OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 5. kapitola

30.04.2011 (19:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1187×

5. kapitola – Pudingovo-blatové šteklenie

Char:

Panebože! Panebože! Panebože! To nejde dole!!!

Po celej tvári bola popísaná čiernou hrubou fixou, ktorá nešla dole! Vybehla som na chodbu a zdola som počula Ianov smiech. S hrozným hlukom som zišla dolu do kuchyne, kde za stolom sedel vyškerený Ian a Mike, ktorý pokojne pil kávu.

„Eh... niečo máš... niečo máš tu,“ povedal Ian nekonkrétne si poukazoval na tvári.

Zamračila som sa na neho a zavrčala, a on sa zasmial!

Držte ma niekto, lebo ho zaškrtím!!!

Nahnevane som ho obišla a otvorila chladničku. Ako prvé mi do oka padol čokoládový puding, ktorý robila včera mama. Toľko vecí by sa s ním dalo robiť... ako napríklad jesť... alebo...

Postavila som sa za neho a povedala: „Ian!“

On sa otočil a vtedy som mu misku s pudingom vrazila do toho hnusného vyškereného ksichtu!

„Chutil?“ spýtala som sa ho, keď si pomaly odlepil misku od tváre.

Musela som sa rozosmiať. Po celej tvári mal čokoládový puding.

Ian:

Ten debilný puding som mal aj v nose!!! A tá malá mrcha sa smiala.

„Toto oľutuješ!“ povedal som chladne, vstal a šiel si po ďalší puding.

Ona medzi tým zmizla. Nechápavo som sa poobzeral po kuchyni.

„Šla smerom k záhrade,“ povedal Mike a ani nezdvihol pohľad od knihy.

„Ďakujem,“ povedal a rozbehol sa za ňou.

Dobehol som ju v strede záhrady, kde som ju zvalil do trávy a priľahol svojím telom.

„Nie! Ian! Pusti ma!“ kričala a mykala sebou, ale počul som aj jej smiech.

„Neujdeš!“ povedal som a pritlačil jej misku do tváre.

Keď som ju potom odtiahol a odhodil, Char mala tvár celú od čokoládového pudingu. Takto nejako zrejme musela vyzerať aj moja tvár. Ukazovákom som zotrel z jej líca kúsok pudingu a ochutnal ho.

„Hmm... fakt dobrý,“ zasmial som sa a vtedy si spomenul, ako som, keď sme boli ešte deti, mučil Char.

Začal som ju štekliť a Char sa podo mnou začala mykať ešte viac, trhala sebou, snažila sa odtiahnuť moje dotieravé štekliace ruky, ale všetky jej pokusy boli márne.

„Niéé!!! Stačí!!!“ kričala, ale smiala sa na plné hrdlo.

Vtedy sa všetky automatické zavlažovače zapli a okolo nás začala striekať voda. Obidvaja sme naraz vykríkli a potom sa začali nahlas smiať.  Tráva pod nami sa začala meniť na husté blato. Vzal som ho pár a potrel ním Charine tričko.

„Ty sviniar!“ skríkla a pretočila sa na mňa.

Úplne šokovaný som sledoval, ako si nabrala poriadnu hrsť blata a všetko m potrela po vlasoch.

„Toto si odpykáš!“ povedal som, pretočil sa s ňou a celé vlasy jej zaplatil.

Pretočila sa na mňa a celú košeľu mi zaplatila.

„Tá bola moja obľúbená!“ skríkol som a začal jej „blatiť“ jej nohavice.

„A tie boli zase moje obľúbené!“ skríkla, pretočila sa na mňa a začala po mne hádzať blato.

Zhodil som ju zo seba a začal po nej hádzať blato tiež. Ani neviem kedy, zrazu mi na tvári pristála obrovská hruda mokrej hliny. Zotrel som ju špinavými rukami a zbadal vyškerenú Char.

„Veď počkaj!“

Rozbehol som sa po záhradnú hadicu a skôr, než si Char niečo stihla všimnúť, presmeroval som ľadový prúd vody na ňu. Zvrieskla a rozbehla sa odo mňa preč. So smiechom som ju začal naháňať po záhrade. Nanešťastie, hadica bola prikrátka a o chvíľu som kvôli nej skončil na zemi v blate, na ktorom som sa pošmykol. Videl som, ako sa Char chytá za brucho a smeje sa. Pribehla ku mne a ja som si myslel, že mi ide pomôcť, ale ona namiesto toho chytila hadicu a nasmerovala ju na mňa.

„Čo to-“ začal som, ale nestihol som dohovoriť, pretože mi do úst vrazila voda.

Keď Char konečne skončila, bol som celý mokrý. Oblečenie sa mi nepríjemne lepilo na telo a začínalo mi byť chladno. Síce ešte bol august, ale zajtra sa končí a jeseň sa začínala hlásiť. Pozrel som sa na Char a zistil, že je rovnako mokrá ako ja. Zasmiali sme sa na sebe a odo dverí som počul Mikeov smiech.

„Vy teda vyzeráte,“ smial sa. „Mali by ste sa osprchovať,“ povedal už trochu vážnejšie.

„Máš pravdu, sprchu potrebujem,“ zasmial som sa a predbehol Char.

Keď som konečne vyšiel zo sprchy, naschvál som si okolo pása omotal len uterák, ani som sa poriadne neutrel a šiel za Char. Zaklopal som jej na dvere izby a ona mi po chvíli otvorila. Vo vlasoch mala ešte stále kúsky blata a trávy. Vošiel som dnu a uškrnul sa nad tým, ako sa Char zamračila. Zavrel som dvere a chcel ich aj zamknúť, ale to radšej nie.

„Pozri, Charlottka, tú fotku mi dáš a ja ti vrátim tú tvoju,“ začal som.

„Ty máš nejakú moju fotku?“ spýtala sa zdesene.

Ukázal som na jej tvár, ešte stále trochu popísanú od fixky a usmial sa.

„No ták, bude to slušný výmenný obchod,“ povedal som a priblížil sa k nej.

Vystrela ruku, aby ma zastavila. Zo zadného vrecka vytiahla moju fotografiu. A roztrhala ju. Usmial som sa na ňu.

„A kde je tá moja?“ spýtala sa.

„No...“

„Kde je tá moja?!“ skríkla a zdesene sa na mňa pozrela.

„Povedzme že... omylom šla na dlhú cestu k redaktorovi školských novín, ktorý sľúbil, že ju vydá...“

„Čo si urobil?!“ skríkla na mňa.

„Bol som naštvaný a tak... tak som mu ju dal! A čo? Ty by si spravila to isté!“

Chvíľu na mňa šokovane zazerala a potom zasyčala:

„Si len úbohý idiot! Myslíš si o sebe neviem čo, a pritom si len obyčajný sukničkár, ktorý pretiahne každú! Keď mi Taylor povedala, že ťa Amber po celý čas podvádzala s Kyleom, bolo mi ťa ľúto, ale teraz jej tlieskam! Tlieskam jej, že ti konečne zrazila to tvoje naduté ego! Počuješ, Ian Watkins? Tvoje dievča ťa takmer po celý čas vášho vzťahu podvádzalo s iným!“

Pozeral som na ňu úplne neschopný slova.

Amber ma... podvádzala?

Potichu som vyšiel z jej izby do kúpeľne, kde som si obliekol mokré špinavé nohavice a košeľu. Zbehol som dolu po schodoch a vzal z barovej skrinky Lewisovcov veľkú fľašu vodky.

„Kam ideš?“ spýtal sa ma nechápavo Mike, keď som otváral vchodové dvere.

„Potom vám tú fľašku preplatím,“ povedal som a zabuchol za sebou dvere.

Musím ísť na svoje miesto.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja a sestra môjho najlepšieho kamoša - 5. kapitola :