OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola XI.



Hate - Kapitola XI.Bez minulosti nie je šanca pochopiť celku. Stále bude nejaký úlomok chýbať.

Kapitola jedenásta

 

„Volané číslo je nedostupné,“ zahlásil mi ženský hlas pri uchu, nad čím som len naštvane zaškrípal zubami a hodil svoj telefón na posteľ.

Vypla si kvôli mne mobil? Do čerta so mnou!

Znova som sa začal prechádzať po svojej dočasnej izbe, ktorú som mal zaplatenú do soboty. Zo stolíka sa na mňa usmievala spätná letenka do New Yorku, ktorá mi len pripomínala, ako málo času mi ostávalo na nápravu všetkého, čo som pokazil. Pritom som to nebol ja, kto to všetko spôsobil.

Zhlboka som sa nadýchol a pretrel si ešte rozospatú tvár. Bolo len desať hodín ráno a ja som bol na dovolenke. Prečo som sa teda nedokázal aspoň na chvíľu uvoľniť a prestať o nej uvažovať? Pohla sa predsa ďalej, mal by som urobiť to isté a nikdy na ňu už ani nepozrieť.

Včerajšok mal byť iný. Mali sme sa navečerať, porozprávať a nakoniec by som z nej dostal všetko, čo ju trápilo. Myslela, že som si ju nevšímal? Polovicu večera sedela ako na ihlách a zakaždým, keď som jej položil otázku, sa jej tie obrovské okále rozšírili, akoby som od nej chcel verejné prehlásenie. Niečoho sa bála a ja som mal byť ten, kto ju vezme do náruče a uteší, kým nebude pripravená všetko zo seba dostať von. Namiesto toho som po nej vyštartoval a pokazil všetko, čo sa len dalo.

Vytočene som udrel rukou po stole a zhodil na zem všetky veci. Iritovalo ma, že aj cez moje snaženie to bola nakoniec ona, kto sa predo mnou schovával. Neverila mi, k čomu už nemala ani najmenší dôvod. Ublížil som jej tým najhorším spôsobom, presne ako mi to povedali. V stávke však bolo omnoho viac než len city. Šlo o našu budúcnosť, ktorú by sme nikdy nemali.

Zazvonil mi mobil a ja som ho behom sekundy zodvihol, v nádeji, že začujem jej vyrovnaný hlas, síce plný nenávisti, ale odhodlaný urobiť správnu vec.

„Prosím?“ Nohy sa mi triasli a žalúdok robil saltá. Čo by som jej mal povedať?

„Dobré ránko, miláčik,“ pozdravil ma ženský hlas, no nie ten, ktorý som potreboval počuť. Tento bol natešený, jej by nebol.

„Eve,“ vydýchol som sklamane, snažiac sa, aby to nevycítila. Náš vzťah už aj tak visel na vlásku, nepotreboval som si u nej žehliť ďalšie problémy.

Blondína na druhej strane si odpila z nápoja, čakajúc, čo poviem. Ja som ale na slová nikdy nebol. Stačilo to, čo som si navymýšľal v práci. Doma som chcel len pokoj, sex a spánok. Na to bola Eve dobrá, keďže sama chodila z nemocnice viac-menej vyčerpaná.

„Užívaš si domov?“ zaujímalo ju, nad čím som sa chvíľkovo pozastavil. Bolo toto meste ešte stále mojím domovom? Domov bolo predsa miesto, kde som sa cítil vítaný, a tu som bol len votrelec. „Tvoja mama sa ťa nevie dočkať a ja tiež. V noci je v posteli taká zima.“

Napäto som sa zasmial a uvažoval, ako sa mi vlastne podarilo spoznať ženu, ktorú moja mama mala rada. Väčšina pred ňou boli len obyčajné štetky, ktoré chceli moju pozornosť v noci a kreditku ráno.

„Je tu celkom fajn,“ pritakal som. „Chýbali mi priatelia a známe prostredie.“ To bola vcelku pravda, až na to, že Maxwellovci, aspoň niektorí, mi boli skôr rodinou, keďže môj vlastný brat sa mi neozval už od strednej. Čo by som len dal za jeho hlas, ktorý znel skoro identicky ako môj.

„Kedy sa mi vrátiš?“

Kiežby som jej mohol povedať nikdy. Ak by som mal aspoň malú nádej u Hate, vzdal by som sa všetkého. Roky som považoval prácu za to najdôležitejšie, než mi došlo, že to najlepšie, čo som mal, som stratil vlastnou hlúposťou. Na čo mi bol draho zariadený byt, keď ma tam večer nečakala ona? Na čo som zarábal peniaze, keď som sa o nich nemal s kým podeliť?

Mohol som si namýšľať, že som sa pohol ďalej, urobil hrubú čiaru za životom, ktorý som tu mal, ale vo chvíli, keď som zbadal Hate v rovnakom krátkom strihu, aký som vídaval každé ráno u Eve, uvedomil som si, že posledné roky som sa ňou len obklopoval.

„V sobotu večer som v New Yorku. Dúfam, že ma počkáš v posteli,“ zažartoval som. „Mám pre teba veľa nevyužitej energie.“

„Neboj sa, niečo s tým už urobíme,“ zvonivo sa zasmiala a rozlúčili sme sa.

Keď som ju spoznal, bolo to, akoby som pred sebou videl Hate. Dlhé blonďavé vlasy, štíhle telo, síce menšie prsia a skoro žiadne svaly... musel som ju mať. Chcel som aspoň na chvíľu predstierať, že som dostal všetko, po čom som v živote prahol. Bohužiaľ, získal som toho viac, než som si zaslúžil. Zamilovala sa a stretla moju mamu, ktorá, pravdepodobne, už tri mesiace čaká na deň, kedy ju požiadam o ruku. Som predsa právnik, očakáva sa odo mňa, že si vezmem rovnako dobre postavenú ženu.

Dal som sa do ukladania zhodených vecí, ale zastavili ma biele bandáže pokryté krvou. Mojou krvou. Pri spomienke na ten večer som sa len usmial, pretože ak by nebolo Sebastiana, určite by som do Impéria nezablúdil. Mal som úplne iné plány, ale čo som mal urobiť, keď mi zavolal brat môjho najlepšieho kamaráta, aby mi oznámil, že ich jediná sestra potratila rozum? Musel som zakročiť. Stálo ma to pár rán, ale bolo to lepšie, akoby sa mali dotknúť jej.

Ublížili jej už predsa dosť. Nejaký bastard ju porezal a iný na ňu vztiahol ruku. Keby som ich našiel, obaja by za to draho zaplatili. Nikto nepoloží ruku na ženu, nikto!

Naštvane som sa udrel do čela pri spomienke na včerajšok a na to, čo som jej skoro urobil. Samozrejme, že ma vzrušovala už odkedy vystúpila z auta, ale fakt, že niekto si vzal to, čo malo byť moje, ma vytočilo. Chcel som jej len ukázať, ako mi ublížila. Chcel som, nech cíti moju bolesť, no tým som jej len spôsobil ešte väčšiu.

Potreboval som si s ňou pohovoriť. Musel som nájsť spôsob, ako sa ospravedlniť, inak hrozilo, že sa z toho zbláznim. Vyťukal som číslo na mobile a čakal, kedy mi to Ben zodvihne. Bol to môj brat, pred ktorým som už nemohol viac mlčať. Pravda, akokoľvek bolestivá, musela vyjsť najavo. Musel to počuť, ale odo mňa.

„Ahoj, chlape. Deje sa niečo?“ Znel zadýchane.

„Kde si? Potrebujem ti niečo povedať,“ naliehal som. Každá sekunda mi odrazu prišla zbytočne premrhaná a chcel som vyriešiť všetko, kým som mal odhodlanie. Priznať sa k niečomu takému som ale cez telefón urobiť nemohol. Zabil by ma pri najbližšom stretnutí.

„V Impériu,“ odvetil. „Dávam si do tela.“

Nasucho som preglgol. Takže sa mu priznám v ringu a on zo mňa vymláti dušu? Skvelé. Mal som síce v pláne nechať si jednu, možno dve rany, ale takto si budem koledovať o sanitku.

„O pätnásť minút som pri tebe.“

***

Impérium žilo spomienkami. Pamätal som si každý jeden zápas, každý tréning a každý raz, kedy som chcel so všetkým skončiť, len aby som tu mohol ostať. Bol to domov, ktorý som nikdy nemal, domov, ktorý mi bol odoprený náhlou smrťou otca, matkiným odchodom a bratovým... čo som spravil tomu bastardovi, že sa mi neozval? Nestaral som sa dosť na to, aby som nám zabezpečil dobrý život?

Vošiel som dovnútra dverami pre personál a namieril si to do menšej miestnosti, z ktorej Ben spravil telocvičňu pre tých, ktorí nechceli zápasiť, len sa čo-to naučiť. Obdivoval som ho za jeho ochotu, no obaja sme vedeli, že to bola Hate, kto prišiel s väčšinou nápadov. Nehovorili sme o tom, ale niekedy Impérium pôsobilo viac ako jej dielo než moje či Benove. Bola bojovníkom telom i dušou, čo som na nej zbožňoval. Taký zápal sa nevidel každý deň.

Ben stál v ringu, precvičujúc si kopy do vzduchu, tváriac sa, že s niekým bojuje. Box mu chýbal rovnako ako mne, ale bolo to súčasťou dospievania. S niektorými vecami sme sa museli prosto rozlúčiť, alebo sa aspoň naučiť obmedziť ich.

„Hej!“ zakričal na mňa hneď, ako zaregistroval, že už viac nie je sám. Prestal s cvičením a šiel sa napiť. Zhodil zo seba prepotené tričko, aby sa poutieral, a mohol pokračovať v ďalšom tréningu. Naozaj si myslel, že ublíži vzduchu naokolo seba?

„Musím ti niečo povedať, Ben!“ vyskočil som k nemu a vstúpil do ringu. Kamarát zastal v pohybe a s očakávaním na mňa pozrel. Kde som ale mal začať?

„O čo ide? Vyzeráš hrozne, braček,“ zasmial sa nenútene. Keby len vedel, z čoho som tak zničený. Zničil by ma ešte viac.

„Aj sa tak cítim,“ priznal som a hodil bundu stranou. Ponaťahoval som si svaly, odhodlaný pripraviť sa na bitku, ktorú o chvíľu dostanem.

Kamarát na nič nečakal a priblížil sa ku mne s rukami natiahnutými dopredu, aby sa mu podaril klinč, ktorému som sa však vyhol. Chvat, zakázaný väčšinou stredísk, pre nás ale nebol nič nové. Slúžil na ublíženie súperovi bez možnosti poškodenia seba samého. Ben ho zvykol používať, aby schytil oponentovu hlavu a uštedril mu kopanec kolenom do nosa. Jeho taktiku som poznal viac ako dobre, keďže som bol jednej z prvých, na ktorých to trénoval. Našťastie som mu to vtedy ešte mohol vrátiť, teraz by ma pravdepodobne zložil, keby chcel.

Ako náhle sa ale Ben vrátil do základnej pozície, všimol som si niečo, čo ma dokonale zaskočilo a prinútilo ostať stáť na mieste, zatiaľ čo on mi uštedril oblúkový kop. Zastihol ma nepripraveného a vybil mi dych. Klesol som na kolená a dvihol dlaň hore, aby prestal. Nielenže som sa prišiel rozprávať, ale teraz... nebol som si istý, čo som mu vlastne mal v pláne povedať.

„Odkiaľ si k tomu prišiel, braček?“ spýtal som sa, masírujúc si ľavú stranu tela. Útok do rebier som neznášal, až príliš to bolelo.

„K tomuto?“ ukázal na svoju jazvu, ktorá bola, prisahal by som, na úplne rovnakom mieste ako mala Hate. Dokonca vyzerala spôsobená rovnakým predmetom, pretože zrastenie sa relatívne zhodovalo.

„Nič to nie je,“ mávol rukou. „Len malá cena za záchranu, ktorú som obdŕžal asi... pred štyrmi rokmi?“ spomínal zamyslene a potom sa len zasmial. „Neboj sa, aj s týmto ťa ešte porazím.“

„Nie, ja len....“ Nevedel som, ako začať. „Koho si zachránil?“

„Hate,“ vydýchol po chvíli sťažka a rukou si prešiel po spomienke na minulosť. V mojej hlave sa ale všetko komplikovalo. „Prišla do Impéria pozrieť sa na Sebastiana, ktorý sa prebojoval do našej ligy, ale musela odísť domov skôr...“ zastavil sa v rozprávaní a sadol si na zem. Opätoval mi pohľad, lenže ten jeho bol prázdny, zamýšľajúci sa nad tým večerom. Nad niečím, o čom mi nikdy nepovedal.

„Neviem ani, ako sa to všetko stalo, bolo to také rýchle,“ priznal po chvíli. „Hate sa nepáčilo, čo obsahovalo zasvätenie nového hráča v lige, tak sa rozhodla odísť. My sme boli v ringu, takže som sa tým nezaoberal, jedine Oliver mi potom povedal, že odišla,“ nasucho preglgol, akoby si to vyčítal.

„Zasväcovací rituál je poriadna fuška, isto dostal do tela,“ zasmial som sa na odľahčenie a predstava Sebastiana stojaceho oproti Natovi a Benovi, ktorí sa chystali uštedriť mu lekciu života, som sa Hate nečudoval. Museli ho poriadne zmlátiť.

„Nechápeš to!“ okríkol ma odrazu a všetka sranda bola preč. Tohto dospelého Bena som nepoznával. Muselo sa stať niečo naozaj vážne. „Mal som na ňu dať pozor, Rob! Zaručil som sa za to, že sa jej nič nestane a úplne som to posral!“

„Stalo sa niečo cestou domov?“

„Keby tak,“ schoval si kamarát tvár do dlaní. „Domov sa v tú noc tak ľahko nedostala, pretože nejaký debil si povedal, že ju pretiahne na parkovisku.“ Odpor, s ktorým vyslovil tie slová, donútil môj vlastný žalúdok hýbať sa v mojich útrobách. Niekto sa ju pokúsil znásilniť na parkovisku? Niet divu, ako po mne vtedy vyštartovala.

„Keď odišla, chcel som sa uistiť, že neodíde rozrušená, a tak som na chvíľu odložil náš rituál. Keď som za ňou došiel na parkovisko...“ hrudník sa mu začal dvíhať rýchlejšie. Aj po rokoch ho to rozrušovalo.

„Schovala sa pod auto, v nádeji, že ju nechá a odíde. Ten bastard v sebe nemal ani kúsok drzosti, keď ju bez všetkého chytil a potiahol. Kamienky sa jej zaryli do chrbta a spôsobili škaredé rany, kvôli ktorým odmietala nosiť hocaké šaty na ramienka dlhý čas. Moja sestra si vtedy prešla peklom a ja... nebol som tam, keď som mal...“

„Došlo k niečomu...“ Bál som sa jeho odpovede, ale potreboval som to vedieť. Bola to tá noc, kedy Hate obdŕžala svoju jazvu, o ktorej hovorila, akoby ju sama chcela? Klamala mi, len aby som nevedel, ako trpela?

„Nie, preboha!“ vystrel sa a prebodol ma pohľadom. „Ak by sa jej dotkol, zabil by som ho na mieste.“ Svaly na rukách sa mu napli. „Moji bratia ma čoskoro nasledovali, ale keď som tam prišiel, vytasil na mňa nôž. Ja som bol väčší, ohybnejší a nasratý. Netrápilo ma, čo má v ruke, šiel som mu po krku. Jediné, na čo som si potom spomínal, bol prudký náraz a jeho nôž v mojom tele,“ vydýchol a pretrel si tvár. „Hate sa zachovala ako pravá sestra. Postavila sa na nohy, so slzami v očiach zo mňa vybrala nožík a priložila svoje ruky na ranu, aby ju zastavila. Zatiaľ čo ten smrad utiekol, dobehol k nám Nate a pomohol mi do auta. Hate ma nechcela pustiť, aj keď sama plakala. Chcel som ju objať, povedať jej, ako bude všetko dobré, ale nemohol som!“ V očiach sa mu zaleskli slzy a muž, ktorého som videl pred sebou, už nebol len môj kamarát z vysokej, brat z ringu, kamarát z detstva... bol to zodpovedný človek, ktorý nevychoval sestru, ale dcéru. Ako som mu mal povedať o tom, že som mu ju chcel vziať?

„Nevieš si predstaviť, aké to bolo, keď som jej vravel, ako to všetko dopadne, zatiaľ čo ona plakala a krútila hlavou, obviňujúc sa. Vedel som, že ju bolí chrbát a zožierajú výčitky, a vieš, čo som urobil?! Odpadol som!“ buchol si po čele a rýchlo vstal, aby som nevidel slzy. Naozaj sa chcel predo mnou hrať na mocného Maxwella? Ja som predsa vedel, aký v skutočnosti je a neprekážalo mi to, práve naopak. Jeho ľudskosť bola tým najväčším prínosom do rodiny, keďže nie všetci členovia ju zdieľali.

„Prepáč, braček,“ začal som, ale nevedel, ako pokračovať. Bolo mi ho ľúto? Jasné, že nie. Mal tam predsa byť a dať na ňu pozor, lenže potom... kde som bol ja, aby som jej pomohol? Pravdepodobne v posteli s tou Megan či Regan alebo ako sa to volala. Nemal som právo sa hnevať.

„Jediné, čo viem, bolo, že ju Nate vzal domov. Spomínal mi, ako s ňou celú noc sedel na posteli a tíšil ju, zatiaľ čo ona plakala do akýchsi boxerských rukavíc,“ nechápavo krútil hlavou a mne na sekundu zamrelo srdce. Aj po tom, čo som jej urobil?

„Vtedy som si povedal, že nedopustím, aby na ňu niekto položil svoje špinavé ruky. Spolu s Natom sme ju začali trénovať, aby sa naučila všetkému, čo bolo tak očividné pre nás,“ vysvetlil, keď sa pomaly upokojil. Rozhovor s ním nebol nikdy taký nepredvídateľný ako dnes, až som sa bál otvoriť ústa, aby ma nezabil hneď na mieste.

„A pozri, kam nás to doviedlo?“ posmešne rozhodil rukami. „Moja sestra sa chce biť a myslí si, že ring je miesto pre ženu.“

K tomu som mu nemal čo povedať. Vedel som, ako mi na nej záleží a predstava, že jej niekto ublíži, ma desila ešte viac ako jeho. Hlavne po tom, čo som videl jej doterajšie zranenia. Odrazu ale nebolo podstatné, čo som chcel ja, ale čo chcela ona.

„Myslím, že s tým zákazom to zbytočne preháňaš,“ zamrmlal som a pozrel na kamaráta. „Impérium je domov pre všetkých, Ben. Nikdy si nešpecifikoval, kto sem má právo chodiť. Hate je jedna z nás.“

„Čože?“ neveriacky nakrčil čelo. „Mám ju nechať boxovať, Robert? To sa mi snažíš povedať?“ Tón, ktorým to povedal, jasne naznačoval, na akom tenkom ľade som sa práve nachádzal.

„Mýlil si sa,“ pokračoval som. „Povedal si, že nie je bojovník, ale je. Taký hák, aký mi uštedrila, sa len tak nevidí. Šikovný spôsob, ktorým ma dostala k zemi, naznačuje, že vie, čo robí. Je tvojou sestrou viac ako si myslíš, braček,“ usmial som sa. „Keby ste sa stretli, nakopala by ťa.“

Trénovala. Nebol to Ben ani Nate, kto jej ukázali základy. Koľkokrát som ju prehodil vzduchom, len aby som jej ukázal, aká je slabá a ako ma potrebuje? Koľkokrát som ju dostal na zem, len aby videla, akí sú ostatní muži silní? Vedela, do čoho ide. Presne vedela, ako dopadne stretnutie s hocikým v nižšej lige. Mala to vypočítané, mrška moja malá.

Vedomie, ako dobre som ju vycvičil, ma donútilo usmiať sa, aj keď som si od Bena vyslúžil nechápavý výraz.

„Je ti niečo vtipné?“ pozdvihol obočie a ja som len pokrútil hlavou.

„Nie, ja len... musím si ísť niečo vybaviť,“ vydýchol som, vzal si bundu a dal sa na odchod. Mal som toho na jazyku tak veľa, čo som jej chcel povedať a nemohol som čakať už ani minútu. Vedel som, že mi klamala, a mal som v úmysle z nej dostať pravdu. Aj za cenu ďalšej bitky. Od nej sa nechám zmlátiť kedykoľvek.

„Počkaj, nechcel si mi náhodou niečo povedať?“ zakričal za mnou, ale ja som nemal čas otáčať sa. Času bolo málo a mňa sa zmocnila chuť roztrhať moju spätnú letenku. Bolo toho veľa, čo som jej musel vynahradiť a vysvetliť.

A ak to všetko zničí moju kariéru, tak nech. Teraz som už bol ochotný prijať plnú zodpovednosť. 

 

Kapitola X. / Kapitola XII.


Aké sú vaše pocity z Roberta po tejto časti? Kam sa len mohol na konci vybrať? 

Perla



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola XI.:

6. Perla přispěvatel
18.03.2017 [16:40]

PerlaBlacky: Ďakujem krásne, snáď sa k Robertovi ešte dostaneme. Emoticon Emoticon

Millie: Nemusíš? Emoticon Tak čo už... možno sa ešte nejako vykúpi. Emoticon Pravda o jej jazve však bude musieť ešte trošku počkať. Ďakujem za komentár. Emoticon

5. MillieFarglot admin
17.03.2017 [22:58]

MillieFarglotAj po tejto kapitole si myslím, že to je blbec, ktorý ešte všetko pokazí tým, ako sa bude chcieť všetko zachrániť. Emoticon Čo už že ho nejak nemusím, táto kapitolka z jeho pohľadu sa mi fakt páčila, dúfam, že sa ešte pozrieme na vec z jeho strany.
Myslela som si, že to Benove odhalenie pravdy o jeho jazve nejak odhalí aj jej tajomstvo, teraz mám jedno podozrenie, ktoré sa mi absolútne nepáči, tak som fakt napnutá jak struna. Už chcem vedieť, čo sa jej fakt stalo! Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon

4. Blacky
17.03.2017 [20:41]

On jej to urobil preto, lebo sa to stalo Sebovi iba koly nej? Jeešte zvrátenjší ako som si myslela, ak to tak naozaj je. Robov pohľad bol výborný. Zniesla by som ich viac. teším sana ďalšiu, chcem vedieť, čo sa deje s Chris.

3. Perla přispěvatel
17.03.2017 [17:47]

PerlaLili, jop, toto bola asi jedna z tých najpohodovejších kapitol, aké tu budú. Emoticon Emoticon Ben a Rob sú vskutku ako bratia, avšak jedno Robove blonďaté tajomstvo by to mohlo tak trochu zničiť. Emoticon Ďakujem za komentár drahá. Emoticon

Neznámí: áno, humoru tu nie je zatiaľ nejako veľa, možno len v náznakoch, a nie je to ani tak Hate, ako faktom, že aj jej bratia zápasia s vnútorným nepokojom, ktorý ich núti chovať sa tak, ako sa chovajú. Aj to je také príznačné pre tento príbeh, že tie veselšie a vtipnejšie časti sa budú vyskytovať skôr vo flashbackoch, aby to ukázalo ich bezstarostné časy... hoci kto vie... možno sa aj príbeh otočí k dobrému a prejdeme na vtipnejšiu nôtu. Emoticon Emoticon Ďakujem krásne za komentár. Emoticon

2. Neznámí
16.03.2017 [21:37]

Kapitola je báječná,vítané osvěžení z pohledu Roberta.Moc se mi líbil a dojal mě rozhovor mezi kluky. Celá povídka se mi líbí, hlavně z toho důvodu ,že jsou tu krásně vykreslené jednotlivé vztahy mezi sourozenci,otcem a dcerou, mužem a ženou , kamarádkami.Postavy jsou velmi dobře charakterizovány a moc se těším na bližší seznámení s dalšími postavami. Jsem zvědavá na bratry a jejich vlastní problémy a jakou úlohu plní v rodině.Vím ,že tato povídka je hlavně o bolesti a síle , ji překonat , ale nemůžu si pomoct ,chybí mi tu trochu humor.Kontrast k té velké bolesti s kterou se musí Hate vypořádávat, den co den, bála bych se aby nezahořkla. Navíc od takové bandy chlapů bych prostě očekávala minimálně nějakou nemístnou poznámku,sarkastickou narážku,černý humor. Emoticon

1. LiliDarknight webmaster
16.03.2017 [13:19]

LiliDarknightHoci je to asi paradoxné, táto kapitola mi prišla asi najpohodovejšia zo všetkých, ktoré som doteraz z príbehu čítala. Teda, jasné, že opäť bola prepchatá emóciami, ale bolo v nej niečo "rozkošné" v tom, ako sa Rob a Ben majú radi ako bratia. Sú naozaj priatelia. Takisto mal pravdu v tom, keď hovoril, že Hate je pre neho skôr dcéra ako sestra. Bratia ju vychovali asi lepšie ako to kedy dokázal jej otec. Emoticon Emoticon
Mám podozrenie, že viem, kam sa Rob vydal a ak je to pravda, ďalšia kapitola bude asi veľmi zaujímavá. Som zvedavá, čo medzitým robila Hate. Ale mám pocit, že asi ešte stále čaká na kamarátku. Emoticon
Teším sa na pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!