OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj anjel smrti - 13. kapitola

15.04.2011 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1416×

Rozbehla som sa smerom k dievčenským záchodom na dolnej chodbe. Za sebou som počula kroky a v duchu sa modlila, aby to nebol Chris. Bola som už tesne pri dverách záchodov, keď mi na plece dopadla niečia ruky. Bola som si istá, že je Chrisova, a preto som sa prudko otočila, pripravená brániť. So šokom som zistila, že to bol len James, spolužiak, s ktorým sme mali celkom priateľský vzťah.

„Páni, Kate, nevedel som, že sa vieš tak rýchlo naštvať,“ rýpol si.

Škaredo som sa na neho pozrela a striasla jeho ruku z môjho pleca.

„Chceš ma štvať, alebo...“

„Ja... ja... rád by som ti niečo povedal,“ zakoktal.

„A čo mi chceš po-“otázku som nestihla dokončiť, pretože sa Jamesom sa náhle objavil Chris s kamennou maskou namiesto tváre.

„Čo tu s ním robíš?“ spýtal sa pobúrene.

Trhol Jamesom, uprene sa mu pozrel do očí, a potom ho otočil späť ku mne. V tvári mal vystrašený výraz, ale vôbec sa nehýbal, jediný pohyb, ktorý vykonával, bolo dýchanie.

„Čo si mu urobil?“ skríkla som priškrtene.

Na chodbe nikto nebol, pretože medzitým znovu zazvonilo a začala sa nová hodina.

„Neboj sa, nič sa mu nestane,“ povedal a konečne odhodil masku.

Na tvári mal spokojný úsmev, ale v očiach mal niečo zvláštne...

„Prečo si to urobil?“ spýtala som sa znovu.

Odlesk v jeho očiach nabral červený odlesk a ja som konečne pochopila.

„Ty žiarliš!“ povedala som pobavene.

Prižmúril oči, zhrbil sa a zvrčal. A ja som sa začala smiať. Týmto to len potvrdil. Smiech ma prešiel vo chvíli, keď ma pevne chytil okolo pliec a drsno pritisol k telu. Vystrašene som sa na neho pozrela a mimovoľne pootvorila pery.

„Ja nemusím žiarliť, rozumieš? A už vôbec nie na toho úbohého ľudského červa! Rozdiel medzi ním a mnou je ten, že ja si s tebou môžem robiť čokoľvek sa mi zachce, kdekoľvek a kedykoľvek,“ vrčal a pritom zarýval dlhé elegantné prsty do mojich pliec.

Potichu som fňukla, pretože to vážne bolelo a on ma konečne pustil. Bohužiaľ, nie nadlho. Spustil ruky z mojich pliec, ale takmer okamžite ma chytil za boky a stále si ma pridržiaval pri tele. Švihla som pohľadom k Jamesovi a pochopila, že všetko počuje a vidí. Pozbierala som všetku odvahu, ktorá v mojej maličkej dušičke ostala a nakoniec povedala:

„Nie som tvoj majetok!“ Môj hlas znel oveľa viac rozhodne, než som sa cítila.

„To si myslíš len ty,“ povedal a temne sa usmial.

Srdce mi začalo biť ako na poplach. Naklonil sa ku mne bližšie, na tvári som pocítila jeho chladný dych a po chrbte mi prebehli známe zimomriavky strachu.

Vrhla som zúfalý pohľad na Jamesa, akoby mi mohol pomôcť, ale dávno som vedela, že mi nijako nepomôže.

„Ten ti nemôže,“ povedal výsmešne Chris. „Ten sa na nás bude len pozerať a preklínať Boha, že nie je na mojom mieste a nemôže urobiť to, čo urobím.“

„Čo tým mys-“ začala som, ale nestihla dopovedať, pretože pritisol svoje pery na moje. Naliehavo a drsne. Cítila som, ako mi jazykom prešiel po perách a zrazu bol v mojich ústach! Úplne šokovaná som mu bozky začala opätovávať a otvorila oči a zistila, že ich otvoril tiež. Chvíľu sa mi len uprene díval do očí a potom bez toho, aby prerušil bozk, sa nepatrne usmial. Potom oči zatvoril a naklonil hlavu, aby sa mohol dostať hlbšie do mojich úst. Ako vždy, keď ma Chris bozkáva, sa mi podlomili kolená a ja som mala pocit, že som skutočne jeho majetok. Objala som ho okolo krku a natlačila sa tak na neho celým telom. Ľavú ruku presunul k mojej šiji a pravú som ucítila najprv na chrbte, potom na zadku a nakoniec na zadnej strane stehna. V tej chvíli som sa zároveň preklínala a zároveň si ďakovala, že som si ráno vzala výnimočne sukňu.

Spoza nás sa ozval priškrtený zvuk podobný výkriku, a to ma donútilo odtrhnúť sa od Chrisa. Oči mal úplne tmavé, rýchlo dýchal a až teraz som postrehla, že sa jemne trasie.

„Pusti ho,“ povedala som, keď som sa konečne mohla nadýchnuť a hlavne premýšľať.

Jazyk a pery som mala napuchnuté od bozku.

„Vieš, prečo za tebou šiel?“ povedal a usmial sa. „Chcel ti povedať, že je do teba od prvého ročníka zamilovaný.“
Prekvapene som vrhla pohľad na Jamesa a uvidela zmučený výraz v jeho očiach.

„Pusti ho a už sa ma nedotýkaj!“ povedala som mierne hystericky a on sa len zasmial, pustil ma a zdvihol ruky v obrannom geste.

Pristúpil k Jamesovi, chvíľu sa mu uprene díval do očí a potom James úplne pokojný odišiel.

„Čo si mu nahovoril?“

„Že nás tu našiel vo vášnivom objatí, že si mi tu vzdychala do úst a visela na mne, zatiaľ čo ja som ťa perfektne bozkával a zbavoval všetkého zdravého rozumu. A že spolu asi chodíme...“ vravel pobaveným hlasom.

Chvíľu som na neho len zízala a potom mi došiel význam jeho slov.

„Panebože, veď ty si mu nahovoril, že... že... že...“ od hnevu som sa zakoktávala.

Vybuchol do smiechu, otočil sa a odišiel a mňa nechal na chodbe stáť samú a poriadne naštvanú.

Nezabudni, že za tú facku ešte zaplatíš....

_

Po zvyšok dňa som ho nevidela a vo mne skrsla nádej, že sa naštval a ulial zo školy. To by znamenalo, že pre dnešok by som od neho mala pokoj.

Na poslednej hodine, po ktorej bol už len obed, som sa vypýtala na záchod. Vyšla som z triedy a zbadala Amy, ako mieri k záchodom a za ňou pomaly kráča Chris. Amy vystrašene vbehla dnu a Chris pred dverami zastal. Otočil sa, akoby cítil môj pohľad a nepatrne sa usmial. Potom vošiel dnu.

Rozbehla som sa za nimi a vbehla dnu práve vo chvíli, keď sa Chris nahýnal ku krku plačúcej Amy.

„Ty sviniar!“ skríkla som sa rozbehla sa k nemu.

Musela som niečo urobiť, ale nevedela som čo a ako. Prvé, čo ma napadlo, bolo odpútať jeho pozornosť z Amy na mňa.

„Prosím, pusti ju, prosím!“ vravela som a snažila sa odtrhnúť ho od Amy.

Nebola som si celkom istá, či ju... či ju uhryzol, ale dúfala som, že nie. Nevidela som, čo robí.

„Prosím ťa, Chris, nechaj ju ísť!“

Stále som ním zúfalo mykala za košeľu. Z Amynho hrdla sa vydral ďalší vzlyk. Nemohla som ho nechať, nech jej ublíži. Amy bola ako moja sestra, a preto by to bolo rovnako strašné ako s Tedom.

„Chris, prosím! Urobím čokoľvek,“ povedala som a nechala jednu slzu, nech mi stečie po líci.

Cítila som, ako stuhol. Pomaly sa otočil a na perách mal spokojný úsmev, akoby to boli tie slová, ktoré chcel počuť.

„Skutočne?“

„Áno! Prisahám! Len ju nechaj zabudnúť a odísť!“

Otočil sa k Amy. Chvíľu sa jej díval do očí, podobne ako Jamesovi. Nakoniec sa otočil späť ku mne a Amy si osušila tvár, usmiala sa na nás a odkráčala preč. Nestihla som si všimnúť, či má niečo na krku, ale zrejme nie. Sklopila som pohľad a dívala sa radšej na špinavú zem, ako na vysmiateho Chrisa.

„Ale, ale, hádam by si sa nehanbila. Pozri sa na mňa,“ povedal veselým tónom.

Zakrútila som hlavou a aj naďalej sa tvrdohlavo dívala na zem.

„Prečo sa na mňa nechceš pozrieť?“ spýtal sa a veselý tón zmizol. Nahradil ho zvyčajný ironický.

Vsunul mi ukazovák pod bradu a nadvihol hlavu. Zavrela som oči a zamračila sa. Počula som, ako sa smeje, ale odmietala sa na neho pozrieť. Zrazu som pocítila jeho chladnú ruku na odhalenom stehne a okamžite otvorila oči.

„No vidíš, že to ide.“

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala som sa a mala pocit, akoby ma niekto škrtil. Nedokázala som sa poriadne nadýchnuť, neviditeľné prsty mi zvierali krk a nejestvujúce hroty sa mi zabárali do hrude.

„Mám len dve požiadavky.“

„Aké?“

„Prvú budeš môcť splniť hneď na obede.“

„Čo to je?“ spýtala som sa netrpezlivo.

„Bozk.“

„Ten si môžeš vziať sám, to predsa vieš.“

„Nie, ja chcem, aby si ma pobozkala pred všetkými v jedálni. Aby pochopili, že spolu chodíme.“

„Nechodíme spolu!“

„Vždy si chcela vzťah, tak prečo si taká pobúrená, keď ti ho núkam? Sama si tvrdila, že k šťastiu by ti stačila láska.“

Chvíľu som sa na neho prekvapene dívala a potom konečne pochopila.

„Ty si... ty si mi vtedy čítal myšlienky?“ spýtala som sa zhrozene.

„Samozrejme! Myslíš, že by som si nechal ujsť ten tvoj monológ plný sebaľútosti?“

„Ale ty to nerobíš pre mňa! Priznaj sa! Priznaj sa, že si len pokrytecký egoistický idiot!“ skríkla som na neho, trpezlivosť mi došla.

„Samozrejme, že to chcem len pre seba! Chcem, aby si na teba ostatní prestali robiť chúťky! Pretože ty si len moja! Odmietam sa o teba s niekým deliť!“

Šokovane som mu hľadela do očí a hľadala niečo, čo by mi prezradilo, že to nemyslí vážne. Ale pohľad mal tvrdý a tak som to nakoniec vzdala. Povzdychla som si a prikývla.

„Dobre, ale toto nebude žiadny vzťah, rozumieš? Len fraška pre okolie.“

V očiach sa mu zračilo uvoľnenie. Natiahol sa za mnou a pritiahol si ma bližšie k telu.

„A... čo je... čo je tá druhá požiadavka?“ zakoktala som.

Prstami mi prechádzal po krku a tvári, až sa nakoniec zastavil pri mojich perách. Naklonil sa ku mne bližšie, akoby ma chcel pobozkať.

„To zistíš neskôr...“ zašepkal mi do pootvorených pier.

...

A takto sa začal môj kvázi vzťah s Chrisom...

Chris:

Díval som sa na ňu, ako pokojne dýcha. Oprel som sa o strom, aby sa mi pohodlnejšie sedelo a díval sa na jej dvíhajúci a klesajúci hrudník. Pery mala mierne roztvorené, ruky položené pozdĺž tela. Vyzerala tak nevinne. A takou aj bola. Krehkou a nevinnou. Usmial so sa pri predstave, ako ju zmením na inú.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj anjel smrti - 13. kapitola: