OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XXII.



Hate - Kapitola XXII.Myslíš, že ma zlomíš? Sleduj, ako ťa dostanem na kolená ja.

Kapitola dvadsiata druhá

 

Nemocnica sa nachádzala pol hodinu autom od mojej práce, čo znamenalo hodinovú prechádzku, počas ktorej som sa snažila vyrovnať so všetkým, čo sa pokazilo. Znova.

Snažila som sa kráčať s pozdvihnutou hlavou. Vonku bol krásny slnečný deň, ľudia okolo mňa prechádzali z každej strany a ruch veľkomesta dýchal všade navôkol. Nemala som najmenší dôvod cítiť sa zle, pretože som vedela, že do tej nemocnice už nikdy nevkročím. Už nikdy sa nebudem musieť pozrieť na doktorku, ktorá dokonca aj Riley pripomínala mňa. Ako som si len mohla nevšimnúť to, čo bolo tak očividné?

Vtom mi zavibroval mobil, až som poskočila na mieste. Nadšená, že mi Lauren konečne odpísala, som otvorila správu.

Daj mi šancu.

Nasucho som preglgla, zovrela mobil v ruke a uvažovala, ako zareagovať. Mohol Robert vedieť, že mi funguje mobil, alebo išiel na slepo dúfajúc, že sa ozvem? Kašľať ho, svoje šance mal, viac ako dosť.

Možno by som pokračovala v ceste, keby mi mobil nezapípal znova a tentoraz som nemohla ignorovať obsah správy, ktorú poslal. Ako sa len opovážil?!

Chceš sa hrať na mrchu? Tak rýchlo ťa New Yorku zmenil?

Zaškrípala som zubami a ťukla do mobilu, aby sa mi zobrazila klávesnica. Musela som sa však ovládať, inak hrozilo, že si rozbijem nechtami displej.

Vždy som bola mrcha, teraz sa aspoň nemusím pretvarovať.

Chcel ma vytočiť alebo raniť? O čo mu, do pekla, šlo! Zožieralo ma, že som si nedokázala predstaviť, ako by mi to povedal do tváre. S opovrhnutím, sklamaním...

Bola som už na Wyckoff Ave a po pravej strane som mohla rozoznať svoju prácu, keď mi prišla ďalšia správa. Chcela som ho ignorovať, lenže na to som mala slabú vôľu. Chcel sa so mnou zahrávať? Zabudol asi na fakt, že tento raz som si nemusela dávať pozor.

To sa mi na tebe vždy páčilo, ten ostrý jazyk.

S rukou na dverách som sa zasekla v pohybe, keď som znova a znova čítala jeho správu. Neuvedomoval si, že som ho videla bozkávať sa so svojou priateľkou? Alebo si myslel, že z neho jednoducho padnem na zadok?

Na jazyku ma štípalo veľa neslušných slov, ktoré by som tomu sviniarovi rada napísala, avšak niekedy bolo ignorovanie lepšie než čokoľvek iné. Toto bola jedna z tých chvíľ.

Vošla som do budovy a namierila si to rovno hore do pánskej, teda... teraz už aj mojej, šatne. Zhodila som zo seba tričko, obviazala si ruky bandážami a neposlušné kučery, ktoré sa dostali z gumičky som znova upevnila. Ako náhle som vyšla z malej šatne, prešla som k dverám Loganovej pracovne. Opatrne som nazrela dovnútra, lenže on v nej nebol. Nevravel, že tu bude?

Zavrela som dvere a pomaly prešla k zábradliu, aby som nazrela do telocvične. Priamo oproti mne, tiež nad telocvičňou, bola malá posilňovňa, v ktorej som videla niekoľko mužov dvíhajúc činky, smejúc sa na niečom. Podo mnou však bolo relatívne plno. Samí muži, no všetci na sebe makali, behali kolečka okolo telocvične a na ich čele, bez trička, Logan.

Podľa všetkého som sa v ňom zmýlila. Nebol to len majiteľ, ale aj tréner, a podľa všetkého, kamarát. Kvôli hudbe som nepočula či sa o niečom bavili, ale podľa ich úsmevov pri behaní mi došlo, že istotne nemlčali.

S úsmevom na tvári som zbehla dole, skontrolovala som sa v zrkadle a keď som usúdila, že moja tyrkysová športová podprsenka bude medzi tými nahými hruďami svietiť, povzdychla som si a pokračovala v ceste.

„Hej!“ Logan si ma hneď všimol a vystúpil zo zástupu, aby sa ku mne dostal. Pohľadom zaletel k môjmu čelu a keď ho čakala len jazva, nič iné, usmial sa.

„Bola to rýchlovka.“ Po prvýkrát som sa prstami dotkla čela a pocítila nedokonalosť mojej kože. „Nič vážne,“ zaklamala som pri predstave, že som mala aj otras mozgu. Teraz som sa nečudovala tomu krúteniu hlavy ani zvracaniu. Hoci to som pripísala skôr Robertovi a jeho ústam než možnej diagnóze.

„Pozeral som na internet a už sa o nás zaujímajú aj ženy. Cítim, že to tu bude ešte lepšie.“ Jeho pohľad bol na nezaplatenie. Hovoril síce so mnou, ale díval sa cezo mňa, na miesto, ktoré pre neho očividne veľa znamenalo. Rovnako, ako kedysi Impérium pre mňa. Ako vravel Oliver, Impérium bola rodina.

„Chceš sa zoznámiť s našimi stálicami?“ zasmial sa a pokynul mi, nech ho nasledujem. Bez zbytočných okolkov som sa vydala za ním, prechádzajúc okolo mužov, ktorí si ma súdiaco obzerali. Na to som bola zvyknutá, takže okrem úsmevu som im väčšiu pozornosť nevenovala.

„Pohov, chlapi!“ zavelil brunet po mojej pravici a všetko odrazu ustalo. Bol ako zaklínač, ktorému stačilo jedno slovo na to, aby ho všetci poslúchli.

„Chcem vám predstaviť našu novú trénerku, Hate, ktorá bude trénovať ženy, nakoľko chcem rozšíriť našu komunitu. Budem rád, ak si na seba zvyknete a dúfam, že tu nebudú žiadne problémy.“ Jeho hlas síce pôsobil odľahčene, stále som v ňom počula nebezpečne vážny podtón. Na chvíľu to nebol ten cudzinec, čo za mnou vybehol po nevydarenom konkurze, ale šéf, pre ktorého som pracovala.

„Budem rád, keď jej ukážete ako to u nás chodí,“ žmurkol na svojich zverencov, ktorí sa rozosmiali. Na chvíľu ma však ešte odtiahol stranou.

„Jedla si už dnes niečo?“

Otvorila som ústa, ale nič z nich nevyšlo, pretože jediné jedlo, ktoré som mala na raňajky skončilo v koši. A to presne vedieť nemusel.

„Idem na obed, prinesiem ti niečo?“ spýtal sa, čakajúc odpoveď, lenže po všetkom, čím som už dnes prešla, som chuť na obed úplne stratila. Vlastne... nevedela som či budem schopná dať si niečo večer, keď prídem domov.

„Nie, vďaka. Choď sa najesť, nemám na nič chuť,“ pokrčila som plecami a skôr, akoby mohol protestovať som sa vybrala k mužom, ktorí ešte stále čakali obďaleč.

Bolo to šialené, tento klub bol dokonalý. Všetci boli prívetiví, chceli vedieť, kde som sa naučila boxovať, aj keď niektorých skôr zaujímalo moje telefónne číslo ako moja práca. Spoznala som množstvo nových ľudí, ktorých mená som si, bohužiaľ, nezapamätala, no aj tak sme dokončili ich rozcvičku, aby sme sa mohli dať do tréningu.

Niektorí však boli zaskočení, že ma Logan zamestnal. Nech som sa akokoľvek snažila dostať k inému trénerovi, nikde som na nikoho nenatrafila. Až neskôr mi niekto povedal, že Logan je jediný tréner a vždy bol.

„Čože?“ vytrieštila som prekvapene oči na chlapa, Sama, pravdepodobne. Jeho zelený pohľad sa síce sústredil viac na oblasť môjho hrudníka, no to som dokázala ignorovať, pretože som mala dôležitejšie veci na srdci.

„Chodím tu už viac ako dva roky, ale jediný tréner je Logan. Je tu každý deň od rána do večera. Toto je prakticky jeho život,“ zasmial sa a konečne dvihol zrak vyššie. „Podľa všetkého si na neho urobila dojem, ak vravíš, že spolu nič nemáte,“ dodal a ja som bojovala s nutkaním pretočiť očami. Bola to len jeho záležitosť alebo si tu všetci mysleli, že s ním musím spať ak tu pracujem?

„Tak čo,“ štuchol ma do pleca. „Ukážeš nám, čo máš v rukáve, trénerka?“ Nemyslel to možno ako urážku, lenže každá pochybnosť ma dokázala rozčúliť.

„S ňou by som si radšej nezačínal,“ ozval sa niekto odo dverí a väčšina, čo nás pozorovala, k tomu neznámemu dvihla pohľad, vrátane mňa.

Oh, kurva. Môže to byť ešte horšie? Pomyslela som si zúfalo, keď sa môj pohľad stretol s Robertovým. Ak som si myslela, že sa nado mnou karma zľutovala, musela som to znova prehodnotiť, pretože takto som si to rozhodne nepredstavovala.

„Hej, chlape!“ pozdravili ho niekoľkí muži a až vtedy mi došlo, že som to nebola ja, ako sa sem dostal. Musel tu chodiť častejšie a trénovať spoločne s ostatnými.

„Ale čo...“ zasmial sa Sam s prekríženými rukami na hrudi. „Poznáte sa?“

„Áno,“ ozval sa, zatiaľ čo ja som len pokrútila hlavou.

„Nie.“

Všetci naokolo vyzerali zmätene a ja som si nechcela vyrobiť žiadny problém hneď v prvý deň, tak som sa rozhodla ustúpiť a vyvliecť sa nejako z tohto trápneho stretnutia.

„Mám ešte nejakú prácu hore,“ zaklamala som automaticky.

„Ty tu robíš?“ vytrieštil na mňa prekvapene oči. „Odkedy?“

„To nie je tvoja starosť,“ obila som ho a chcela popri ňom prejsť, lenže ma chytil za ruku a nechcel pustiť.

„Nechaj ma na pokoji,“ precedila som naštvane. Ak bola vec, ktorá mu nechýbala, bola to výdrž. Tej mal rozhodne viac než bolo potrebné.

„Nenechám, kým ma nevypočuješ,“ trval na svojom.

Zhlboka som sa nadýchla a skôr, než by stihol zaregistrovať som sa mu šikovne vyvliekla zo zovretia, schytila jeho ruku a vykrútila mu ju za chrbát. Samozrejme, že nikto nemal nič lepšie na práci než nás sledovať. Toľko k pokojnému úvodu.

„Hovoril si, nech si so mnou nikto nezačína, tak prečo, do čerta, neposlúchneš vlastné rady?“ zasipela som potichu, tak, aby to len jeho uši počuli.

Nechcela som s ním bojovať. Jediné, po čom som túžila bol pokoj, a tak som ho radšej pustila, aby som získala náskok. Náhlila som sa chodbou, lenže jeho kroky ma nasledovali.

„Nemôžeš s tým proste prestať?“ otočila som k nemu s obviňujúcim pohľadom. „Čo odo mňa chceš, Robert? Povedala som ti, že končím!“

„Chcem ti to všetko vysvetliť,“ hlesol,urobil krok bližšie a zamyslene na mňa pozrel. „Keď ti poviem, že som sa s ňou nevyspal, uveríš mi?“

„Ale mňa nezaujímajú tvoje vysvetlenia! Skončila som, čo to nechápeš? Prišla som sem začať odznova a nenechám si to zničiť len preto, lebo chceš odrazu hovoriť. K tomu si mal viac než dosť príležitostí.“

Brunet podišiel ešte bližšie a prižmúril oči.

„Chceš začať odznova? Preto si trénerka v klube?“

„Nie každý má vysokú, priateľku a skvelú budúcnosť pred sebou. Niektorí musia zápasiť so životom,“ zaujala som obranný postoj, pripravená znova mu vraziť, ak to bude nevyhnutné.

Mlčal, stískajúc pery akoby bojoval s tým, čo chcel povedať.

„Takže odznova, hej?“ Jeho výraz sa zmenil z nástojčivého na pobavený, čím ma len viac štval. Chcel sa mi posmievať?

„Predstav si.“

Jeho ruka však odrazu vystrelila ku mne, čakajúc.

„Robert Erhall,“ predstavil sa mi akoby som ho nepoznala. „Ty musíš byť tá nová trénerka, Hate, však?“ žiarivo sa usmial.

„Čo to...“ nechápavo som nakrčila čelo.

„Povedala si odznova. Žiadna minulosť, len možnosti.“

Až teraz mi došlo, kam tým smeroval. Síce som nechcela, nakoniec som si s ním potriasla, lenže on mi len tak ruku nepustil.

„Musím povedať, že z teba nemám dobrý pocit. Nebudeš náhodou prestrojený hajzel, že nie?“ naklonila som hlavu na bok, usmievajúc sa. Myslel si, že mu zhltnem jeho nové ja aj s navijakom?

Čo som nečakala, Robert ma schytil a pritlačil ma k stene. Dlane si oprel o stenu po bokoch mojej hlavy, takže jeho pohľadu som nemohla ujsť. Dostával, čo chcel. Moju pozornosť.

„S Eve je koniec,“ vydýchol a videla som, ako sa premáha, aby po mne nevyštartoval. Mal jedno šťastie, pretože inak by som mu ten nos zlomila, znova, a vykopla jeho zadok z Brotherhood Boxing na dobro.

„No a?“ pokrčila som plecami. „Nemusí ma to zaujímať, nie sme...“ Prečo sa mi zdalo, že sme podobnú konverzáciu ohľadom ženy v jeho živote už viedli?

„Keď som ťa dnes uvidel, bolo to znamenie, Hate,“ pozorne skúmal každý milimeter mojej tváre. „Nevedel som, že sa na mňa hodí. Po tom, čo si odišla... skončil som to. Nechcem, aby ma niečo držalo späť.“

Jeho slová ma prekvapili. Bol úprimný, v očiach nemal ani kúsok smiechu, avšak ja som vedela lepšie ako uveriť sladkým rečiam. Z toho klamu som dospela.

„To je smola, pretože ja sa ti k nohám nehodím,“ prehodila som nezaujato, nad čím sa on len zasmial.

„Ani by som to od teba nečakal, preto sa ti hádžem ja,“ chytil mi bradu a donútil dvihnúť k nemu zrak. „Teraz sa už nevzdám.“

Jeho zrak padol na moje pery, ktoré som si naschvál oblizla. Hlad v jeho očiach mi napovedal, že sa s ňou pred rozchodom nevyspal. No mohla som veriť tomu, čo som pred sebou videla?

„Nemám záujem, Robert,“ odtiahla som sa tak, aby ma pustil.

„To nie je pravda,“ protirečil automaticky. „Chceš ma, Hate,“ zasmial sa, ale na niečom, čomu som ja nechápala. Odkiaľ mal ten chlap toľko sebavedomia?

„Naozaj?“ prekvapene som pozdvihla obočie. „Čo si ja pamätám, bol si to ty, čo ma chcel...“

„A stále chcem,“ prerušil ma, prstom mi prechádzajúc po spodnej pere. „Chcem ťa tak veľmi, až to bolí. Chcem ťa pri sebe, v posteli, všade.“

Hoci som nechcela, moje telo zlyhalo a červeň sa mi nahrnula do líc. Naozaj povedal to, čo som počula?

„O tom môžeš len snívať,“ pretočila som očami.

„Kto vraví, že som to už nespravil?“ naklonil sa ku mne a jeho ústa putovali k môjmu uchu. „Zakaždým som si predstavoval teba, tvoj zadok v mojich rukách a tvoje pery, ktoré...“ sťažka som preglgla a prudko ho od seba odtisla. To nemohol myslieť vážne!

Podarilo sa mi medzi nami vytvoriť menšiu vzdialenosť, hoci, ak by veľmi chcel, stačili by mu dva väčšie kroky a aj tú by prekonal. Ja som ale potrebovala čas na spamätanie sa.

Toto som nechcela. Nepotrebovala som počuť, že opustil Eve, hovoriac, že kvôli mne. Po všetkom, čo sa medzi nami stalo, neverila som mu ani len nos medzi očami. Mohol mi hovoriť, čo si myslel, že som chcela počuť, lenže jediné, po čom som skutočne túžila bolo, aby si uvedomil, ako veľmi mi ublížil.

Celé roky som žila v predstave, že som urobila chybu. Myslela som, že nikoho nezaujímam, že som len dieťa, neschopné vzťahu, a hlavne nepoužiteľné v reálnom svete. Možno mi to nedošlo hneď, no teraz, v New Yorku, uvedomila som si, že som to nebola ja, ktorá to pokazila. Bol to on a jeho klamstvá, ktorými som sa už neplánovala nechať opantať. Jediné, čo som chcela, bolo vidieť ho zničeného ako som bola vtedy ja.

„Viem, že sa nepoznáme dlho,“ prekrížila som si ruky na prsiach, hrajúc s ním tú jeho sprostú hru, „ale nie si môj typ.“

„Že nie?“ Na perách sa mu usadil ten jeho typický úškrn, ktorý by som mu najradšej zotrela, ale pokoj a vyrovnanosť boli lepšou voľbou. Než prehovoril, oblizol si pery a oči razom zvážneli.

„Môžeš si hovoriť, čo chceš, Hate, ale obaja vieme pravdu.“

„Naozaj? Zasväť ma, Robert,“ oslovila som ho a snažila sa zhlboka dýchať, keď sa vybral ku mne, nespúšťajúc zo mňa zrak. Na rozdiel od niektorých mužov vo vnútri, on mi nehľadel na prsia. Jediné miesto, kde mi hľadel okrem očí bolo čelo a jazva, ktorá sa tam nachádzala. Stihla mu povedať Eve, kde som ju získala?

„To, čo sa medzi nami stalo,“ zaťal ruky do pästí akoby ho tá spomienka bolela. Bola som to však ja, kto vtedy bol za hlupáka! „Naspäť to už nevrátim, ale všetko, čo sa stalo, bolo skutočné, Hate. Bol som blbec, kretén a chuj, že som ťa opustil a neboj sa, vyčítal som si to dosť dlhú dobu. Keď som ťa potom videl na Benovej party, ja... vedel som to. Hneď v tej chvíli mi bolo všetko jasné,“ zasmial sa na vtipe, ktorý mne nedochádzal.

„Ty a ja, Hate... my dvaja máme byť spolu. Je jedno ako to chceš poprieť, alebo čo som urobil... my k sebe patríme a nič s tým neurobíš,“ urobil ešte jeden krok bližšie, až som bola schopná cítiť, ako ťažko dýchal. „Pamätaj na moje slová, my budeme spolu.“

Nasucho som preglgla. Tie slová, ten monológ... Za celý život by mi nenapadlo, že od neho niekedy niečo také začujem a hoci to spôsobilo akési zvláštne, no príjemné, vibrovanie v mojom tele, mala som v pláne ignorovať to.

„Neviem, v akom svete žiješ ty, ale my dvaja,“ ukázala som na neho ako aj na svoju maličkosť, „spolu nikdy nebudeme.“

Robert chcel automaticky protestovať, no odrazu sa otvorili dvere a keď som sa chcela postaviť na kraj, všimla som si Logana, ako nesie v rukách obed. Nielen pre seba. Jeho oči ma hneď našli a hneď mi kývol na privítanie. Až potom ale zablúdil k mužovi, s ktorým som sa rozprávala.

„Robert Erhall!“ zasmial sa takmer neveriacky. „Už som si myslel, že si sa na nás vykašľal, braček. Aká bola dovolenka?“

Oni sa poznali?

Musela som si zahryznúť do jazyka, aby som nepovedala niečo, čo by ma prezradilo, pretože som zatiaľ nebola pripravená hovoriť o tom, ako sa s Robertom poznám ja.

„Dúfam, že máš rada kura,“ pohľadom sa vrátil ku mne. „Počkať! Do čerta, ani som sa nepýtal. Nie si vegetariánka? Na to som nepomyslel.“

Znel tak zahanbene a to sa jednalo len o jedlo. S chuťou som sa zasmiala a prešla k nemu, aby som vzala niektoré boxy, ktoré niesol.

„Nie som vegetariánka,“ objasnila som prosto. „Počkám ťa hore?“ pozdvihla som obočie a keď prikývol, obtrela som sa mu o rameno smerom ku schodom, cítiac na sebe Robertov pohľad.

Možno som sa cestou po schodoch usmievala, ale rozhodne som nemala dobrý pocit z tých dvoch dole. Chcela som počuť, čo mu Robert povie, ale zároveň som netúžila vidieť ten sebavedomý výraz, ktorý ešte donedávna mal. Do chvíle, kým sa nezjavil Logan.

Nevedela som, čo sa so mnou stalo, ale ako náhle som položila obed na stôl, bojovala som s nutkaním prikradnúť sa čo najbližšie ku schodom tak, aby som ich počula. Nakoniec som však tú možnosť vylúčila a rozhodla sa chovať dospelo. Posadila som sa oproti šéfovi, ktorý sa s Robertom rozprával akosi pridlho. O čom sa mohli baviť? O mne?

Razantne som pokrútila hlavou a dala si dole bandáže, aby som aspoň nejako zamestnala svoje ruky. Pohľadom som znova zaletela k dverám, tentoraz však bez akejkoľvek vôle odolať. Opatrne som sa vybrala von, tak, aby si ma Logan nevšimol, som sa prikradla ku schodom a oprela sa o stenu, načúvajúc rozhovoru, ktorý bol v plnom prúde.

„Vyhoď ju,“ rozoznala som Robertov hlas a pri tej vete mi v hrdle navrela guča. Zbláznil sa? Čo si počnem bez práce? Myslí si, že účty sa zaplatia samé?

„Čože?“ zasmial sa Logan, ktorý to očividne poňal ako vtip. Až Robertova vážna tvár ho presvedčila, že rozprával vážne. „Prečo by som to robil? Potrebuje predsa prácu.“

„Ja ju zamestnám,“ ponúkol sa Robert. „Môže robiť asistentku vo firme, ale neznesiem fakt, že by tu mala tvrdnúť dvanásť hodín denne.“

„Nemyslíš, že to jej voľba? Nie si jej otec a pokiaľ viem, tak ani brat. Vrátil sa s tebou Ben?“

Pri zmienke toho mena som sa skoro zadrhla. Poznal aj jeho? Chodil sem môj najstarší brat tiež? Ak áno, mala by som odísť. Čo ak povie otcovi, kde som...

„Ben a ja sa nerozprávame,“ odvrkol prirýchlo, ale nezmenil sa o bitke, ktorú od neho dostal a ani prečo. „Myslím to naozaj, vyhoď ju. Toto je predsa tvoj život, Logan.  Povieš mi, kedy naposledy si tu nechal niekoho pracovať? Teda, nerátam nočné upratovačky.“

„Nechaj to tak, Rob. Keby chcela odísť, môže,“ nepočúval ho, za čo som mu bola neskutočne vďačná. Zamestnať ma ako jeho asistentku? Zbláznil sa?! Za čo ma považoval, za osobu alebo majetok?

Logan sa mu otočil chrbtom, smerujúc k schodom a ku mne, lenže keď Robert znova prehovoril, brunet stuhol na mieste, neschopný pohybu.

„Ona nie je Quinn.“

Chcela som ostať, no zároveň som si nemohla dovoliť nechať sa pristihnúť, tak som len rýchlo prebehla do jeho pracovne, čakajúc.

Kto bola Quinn? Prečo ho zmienka jej mena tak rozhodila? Po celý čas vyzeral sebavedomo, ale stačila jedna veta, aby sa zmenil. Prečo sa Robert nedokázal zmieriť s prehrou a odísť?

Dvere sa odrazu otvorili a ja som ostala sedieť na stoličke, premýšľajúc, čo povedať. Logan okolo mňa prešiel, položil obed na stôl a prešiel k skrinke, z ktorej vybral príbor.

„Poznáš Roberta dlho?“ Musela som to vedieť. Ak boli kamaráti, bola tu možnosť, že o mne vedel tak či onak. Samozrejme, za predpokladu, že sa o mne ten bastard vôbec raz pred jeho dovolenkou zmienil.

„Chodí tu už asi tak rok?“ zamyslel sa. „Niekedy mi síce lezie na nervy, ako napríklad teraz, ale inak to je dobrý kamarát.“

Ublížil mu a aj tak ho bránil? Asi som už vôbec ničomu nerozumela.

„Povedal, aby som ťa vyhodil,“ prehodil medzi rečou, zatiaľ čo si hľadal obed, „ale to si počula,“ strelil po mne pohľadom. Nasucho som preglgla a nenávidela sa za červeň, ktorá sa mi nahrnula do tváre.

„Neurobíš to?“ neisto som sa na neho pozrela.

„Nemám dôvod,“ pokrčil plecami. „To, čo je medzi vami, je vaša vec. Ak tu chceš byť, ja budem len rád...“

„Je pravda, že som prvá trénerka, ktorú si tu mal?“ skočila som mu do reči, ale mala som veľa otázok, ktoré som mu potrebovala položiť.

Brunet naproti na chvíľu zaváhal, ale nakoniec prikývol.

„Môj život nie je dokonalý a klub je vlastne to jediné, čo ma zaujíma, takže sa mu venujem na plno. Ľudia, ktorí sú dole, sú pre mňa viac rodinou než tí, ktorí mi dali život.“

Páni. Poznala som toho muža ešte len druhý deň, ale už teraz som sa s ním vedela stotožniť viac než by som si kedy priznala. Hovoril úprimne, no v očiach sa mu neodrážala žiadna emócia. Muselo byť pre neho ťažké o tom rozprávať a ja som nechcela, aby sa vracal k minulosti, ktorá mu robila problémy. Chcela som ho rozveseliť.

„Určite na tom nie si tak zle,“ mávla som rukou a oprela sa na stoličke.

„Že nie?“ prebodol ma pohľadom. „Vydedila ťa tvoja vlastná rodina a poslala kade ľahšie?“

Rozosmiala som sa na plné hrdlo. Nedokázala som to zadržať, aj keď som tak veľmi chcela. Zatiaľ čo na mňa Logan hľadel s nechápavým výrazom, mne z očí vyhŕkli slzy.

„P-prepáč,“ snažila som sa upokojiť, viac-menej neúspešne. „Mňa otec vyhodil z domu... pred týždňom,“ uvedomila som si a znova sa zasmiala. „Človek mu robí štyri roky fackovacieho panáka, nechá so sebou zametať a čo dostane? Po tvári a oznámenie, nech sa nikdy nevracia,“ pokrčila som plecami, uvažujúc, ako sa odrazu tie slová jednoducho dralo von.

„T-to... to som nevedel,“ povedal tichšie, ale ja som si len odfrkla.

„Nehanbím sa za to,“ ozvala som sa k nemu. „Príliš dlho som to skrývala, ale moja spolubývajúca mi ukázala, že byť sám sebou je to najlepšie, čo človek môže urobiť.“

„To je,“ prikývol so spokojným úsmevom. „Keď som našim povedal, že odchádzam zo školy, vyzerali, že ma v tej škole aj uväznia, len aby som ju dokončil.“

„Bolo to až také zlé? Kedy si s tým sekol?“

„Posledný rok,“ pery sa mu skrivili do úsmevu, ako na to spomínal. „Povedzme, že dovtedy som len robil to, čo som považoval za správne. Nedošlo mi, že všetko, čo som robil, boli len zbožné priania mojich rodičov, ktorí si nemohli dovoliť, aby ich jediný syn sklamal očakávania spoločnosti.“

Jediný syn. Quinn teda nebola sestra, čo ma trochu vystrašilo, ale na druhej strane, bol odo mňa o deväť rokov starší, zažil toho viac ako ja. Možno priateľka?

„Je mi to ľúto.“ Naozaj bolo. Vedela som, aké to je, keď od vás rodina očakáva stopercentné výsledky, avšak môj otec bol taký vždy. Dokonca aj moji bratranci boli všetci na výške, niektorí už po, starajúc sa o rodinu. Nikdy som nestretla lepšieho otca ako Alexandra, ktorý sa o svoje dve dcérky staral ako o princezné a na svoju ženu vždy pozeral ako na kráľovnú. Presne po takom vzťahu som túžila niekde v hĺbke aj ja. Až na tie deti, samozrejme. Tie som v živote nechcela vidieť bližšie než na päť metrov.

„Nič sa nedeje, je to dávno za mnou. Postavil som sa na nohy a síce to trvalo, mám toto,“ rozhliadol sa po miestnosti. „Čo ma privádza k tomu...“ prestal s jedením a začal kontrolovať mail. „Ozvali sa nám ďalšie, teda, zatiaľ sú len tri, ale verím, že sa rozrastieme,“ vyzeral príjemne prekvapene akoby ani on sám niečo také nečakal. Ja som sa ale nemohla zbaviť pocitu, že muž predo mnou bol možno rovnako zlomený ako ja. Čo ak pre neho bola tá neznáma Quinn tým, čím pre mňa kedysi Robert? 

 

Kapitola XXI. / Kapitola XXIII.


Na svete je veľa typov rodín a hoci niektoré pôsobia naoko dokonale,za ich dverami sa môže odohrávať niečo úplne iné, a Hate na to pomaly prichádza. Uvidíme, čo všetko ju ešte New York naučí. A hlavne... či sa Robert konečne zmieri s prehrou. 

Perla 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XXII.:

5. Perla přispěvatel
26.04.2017 [20:15]

PerlaLili, ďakujem za komentár. Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
25.04.2017 [18:49]

LiliDarknightVeľmi podarená kapitola. Rada by som ti tu napísala viac, ale ponáhľam sa čítam ďalšiu! Emoticon
Tak snáď len takto vyjadrím svoje pocity:
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
21.04.2017 [20:19]

PerlaMills, a kedyže si ho mala rada? Normálne uvažujem, v ktorej kapitole si mu nechcela niečo urobiť. Emoticon Emoticon Emoticon Či to s Eve skončil alebo nie, nuž, je na Hate, či mu uverí.
Logan síce Roberta, ale Bena len tak zbežne, skôr z rozprávania- ale o tom nabudúce. Emoticon Emoticon A kto je Quinn? Celú odpoveď pozn jedine Logan a či ju povie...
Ďakujem za komentár, drahá. Emoticon

Trisha, máš jasné, že názor poznám, a preto som rada, že má Rob ešte nejakého fanúšika. Emoticon Emoticon

2. Trisha
21.04.2017 [11:38]

Dokonala kapca. Emoticon Emoticon Emoticon Nechcem sa opakivat, ved poznas moj nazor na Roba aj Logana. Obaja su jednoducho boziii Emoticon . Kazdopadne Logan je zlaticko Emoticon Len mi tam chybalo to high five Emoticon

1. MillieFarglot admin
20.04.2017 [18:41]

MillieFarglotPri minulej časti som ti chcela napísať, že to by bol sranda, keby sa tam v klube zjavil Robert. Emoticon
Jemííín, zlato. Prečo ma donútiš mať toho kreténa rada a teraz by som mu najradšej dolámala každú kosť v tele. Neverím mu, že to s Eve ukončil a vlastne ani jedno slovo, ktoré povedal. Je to proste idiot a ja držím Hate palce, nech mu nepodľahne. Keďže z vlastnej skúsenosti viem, že nevstúpiš 2x do tej istej rieky, no pokiaľ toho človeka miluješ, vstúpiš tam toľkokrát kým sa neutopíš. Takže dúfam, že všetko, čo Hate k nemu cítila, je nadobro preč.
Na druhú stranu, zdá sa, že s Loganom toho má viac než dosť spoločného. Trochu som ale zmätená z jeho rozhodnutia zamestnať Hate, keďže vedel, že je sestra Bena, ktorého pozná. Aj fakt, že pozná vlastne aj Roberta...
A fakt som nepochopila toho kreténa, ako ho chcel donútiť, aby Hate z klubu vyhodil. Emoticon A že ju zamestná vo firme. No konieeeec. Prefackať ho a hodiť pod kamión. Nejak si verí. Dúfam, že ak bude Hate otravovať a jej dojde trpezlivosť (teda ak nejakú pri ňom ešte má), tak mu nakope zadok.
Skutočne som moc zvedavá na to, ako sa to bude vyvíjať ďalej.
Emoticon Emoticon

A kto je dopekla Quinn???

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!