OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Lifeytel of rock stars - 30. kapitola

29.10.2010 (20:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1854×

LEE:

„Je tam nejak podozrivo ticho,“ ozval sa Stu.

„Veď ešte len teraz sa udobrili, čo myslíš, že sa znovu začnú hádať?“ spýtal som sa ho.

„Ja to nemyslím takto. Ja to myslím tak, že určite... hmm... veď ma chápeš,“ povedal mi.

„Ou jasné. No, heh, prerušíme ich?“

„Jasné,“ povedal Stu s úškrnom.

„Raz, dva, TRI!!!“ skíkli sme naraz a prudko otvorili dvere.

No jasné, práve sa chystal pobozkať ju.

„Decká, práve ste sa udobrili a už sa po sebe chcete oblápať?“ spýtal som sa ich.

Ian chvíľu vyzeral, že ma zabije, keď som mu zničil takú úžasnú možnosť dostať Char do postele, ale po chvíli sa zasmial spolu s nami.

IAN:

„Ako to, že nás prerušíš vždy v tom  najlepšom?“ spýtal sa ma Ian podráždene, keď sme zostali osamote.

„Baví ma to,“ povedal som mu uštipačne.

„Ha – ha, veľmi smiešne,“ povedal.

„Ja viem, preto to robím,“ zasmial som sa.

Len na mňa potichu zavrčal, ale nechal to tak.

„Tebe sa fakt páči,“ skonštatoval som, ale nepovedal tom ako otázku. Ja som to totižto vedel.

„Jasné, že nie!“ povedal, ale hlas mu divne preskakoval.

„Ian...“

„Nie!“ povedal, tentoraz trochu normálnejšie, ale obidvaja sme vedeli, že klame.

„Ian... Mňa neoklameš,“ povedal som mu.

Rezignovane zvesil plecia a zadíval sa do zeme.

„Takže áno,“ zamrmlal som.

„Aj ty jej,“ povedal som po chvíli.

„To myslíš vážne?“ spýtal sa ma s nádejou v očiach.

„Áno,“ povedal som a usmial sa na neho.

„Nemyslím si.“

„Prečo? Vážne si myslíš, že ak k tebe niečo necíti, nechala by ťa bozkávať ju tak často?“ povedal som mu s miernym úškrnom.

„Ak by si nás to niekedy nechal dokončiť, zistil by som to,“ povedal naoko nahnevane, ale videl som, ako zadržiava smiech.

„Dneska možno budeš mať konečne možnosť,“ zachechtal sa a odišiel.

_

Konečne som sa mohol znovu spať v našej posteli. Keď ma Char konečne pustila do izby, rozbehol som sa a hodil do nej ako malé decko. Začal som po nej skákať a Char sa mi začala smiať.

„Takže ty sa mi smeješ?!“ zakričal som na ňu a hodil do nej vankúš.

Pozrela sa na mňa vražedným pohľadom, ale ja som sa jej len zasmial a ďalej skákal. Ani neviem ako, ale zrazu som ležal na posteli a Char na mne. Musím povedať, že mi to bolo naozaj príjemné a keby ma v tej chvíli nezačala biť vankúšom, aj by som sa o niečo pokúsil. Ale nedalo sa. Snažil som sa zachrániť, ale nedarilo sa mi to. Preto som schmatol druhý vankúš a tiež ju začal biť, ale nie silno. Nečakala to a preto sa na chvíľu zarazila a presne to som využil. Pretočil som sa s ňou, takže teraz ona ležala podo mnou. Vytrhol som jej vankúš a aj s tým svojim som hodil do kúta. Pozrel som na ňu a zistil som, že sa na mňa s tiež pozerá. Usmial som sa a zašepkal:

„Hmm... táto situácia by sa dala využiť.“

Skôr ako stihla niečo povedať ona, začal som ju bozkávať. Nevyzerala, že by jej to nejak veľmi vadilo. Neodtiahla sa, ale práve naopak. Bozky mi začala opätovávať a ja som to prijal, ako inak, naozaj veľmi nadšene. Ruky mi dala za krk a pritiahla si ma ešte bližšie. Už som si takmer myslel, že nás konečne nikto nepreruší, keď zrazu vbehli do izby Lee a Stu a začali na nás vrieskať:

„POĎTE!! MUSÍTE ÍSŤ S NAMI!! LUKE ZOHNAL HÉLIUM!

A až vtedy si uvedomili, čo sme robili pred ich vpádom.

„Ou, tak vy ste mali intímnu chvíľku? Sorry...“ povedal Stu s s neskrývajúcim úškrnom.

Ak by som dokázal vraždiť pohľadom, tí dvaja by ležali na mieste mŕtvi. Skôr, ako som si to stihol všimnúť, sa mi Char vymanila z objatia a utekala preč z izby.

„Tak to vám pekne ďakujem,“ povedal som naštvane.

„Prepáč nám za to, že si Ian Junior neprišiel na svoje,“ povedal ironicky Lee.

"Ale z kade sme mali vedieť, že sa tu práve udobrujete?“ dokončil Stu.

Len som sa na nich znovu nahnevane pozrel, ale už som to ďalej nekomentoval. Šiel som za nimi, nech mi ukážu, kvôli čomu ma vlastne vyrušili. Už na chodbe pred ich izbou som počul smiech chalanov a Char. A potom som to začul. Luka rozprávajúce úplne tenkým hláskom, samozrejme, vďaka héliu.

„Koho tu vykastrovali?“ spýtal som sa, keď som vošiel do izby.

Ďalší výbuch smiechu a tentoraz som sa zasmial spolu s nimi. Ešte chvíľu sme sa rehotali, keď zrazu dostal Jamie nápad.

„Nech sa nadýchne Ian a ideme hrať, nie?

Všetci súhlasili a po chvíľke sme už boli pripravený hrať. Každý so svojím nástrojom a ja som sa nadýchol hélia. Dohodli sme sa, že zahrajeme A town called hypocrisy a tak som spustil:

„Môžete vziať toho zlomeného chlapca?“

Nemohol som uveriť, že tak smiešne znie môj hlas. Trochu sme sa zachechtali a pokračovali ďalej.

„A zložiť jeho kúsky späť do jedného?

Aj keď mal všetky jeho hračky,

Nikdy sa nezabával.

Pretože to nie je dosť
Práve teraz vyrastáme
My sa hýbeme,
Pretože to nie je dosť
My sme už vyrástli
My sme ustúpili,
A ja nepočujem čo hovoríte tak...

ZACHRÁŇTE SVOJE SYMPATIE!

Myslíš si že podvádzaš?
Všetko je mŕtve!
Teraz vitajte ,
V meste zvanom pokrytectvo...“

A town called hypocrisy s heliom =P.

Takto sme pokračovali ďalej, ale po chvíli sme už od smiechu nevedeli ani hrať, ani ja som už nedokázal spievať. Úplne som zabudol na to, že som bol pôvodne naštvaný. Vybuchli sme do obrovského rehotu, ktorý prerušilo "klopanie" na dvere. Niekto trieskal tak silno, že som sa divil, že to tie dvere vydržali.

"Vstúpte," ledva zo seba dostal Mike.

Do izby vstúpil nahnevaný recepčný.

"Mohli by ste láskavo..." začal, ale keď zbadal Char, v polovičke vety sa azstavil.

"Oh, eh, prepáčte ja som sa pomýlil," vyhŕkol a zmizol.

Znovu sme sa začali smiať, len jediná Char nič nechápala.

"No vieš, on sa ťa tak "trochu" bojí," povedl som jej a my sme vybuchli do nového výbuchu smiachu.

Takto sme sa smiali celú hodinu v kuse, až sme sa nakoniec konečne upokojili. Ja zo Char sme sa zobrali a šli do izby, kedže už bolo niečo po pol noci. Šla do kúpeľne a ja som sa zatiaľ prezliekol do treniek, v ktorých spím. A v tedy vyšla Char z kúpeľne a ja som sa takmer zložil na mieste. Vybehla len v čiernej podprsenke a gatiach.

"Prepáč, zabudla som si nočnú košeľu," povedala s úsmevom a hneď aj zmizla v kúpeľni.

A ja som tam len takl stál a ako úplný debil čumel na dvere kúpeľne.

A doporučujem pozrieť si klip k A town called Hypocrisy. Vždy mi zdvihne náladu.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lifeytel of rock stars - 30. kapitola: