OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 16. kapitola

04.01.2012 (17:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1338×

Damon odišiel hneď po tom, ako sa Via zahryzla do jedla. Stihol si ešte vymeniť významný pohľad s Rose a potom sa vzdialil s tým, že potrebuje ísť na lov. Via sa snažila nemyslieť na to, že ide zabíjať ľudí a tvárila sa, že si jeho poznámku nevšimla. Spokojne hľadela na to, ako Damon vyskočil von dierou a stratil sa im z dohľadu.

Dievčatá chvíľu v tichosti jedli bagety naplnené zeleninou a chudým kuracím mäsom.

„Som unavená,“ poznamenala po chvíli Via a nedojedené bagetu odložila na komodu vedľa nej.

„Budeme choré celý deň?“ spýtala sa jej žartovne Rose. Via sa iba pousmiala.

„Neviem, ale asi nie. Vystupovanie asi nezvládnem, ale za bar v pohode zaskočím.“ Rose nesúhlasne pokrútila hlavou, ale bola ticho. Nič nenamietala. Sama nemala v pláne ležať celý deň v posteli. S Thomasom sa totiž dohodla na spoločnom večere. Už teraz sa tešila ako malé dieťa...

Chcela Vii povedať, že je to v pohode a, že za ten bar pôjde spoločne s ňou. No keď sa pozrela na Viinu posteľ, zbadala ju, ako spokojne oddychuje na mäkkých perinách. Rose sa krátko pousmiala a unavene ju nasledovala.

........................................

„Ale, ale... Šípkové Ruženky sa nám zobudili,“ zaštebotala Adriana keď videla, že za stolom v rohu, ktorý vždy patril jej a Prue, sedí Via s Rose. Úprimne ju to potešilo, pretože obidve nevidela celý víkend a bolo jej to divné – celý čas boli tie dve v izbe a neprišli ju navštíviť. Nehnevala sa, to určite nie, no prišlo jej to divné. A ráno, keď sa Prue pýtala madam McC čo je s tými dvomi a dozvedeli sa, že sú choré... Nuž, prišlo jej to trošku viac ako divné.

Hlavné je, že sú už tu, napadlo jej. A hlavné je, že sú zdravé.

„Uhm, dobré ránko,“ zaškerila sa na ňu Rose. Adriana na nič nečakala a spoločne s Prue si prisadli.

„Takže ránko, hej? Viete vy dve vôbec, že sú štyri hodiny poobede? Oh, vidím, že sa obidve veľmi dobre bavíte!“ a zamračila sa na nich keď videla, že im nebezpečne poťahuje kútikmi.

„Aký bol tréning?“ snažila sa zmeniť tému Via. Prue si len unavene vzdychla a zahľadela sa do svojho taniera.

„Veď to poznáte... Tina nám dávala zabrať a keď ku tomu pridáme ešte uštipačné poznámky Jessici. No, chýbali ste nám. Bola dosť nuda. Ešte doteraz počujem Tinin hlas: „Vyššie! Vyššie! Tá noha musí byť na úrovni tvojej hlavy!“ No, inými slovami, hrozné!“ Adriana súhlasne prikývla aj keď všetky dievčatá pri stole vedeli, že Adriana nemá ani najmenší problém vykopnúť nohu ku hlave, či dokonca až za ňu.

„A vy čo? Vážne ste boli choré, alebo ste si len museli niečo vybaviť?“ chcela vedieť Adriana. Via sa pozrela do taniera a Rose pozdvihla jedno obočie.

„Ty si nejak zvedavá...“ skonštatovala po chvíli. Adriana oduto pozdvihla jednu peru.

„Prepáč, naozaj sme boli choré,“ rýchlo sa jej ospravedlnila Rose a dala si do úst celú lyžicu polievky.

Chvíľu všetky jedli potichu, no potom to ticho Prue už nevydržala a tak sa ich na rovinu opýtala:

„Idete za bar?“

„Hej,“ v krátkosti prikývla Via.

„Vieš, vystupovať nebudem, predsa ma len ešte bolí hlava, no šichtu za barom už nejako potiahnem,“ doplnila sa ešte. Adriana chápavo prikývla

„Aj ja idem. Odídem však trošku skôr, lebo...“ začala Rose, no Prue jej ihneď skočila do reči.

„Áno, áno, my vieme. Ideš za svojim Thomasom.“ Adriana s Prue a Viou sa naraz rozchichotali. Rose si nahnevane dala ruky v bok.

„A ty sa čo smeješ, Via? Nechceš náhodou povedať Adriane a Prue o tvojom romániku, čo máš s Damonom?“ Vii razom zamrzol úsmev na perách. Hodila na Rose vystrašený pohľad a rýchlo sa začala prehrabovať vo svojom jedle. Až po chvíli si Rose uvedomila svoju chybu.

„Prepáč, Via, ja som to tak nemyslela,“ rýchlo sa začala ospravedlňovať. Adriana s Prue na nich len nechápavo hľadeli.

„Nechaj to tak. Ak tak by mali vedieť o mne a Damonovi,“ povedala nakoniec Via. Rose si v duchu vydýchla.

„Viete... Medzi mnou a Damonom čosi je. Eh...“ začala nesmelo Via.

„Ty si sa zamilovala!“ rýchlo vyhŕkla Adriana, plná očakávania. Via si musela rýchlo premyslieť, čo jej na to povie.

Zamilovala? Nie je to trošku prehnané? Vlastne... Je to prehnané! No čo iné môže povedať? Oni nepochopia to, že mu bude robiť spoločníčku. Nepochopia to, že sa chce tak zúrivo z tadeto dostať, že s ním bude mať kľudne sex každú jednu noc a pri tom mu bude robiť zásobáreň krvi.

„Do pekla... To je to na mne až tak vidieť?“ povedala napokon Via. Rose v nemom úžase otvorila ústa.

„Ani nie, no veď ma poznáš. Som jeden veľký romantik,“ zachichotala sa Adriana. Vyzeralo to, že Prue chce niečo povedať, no nakoniec sa oprela o stoličku a bola ticho. Niečo jej tu totiž nehralo, no nevedela čo a tak radšej mlčala. Veď je to Viine šťastie, no nie?

…......................................

„Nevieš, koľko je hodín?“ snažila sa prekričať hudbu Rose. Práve stáli za barom a snažili sa čo najrýchlejšie obsluhovať zákazníkov.

„Bude pol dvanástej!“ kričala jej naspäť Via. Rose krátko prikývla a načiahla sa za pivom, aby ho mohla podať ďalšiemu zákazníkovi. Via zatiaľ ukladala nejaké peniaze do kasy.

„Dobre, tak ja už idem! Pošlem ti sem Prue, aby vám pomohla. Neverím, že to tu ty s Tinou zvládnete sami,“ povedala Rose a stratila sa vo dverách, ktoré viedli do jednej z úzkych chodieb. Via si napravila masku, ktorú mala stále na tvári a snažila sa nájsť v tme Damona. Ani nevedela, prečo to robí – určite sa s ním nechcela porozprávať, ani nič iné.

Vedela však, že aj keby sa ako snažila, tak Damona nenájde. Vedel sa až veľmi dobre skrývať po rohoch, kde nie je žiadny prístup ku svetlu. Po pár sekundách to vzdala a ďalej sa venovala zákazníkom. Stále jej však mysľou behali Adrianine slová.

Zamilovaná? To akože myslela lásku? Veď je to smiešne. Ešte ani neviem, či som schopná byť s Damonom v jednej miestnosti bez toho, aby som ho neprepaľovala vraždiacim pohľadom. Koniec koncov, ublížil mi. Zabil mojich rodičov.

Takže sa láska úplne vylučuje. Je to jeden sebecký, arogantný upír, ktorý myslí len a len na seba. A, okrem toho, je zlý. Zlo z neho úplne vyžaruje. Takže nie. Nemilujem ho.

„Via? Via!“ kričal jej ktosi do ucha. Prekvapene sa strhla a rýchlo sa otočila. Zbadala Prue, ktorá bola značne pobavená Viiným správaním. Vedľa Prue stálo ešte jedno dievča, ktorého meno Via zabudla. Via nechápavo nadvihla obočie.

„Stretla som madam McC a tá mi prikázala, aby som ťa okamžite niekým nahradila. Vraj chce, aby si ešte ležala v posteli!“ vysvetľovala jej to Prue. Via si unavene vzdychla a prikývla na znak súhlasu. Obidve dievčatá obišla a stratila sa za modrými dverami, ktorými pred chvíľou odišla aj Rose. Strhla si dole tmavo-modrú masku a položila ju na poličku, ktorá bola pripevnená o stenu hneď naproti dverám. Opäť si unavene vzdychla a pocítila náhlu vďačnosť smerom ku madam McC – ani sama si neuvedomovala, aká je unavená.

Cestou do svojej izby rozmýšľala, či náhodou ešte nezastihne Rose.

To určite nie, napadlo jej. Thomas ju určite čakal pod dierou. A okrem toho, Rose sa vráti skoro ráno. Sľúbila jej to.

Via po príchode do svojej izby unavene spadla do perín. Bola vďačná, že je tu také ticho. V bare je strašný hluk, ešte teraz jej zvoní v ušiach.

Via chcela spať, no po chvíli presviedčania seba samej, že potrebuje sprchu, sa unavene postavila. Sotva urobila pár krokov smerom do kúpeľni, ktosi ju prudko prirazilo ku stene...

Začala zrýchlene dýchať, rukami sa ho snažila od seba odstrčiť, no on ju držal až príliš silno.

„Si roztomilá, keď sa snažíš ujsť,“ zašepkal jej do ucha. Via sa razom prestala brániť a bez väčších ťažkostí sa otočila ku nemu tvárou tak, aby sa mu mohla lepšie prizrieť do tváre.

„Damon!“ zlostne zasyčala a opäť sa ho snažila od seba odstrčiť. On ju pobavene sledoval a nepohol sa ani o milimeter. Via prižmúrila oči.

„Čo chceš?“ spýtala sa ho nahnevane. Damon na nič nečakal a pritisol svoje pery na tie jej. Via na chvíľu stuhla a po krátkom zaváhaní mu bozk opätovala. Pravou rukou si ho pritiahla ešte bližšie a voľnou nenápadne šmátrala vo vrecku na džínsach. Damon jej svoje ruky obtočil okolo pásu a Via využila príležitosť – ľavou rukou mu z celej sily zarazila maličký kolík do stehna.

Damon zastonal bolesťou, ale nepohol sa od Vii ani o krok.

„Dopekla,“ zaklial po tichu a vytiahol kolík vo veľkosti špáradla zo svojho stehna. „Prečo si to urobila?“ spýtal sa jej nechápavo Damon. Via nechápavo našpúlila pery a pár krát rýchlo zamrkala.

„Eh... Myslela som si, že mi chceš ublížiť,“ povedala mu úprimne a začervenala sa. Damon sa ihneď uškrnul.

„Nechcel som ti ublížiť, len prekvapiť,“ snažil sa hájiť, pričom mu na perách ešte stále pohrával mierny úsmev.

„Tak sa ti to teda podarilo. Vydesil si ma na smrť!“ zasyčala naňho a snažila sa dostať z jeho pevného zovretia. Neúspešne. Damon sa potešene uchechtol a pohladil ju po líci. Via okamžite spozornela. Začal sa k nej nakláňať, až nakoniec opäť spojil ich pery. Via sa nebránila, skôr naopak. Vzrušene mu bozk opätovala, teraz však nemala v úmysle mu zapichnúť kôl do srdca.

Po chvíli Damon presunul svoje motýlie bozky na krk, aby sa mohla nadýchnuť. Ona slastne zaklonila hlavu. Chytil ju za boky a málinko ju nadvihol.

Po chvíli, ani Via nevedela ako, ležala pod ním na posteli a vyzliekala mu tú strašne hrubú koženú bundu, potom ju hodila kdesi preč. On urobil to isté s jej krátkym tričkom a pohladil ju po obnaženej pokožke.

Je tak nádherná... pomyslel si Damon a pobozkal ju na krku, potom v dekolte, a nakoniec na plochom brušku. Po chvíli však opäť zdvihol hlavu a spojil svoje pery s jej perami. Via zavzdychala. Omotala svoje nohy okolo jeho pásu a snažila sa, aby medzi nimi nebola ani tá najmenšia možná medzierka vzduchu...

…..................................

Tak, páčilo sa? A varujem, že ak nebude viac ako päť komentárov, ďalšia kapitolka tu tak skoro nebude. (Áno, opäť na mňa ide vydieračské obdobie.)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 16. kapitola: