OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XXXIII.



Hate - Kapitola XXXIII.Prečo k sebe nie sme úprimní? Pravda je predsa tak oslobodzujúca.

Kapitola tridsiata tretia 

 

Svet bol malý. Nech sa ľudia snažili utekať akokoľvek ďaleko od domova, od ich minulosti, stále ich dobehol a v minúte, kedy to najmenej čakali, sa im vysmial do tváre. Presne ako mne.

Stála som ako prikovaná k zemi, neschopná slova, s padnutou sánkou a slzami, ktoré sa nechceli zastaviť. Ruky sa mi triasli podobne ako zvyšok tela. Srdce bilo ako o závod a krv, ktorú posielalo do celého tela, som bola schopná cítiť, ako pod pokožkou vrie.

„Ako...“ otvorila som ústa, ale v sekunde ich aj zavrela. Nenapadalo mi, aká otázka bola najhlavnejšia. Mala som ich predsa toľko, že ani celý deň by mi nestačil.

Blondína oproti na mňa neprestajne hľadela a až teraz som si uvedomila, prečo mi jej pohľad pripomínal niečo známe. Jej oči mali rovnaký odtieň ako tie Oliverove. A ja som to tak dlho prehliadala. Naozaj som bola schopná prehliadnuť všetky podobnosti?

„Viem, že máš veľa otázok,“ vydýchla po chvíli. „Ak mi dáš šancu, zodpoviem ti každú jednu.“

Nasucho som preglgla, ostávajúc stáť pred ňou. Môj svet sa zmenil od základov.

Jej príbeh som predsa poznala ešte skôr, než som vedela kým bola. Obdivovala som ju, ľutovala jej život, ktorý rozhodne nemala ľahký. Reagovala by som rovnako ak by som vedela, že som bola jeho súčasťou?

„Bola to pravda?“ spýtala som sa potichu. „To, čo si mi povedala vtedy v bare,“ zaťala som ruky do pästí, ale vzápätí ich uvoľnila. Musela som ostať pokojná, aspoň pre tento krát.

Pomaly prikývla.

„Nikdy som ti neklamala,“ jemne sa usmiala. „Keď som sa dozvedela, že si v New Yorku, vedela som, že ťa musím vidieť,“ naklonila hlavu nabok a slzy opäť zaliali jej oči. „Chcela som ťa spoznať viac než čokoľvek iné, ale ty si bola ranená, nahnevaná na svet a svoju rodinu... Nenechala by si ma vstúpiť ti do života. Ani som to od teba nečakala, drahá. Neverím, že si môžem niekedy zaslúžiť tvoje odpustenie, ale musela som ti povedať pravdu. Chcela som, aby si vedela, čo sa stalo...“

Jej slová ma priviedli k životu a nechápavo som dvihla prst, aby stíchla. Potrebovala som prestávku.

„Odkiaľ...“ nakrčila som čelo. „Ako vieš o mojej rodine? O tom, čo ma sem priviedlo...“ zasekla som sa v strede vety, pretože odpoveď si ma našla sama a donútila moje srdce poskočiť v hrudi.

„Robert,“ povedali sme jednohlasne, no len ona pokračovala: „Zavolal mi hneď, keď zistil, kde pracuješ. Ešte v ten večer som sa zaregistrovala ako nový člen,“ preglgla. „Keď sme si podávali ruky, ani nevieš, ako veľmi som sa ti chcela predstaviť svojím reálnym menom, ale...“

Prekrížila som si ruky na prsiach.

„Bolo to tak jednoduchšie,“ dopovedala som za ňu. Oklamala ma, ale mala pravdu. V sekunde, kedy by sa predstavila ako Miranda, vyhodila by som ju z klubu, alebo sama odišla, nehľadiac na peniaze, ktoré som potrebovala. Takto som jej však ponúkla nový začiatok. Čistý štít.

„Viem, že sa musíš hnevať. Rob mi povedal všetko o tom telefonáte, kedy si to o mne zistila,“ zvesila plecia. „Chcel ti to vysvetliť, povedať ti pravdu, lenže ja... Nebola som pripravená na stretnutie a na otázky. Akoby som aj mohla, keď som ti nikdy nebola mamou?“

Bolo toho príliš. Tak veľa, až si môj žalúdok začal robiť v mojom vnútri saltá a mňa napínalo. Toto sa nemohlo diať.

Prešla som k ringu a oprela sa oň, len aby som ostala stáť na nohách. Chcela som odpovede, no zároveň som cítila, ako ma každá odpoveď privádza na dno. Necítila som sa už aj bez toho zle?

„Prečo on?“ šepla som takmer nečujne a pozorne ju sledovala. „Prečo nie Benjamin alebo hociktorý z tvojich synov? Prečo si v kontakte práve s ním?“ základná otázka, ktorej odpovede som sa desila.

Christie, teda Miranda, sa zhlboka nadýchla, utrela si slzy a podišla ku mne o trocha bližšie.

„Po tom, čo ma Vincent prinútil vzdať sa akéhokoľvek nároku na vás,“ jazykom si prešla po zuboch, hľadajúc správne slová. „Odišla som do New Yorku, s nádejou, že sa tu dám dohromady, spravím si školu a vrátim sa po vás. Nič ale nešlo podľa môjho plánu, pretože ma zmohla vina. Ani len najlepšia kamarátka, ktorú som tu mala, ma nedokázala udržať nad vodou. Nemala som dôvod chcieť žiť, a tak...“ vystrela ku mne pravú ruku. Jej predlaktie zdobila jemná, rokmi vyblednutá, pozdĺžna jazva. 

„Chcela si sa zabiť?“ vytrieštila som neveriacky oči a pristihla sa, ako sa mi začínajú triasť ruky. Nutkanie objať ju bolo privysoké.

„Nemala som dôvod na život,“ bránila sa. „Nakoniec ma ale našli nejaké prostitútky, ktoré, len aby nemali opletačky s políciou, mi pomohli. Netrvalo dlho, než som sa k nim pridala,“ zahanbene sklonila hlavu a uhla mi pohľadom. „Potrebovala som peniaze, a keď sa k tomu pridali drogy, ktoré stále sľubovali zabudnutie... Jedine to bolo jednoduché. Nechať ostatných, nech si robia čo chcú, kým ma dokázali odpútať od rodiny a od vás.“

„Ako do toho zapadá Robert?“ nechápavo som pokrútila hlavou. „Spoznali ste sa v...“

„Oh, nie! Mladý Erhall by sa k niečomu takému neuchýlil!“ zarazila ma okamžite. „Raz v noci, pár rokov dozadu, som sa dostala do problémov a on ma našiel na ulici. Neviem, čomu vďačím za tú náhodu, ale je mi to jedno. Zmenil mi život. Rozhodol sa bojovať za mňa tam, kde ostatní prestali. Donútil ma ísť na liečenie, len aby som sa postavila na nohy,“ zasmiala sa, znova plačúc. „Vieš, čo mi povedal, keď ma v tú noc dvíhal zo zeme?“ objala sa rukami, pohľadom mieriac niekde za mňa. „Povedal, že ak sa nezmením, nikdy ťa neuvidím. Tvrdil, že vyzeráme úplne rovnako a že máš moje oči. Nedovolil mi vzdať sa, pretože ty si sa nikdy nevzdávala. Chcel, aby si na mňa bola hrdá. Kto by ale mohol byť hrdý na toto?“

V hrdle mi navrela guča, ktorej som sa nedokázala zbaviť. Predstava Roberta, ako sa jej snaží pomôcť, pričom nemusel, ma dostávala do kolien.

„Čo Ethan?“ snažila som sa znieť vyrovnanejšie než som sa cítila. „Bol tvojím... zákazníkom?“ netušila som, ako položiť otázku, tak som len nasledovala svoju zvedavosť. Povedala, že povie pravdu. Sľúbila mi ju.

Miranda záporne pokrútila hlavou.

„Nie, tak nízko by istotne neklesol,“ namietala, no potom prišiel smiech. „Keď sa nad tým tak zamýšľam, mám pocit, že za to ďakujem tiež Robertovi.“

„Čože?“ počudovane som pozdvihla obočie.

„Strávila som na liečení pol roka, počas ktorého som navštevovala terapeuta, snažiac sa so všetkým vyrovnať. Keď ma pustili von, chcela som ho vidieť a poďakovať sa mu. Doteraz netuším, odkiaľ vzal dve tisícky na tú liečebňu. Tak či onak, v to ráno som sa po dlhej dobe tešila medzi ľudí., a rozhodla som sa ho prekvapiť v práci, len aby vedel, že som mu zaviazaná a že tú šancu, ktorú mi dal, neplánujem zahodiť,“ posadila sa na zemi, pohľad zabodnutý do môjho. „Bol v tej firme síce len na skúšku, keďže ešte mal školu, ale povedal mi, kde ho nájdem. Postavila som sa do výťahu, stlačila dané poschodie a vybehla z neho v sekunde, keď sa otvoril. Vďaka mojej nešikovnosti som sa zrútila na Ethana, ktorý čakal na výťah, aby mohol opustiť budovu, a práve si podával ruky s Robertom,  ktorý robil asistenta Ethanovmu právnikovi. Našťastie ma môj rytier zachytil, teda, ja som ho stiahla na zem so mnou,“ pokrčila plecami s úsmevom na tvári. „Myslím, že presne na neho som celý ten čas čakala. Na muža, ktorý mi pomôže dostať sa z problémov a zamerať sa na seba. Podporil ma, aby som si urobila školu a keď som v sebe nabrala odvahu zdôveriť sa mu s mojou minulosťou, pobozkal ma a povedal, že by si vás všetkých vzal k sebe. No ty si akurát začínala vysokú a Benjamin ma nechcel ani vidieť. Pre neho som bola len štetka, ktorá opustila svoju rodinu. Ostatní verili úsudku svojho staršieho brata, a preto som sa nikdy neodvážila zavolať ti či napísať. Bála som sa a čakala na vhodnú chvíľu. Predstava Christie, vďaka ktorej som na teba mohla dávať pozor, spoznať ťa, tvoje názory, tvoj strach a tvoje postoje, ma donútili vyliezť z domu a konečne bojovať.“

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Ani jedna sme sa nemali k slovu. Ja som sa snažila utriediť si v hlave všetky myšlienky, zatiaľ čo ona čakala, kedy prehovorím.

Chcela som sa hnevať, chcela som ju nenávidieť, ale nedokázala som to. Pocit, že nikdy nás neopustila a že to všetko bolo len kvôli Vincentovi...Mrzelo ma veľa vecí, ľutovala som toho veľa. Najviac ale však asi všetok čas, o ktorý sme prišli. Čas, ktorý sme mohli stráviť spolu, nie oddelene.

Zaklonila som hlavu a spokojne si vydýchla. Nechala som slzy, nech vytrysknú z očí, nechala som ich zmáčať mi tvár, pretože bola ešte jedna vec, ktorá ma mrzela. Osoba, ktorej som krivdila.

Po všetkom, čím som si s Robertom prešla, som si mala domyslieť, že by ma len tak neopustil. Malo mi dôjsť, že by pred nami nezutekal. Teraz ale, keď som vedela, čo urobil pre Mirandu... záležalo mu na mne. Naozaj mu na mne záležalo a ja som bola slepá, lebo som to po celý čas prehliadala. Čo za osobu si nevšimne niečo, čo má celý čas rovno pod nosom? Mohla som byť ešte sprostejšia?

„Čo ti Vincent urobil?“ vyšlo zo mňa a pri zmienke toho mena ňou až trhlo. Spomienky ju boleli, ale ja som to chcela vedieť.

„Tvoj otec,“ oblizla si pery. „Chcel mať syna, Christiana, a do poslednej chvíle veril, že budeš chlapec. Akoby ultrazvuk u gynekológa mohol klamať,“ pretočila očami. „Potom, čo som sa dozvedela, že ťa premenoval na Hatsheps, vedela som, že bude zle. Mali sme rozhovor, teda, on viedol siahodlhý monológ, na konci ktorého som mala dve možnosti. Odísť a nikdy sa nesnažiť naviazať kontakt, alebo by ma vyhodil spolu s vami na ulicu. Kde by som ale šla s piatimi deťmi, nevzdelaná, úplne bez rodiny? Vincentovu rodinu som skoro ani nepoznala, ale vedela som, že aj u nich už mali deti, z ktorých bol Alex najstarší. Chcela som, aby ste mali v živote všetko, čo bolo odoprené mne.  Život bez peňazí, bez možností nebolo niečo, čo by som pre vás chcela, a tak som odišla. Upísala som sa mu, že sa nevrátim, pod podmienkou, že sa o vás postará. Podľa všetkého som ale nebola dosť špecifická,“ mrzelo ju.

„Ako si to s ním dokázala tak dlho vydržať?“ nerozumela som. Ak sa k nej choval tak zle, prečo neodišla už skôr, ale dovolila mu urobiť jej päť detí?

Akvamarínový pohľad blondíny potemnel, ale behom chvíľky znova zjemnel. Pri spomienkach na tie dobré časy, určite.

„Vincent bol vždy okolo žien opatrný, povedala by som, že sa bál nadviazať s nejakou kontakt, a preto mu moja... situácia, nahrala do kariet. Hanbila som za to, ale späť to už nevrátim. V istom štádiu som tvojho otca milovala,“ priznala a sledovala, ako mne skoro oči vypadli z jamiek, hoci som mala byť radšej ticho.

Svojho otca som milovala. Keď som bola malá, nezáležalo mi, ako sa choval, bol to môj hrdina, ktorý by zakročil, ak by šlo do tuhého a bratia by pri mne neboli. Bol to predsa on, kto ma prebaľoval, on, kto ma kúpal a kto ma ukladal do postele.

Miranda siahla po rukaviciach, lenže ja som sa vystrela a pozrela na ňu.

„Bude prekážať, ak tu ešte chvíľu ostanem? Mám o čom premýšľať,“ pripustila som, nad čím sa ona len usmiala.

„Budem len rada. Mám ti robiť spoločnosť, alebo chceš byť sama?“ Šla na mňa pomaly, za čo som jej bola vďačná. Naozaj nečakala, že sa od základov zmením, aj keď si to zaslúžila. Zabúdanie nebolo v mojej povahe.

„Neviem,“ pokrčila som plecami. „Ak si myslíš, že udržíš tempo.“

Všimla som si menší úsmev, ktorý sa jej usadil na perách, ako si bandáže nakoniec len spevnila a zaujala obrannú pozíciu oproti mne.

Prudko som na ňu zaútočila, útočiac na jej vrchnú polovicu tela, no ona sa mi elegantne vyhla, chytila moju ruku do svojej a prehodila ma vzduchom. Tvrdá zem mi vybila dych, ale nebola dôvodom mojich vytrieštených očí, ktoré na ňu hľadeli zdola.

„Čo do čerta...“ lapala som po dychu, zatiaľ čo ona si založila ruky na bokoch a sledovala ma.

„Hádam si si nemyslela, že ste svoj talent zdedili po otcovi, alebo áno?“ usmiala sa na mňa, čím mi odrazu prišla aspoň o sedem rokov mladšia.

„Ty... ty si to všetko hrala?“ Nestačila som sa čudovať. „Bola si také drevo predsa!“ obvinila som ju, stavajúc sa na nohy.

„No a? Akoby som si tie kopy nezaslúžila. Keby si vedela, kto som, skopala by si ma horšie,“ podotkla, čo som jej znova musela dať za pravdu. Tú chybu som ale neplánovala urobiť. Vypočula som si jej príbeh, a to isté mal urobiť Benjamin pred rokmi. Namiesto toho si vybral veriť klamstvu, dokonalej maske, ktorú si každé ráno pripínal Vincent na tvár, pod názvom úsmev.

„Chcem vedieť všetko, čo ty,“ vydýchla som, keď ma znova dostala na zem, asi v priebehu minúty. Už som sa viac necítila ako trénerka.

Vtom k nám ale doľahli zvuky otvárajúcich sa dverí.

„Kde si sa to všetko naučila?“ zaujímalo ma, ako mi pomohla na nohy a jedným švihom ma vytiahla. Na to, aká bola chudá, mala v sebe dostatok sily. Povedala by som, že možno viac ako ja.

„Pestúni, u ktorých som bola ako u posledných, mali syna, ktorý sa v zápasení vyžíval. Bol odo mňa starší o štyri roky, a namiesto vysokej si vybral zápasenie,“ zasmiala sa, keď sme vychádzali z telocvične. „Stephen ma naučil všetko, aby som sa dokázala brániť. Neukázal mi ale ako obrniť svoje srdce...“

„Prečo si potom šla za Vincentom, keď si mala rodinu?“

„Jeho rodina ma vyhodila vo chvíli, keď nás videli bozkávať sa,“ začervenala sa. „Bol to len jede bozk, no oni to vnímali akoby som už bola tehotná,“ pretočila očami. „Tak som prosto odišla. Jediným východiskom bol ale dom tvojho otca, ktorý zdedil po rodičoch...“

Zastali sme v znova v obrovskej hale, a môj pohľad okamžite zaletel k mužovi, ktorý si dával dole sako pri dverách.

V sekunde, keď nás zaregistroval, ku mne dvihol svoj pohľad, premeriavajúc si am od hlavy po päty. Jeho čokoládové oči sa pristavili na tých mojich, podobných tým, ktoré mala jeho žena. Rozhodne videl našu podobu, ktorú som ja nikdy neregistrovala. Aké ľahké bolo oklamať mozog menom.

„Ktože nám to sem zavítal?“ naširoko sa usmial a prikročil k nám. Prehrabol si tmavo-hnedé strapaté vlasy a pohľadom skočil na Mirandu.

„Ethan, toto je moja dcéra, Christine,“ predstavila ma, no mnou až šklblo.

Nikdy ma nikto nenazval inak ako Hate. Nikto, okrem Olivera, ma nevolal mojím druhým menom. Jedine môj druhý najstarší brat považoval za hlúposť meno, ktoré mi bolo dané. Nikdy som nenabrala odvahu opýtať sa ho, prečo to tak bolo. Nebola som pripravená počuť jeho vysvetlenie, čo všetko o mne vlastne vedel.

Stála som na mieste bez pohnutia, ponorená do vlastných myšlienok, až som nezaregistrovala, kedy ku mne brunet vystrel ruku. Rýchlo som pokrútila hlavou a prijala ju. Pokúsila som sa vykúzliť čo najúprimnejší úsmev, než som si uvedomila, že som sa k ničomu nemusela nútiť. Spoznala som ho rada. Bol to predsa muž, ktorý sa k Mirande choval tak, ako Vincent nikdy. Stačil jediný pohľad na neho a vedela som, že ju naozaj miluje, hlavne, ak ma bol schopný prijať.

Skôr, než som sa odtiahla, ma stihol do svojej náruče a tuho ma objal. Nečakala som to, no nebránila sa.

„Som veľmi rád, že ťa spoznávam,“ vľúdne sa na mňa usmial, keď ma konečne pustil a dovolil mi nadýchnuť sa. „Vždy sa hodí mať nejaké slniečko v rodine.“

Miranda zvraštila tvár a ustarane sa pozrela na svojho muža.

„Čo sa stalo tento raz?“ založila si ruky vbok. „Čo urobil tento krát?“ povzdychla si, zatiaľ čo ja som po nej strelila nechápavým pohľadom.

„Počkaj desať sekúnd a môžeš sa ho opýtať sama,“ zavrčal vytočene. „Keby som s ním išiel v jednom výťahu, pravdepodobne by som ho dokopal. To mám za to, že sme ho s Madeline tak rozmaznali,“ pripustil a ako dopovedal posledné slová, dvere sa otvorili a v nich brunet, ktorého modrý pohľad sa hneď zabodol do Ethana.

„Uvítacia čata?“ prehodil muž nezaujato, ale keď zavrel dvere a prikročil bližšie, všimol si ma postávajúc vzadu, sledujúc ho.

Okamžite mi opätoval pohľad a očami začal skenovať moju postavu. Samozrejme, že sa pristavil na prsiach, než prešiel nižšie.

„Povedz mi, prosím ťa, jednu vec,“ vykročila k nemu Miranda a načiahla k nemu ruky, aby ho objala. „Chceš svojho otca dostať do hrobu? Pozri, už nie je najmladší. Čo si vyviedol tento krát?“

Ethan si založil ruky na hrudi a skôr, než stihol jeho syn odpovedať, prehovoril:

„Hlavná vec, že v noci ti môj vek neprekážal,“ tváril sa urazene, aj keď jeho oči sa žiarili pobavením. „Náš syn strávil ďalšiu noc v cele a keď za ním prišla právnička, poslal ju kade ľahšie,“ naštvane prebodol bruneta pohľadom. „Uvedomuješ si, aké ťažké je pre mňa hľadať ti zakaždým nového právnika, keď niečo vyvedieš?!“ Hlas, ktorý bol doteraz jemný, sa rázom zmenil na autoritatívny, tvrdý a hlavne... otcovský.

„Ak chceš svoje prachy naspäť, vypíšem ti šek,“ pokrčil ramenami. „Nečakal som ale, že chceš preberať rodinné veci v prítomnosti...“ A hlavou pokynul mojím smerom.

Až teraz sa obaja otočili ku mne, Mirandinu tvár však zdobil úsmev. Okamžite som podišla k nim, s bradou vytrčenou, sebavedomím v očiach.

„Toto je moja dcéra, Christine.“ Znova to meno, pri ktorom som netušila, či ju opraviť alebo mlčať. Bolo od nej pekné, že ma hneď nenazvala Hate, no ako som sa mala predstaviť ja, keď jediné, čo sa mi ozývalo v ušiach boli tie štyri písmenká?

„Kellin Black,“ vystrel ku mne ruku a namiesto potrasenia ma pobozkal na jej chrbát, aj keď som na nej ešte stále mala bandáž.

„Pozri sa na tie deti,“ štuchol Ethan do Mirandy, ktorá len pokrútila úsmevne hlavou.

„Vieš o tom, že nie sme naozaj brat a sestra, však?“ pozdvihol obočie, keď som si vyslobodila ruku z jeho. Snažil sa so mnou flirtovať?

„Uhm...“ stisla som pery. „To som rada, pretože piateho brata by som asi nezvládla,“ kyslo som sa usmiala, nakoľko jeho pohľad smeroval stále k iným častiam môjho tela, len nie k očiam.

„Nič v zlom, Kellin, ale pre teba je pridobrá,“ žmurkla jeho smerom Miranda, než nás nechala samých. Naozaj ma nechávala napospas krásnemu, ale sprostému a namyslenému mužovi?

„To by mala povedať ona, nemyslíš?“ zvolal za ňou a keď sa pohľadom vrátil ku mne, len nad Mirandou pretočil očami. „Chceš ísť niekam do súkromia?“

Neisto som preglgla a o krok cúvla.

„Nie, vďaka, nemám záujem,“ otočila som sa mu chrbtom a zamierila do kuchyne za ostatnými. Kellin za mnou len neveriacky hľadel a v ďalšej chvíli už kráčal za mnou.

„Čo sa ti na mne nepáči?“ zastavil ma s rukou na mojom lakti. „Som úžasný.“

Vybuchla som do smiechu. Jeho sebavedomie bolo na úplne inej úrovni, takej, ktorú som nenávidela. Chlapi si často zvykli myslieť o sebe všeličo možné, ale tento, ktorý stál predo mnou... On by im mohol robiť kráľa. 

„Čo vlastne robíš, Kellin?“ prekrížila som si ruky na prsiach.

„Vlastním kliniku, kde sa zaoberáme okrasnou medicínou. Zlepšujeme ľudí, aj keď ako pozerám na teba, máš všetko, čo by muž mohol chcieť,“ žmurkol na mňa.

„Aká škoda, že ty nemáš charakter, ktorý by chcela žena,“ naklonila som hlavu nabok. „Aká náhoda, že ten sa vyrobiť nedá.“

Vošla som do kuchyne, v ktorej sa pripravoval obed. Kellin si síce prisadol k stolu, ale väčšinu času mlčal, mračiac sa na mňa. A možno to bolo zvláštne, ale konečne, po dlhej dobe, mi bolo ukradnuté, čo si  o mne nejaký muž myslel. Dôležité bolo, čo som vedela ja.  

 

***

 

Po obede, keď Mirandu zavolali do práce, sa Ethan ponúkol, že ma odvezie. Bola som si istejšia ním než jeho synom, takže som jeho ponuku prijala.

Auto zastalo priamo pred mojím vchodom a ja som sa na bruneta vďačne usmiala.

„Ďakujem.“

„To ja ďakujem,“ prerušil ma. „Nevieš si predstaviť, aká bola Miranda šťastná, od kedy začala chodiť do klubu.“

Mal pravdu, nevedela som. Súdiac však podľa jeho pohľadu a emócií, ktoré som mu v očiach videla, bol ten rozdiel obrovský.

„Miranda sa dlho bála, že jej neodpustíš. Po tom, čo a stalo s jej najstarším synom...“ nasal vzduch do pľúc, snažiac sa upokojiť. K môjmu bratovi nezdieľal rovnaké sympatie ako ku mne. „Povedzme, že by so tvojho brata nakopal za to, ako sa k nej zachoval,“ krútil hlavou.

„Ja viem,“ smutno som sklonila hlavu. Keby si ju Ben vypočul, museli by sa mu otvoriť oči. Po všetkom, čím si naša mama prešla, mala právo na novú šancu, alebo nie?

Pomaly som si otvorila dvere, aby som vystúpila z auta, keď ma brunet chytil za ruku.

„Kedykoľvek budeš niečo potrebovať, príď, dobre?“ pozdvihol obočie a hodil na mňa zvláštny pohľad, ktorý som nevedela identifikovať.

„Som si istá, že to nebude nutné,“ usmiala som sa, no bola mu za jeho veľkorysosť vďačná. Nemusel sa o mňa zaujímať. Nebola som pre neho nikto, len cudzinka.

„Nikdy som nemal dcéru a Mirande to odopreli. Chceme začať odznova. S tebou, ak nám to dovolíš. Nemusíš byť na všetko sama, Christine,“ pokračoval.

Snažila som sa dýchať vyrovnane, aj keď som chcela otvoriť ústa a namietať. Niekedy však bolo jednoduchšie prikývnuť, len aby človek predišiel zbytočným naťahovačkám.

„Ďakujem,“ bolo všetko, na čo som sa zmohla. Podľa jeho úsmevu mi bez problémov uveril.

Vystúpila som z auta a rozlúčila sa s ním. V jednej ruke taška s mojimi vecami a v druhej mobil, ktorý som kontrolovala každú chvíľu kvôli Robertovi.

Nedokázala som mu zavolať ako prvá. Nemohla by som mu ani len pozrieť do očí, po všetkom, čo pre mňa urobil. A pritom nemusel. Zachránil Mirandu, pomohol jej dostať sa na nohy, a pritom sme spolu neboli. Krivdila som mu.

Strašne veľmi som mu ukrivdila.

S hlbokým povzdychom som zamierila k svojmu vchodu, no zastala som pri bránke, keď mi zavibroval mobil, ktorý oznamoval prichádzajúci hovor.

Nádejne som sa pozrela na displej, len aby sa mi dych zasekol v hrdle, keď či prečítali meno volajúceho.

Vincent. 

 

Kapitola XXXII. / Kapitola XXXIV. 


 

Jeden príbeh vypovedaný, no ešte nám ich zopár ostáva. Ako vnímate Mirandin príbeh a Robertovu úlohu v ňom? 

Perla



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XXXIII.:

8. Perla přispěvatel
29.05.2017 [14:17]

PerlaBlacky, svojím spôsobom Hate vždy vedela, že je super, aj keď sa v niektorých situáciách zachovala inak, než by mala. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Trish, ďakujem za komentár. Emoticon

7. Trisha
28.05.2017 [18:06]

Waaaa krasna kapitola. Mirandu lutujem a som rada ze jejj hate dala sancu. Ethan je sjveky a kell... nwm co je magor. Och javsa tak tesim na dalsiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Blacky
27.05.2017 [20:23]

Toto bola istym sposobom tak krasna kapitola. Ten koniec neriesim. Dokonca konecne pouziva rozum a pochopila ze Rob je super. Zeraz uz len pockat co ten zmrd chce. Som nedockava prosim !

5. Perla přispěvatel
27.05.2017 [14:25]

PerlaMillie, nič nemusí byť taká náhoda ako sa na prvý pohľad zdá. Emoticon Emoticon Ich rodiny sú prepletené dosť na to, aby nič nebola náhoda. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

4. MillieFarglot admin
26.05.2017 [18:15]

MillieFarglotHate sa presťahovala do NY? Si si istá, že to nie je nejaká dedina? Ako mne už príde kus divné, jak tam na seba narážajú náhodou. Emoticon
Kapitola sa mi ale veeľmi páčila a som rada, že Hate nemusela zo svojej matky všetko ťahať ako z chlpatej deky. Jej manžel je tiež milý a ich syn. Omg, asi mám po Riley 2. oblúbenú postavu. Emoticon
Uff, to je typické, že sa tie krásne chvíľky musia rozplynúť. No ja som mega zvedavá, prečo jej volá ten idiot. Emoticon

Super kapitolka, teškám sa na ďalšiu. Emoticon Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
26.05.2017 [16:42]

PerlaSunShines, Miranda na ňu netlačí, pretože sama neverí, že jej Christine niekedy odpustí. A jej "brat", nuž, tak ten je kapitola sama o sebe. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Veva, áno, mal blbé výhovorky, ale Miranda si tiež nechala nejaké veci pre seba. Emoticon A či je Vincent bezmocný... ťažko povedať. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

2. Veva
26.05.2017 [10:58]

Boze, ja som tak neskutocne stastna ze Miranda a Ethan ju maju naozaj radi. Potrebuje normalnu rodinu a toto je jej sanca.
Za taku blbost ju vyhodil z domu a donutil ju vzdat sa deti?? Ako neviem ci sa ten chlap ucip biologiu, ale v tom ci to bude dievcatko alebo chlapcek ma slovo len a len chlap. Kedze on ma xy a zena ma len xx. Pfff...a to by mal byt vzdelany, chuj sprosty.
Hate a jej novy brat...nooo, to bude este zaujimave, ale zacina sa mi to pacit Emoticon
Samozrejme, ze sa nieco muselo posrat a jed nie Benjamin tak Vincent...no som zvedava. Myslim, ze jej uz nemoze nic urobit. Teda vlastne.....jedine, ze by mal nieco s tym ze (zabudla som jak sa vola jej najlepsia kamaratka, prepaaaaaac) ona je nezvestna.
No nic, musim pockat na dalsiu kapitolu. Emoticon

1. SunShines
25.05.2017 [22:44]

Christine. Och, len ten blbec z konca kapitoly ju mohol nazvať Hate. Ale konečne vieme po kom má to dobré a bojovné, čo v nej je. Emoticon
A Miranda je silná žena, ale dostalo ma, že to bol práve Robert, ktorý jej pomohol pozbierať sa. Lebo tak sa správa muž, ktorý ľúbi a konečne to dochádza aj Christine. Emoticon A veľmi sa mi páčilo, že na ňu Miranda netlačila, že jej dávala priestor.
A ten jej ,,brat" to je čo za číslo?
Emoticon Ale hrebienok mu skosila krásne! Emoticon
Za normálnych okolností by som čakala, čo na to cele Riley, ale takto? Ten človek (nech mi všetci ľudia odpustia, že aj jeho tak nazývam) jej volá akože prečo? Emoticon Povedal mu niečo Ben a ide sa hrať na superocka? Alebo sa jej ide vyhrážať, že ju vyhodí z domu a zoberie jej všetky výhody? Jáj, nie, počkaj, to už, našťastie, urobil.
Teším sa na ďalšiu kapitoluuu a som zvedavá, čo máš pripravené! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!