OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj anjel smrti - 8. kapitola

10.01.2011 (17:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1802×

Pozerala som sa, ako znovu uhryzol môjho brata. Ted vykríkol od bolesti a ja spolu s ním. Z očí mi začali stekať slzy. Čo ak ho zabije?

„Dobre! Dobre, len prestaň! Prestaň!“ skríkla som na neho.

Odtrhol sa od Teda a prestal mu trhať krk. Áno, on ho doslova trhal. Oči mal úplne čierne, vyzeral rovnako, ako keď pil moju krv, ale teraz to bolo horšie. Na brade a na perách mal Tedovu krv a keď sa na mňa víťazoslávne usmial, videla som, že má krv aj na jazyku, zuboch a vlastne v celých ústach. Bolo to nechutné.

„Poď dovnútra,“ zašepkala som sa a zavzlykala.

Pustil Teda, ale nie na dlho, pretože si ho otočil tvárou k sebe. Ted stratil veľa krvi a bol mŕtvolne biely. Odpadával Christianovi v náručí a ten preto musel vziať jeho hlavu do dlaní, aby si ho mohol k sebe nakloniť tak, aby sa mu Ted díval do očí. Niečo mu začal šepkať a Ted len omámene prikyvoval a opakoval po ňom. Nepočula som, čo vravia, ale tušila som, že Christian Teda ovplyvňuje a káže mu, aby zabudol na všetko, čo sa pred chvíľou stalo. Potom Ted jednoducho odišiel preč do svojej izby. A teraz som tu s tým psychopatom zostala sama. O môj bože, zachráňte ma niekto, prosím!

„Takže môžem ísť dnu?“ A zlovestne sa usmial.

„Áno,“ priškrtene som zašepkala.

Pohľadom prešiel po zárubni dverí a potom zdráhavo vkročil dnu. Ja som od neho na pár krokov odstúpila, takže som sa takmer dotýkala steny. Bola som pripravená kedykoľvek sa okamžite rozbehnúť, ale uterák, ktorý som mala omotaný okolo seba, by mi asi nepomohol. Pozrel na mňa a zrazu ma jeho telo pritláčalo k stene. Začala som okamžite zrýchlene dýchať a musím sa priznať, že to nebolo len strachom. Znovu sa zlovestne usmial a uprene sa mi zapozeral do očí. V tej chvíli som akoby mala v hlave jeho myšlienky.

Ak ťa teraz pobozkám, nebudeš sa brániť... Bude sa ti to páčiť a bozky mi opätuješ...

Ak by na perách nemal krv, aj by som ho poslúchla, ale tá krv sa mi hnusila. Navyše to bola krv môjho brata. A vtedy sa ku mne naklonil a jemne obtrel svoje pery o moje. Ja som len zhnusene pokrútila hlavou a pery som mala pevne zomknuté do úzkej čiary, Tedova krv sa mi do úst nedostala. S tým ale on asi nesúhlasil. Znovu sa nahol, aby ma pobozkal, ale ja som sa mu vyhla a začala sa vrtieť. Chytil ma za zápästia a pritlačil ma k stene. Potom jedno zovretie uvoľnil, aby ma mohol chytiť pod bradu. Pritlačil ma k stene ešte viac, aby som mu nemohla utiecť. Chcela som vykríknuť, už som otvorila ústa, ale to bola chyba. Znovu ma pobozkal a ja som o chvíľu cítila jeho jazyk v ústach a s ním prišla aj Tedova krv. Myslela som, že ma potom okamžite pustí, ale on pokračoval a ďalej ma bozkával. O chvíľu som už mala krv v celých ústach, všade, dokonca sa mi kúsok dostal do žalúdka. Cítila som medenú chuť krvi a zatočila sa mi hlava. Neznášala som pohľad na krv a teraz som ju mala v ústach.

Konečne sa odtrhol od mojich pier a ja som sa mohla zhlboka nadýchnuť. Pustil mi zápästia a odstúpil odo mňa približne na krok. Pozrela som sa na neho a on sa škodoradostne usmieval. A to ma naštvalo. Ruka mi vystrelila, aby mu dala poriadnu facku, ale skôr, ako dopadla na jeho líce, ju chytil. Šokovane som sa na neho pozrela a on sa len zasmial. Zamračila som sa na neho a až vtedy som si uvedomila, že tu pred ním stojím len v uteráku. A on si to všimol a znovu sa usmial. Voľnou rukou som si uterák pridržala pri tele, ale vedela som, že kedykoľvek by sa mu zachcelo, mohol by mi ho strhnúť. A v tej chvíli som mala pocit, že presne na to myslí. Pokúsila som si uvoľniť druhé zápästie, ktoré zvieral, ale nepodarilo sa mi to. Len sa znovu zasmial a znovu ma pritlačil k stene. Našťastie, malú medzeru medzi našimi telami vytvárala moja ruka, ktorou som si pridržiavala uterák. Znovu sa ku mne nahol, ale tentoraz ma nepobozkal. Svoje pery jemne obtrel o môj ušný lalôčik a zašepkal:

„Nabudúce si to niečo podobné zopakujeme, ale s tvojou krvou...“

A potom zmizol. Musela som sa upokojiť. Začala som zhlboka dýchať a konečne som bola ako tak pokojná. Šla som sa pozrieť, či je Ted v poriadku. V izbe mal ticho a preto som tiež potichučky otvorila dvere. V izbe bola tma, ale po chvíľke som mohla rozoznať, že leží na posteli a jeho dych je pravidelný. Spal. Vyzeral byť v poriadku. Potichu som zatvorila dvere šla do svojej izby. Tam som si sadla na posteľ a rozplakala sa. Toto bolo na mňa už priveľa. Mala som v ústach krv svojho brata! Pomaly som sa postavila a šla do kúpeľne. Musela som si vypláchnuť ústa. Vrátila som sa do izby úplne zničená. Začala som sa vyzliekať a keď som ostala už len v spodnej bielizni, zistila som, že sa na mňa niekto pozerá. V izbe som bola sama, ale za oknom stál veľký čierny havran.

Ak sú upíri dostatočne silní, môžu sa meniť na zvieratá. Najčastejšie sa menia na čierne havrany.

Bol to on. Vedela som to. Nahnevane som otvorila okno a zvrieskla na neho:

„Zmizni, ty hajzel! Daj mi už konečne pokoj!“

Zabuchla som okno a zatiahla závesy.

Tak =D Toto je pre LoveRain. Rozmýšľala som a nakoniec mi napadlo toto. Takto približne by mal vyzerať Christian a viem, že som predtým v opise písala, že má zelené oči, tak si, prosím, skúste Alexa Evansa predstaviť so zelenými očami, ale nemusíte.

Dúfam, že s tým súhlasíte, že vyzerá takto a ak nie, pokojne mi tu môžte napísať vaše typy, ako by ste chceli, aby Christian vyzeral. =)

A pre Kaju! Ale on nevyzerá ako žena. =( Však nie? =D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj anjel smrti - 8. kapitola: