OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 16.



Len porozumieť - Časť 16.Dlhy treba splácať.
Príjemné čítanie.

Časť 16.


Vysoký, štíhly muž vykročil do noci a za sebou nechal drobnú ženu, zvíjajúcu sa od bolesti. Myslel si, dúfal, že ju odrovnal aspoň na niekoľko dlhých minút, no keď sa nakoniec obzrel a nevidel ju, tvár sa mu stiahla v zamračení. Poobzeral sa dookola, aby ju našiel, ale nebolo po nej ani stopy. Jej auto však stále parkovalo na tom istom mieste. Pohľad mu zabehol na policajnú stanicu a vyvrátil oči, keď si uvedomil, že presne tam určite bežala.

Bola taká predvídateľná, až sa mu z toho chcelo plakať. Myslel si, že je silná, považoval ju za sebestačnú, ale všetky svoje problémy hádzala na druhých ľudí. Presne tak ju poznal, ako niekoho, kto nedokáže spraviť jediný krok bez toho, aby mu ktosi stál za zadkom a dával pozor. Nezmenila sa až tak veľmi, ako si myslel.

Bola príšerná a komická, no zároveň v nej bolo niečo, čo ho priťahovalo a vzrušovalo. Predtým, keď ju mal, bola mu ukradnutá a chcel sa jej len zbaviť, ale keď sa od neho odpútala a začala žiť svoj život, pričom ho očividne nenávidela, zrazu po nej túžil. Chcel ju prinútiť, aby sa mu poddala a aby bola jeho. Len jeho.

So zavrtením hlavy sa otočil a ležérnym krokom sa vybral smerom k svojmu autu. Policajti sú idioti, všetci do jedného a vyhovuje im ničnerobenie. Za celý svoj život sa raz, len jeden raz, stretol s policajtom, ktorý tú prácu bral vážne. Steve Peterson sa za ním hnal akoby bol posadnutý, no i tak mu to k ničomu nebolo. Bol prefíkanejší a na rozdiel od milučkého Steva sa nebál hrať proti pravidlám.

Bol asi tri metre od svojho auta, keď za sebou začul niečí hlas. Otočil sa a prehliadol si policajta, ktorý sa k nemu rútil. Vtipné – bol až jeden! Zastal a ruky si založil vo vreckách riflí. Nemusel sa ani pretvarovať a úsmev mu na tvári nabehol sám.

Policajt – ktorý nemohol mať viacej ako dvadsaťpäť rokov – zastal kúsok od neho a mieril na neho zbraňou, pričom sa mu ruka viditeľne triasla. Masona prepadla potreba vysmiať ho, ale držal radšej jazyk za zubami, až sa napokon rozhodol, že sa pohrá.

„Pomôžem vám nejako?“ spýtal sa hrane milo a uličnícky sa zazubil.

Ten mládenec k nemu urobil zopár krokov, pričom sa intenzívne mračil. „Mason Cooper, ste zatknutý, zdvihnite ruky tak, aby som na ne videl!“ prikázal chlapec a pokúšal sa znieť rázne, ale pravdou bolo, že Masonovi len pripomenul nejakého teenagera, ktorý sa snaží hrať na niečo, čím nie je a zrejme ani nikdy nebude.

Niektorým mužom jednoducho chýbali gule, našťastie on nepatril k tým tupcom, ktorí by sa triasli aj pri najmenšom náznaku nebezpečenstva.

„Ale no,“ prehodil a sklonil hlavu mierne do boku, pričom z toho chudáčika nespúšťal pohľad. „Tieto otrepané frázy nezaberajú. Mali by ste si vymyslieť niečo originálnejšie,“ navrhol a poklopkal si prstom po brade. „Čo tak, ustúp! Inak ti vystrelím mozog z hlavy.“ Na jednej strane sa pokúšal znieť milo, ale na druhej si uvedomil, že nedokáže skryť ten výhražný podtón.

Policajt sa striasol pri Masonových slovách, ale inak na sebe nedal znať nič. Všetky svoje emócie – a hlavne strach – skryl za pevnú bariéru a pokúšal sa spevniť svoju trasúcu sa ruku. „Povedal som ti niečo a na tom trvám!“ skríkol, až sebou Mason od šoku trhol. „Okamžite daj ruky nad hlavu!“

Mason sa zaškeril a poslúchol toho opovážlivca. Pomaličky vytiahol ruky dohora a tváril sa tak nezaujato, ako sa len dalo. „A teraz urobíš čo?“ vyzvedal neutrálnym tónom a urobil pár krokov k chlapcovi, len aby ho vydesil o čosi viac. „Vážne si myslíš, že sa nechám len tak chytiť?“ pokračoval vo svojej reči a zastavil len kúsok od policajta.

Ten zaváhal a zvraštil tvár, ako úpenlivo premýšľal. Mason si všimol, že kúsok od nich sa strhol humbuk, no boli v bezpečí. Zakrývali ich stromy a nik tam nemohol dovidieť od policajnej stanice.

Odrazu, ani nevedel prečo, sa zasmial a rukou tresol po pištoli. „Neublížil by si ani muche, tak na čo sa tu hráš?“ posmieval sa, celkom potešený tým, ako chlapec na jeho slová reagoval.

Sklopil zbraň k zemi a obzrel si ho hodnotiacim pohľadom. „Máš pravdu,“ prehodil zrazu, až sa Mason začudoval. „Nikdy by som neublížil žiadnej nevinnej bytosti,“ hovoril zaujato a zbraňou mierne mykol dohora. „Ale ty si špina, ten najväčší odpad, aký existuje, takže nemám problém zavŕtať ti olovo do tela!“ Na znak, že má skutočne dostatok guráže, jedenkrát vystrelil a guľka sa zaryla do Masonovej nohy.

Bol v poriadnej kaši, nie preto, že ho ten idiot postrelil, ale preto, že tým dal signál ostatným, ktorí ich teraz poľahky nájdu.

Zasyčal od bolesti, ktorá mu z končatiny vystrelila do tela a silno zavrel oči, aby zabránil slzám bolesti preliať sa na povrch. Zatackal sa a takmer skončil na zemi, ale pripomínal si, neprestajne, že on taký slaboch nie je. Zatváril sa rezignovane, aby dodal tomu bastardovi pocit výhry a prehol sa, aby sa tak mohol nenápadne dostať k zbrani, ktorú mal strčenú za opaskom.

Celé to netrvalo ani desať sekúnd a Mason už zreteľne počul kroky a hlasy, ktoré sa nebezpečne rýchlo približovali. Mladík vďaka tomu stratil na ostražitosti, čo sa mu rozhodne nemohlo vyplatiť, nie pri niekom, kto už prežil aj viacej bolesti, ako dokáže spôsobiť posraná guľka v tele.

Vytiahol zbraň a nabil ju. To jemné šťuknutie prinútilo chlapca otočiť sa späť a takmer hneď reagoval. Ale bol príliš pomalý, príliš nesústredený a príliš neskúsený. Mason nezaváhal ani jednu jedinú sekundu a stačil jeden výstrel, aby sa zbavil svojho problému. Trafil presne medzi jeho oči a chlapec sa zrútil na zem.

Z ničoho nič mal pocit, ako keby sa všetko zrýchlilo. Možno to bolo bolesťou, ktorá mu zabraňovala pohybovať sa rýchlo, ale musel. Nazbieral v sebe všetku silu, ktorú mal k dispozícii a náhlil sa k autu. Každý jeden krok bol utrpením a dutá bolesť sa rozliala celým jeho telom. Uvedomoval si, aké mal šťastie, že ten mamľas ho dostihol až pri aute, inak by nemal šancu. Nasadol a okamžite naštartoval.

V spätnom zrkadle zaregistroval pohyb a obzrel sa tým smerom. Policajti pribiehali zo všetkých strán a Mason vedel, že sa musí vypariť čím skôr. Noha mu krvácala prisilno a všetko sa s ním točilo.

Naštartoval a dupol na plyn ľavou nohou, keďže pravú mal zranenú. Šlo mu to celkom nemotorne, ale vynaložil všetko úsilie, aby sa stade dostal. Tým tupcom netrvalo dlho, kým si dali dve a dve dokopy. Najskôr začul ďalšie výstrely a jedna guľka preletela zadným oknom.

Zaklial a prikrčil sa o čosi viac. Vedel, že ešte nemá vyhraté a preto preradil na päťku a zatlačil na pedál. Mal pocit, akoby ho držal až na podlahe a auto nebezpečne zrýchľovalo.

Letel nočným mestom a okolo neho sa mihali rôzne budovy a autá, ktoré sa mu nestíhali uhýbať. Do jedného takmer vrazil, no zavčasu strhol volant a vybral sa opačným smerom, akým mal v úmysle.

Netrvalo dlho a všade sa rozliehali sirény. Drvili mu ušné bubienky a vedel, že musí urobiť všetko, aby zdrhol. V prvom rade sa musel zbaviť auta, pretože to už tí pankharti poznali. Behom ďalších pár sekúnd si všimol tri policajné autá, len pár desiatok metrov za ním. Presne vedel, čo urobí. Potreboval sa len dostať preč z trasy a dúfať, že si nič nevšimnú. Napriamil sa a ďalej tlačil na plynový pedál, aj keď bolo jasné, že to robí celkom zbytočne. Ručička na tachometri stále stúpala a všetko naokolo sa rozmazalo.

Mieril si to do menej obývanej časti mesta, kde sa to len tak hemžilo narkomanmi, opilcami, zločincami a tou najhoršou ľudskou háveďou. Zrejme aj policajtom prišlo logické, že sa vyberie práve tam, lebo si stihol všimnúť, že jedno z áut, ktoré ho prenasledovali, vybočilo iným smerom. Pokiaľ by sa hnal ďalej tou cestou, ktorou práve šiel, o asi tri kilometre by sa ocitol pri križovatke, kde by ho tí policajti čakali.

Ďalším jeho veľkým šťastím bola v podstate rušná premávka a preto by mu nemalo robiť problém, stratiť sa z dohľadu. Kľučkoval pomedzi autá a policajtov strácal z dohľadu. Sústredil sa na bočné uličky a keď uvidel tú, ktorú potreboval, pribrzdil a autom do nej vošiel. Zastal a prosil všetkých svätých, aby mu to prešlo. Vystúpil von a rukou si stískal krvácajúcu nohu.

Keď okolo prešli dve policajné autá, potešene sa usmial a pretackal sa ku kufru. Vytiahol odtiaľ lekárničku a v rýchlosti si obviazal tú ranu. Nepotreboval byť lekár, aby vedel, že potrebuje okamžitú pomoc.

Striasol sa, keď sa narovnal a vzal batoh. Nahádzal do neho veci z priehradky, vrátane tučného balíka peňazí a niekoľko gramov kokaínu. Kľúče hodil na zem a pridŕžajúc sa steny, pokúšal sa dostať na druhú stranu tej malej, zašitej uličky. Vodiči áut, ktorí o nej nevedeli, si ju z hlavnej cesty ani nemohli všimnúť. V tej chvíli bol rád, že mal toľko rozumu, aby si vychytal všetky skratky a úkryty, ktoré v Denveri existovali.

Premýšľal, čo urobí a ani sa nemusel príliš namáhať. Odpoveď mu doslova vplávala do hlavy. Poriadne sa rozhliadol okolo seba a do očí mu padlo jedno auto. Bol to starší Ford, vyzeral  dosť zničene a ošarpane, ale potreboval sa nejako prepraviť na druhú stranu mesta – do takzvanej milionárskej časti.

So zámkom auta nebol problém a ani s jeho naštartovaním. Od šestnástich sa živil ako „autičkár“. S tým, že to auto bolo v dezolátnom stave mal pravdu, ale nebol v situácii, kedy by si mohol vyberať, tak sa usadil na sedačky, potiahnuté potrhanými a občasne prepálenými poťahmi a vybral sa bočnými uličkami za človekom, ktorý mu musel pomôcť.

Keď bol v detskom domove, často sa stávalo, že ho šupli do nejakej pestúnskej starostlivosti a v pätnástich sa dostal do rodiny akéhosi lekára, ktorý bol výsostne nesympatický a arogantný. Po troch mesiacoch ho vykopol z domu a Mason sa tak dostal na chodníčky, na ktorých zotrval po zvyšok svojho života, i keď občasne sa za tým chlapom vracal. Prevažne, keď potreboval peniaze alebo niekde prespať. Jediný dôvod, prečo mu to dovoľoval bol ten, že Mason ho takpovediac držal v hrsti.

Cesta mu trvala o niečo dlhšie, než by trvala za iných okolností a keď postál pred tou ozrutne veľkou vilou, zaškeril sa.

Vystúpil a keď už stál pred dverami, s prstom na zvončeku, nachystal si zbraň. Dvere sa otvorili skoro okamžite a postával v nich starší, šedivý pán, s okuliarmi na očiach. Pri pohľade na Masona vypúlil oči a v nemom šoku pootvoril ústa.

„Je načase, aby si splatil svoj dlh voči mne!“ zavrčal na neho Mason.

„Ja ti nedlžím nič! Spravil som pre teba už dosť a mám ťa plné zuby, tak odtiaľto láskavo vypadni,“ fľochol na neho, na čo sa Mason rozosmial.

Celá situácia mu pripadala komicky. „Ale no tak. Viem o úplatkoch, ktoré prijímaš a ty vieš, že mám na to dôkaz, ktorý sa nebudem báť poslať na políciu. Si skorumpovaný hajzel a dlžíš mi za moju mlčanlivosť. Potrebujem, aby si ma ošetril, inak ťa dostanem do chládku. Presne tam, kam patríš!“ vypľul na neho a pretlačil sa dnu, bez toho, aby počkal na povolenie.

 

◊♦◊

 

„Sakra,“ zanadával Jessie, keď mu tresla o zem panvica a spôsobila neprimeraný rachot.

Zaškaredil sa na ňu a zodvihol ju, aby ju mohol uložiť do dresu. Bol hore už asi dve hodiny a najskôr len pozoroval Dianu, ako pokojne odpočíva a potom si povedal, že jej pripraví niečo na jedenie. Chcel jej urobiť radosť raňajkami do postele, ale tá malá potvorka jeho plány prekazila. Jessiemu sa dostal do uší jej tichý smiech a otočil sa na ňu.

Opierala sa o dvere a ruky mala založené na hrudi. Vlasy jej padali okolo tváre a na spodku sa roztomilo krútili. „Čo stváraš? Ten treskot by zobudil aj mŕtvych,“ prehodila a podišla o kúsok bližšie, len aby dovidela na nachystané taniere, ktoré boli naložené... niečím.

„Robím raňajky,“ oznámil a naširoko sa usmial, keď ju objal okolo pása a vtisol jej jemný bozk na červené, dokonale vykrojené, pery. „Teraz si mi to pokazila,“ posťažoval sa a Diana preniesla oba taniere na stôl, pričom si ich obsah zaujato obzerala.

Jessie nachystal príbory a posadil sa vedľa čiernovlásky, ktorá sa sklonila nad tanier, aby mohla ovoňať to jedlo.

„Čo je to?“ spýtala sa a bodla do toho vidličkou, ktorú jej Jessie podal.

„Omeleta,“ odvetil a mykol plecom.

Diana sa zasmiala a ochutnala. Starostlivo prežula a pokúšala sa identifikovať tú chuť. „Cítim tam vajíčka, ale dominantný je olej. Koľko si ho tam, preboha, nalial?“

Jessie sa zaškaredil a rozhodil rukami. „Tak akurát?“ odpovedal a stiahol sa, keď si uvedomil, že to s ním asi naozaj prehnal.

Došlo mu to, keď na to vylial vajíčka. Samina omeleta vyzerala inak a teraz mu bolo jasné, že čo sa kuchyne týka, je v tom naozaj mizerný.

„Spravím niečo ja,“ ponúkla sa Diana a už sa stavala na nohy, keď ju Jessieho ruka zachytila  a stiahla späť.

„Počkaj, chcem s tebou o niečom hovoriť,“ povedal neisto a pomrvil sa. Cítil sa nesvoj.

Diana trpezlivo čakala a nespúšťala pohľad z jeho tváre, ktorú pokrývalo zvyčajné strnisko.

„Keď sme sa milovali, nemali sme žiadnu ochranu,“ začal a očami hypnotizoval kachličky na stene. „Preto by sme mali zájsť do lekárne, vraj majú akési tabletky...“ pokračoval, no Diana ho prerušila.

Ešte mu nepovedala o probléme, ktorý ona vnímala ako najhorší. Bola to hotová nočná mora, keď jej to lekári oznámili a bála sa, ako Jessie zareaguje. Možno ju už preto nebude chcieť a vyženie ju zo svojho života.

Zhlboka sa nadýchla, kým sa mu to odvážila povedať. „Nemôžem mať deti,“ šepla takmer nečujne, až si Jessie nebol istý, či to povedala naozaj, alebo si to len nahovára.

„Ako?“ nechápal.

Odhodlane na neho hľadela, aj keď by sa najradšej skryla niekam pod perinu a vyplakala si oči. „Nemôžem mať deti,“ zopakovala hlasnejšie.

Celé telo sa jej dostalo do podivného kŕča, keď pozorovala Jessieho výraz. Najskôr zbledol, dych sa mu zasekol niekde na pol ceste a pred očami sa mu zahmlilo. Sníval o tom, že bude mať s Dianou deti. Že sa z nich spolu budú tešiť a starať sa o ne. Že ich budú zasypávať svojou láskou, neobmedzenou a čistou. A teraz sa tá predstava zakalila a strácala sa niekde v diaľke, stala sa nepolapiteľnou.

Nevedel, čo odpovedať a Diana vyzerala, že sa desí jeho reakcie. Chcel ju ubezpečiť o tom, že to rozhodne nie je dôvod na to, aby ju opustil, miloval ju až príliš. Vtedy sa do kuchyne vrútila Sam.

Pripomínala mátohu. Oči mala celé červené a vlasy strapaté. Na sebe mala oblečenie z predchádzajúceho dňa. Keď prišla domov, bolo príliš neskoro a tak len klesla do postele a zaspala. Z nejakého – pre ňu nejasného – dôvodu, chcela zostať pri Stevovi. Dlžila mu to, robil pre ňu a Jessieho tak veľa. Snúbenicu mal na nejakom školení a smrť Brada – tak sa volal – ho vzala. Celý večer len sedel vo svojej kancelárii a Sam mala dojem, že ani nedýcha. Len mŕtvolne hľadel pred seba a nič nevravel. Ani sa nehýbal. Zrútil sa z toho tak veľmi, že sa ani nezapojil do naháňačky s Masonom, aj keď najskôr vyzeral byť odhodlaný urobiť aj nemožné, aby ho konečne zatkol.

„Dobré ráno,“ zarazila sa medzi dverami. Úplne zabudla, že Diana je u nich a kým sa spamätala, chvíľku jej to trvalo.

„Ahoj, Sam,“ pozdravila ju Diana a Sam si všimla, ako jej Jessie silno stíska ruku. Akoby sa ju bál pustiť. Akoby sa bál, že keď tak urobí, čiernovláska ujde.

„Vyzeráš príšerne,“ prehodil blondiak a voľnou rukou si prehrabol vlasy.

Sam sa na neho zaškľabila. „No ani ty nevyzeráš ako model z časopisu,“ zasyčala na neho a predrala sa ku kávovaru.

Uvedomovala si, že sa začína stávať závislou na kofeíne, ale nechcelo sa jej s tým bojovať. Zaliala si teda kávu a chcela sa vrátiť do izby, ale vtedy sa ozval zvonček – v rovnakom čase, ako sa do ich spoločnosti pridal pán Stretton.

Sam poskočilo srdce a utekala otvoriť. Mali pustiť Tonyho a ona naivne dúfala, že je to práve on, kto stojí na ich prahu.

Rozrazila dvere a s povytiahnutým obočím zostala civieť na chlapa pred sebou. „Áno?“ spýtala sa omámene a muž sa nervózne uškrnul.

„Som Eric Pharrel, idem za pánom Strettonom,“ povedal a znel až príliš arogantne.

Sam sa pristihla pri myšlienke, že ho síce nepozná, ale aj tak ho nemá rada.


Zrejme ste si všimli, že som zrýchlila pridávanie. Pokúšam sa pridávať obdeň, ale nie vždy mi to vyjde, aj keď sa snažím. :) No je to hlavne preto, že som sa pustila do novej poviedky a keďže dve naraz vydávať nechcem, musím najskôr dokončiť túto, aby som začala s publikáciou druhej.

Foto Erica je na mojom zhrnutí.

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 16.:

11. mima33 admin
20.02.2014 [19:41]

mima33Tethys, Mason jej sviniar, ale zároveň v ňom je čosi mätúce. Aspoň ja to tak mám - neznášam ho, ale nedokážem mu ublížiť, čo je divné, lebo ja sa v ubližovaní svojim postavám vyžívam Emoticon A dobre, dobre... my vieme, že si to vedela, Sybila Emoticon Ďakujem ti Emoticon

10. Tethys přispěvatel
20.02.2014 [18:18]

TethysHa-ha-ha! I knew it! I knew it! Emoticon
Tak jo, jsem docela ráda, že ho postřelili, ale přiznávám, že se mi ten týpek dostává pod kůži. A nějak nedokážu říct, jestli v tom pozitivním, nebo negativním smyslu...
Nicméně, je mi líto Di a toho, že nemůže mít děti. Já jsem to sice očekávala - když se kouknu na ty svinstva, který do ní ten dědek lil - ale i tak jsem se na to moc nedokázala připravit. Existují ale i jiné možnosti... adopce, třeba./? Emoticon
Skvělý, mimi, jako obvykle. Emoticon

9. mima33 admin
17.02.2014 [20:16]

mima33Blacks, aj ja si dokážem dokonale vybaviť ten Masonov výraz a to je jeden z dôvodov, prečo ho žeriem, aj keď je záporák Emoticon No a Di... k tomu ani nie je čo dodať. To dievča malo v živote toľko smoly, koľko by nemal mať nik Emoticon Ďalšia už je publikovaná Emoticon Pekne ti ďakujem Emoticon

8.
Smazat | Upravit | 17.02.2014 [20:08]

no myslela som na to, ze tam chyba ochrana, ale ako mamicka nahodneho miminka proste viem, ze vasen vezme za svoje ze? Emoticon Emoticon ach ale to ze di nemoze mat deti je skutocne smutne, viac pre nu ako pre jesieho, samozrejme chlapi tuzia po detoch ked najdu tu milovanu ale my sa uz od mala hrame s babikami ze ano... Emoticon mason ma teda fakt stastie svina jedna Emoticon aj ked musim priznat, ze jeho sarkazmus ma bavi, napriklad pri jednoduchej vete ako ALE NO som sa zasmiala , uplne som ho videla ten jeho arogantny ksicht s vysmechom v ociach. ach je taky basrad az ho chvilami milujem Emoticon Emoticon a teraz musim cakat Emoticon mozno len do zajtra? tesim sa na dalsiu velmi velmo mocEmoticon Emoticon

7. mima33 admin
16.02.2014 [15:33]

mima33Maggie, no ani Mason nemôže unikať bez zranení naveky. A nie, doktori sa nezmýlili. Prečo to ak je, sa dozviete neskôr, pretože aj Jessieho to bude zaujímať Emoticon Veľmi pekne ti ďakujem Emoticon

Izzie, máš pravdu. Čo by to bolo za príbeh bez Masona? Emoticon Ďakujem ti Emoticon

Kiki, sú aj iné spôsoby, ako môžu mať Jessie s Di deti, ak by chceli Emoticon Máš pravdu, policajti sú idioti - v tomto smere som sa inšpirovala v reále (česť výnimkám). Veľmi pekne ďakujem Emoticon

6. kiki1 přispěvatel
16.02.2014 [15:12]

kiki1Grrr, já tajně doufala, že ten policajt toho hajzla zastřelí. Emoticon Já vím, bylo by to až moc jednoduchý. Sice ho aspoň postřelil, čímž mu to stížil, ale i tak jim pláchnul. Ty policajti jsou fakt neschopný... Emoticon
Diana nemůže mít děti? Emoticon To mě mrzí, taky jsem si myslela, že by třeba mohla brzy zjistit, že je těhotná.
Těším se na další kapitolu a na novou povídku. Emoticon Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 16.02.2014 [13:36]

Predpokladám, že smrti Masona sa dočkáme až niekde pri konci príbehu no dúfam že siju vychutnám s poriadnými detailami. Emoticon

4. MaggieLove přispěvatel
16.02.2014 [12:39]

MaggieLovePáni hned jsem po této kapitolce veselejší. Emoticon Halvně proto že Masona ten mladej policajt postřelit Emoticon Emoticon To bylo tak úžasný, jen kdyby to neskončilo tak špatně. Emoticon
A Diana s Jessiem jsou tak roztomilý Emoticon Jak si to mohla udělat, že Diana nemůže mít děti? Tak moc jsem se těšila, že budou mít mimino a ono nic. No, ale jak psala Perla - doktoři se často mýlí, tak moc doufám, že nakonec nějaké to mimino bude Emoticon Emoticon
Skvělá kapitola a já se jen těším na další skvělou část! Emoticon tak doufám že tu bude co nejdříve. Emoticon Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
16.02.2014 [12:36]

mima33Perlička, čo sa Masona týka - doteraz mu všetko až príliš jednoducho prešlo, tak bolo načase, aby aj on schytal aspoň guľku Emoticon A máš pravdu, jednoduché to nebude, to by som nebola ja Emoticon A Jessiečatá? Sklamem ťa, ale lekári sa nezmýlili a to z prostého dôvodu, na ktorý si musíš počkať Emoticon Čo sa počtu kapitol týka, tak musím povedať, že nemám najmenšej potuchy. Už niekoľkokrát som si robila osnovu, ale zakaždým z nej vybočím, takže som stratená. Ale akonáhle to budem vedieť, tak vás informujem Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

Deny, ani Mason nie je nezraniteľný, len je prefíkaný. A Masonov názor na políciu je môj názor na políciu, takže to také divné nie je, či? Emoticon A čo chce mr. Eric sa dozviete v ďalšej časti, ale tak, čo by asi chcel Emoticon A na novú poviedku sa už teším aj ja Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

2. Deny
16.02.2014 [10:02]

Vieš, ako som sa tešila, keď ho ten mladý policajt postrelil (na chvíľu som na tých zelených debilov zmenila názor, pretože inak mám na nich rovnaký názor ako Mason - čo je divné, že ja sa s ním na niečo zhodnem Emoticon ), ale potom mi došlo, že by to bolo príliš jednoduché Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A som zvedavá, čo tam chce ten Pharellov syn...Teším sa na pokračovanie , a aj na tú novú poviedku (jupí Emoticon ), takže rýchlo pridávaj Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!