách.

„Mason je tam vonku,“ pošepkal do ticha, ktoré okolo nich panovalo a prebodával sestru svojim modrým pohľadom. „Bude lepšie, ak tu nebudeš,“ dodal a srdce mu poskočilo, keď tie slová opustili jeho pery.

Prečo všetko v živote je tak veľmi komplikované? Veci nemôžu byť jednoduchšie? Ale ak by všetko klapalo podľa predstáv ľudí, nikdy by sme si nič nevážili a všetko dobré by sa stalo samozrejmosťou. Ale prísť o tak veľa ľudí, za tak krátky čas... Jessie rozmýšľal, či vôbec je v jeho moci, aby to uniesol.

„Nechcem ťa opustiť,“ vyhlásila Sam a oči sa jej zaleskli.

Jessie sa len usmial a podišiel o k nej. Odtiahol si stoličku a usadil sa na ňu. Kávu položil na bok a chytil ju za ruku. „Nejdeš preč navždy. A LA nie je koniec sveta, budem chodiť za tebou. Hádam si nemyslíš, že ťa nechám len tak!“ naoko sa zhrozil a Sam sa usmiala, no ten úsmev nebol veľmi úprimný.

„Bude to len na čas, sľubujem. A potom sa vrátim a budeme spolu.“ Popritom, ako rozprávala nonstop prikyvovala. „Nechcem už spôsobovať žiadne problémy,“ dodala ešte a stiahla pery do úzkej linky.

Jessie sa uškrnul a palcom jej prešiel po líci. Chcel pre ňu len to najlepšie. „Odteraz sa všetko na dobré obráti,“ vyhlásil nekompromisne a sám sa v duchu pristihol, že tomu naozaj verí.

Vždy po búrke vyjde slnko a u nich to bol hotový orkán. Je na čase, aby sa skončil, stalo sa toľko zlého, až to bolo nemožné.

„Naozaj?“ spýtala sa blondínka a stisla Jessieho ruku.

„Nádej si treba zachovať za každých okolností,“ prehodil a zazubil sa.

Nemal veľmi náladu na úsmevy, ale kvôli sestre sa to oplatilo. Keď sa konečne rozhodla, že chce žiť ako normálni ľudia, mal by ju podporovať a nie brzdiť. To predsa chcel po celý čas, aby sa spamätala a prestala s tými hlúposťami, ktoré neprestajne stvárala. Ak by mal spočítať, koľko ráz ju ťahal z maléru, nedokázal by to.

„Keď to vravíš ty, asi to tak je,“ odpovedala mu a úsmev mu opätovala v plnej miere.

Pán Stretton ich oboch zaujato sledoval a pripadal si, akoby tam bol nazvyš. Bola to ich chvíľka a on ju svojou prítomnosťou len narúšal a to nechcel. Zároveň ale túžil po ich odpustení a po tom, aby ho prijali medzi seba. Možno to bude trvať dlho, stratili voči nemu dôveru a tá sa získava späť veľmi ťažko, ale ako povedal Jessie, nádej si treba zachovať. A on si ju zachová a neprestane dúfať a snažiť sa až do momentu, kým ho nevezmú. A potom sa bude snažiť ešte viac, aby o nich už neprišiel.

„Sam uvažuje aj o vysokej,“ počul sa povedať a obe jeho deti naňho prekvapene stočili pohľady. Ako keby zabudli, že je v miestnosti s nimi.

Sam sa tvárila mierne zahanbene, ale Jessie sa naširoko usmial a znova sa pozrel na sestru.

„To je skvelé!“ zvolal nadšene a tleskol rukami, ako malé dieťa.

Sam len mykla plecom. „Ale najskôr odvykačka. Do školy sa vrátim potom, ale tu v Denveri, aby sme mohli byť spolu. Nechcem ťa tu nechať na príliš dlhú dobu,“ bľabotala a po celý čas sledovala stôl.

„Sam, zostaň v LA tak dlho, ako budeš chcieť. Musíme sa obaja naučiť kráčať bez toho, aby nám niekto kryl chrbát a toto je naša príležitosť. To, že nebudeš žiť so mnou neznamená, že sa odcudzíme a nebudeme spolu,“ vysvetľoval a znel ako nejaký profesor zo školy, až sa Sam musela uškrnúť nad tým, aký je jej brat premúdrený.

„Zrejme máš pravdu,“ pritakala nakoniec a oprela si hlavu o jeho plece.

Jessie ju objal a pritiahol bližšie k sebe. „No to vieš, že mám!“ vyhlásil a obaja sa zasmiali.

 

Pán Stretton ešte nejakú dobu zostal a rozprával sa so Sam. Tá pôsobila dojmom, že je za jeho prítomnosť vďačná, ale zároveň akoby nebola vo svojej koži. Jessie na nej videl, že sa premáha, keď s ním hovorí, no to bolo možno aj tým, že sa temer vôbec nepoznajú a preto nevedela, ako sa s ním má rozprávať.

Do večera potom sedeli spolu so Sam v obývačke a sledovali akúsi prihlúplu reality šou, ktorej absolútne chýbal akýsi zmysel. Ale také už reality šou bývajú – majú človeka odpútať od jeho reality a vtiahnuť ho do svojej, ale na Jessieho to vôbec neúčinkovalo, až sa napokon postavil a poprial Sam dobrú noc.

Prešiel do svojej izby a zatresol za sebou dvere. Oprel sa o ne a niekoľko sekúnd tam len tak stál a zhlboka dýchal. Očami blúdil po miestnosti, až zastal na skrini. Prešiel k nej a otvoril ju. Vnútri sa skrývali Dianine veci, pre ktoré s ňou vtedy bol v dome Averyových.

Oblečenie, kozmetika, topánky. Všetko to poukladal do svojej skrine – mal za to, že tu s ním Diana zostane, ale napokon sa stal opak pravdou. Chvíľku na tie poličky civel, až sa rozhodol.

Spod postele vybral veľkú krabicu a vyhádzal odtiaľ šanóny a knihy, ktoré v nej skladoval.

Mohol si to nechať na inokedy, ale nemohol spať a nemohol ani nečinne sedieť a pozerať nikam. Potreboval zamestnať ruky a myseľ. Manipulácia s jej vecami síce nebola tá najlepšia činnosť, akú si mohol zvoliť, ale aj to bolo lepšie ako nič.

Jednu vec po druhej vykladal zo skrine a ukladal ich do krabice. Pristihol sa, že privoniava k jej svetrom, chcel zachytiť tú nezameniteľnú vôňu, ktorá z nej sálala, no voňalo to skôr po jeho aviváži. Nečudo, keď jej veci napchal medzi svoje.

Trvalo mu asi dvadsať minút, kým všetko vyložil, zámerne totiž naťahoval čas. Potom krabicu zavrel a pobral sa k dverám. Chcel ju vyhodiť, to bolo prvé čo napadlo. Zbaviť sa všetkých spomienok na Dianu, pretože ho len mátajú a mučia.

Keď už stál pri dverách, na päte sa otočil a strčil to pod svoju posteľ, na ktorú sa následne na to zvalil. Privrel oči a oboma rukami si zašiel do strapatých blonďavých vlasov.

Nemohol jej veci vyhodiť, bolo by to, akoby vyhodil ju a tá predstava sa mu ani trošku nepáčila. Vlastne sa mu priečila a znechucovala ho. Ak nechá tie veci v krabici, kde na ne nebude vidieť a schová ich pred sebou samým, nič sa nestane.

Keď si spätne prehrával udalosti posledného času, nemohol uveriť vlastnej mysli. Za niekoľko mesiacov sa jeho život obrátil o stoosemdesiat stupňov a on prišiel o najmilovanejšie osoby, ktoré mal.

Nezostal celkom sám, no aj tak ho pohltila prázdnota. Myslel si, že sa bude cítiť zle, ale divné bolo, že sa vlastne necítil nijako. Akoby jeho emócie vyprahli a stali sa irelevantnými. Bol tomu rád, lebo tá pálčivá bolesť, ktorá ho trápila dlhé dni, sa vyparila a on sa mohol slobodne nadýchnuť.

No v kútiku duše cítil, že mu niečo chýba. Niečo, čo sa ničím nedá nahradiť. Diana.


Neuveriteľné, že už sme na konci poviedky. Čaká nás epilóg, ktorý sa odohráva po niekoľkých rokoch - viacej neskôr.

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 31. časť:

6. mima33 admin
30.12.2013 [12:52]

mima33Tethys, názov poviedky je mienený skôr na Di, ale áno, tak nejako to obsiahlo aj Jessieho, i keď to nikdy nebolo v mojich plánoch. A na tvoje výlevy sa teším Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Perlička, no ono ten epilóg zasa nie je taký vzdialený. Je to len "pár" rokov a nie večnosť Emoticon Dokonalí hrdinovia sú v každej knihe, či poviedke. Málokedy som sa stretla s nejakými postavami, ktoré by neboli perfektné a predsa mám radšej, keď sú istým spôsobom "rozbití", tak sa dá s postavami aj príbehom lepšie pracovať - aspoň myslím Emoticon A pokračovanie naväzuje na epilóg. Ďakujem ti pekne Emoticon

Kiki, neboj sa - vidím, že tými rokmi som vás vydesila - ale ako som vravela, až taká dlhá doba to nebude. Menší spoiler - bude to menej ako tri roky Emoticon A na epilóg sa teším aj ja. Neviem sa dočkať, čo naň poviete. Pridám ho ešte dnes, lebo potom už nebudem mať čas Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Blacky, nadviazala si na môj problém - hneď pokráčko? Lebo dve poviedky nebude stíhať, ale budem to riešiť po epilógu. A, jasné, že v druhej sérii sa bude riešiť, čo je s Di, však by ste ma zožrali, keby som vás o tom neinformovala Emoticon ale v akom zmysle a či sa v poviedke vôbec objaví vám nepoviem Emoticon Veľmi pekne ďakujem Emoticon

Maggie a mne sa stále (aj dookola) dobre počúva, ako sa vám poviedka páči. Som nadšená z každého vášho komentáru a neskutočne sa teším, čo poviete na epilóg, ktorý je takou nultou kapitolou druhej série. Ďakujem ti veľmi pekne Emoticon

5. MaggieLove přispěvatel
30.12.2013 [10:10]

MaggieLoveTakže odjela a moje naděje, že budou nakonec spolu naprosto mizí. Emoticon Ale pak jsem si přečetla text pod čarou a já si řekla, že přece jen to skončí dobře, i když to bude po tolika letech. Mám teorii buď se Jessie rozhodne odjet za Di, nebo se Di vrátí. Ale ono je to jedno Emoticon Hlavně že budou spolu.
Jinak Jessie byl v této kapitola zlatíčko. Možná že se opakuju, ale opakování není nidky na škodu. Dokonalá kapitola, dokonalý příběh, (krásný styl psaní) jen škoda že už bude končit. (Proto si pěkně vychutnám epilog) Aspoň že máš nenávazné pokračování Emoticon Na to se tááááák těším! Emoticon Emoticon Emoticon
Super!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 30.12.2013 [9:25]

ahaaa Emoticon dianka dostuduje vrati sa domkov a oni sa sladko stretnú Emoticon Emoticon to k epilogu Emoticon Emoticon aj ked je to moj sen, som si vedomá, že to by si neurobila, ale mozno v pokracku s
sa to bude riesit Emoticon Emoticon no a k tejto kapitolke jessinko je milacik a ja by som ho pomojkala aby nebol tak smutný Emoticon a ako pise tethys tornádo emocii ked to ukoncis a to bude orkán ak nezacnes pridavat hned pokracovanie, na osud teraz kasli, chcem jessa bez presatavky a HE pre sam ked jess zlaticko ho uz nemáEmoticon Emoticon Emoticon

3. kiki1 přispěvatel
29.12.2013 [23:37]

kiki1Text pod čarou mě doslova odrovnal. Po několika letech? Emoticon Jak řekl Jessie, naději je třeba zachovat si za každých okolností, ale i přesto - nějak přestávám věřit v HE pro Jessieho a Di a to i v druhé sérii. Přece jenom, několik let je dlouhá doba, za ten čas se může všechno změnit... Emoticon Nechci dělat ukvapené závěry, bude přece druhá série, takže ta šance na šťastný konec tam snad někde je, ale jak říkám, nějak moc tomu nevěřím... Emoticon
Můžu ti teda říct, že na epilog se těším úplně nejvíc jak to jenom jde... Jsem fakt hrozně zvědavá co jsi vymyslela. Emoticon Nádherná kapitolka. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Perla přispěvatel
29.12.2013 [22:58]

PerlaNuž... kde by som mala azčať? Emoticon po pravde, ani sama netuším, nakoľko mám toho na mysli naozaj dosť. Emoticon
Už od začiatku tejto časti som mala nejaký zvláštny pocit, že to nebude práve najlepšie a potom ma koniec, ktorý si napísala úplne premohol. Takže epilóg bude po pár rokoch a druhá séria až neskôr, očividne. Ja tomu nemôžem uveriť. Tak som si želala, aby som sa mýlila a aby ich čakal HE.
Ale tak k poviedke nemám žiadne výhrady, nakoľko bola v skutku unikátna a mne sa veľmi páčila. Konečne tu neboli dokonalí hlavní hrdinovia, predsa len Diana mala problém s hlasom a tak... páčilo sa mi to takto.
Normálne, ako tu ťukám do klávesnice sa mi ani nechce veriť, že koniec je skoro tu. Čakala som.. čakala som predsa len viac šťastia pre Jessieho. Je mi ľúto jeho mamy, ale tk myslela som, že s ním bude aspoň Sam, no teraz, keď odchádza s otcom do LA... neviem, čo čakať.
Tak ja len dúfam, že v Epilógu neschytám nejaké šoky, pretože neviem, čo by som potom robila pri čakaní na pokračovanie.
Úžasné, Mims. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Tethys přispěvatel
29.12.2013 [22:46]

TethysTak teď teprve přicházím na to, proč se tahle povídka jmenuje Nezostať sama, ale vlastně bych si přála, abych se to nikdy nedozvěděla. I když, abych se přiznala, takový konec mi moc nevadí. Všechno zlé je na něco dobré.
Své prudké emocinální a patetické výlevy si nechám až na Epilog. Emoticon
Těším se! Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!