OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 13. kapitola

15.10.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 802×

Ak by sa mi nejaký idiot chcel sťažovať, že má život nap.ču, postavila by som ho teraz na moje miesto. Nikdy som si nemyslela, že sa budem cítiť ako totálny blbeček a pritom mi bude srdce biť od strachu až v krku.

Chcela som si ísť do Cosmopolisu len pre profesionálny makeup, ktorý mi Callie objednala. Eric ma sem doviezol a šiel dolu do suterénu. Samozrejme, že som musela chytiť Tessu na bare, ktorá ma začala v momente vypočúvať. Mračila sa na moje modriny a vrčala nadávky na Roya, ktorého nepoznala. Našťastie. A nanešťastie sa musel ozvať hlas, ktorý som teraz túžila počuť najmenej.

A do toho všetkého sa to teraz celé zvrtlo.

Pozerala som na Adama, ktorý na mňa zízal s otvorenými ústami a na Erica, ktorý vyzeral podráždene. Tam tadadá! Predstavujeme vám Leu. V duchu som zaškrípala zubami a snažila sa prísť svojmu osudu na stopu. Mal totiž veľmi zlý humor.

„Teší ma,“ vydýchla som pomedzi zuby a Eric sa pohol smerom ku mne.

„Vy sa poznáte?“ spýtal sa a podozrievavo si nás meral. Nemohla som mu to zazlievať. Ja so svojou slávnou reputáciou a Adam nebol tiež anjelik.

„Svet je kurevsky malý,“ ozval sa Adam sucho.

„Odkiaľ?“ spýtal sa znovu Eric. V jeho pohľade som presne videla tú otázku.

Bingo!

„Nespali sme spolu,“ zavrčala som na Erica a nepokojne prešľapovala na mieste. Toto nebola situácia, v ktorej som sa dnes chcela ocitnúť.

„Hovorí pravdu,“ povedal smerom k Ericovi Adam s nadvihnutým obočím a otočil sa ku mne. „Prečo si mi povedala, že sa voláš Anna?“ ozval sa Adam nechápavo. Dlane sa mi začali potiť. Naozaj som bola nervózna.

„Nebudem ti predsa hovoriť pravé meno. Ani som ťa nepoznala a svoje si mi nepovedal, tak čo si čakal? Že ti vysypem celý životopis?“ vybehla som na neho a zamračila sa.

„Tu je teda pekne dusno,“ ozvala sa Tessa vyhýbavo a začala cúvať dozadu. Hodila som na ňu prosebný pohľad, ale nechala ma vtom sama. Jasné, nechaj ma tu a zdrhni!

Eric na mňa prenikavo pozrel a pokrútil hlavou. Šiel k barovej stoličke a sadol si na ňu.

„Toto sa mi naozaj len zdá,“ zamrmlal a lakťami sa oprel o pult. Pozrela som na Adama, ktorý si ma podráždene prezeral. Pohľadom zastal na mojej tvári a oku, ktoré sa hojilo pomaly.

„Veľmi sa nedivím, že si nevydržala s Ericom minulý rok. Ty si jeden obrovský otáznik,“ odfrkol a krútil hlavou. Tá pripomienka mi nahnala teplo do tváre a otočila som sa na Erica.

„Ty si mu to povedal?“ zasyčala som na neho podráždene. Len kývol rukou a neodpovedal.

„Samozrejme, že mi to povedal. Dostaneš normálneho chlapca a ty ho rovno podjebeš?“ spýtal sa ma Adam neveriaco, čo ma privádzalo do rozpakov. Nemala som mu na to čo povedať. Možno ma zarazila jeho zmena správania, ale uvedomila som si, že Adama absolútne nepoznám. Neviem, aký vzťah má s Ericom a čo všetko už o mne počul. Nič dobré to určite nebolo.

„Ako Anna si sa mi zdala fajn, ale ako Lea... toto musím stráviť,“ zakrútil hlavou a otočil sa. Odišiel bez jediného slova von z podniku a nechal ma tam v tichu s mlčanlivým Ericom. Nevedela som, prečo trucuje a radšej som sa to nepokúšala zisťovať.

Našťastie ma zachránila Callie, ktorá vyšla z kancelárie a doniesla mi ten makeup. Mala som ostať na kávu, ale rýchlo som sa z toho vykecala a doslova utiekla z Cosmopolisu. Bolo mi ľúto, že som klamala Callie pretože som si želala byť s ňou a obdivovať jej brucho. Callie bude matkou. A ja som tú radosť chcela zdieľať s ňou. Tak veľmi som si zvykla na bezpečie a prostredie Cosmopolisu a nadobudla pocit, že tam zapadám.

A teraz som z neho utekala.

Unavene som otvorila dvere a mala som chuť padnúť do postele, a minimálne týždeň nevyliezť. Fajn, takže už som si urovnala vzťahy s chalanmi a môžem začať žiť zas ako za starých čias. Márne som si myslela, že nové známosti ma vytrhnú z môjho krysieho závodu. Celý jeden rok som šla dolu vodou a naozaj som to preháňala. Myslela som si, že Adam a Eric ma vytrhnú z mojej mizérie, ktorá ma už nebavila, ale zdalo sa, že život mi to neprial.

Hodila som kľúče na stolík a prebehla po obývačke. Skoro som dostala infarkt, keď som zazrela spiacu Lanu na sedačke. Čo tu kurva robí? Našťastie som ju neprebrala, ale šla som si rovno namazať tú kravinu na ksicht. Pozerala som sa na seba do zrkadla a rozmýšľala, ako si vlastne zamaskujem oko. Na svoj nový vzhľad som si ešte stále nezvykla. Vždy, keď sa pozriem na seba, ohromí ma ten zmaľovaný ksicht.  Vzdychla som si a vyšla z kúpeľne. Bolo to jedno. Aj tak som ešte krívala. A zajtrasi odrobím pomocné práce za barom a nebudem mať na krku Lanu a jej nadšenosť, s ktorou mi bude vykresľovať celé leto. Práve teraz som nemala najmenšiu chuť ju počúvať, ako skvele sa jej v živote darí a aké šťastie v živote má. Ale ,bohužiaľ, dnes musím utekať rýchlo, keďže nemám žiadny plán.

Potlačila som svoje egoistické ja a zľahka s ňou zatriasla. Po jej prebudení som zistila, že nie je všetko zlato, čo sa blýska. Hodila sa na mňa s takou hrôzou a strachom v očiach, a ja som nevedela, čo si o tom mám myslieť. Je tehotná? Načapala Nathaniela s nejakou pornoherečkou? Nič nehovorila, len mi drtila kosti v tele a mlčala. Keď ma konečne pustila, odvrátila som sa od nej stranou, aby sa nemusela pozerať na moje oko. Bola nádherná, ale urevané oči a napuchnutú tvár predo mnou neskryla. Snažila sa vyhovoriť na chlasť a trávu, no nežrala som jej to. Nie som včerajšia.

„Chceš čaj?“ spýtala som sa jej chlácholivo načo len prikývla. Šla som k linke a rozmýšľala, ako rýchlo sa dokážem vypratať z bytu.

„Ty si bola u mamy, že?“ To bolo konštatovanie. Na chvíľu som stŕpla, ale prichytila som sa pri tom, že krívam.

„To nerieš,“ mávla som ľahostajne rukou a v oku mi zacukal nerv, „vieš, že som samovrah. Aj keby stál s nožom proti mne, hučala by som do neho, kým by ma nedobodal.“ Avšak mnou prešla mrazivá triaška na spomienku v nemocnici. Začínala som chápať, že ohľadom Roya sa moja odvaha trochu scvrkla. Aspoň na pár týždňov.

 Kým sa dovarila voda v kanvici, stihli sme sa pohádať. Páni, Lana dosiahla najvyšší level panovačnosti, ktorý mohla. Nemohla som tomu uveriť. Nikdy sme sa nepohádali na takej veci, ako je randenie jej matky. Vlastne, nikdy sme sa nehádali. Tresla dverami na našej izbe a ostala tam trucovať. Zabijem Nathaniela, keď sa vráti. Doniesol mi domov novú Barbie. Odkrivkala som s hrnčekom k telke a uprene sa dívala na správy. Nepočúvala som ich, len som sa zamýšľala. Nad tým, že Lana je späť. Nad tým, že sa budem musieť odsťahovať do piač. Pousmiala som sa nad tou iróniou. Všetko po prázdninách končí, Lea. Puto s Adamom a Ericom, pobyt u Adamsovcov, práca v Cosmopolise.

Začula som, ako Lana vyšla z izby a po chvíli ma zozadu objala.

„Prepáč, že sa správam ako krava,“ povzdychla si tým svojským tónom a vedela som, že sa vrátila k rozumu.

„Správaš, ale verím, že to má svoje opodstatnenie,“ neodpustila som si potvrdenie jej slov a zároveň som ju prešpikovala výčitkou. Skôr či neskôr mi všetko povie. Niečo s ňou nebolo v poriadku a ja som chcela vedieť, čo to je. Pozorovala som ju, ako mizne za dverami a vydáva sa do ulíc mesta.

Pozrela som naspäť na telku. Aj tak zistí, že som zmachlená ako klaun. No, ďalšiu osobu som do toho už zaťahovať nechcela. Nie, Lanu z toho všetkého vynechám. Žije si v svojej bubline, so svojimi problémami a mohla byť rada, že sa narodila do lepšej rodiny. Vypla som telku a vstala som.

Mám dva dni na to, aby som si zohnala nejaké náhradné ubytovanie.

Šla som do Cosmopolisu, aby som si ujasnila, čo sa vlastne stane, keď sa Lana vrátila. Tessa mi povedala, že Callie je v kancli a keď som vošla dnu, mala som pocit, že mi niekto dal poriadnu facku. Thomas stál pri Callie a hladil jej brucho. Usmievala sa na neho a pozerala sa na prsteň na svojej ruke. Nie, nie, nie, nie, nie!! Zbadali ma, Callie sa usmiala a Tom sa zamračil. Tupo som na nich civela pokiaľ sa Tom prvý neozval. Niečo zamrmlal Callie a nechal nás samotné. Keď šiel okolo, uhol sa môjmu pohľadu.

„Si v poriadku? Vyzeráš dosť bledo,“ skonšatovala moja šéfka a vykročila ku mne.

„Ty si tehotná s Thomasom?“ spýtala som sa priškrtene. To bolo jediné, čo zo mňa vyšlo.

„Áno. S Tomom žijem už nejaký čas. Bolo to neplánované,“ povedala trochu zahanbene a ukázala k stoličke. Dovliekla som sa k nej a sadla si.

„Potrebujem fľašu,“ vydýchla som si a... len sedela. Zízala som na Callie a vstrebávala jej slová. Potichu na mňa pozerala a posunula mi frťana. Kopla som to do seba a nechtiac tresla o stôl.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ma úzkostlivo a ja som mala pocit, že ma vykotí zo stoličky.

 V ušiach mi hučalo a bolo mi zle. Naozaj zle. Callie sa na mňa nepokojne pozerala a ja som sa nedokázala pohnúť. Chcela som jej vykričať všetko, čo Thomas urobil. Mne a za celý čas, čo som sa motala v jeho blízkosti. Potom, ako sa mi rozpadol vzťah s Ericom, počula som, že som sa vyspala s Thomasom. Ja som si však z toho prekliateho večera nič nepamätala. Eric sa to, samozrejme, dozvedel, ale nemohol nabiť Thomasovi hubu pretože nikto nevedel, že sa spolu ťaháme. Vina padla na mňa a ja som ju ochotne prijala. Vždy som to tak robila. Vždy bolo všetko moja vina. Tá pekná predstava s Ericom sa mi rúcala a ja som zas nemala nič. Bola som len Lea Greenová, jedno lacné dievča, ktoré sa rado zabávalo. Chodila som von s Thomasom a ten ma začlenil do partie k Zoe a Katy. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Boli také isté ako ja. A mali prístup k drogám.

Vtedy som hodila za hlavu otcovu výchovu. Utekala som pred svojimi problémami. Upla som sa k prechlastaným večerom a k prebúdzaniu sa v neznámych posteliach. Až som došla k takému extrému, že som sa pokúšala pretiahnuť Roya. Bolo mi to jedno. Môj otec bol preč v Európe, ani neviem ako sa tam dostal a moja matka vtom čase prežívala najkrajšie časy manželstva. S alkoholom.

A potom som sa dozvedela, že ma Tom narval crackom. Bez môjho súhlasu, po fľaši Kapitána, po jednej skúšobnej extáze, ktorú mi niekto ponúkol. Ani sa nedivím, že si nič nepamätám.

Ako som však mala Ericovi vysvetliť, že som vlastne bola teoreticky a prakticky znásilnená? Teda, neviem či som bola znásilnená. Možno som sa nechala pretiahnuť dobrovoľne.

Žalúdok mi urobil kotrmelec. Zhlboka som sa pozrela na Callie a otvorila ústa. Hneď som ich aj zatvorila. Vyzerala šťastne, oči jej svietili láskou a bola TEHOTNÁ! Ako som mala tehotnej ženskej povedať, že jej priateľ je skurvená sviňa? Nedokázala som jej nič povedať. Pri pohľade na ňu sa mi chcelo vracať. Vydolovala som zo seba gratuláciu a ospravedlnenie a vypadla som z kanclu. Som zbabelá. Bezducho som prišla k baru a nechala si naliať. Som skurvený zbabelec, ktorý sa radšej zdekuje. V hlave mi hučalo a nevedela som, koľké kolo už do seba hádžem. Mala som sa znovu spiť do bezvedomia? Pomohlo by mi to?

„Lea?“ ozvalo sa za mnou. Pevne som stisla viečka k sebe a dúfala, že sa mi to len zazdalo.

„Chcem sa s tebou porozprávať,“ vzdychol si za mnou hlas. Nie, nebola to moja fantázia. Neochotne som sa odlepila od baru a kráčala von pred podnik.

„Čo si so mnou tak súrne chcel prebrať?“ spýtala som sa odmerane Toma a snažila sa ho prepáliť pohľadom. Od toho baru a Roya som sa mu vyhýbala, kde sa len dalo. Ale ten kretén sa musel dostať do Ericovej partie. Krása. Veľakrát sa ma snažil zastaviť, oslovoval ma, ale nedala som mu šancu. Nechcela som s ním mať nič spoločné. Možno len jeho krv na mojej ruke, keď ho budem mlátiť do bezvedomia. Chvíľu na mňa uprene pozeral a potom sklopil pohľad k zemi. Nechcelo sa mi čakať kým sa vykokce. Hlava sa mi točila a bola som nasraná na celý svet. Hlavne na neho. Nechcela som byť v jeho spoločnosti. Chcela som, aby zmizol z povrchu zemského a aby so sebou zobral aj Roya. Keď sa nevedel vykoktať, otočila som sa na päte a chcela vykročiť preč.

„Ostaň, prosím,“ ozval sa náhle s prosbou v hlase. Stála som mu otočená chrbtom a vážne nechcela vyplniť jeho prosbu. „Vypočuj si, prosím ťa, to, čo sa ti snažím povedať už nejaký čas.“

Na okamih som zaváhala a nakoniec sa otočila.

„Chcem sa ti ospravedlniť,“ povedal potichu a mne vypadli skoro oči. Len som nevedela či od prekvapenia alebo nedôverčivosti.

„Za čo?“ spýtala som sa odmerane. Nervózne si zaryl ruky do vreciek a prešľapoval na mieste.

„Za tú oslavu. Za to, čo som ti urobil. Nebol som vtom čase úplne v pohode a... Dosť dlhý čas mi trvalo zistiť, že som ti ublížil. Tebe a Ericovi,“ dodal a konečne na mňa pozrel. Stála som bez slova na mieste a nemo na neho civela. Vlastne som nevedela, čo odo mňa očakáva a čo som mala urobiť. Slávnostne predniesť: „Odpúšťam ti!“ alebo „V pohode, kámo, napijeme sa na to.“

„Neviem, čo odo mňa očakávaš, že ti na to odpoviem,“ ozvala som sa po dlhej chvíli ticha avšak môj naštvaný výraz nepoľavil.

„Chcel som ti len povedať, že som sa zmenil. Uvedomil som si veci, ktoré som pred tým ignoroval a s Callie to myslím vážne.“ Nasupene som sa nadýchla a snažila sa dýchať zhlboka. Alkohol nerobil mojej psychike najlepšie. Nemala som v úmysle, hodiť sa mu okolo krku a pogratulovať k novému životu. Jeho život možno šiel k lepšiemu, ale on ten môj potiahol na dno.

„Vieš, koľko úsilia ma stálo, aby som jej nepovedala, že čaká dieťa s tým najväčším sedlákom na svete?“ zasyčala som na neho útočne, čo ho prekvapilo.

„Ja to chápem a som rád, že si jej nič nepovedala,“ povedal upokojujúco a zodvihol ruky na znak mieru. „Ja som sa ti len chcel ospravedlniť za to, čo som ti urobil. Bol by som kokot, keby som to neurobil.“

„A myslíš si, že jedno ospravedlnenie spraví to, čo si niekedy urobil?“ spýtala som sa ho s ironickým úsmevom. „Potľapkám ťa uznale po pleci a pôjdeme to zapiť?“ Mala som strašne blízko k hystérii. Len sa tak ticho prizeral a... čakal na zázrak? Možno na to, keby mi prepne. Nakoniec pokrútil hlavou.

„Vieš, čo je celkom horká zábava? Keď sa človek zmení, badá na druhých, či sa menia alebo nie. Horšie je, že odkedy ťa poznám, si stále taká istá. Vôbec si sa neposunula dopredu,“ povzdychol si súcitne a to ma úplne dopálilo. Ako on si tu mohol filozofovať o mne a mojom živote?

„Ty si neuvedomuješ, čo si mi vlastne spôsobil, že?“ ozvala som sa horko. Bolo mi jedno, že sa mi ospravedlnil. Mala som u riti, že sa zmenil. Bolo mi jedno, že ma videl stále rovnakú.

„V tú skurvenú noc, čo si ma zoznámil s drogami si ma poznačil, ty skurvenec. Pojebal si mi celý život! Ten skurvený crack mi spôsobil len problémy a ja som to nakoniec dotiahla do takých extrémov ako bol ten večer s Royom!“ hulákala som na neho pred podnikom. Svet sa mi mihotal pred očami a na lícach som zacítila stekajúce slzy. „Akoby som nemala dosť skurvený život aj pred tým,“ zavrčala som kým mi zlyhal hlas. Nemala som síl mu ďalej vyčítať následky jeho sprostého nápadu. Niekde vo vnútri som vedela, že za to všetko nemohol len on, ale aj môj prístup k životu. Teraz ma však viac užierala realita, v ktorej som sa nachádzala. Aj tento skurvenec sa posunul ďalej vo svojom živote zatiaľ čo ja som stagnovala v sračkách. Žalúdok mi zvieralo z minulosti, prítomnosti a čiernej budúcnosti.

„Čo sa tu deje?“ ozvalo sa za mnou. Sklonila som hlavu a snažila sa upokojiť. Nepotrebujem každému ukazovať svoju slabosť.

„Ach, hrdličky,“ ozval sa ironicky Adam za mnou až mnou trhlo. Zabolelo to. Skurvene to zabolelo. Od človeka, ktorého som mala rada a ktorý sa mi postavil chrbtom kvôli mojej minulosti. Otočila som sa a zbadala Erica, ktorý sa  na nás mračil, a Adama, ktorý sa na našom výjave zrejme zabával. Bol rovnaký ako ja. Rád vyťahoval veci, ktoré ostatným boli nepríjemné a podrážal tým kolená. 

„Neser sa mi do života, keď o mne nič nevieš,“ zavrčala som na Adama výhražne až zodvihol obočie.

„Myslím, že mám vtom docela prehľad,“ prehodil Eric nezúčastnene. Vtedy som vyhorela v základoch.

„Ďakujem za tvoj objektívny názor, som rada, že vieš všetko o mojom živote,“ otočila som sa hysterickým smiechom k Ericovi a pokračovala som s Adamom. „Teba som mala rada, za to, že si ma neodsudzoval za to, aká som, ale teraz sa už môžeš strčiť svojmu teplému bratovi do riti a milujte sa, množte sa! A ty,“ zasipela som na Toma z posledných síl, „tebe nikdy neodpustím. To, ako si so mnou vyjebal, mám vryté v pamäti.“ Hlas mi hystericky preskakoval a úplne som hysterčila.

Vyjebala som sa na nich, nech si zdochnú spoločne. Tackala som sa preč uličkami a revala. Od pocitu poníženia a zrady. Nikdy som si nemyslela, že strata kamaráta môže tak bolieť. Oprela som sa o stenu a skĺzla dolu. Nemala som síl chodiť niekam ďalej ani som nevedela kam idem. Do Cosmopolisu sa nevrátim ani keby som chcela. Stretávať ich troch by mi pripomínalo, ako strašne ma život serie. Plakala som, pretože som sa práve vrátila do svojej minulosti. Keď sa mi obrátili všetci chrbtom. Keď som nemala nikoho, kto by mi pomohol z toho von. Lana bola môj život už od detstva, ale ťahať ju dolu so sebou, to by som jej nikdy neurobila. Obrátila som hlavu k čiernej oblohe a márne sa snažila hľadať nejaký náznak pomoci. Pomohlo by mi, keby som sa naučila modlitby, kúpila si ruženec a začala chodiť do kostola? Pri tej myšlienke som vybuchla v hysterickom smiechu a mala pocit, že horšie to so mnou už snáď ani nemôže byť.

„Si v poriadku?“ ozvalo sa pri mne. Mykla som sa od ľaku. Oprava, ešte stále to môže byť horšie. Nezačula som ho, kedy prišiel.

„Nestačila ti moja prezentácia? Čo máš ešte na srdci?“ spýtala som sa rezignovane. Príliš sa mi krútila hlava na to, aby som sa pozbierala a utiekla.

Prečo by som mala utekať?

Chcem ešte vôbec utekať?

Adam si kľakol predo mňa a skúmavo sa na mňa pozrel. Vyhla som sa jeho pohľadu a tvárila sa, že tam nie je.

„S Ericom sme sa báli, aby si si neublížila. Poď, vrátime sa,“ navrhol zmierlivo a bez problémov ma vytiahol na nohy.

„Nie ste moje pestúnky a ja nie som váš zverenec, aby ste sa o mňa starali. Už sedemnásť rokov viem chodiť po svojich bez problémov,“ vytrhla som sa mu podráždene a rukou sa zaprela o stenu. Nebolo mi dobre a dnešok mi k tomu nedopomohol.

„Hej, tento prístup na mňa neplatí... Anna!“ zhúkol, keď som mu hodika šabľu k nohám. Ani som sa na neho nepozrela či som ho trafila a znovu sa zošuchla po stene dolu. Zachytil ma skôr než som sa stihla zvaliť do svojich zvratkov.

„Nechaj ma na pokoji,“ zjačala som hystericky, keď som sa snažila od neho dostať. Nepotrebovala som ho pri sebe. Nebola som malomocná ani psychicky narušená a vedela som sa o seba postarať. (O tom druhom pomaly začínam pochybovať).

A dnes som už nemala silu na ďalšie výchovné reči a na jeho prítomnosť. Chcela som byť  sama. Tak ako som to vždy robila, keď som sa nezvládala.

„Kriste, vzchop sa!“ zavrčal Adam a prudko so mnou zatriasol. „Možno som sa zachoval ako úplný debil, ale ty sa teraz chováš ako totálna krava, ktorá stratila duchaplnosť a opúšťa sa!“

Prestala som so sebou lomcovať a prekvapene na neho pozrela. Netváril sa posmešne, arogantne ani odsudzujúco. V očiach mal starosť. Kde sa tí dvaja kreténi našli? Do očí sa mi nahrnuli ďalšie slzy.

„Prepáč,“ vzlykla som a snažila sa, utrieť si slzy, ktoré sa mi valili z očí ako vodopád.

„V pohode An... Lea,“ opravil sa a usmial sa na mňa. „Nemôžeš nás s Ericom brať vážne. Správame sa ako kreténi, keď sa jedná o ľudí, na ktorých nám záleží.“

Vtedy som sa už vôbec neovládla.

Život je skurvene horký ako káva, ale v správnom pomere s cukrom, sa dá prežiť.

Blacky, dúfam, že s dĺžkou si spokojná. :D

Trochu neskoro, ale Lea mi spanikárila, trucovala a odmietala spolupracovať. Nakoniec som ju presvedčila (vyhrážkami a čiernou kávou), aby neutekala, ale bojovala. Nemôžem síce povedať, že spolupracuje na 100%, ale však to je celá ona.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 13. kapitola: