OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Finding the right words (3. časť)



Finding the right words (3. časť)
Ako prichádza láska k vám?
S delami a fanfárami?
Potichu zaklope na dvere ako nepozvaný hosť?

Ale to najpodstatnejšie je... otvoríte jej dvere?

Je možné predvídať to, čo ešte len príde?

Adam veril tomu, že je to možné - stačí dostatočne pozorne sledovať udalosti a potom si v hlave vytvoriť všetky možné pokračovania. Následne treba vyradiť tie najmenej pravdepodobné... a po filtrácii dostanete výsledok – budúcnosť.

Samozrejme, malo to svoje chyby, ale z dlhodobého hľadiska to väčšinou fungovalo. Preto teraz ležal rozvalený na svojej posteli, skrytý pred vlastnými hádajúcimi sa rodičmi i svetom okolo a dookola si prehrával to, čo mu Ellie povedala.

„Mi sei mancato.“ Chýbal si mi. V taliančine tá veta znela krásne.

Kedy sa pre ňu všetko zmenilo?  Kedy začal znamenať viac ako spolužiak?

„Mi sei mancato.“

I cez to, koľko sa usmieval a ako rád riešil s priateľmi priam bizardné debaty, vo vlastnej hlave zostával vážny. Vždy to bola len chvíľková zábavka.  Nikdy si ľudí nepripúšťal k telu príliš blízko. Kedy sa stala výnimkou?

Stop. Play. „Mi sei mancato.“

Hlupák, vynadá si. Ona bola vždy výnimkou, vo všetkom. Priľahko na to zabúdaš.

„Mi sei mancato.“

Úprimne, nevedel, ako toto všetko bude pokračovať, a to ho tak trochu desilo. No ak nič iné, dokázal byť po tej nahrávke už úprimný aspoň sám k sebe.

Dni, počas ktorých ju nestretol, sa už nepočítali.

Záležalo mu na tom, čo si o ňom myslí.

Vtedy na tej chodbe... bál sa o ňu. No zároveň nemohol poprieť, že to chcel zažiť ešte raz –to, s akou dôverou sa o neho oprela, tak blízko...

Bola láska vždy takáto? Prirodzená a prichádzajúca tak potichu, že ste si ju ani nevšimli?

Bolo to desivé a nové ale zároveň tak dobré.  

Keď zavrel oči, uvidel jej úsmev. Usmial sa tiež a potom s perom a papierom zasadol ku internetu.

Z posledného rozhovoru s ňou teraz už vie, že si veľmi dobre pamätá, čo povedala – ten jej previnilý výraz po tom, čo mu profesor preložil, čo povedala, dával teraz už dokonalý zmysel. Teplota jej proste len rozviazala jazyk no nezatemnila úsudok.

Otázkou ale bolo, rozmýšľala neskôr vôbec o tom, čo povedala alebo sa na to snažila čo najskôr zabudnúť?  Ako zareaguje na to, keď ju konfrontuje – vyjde s pravdou von alebo zo strachu všetko poprie? A na viac, stále je tu možnosť, že len všetko strašlivo poplietol a že o neho v skutočnosti vôbec nestojí...

Nepovie mu to priamo, pretože je príliš ustráchaná. Nevie prečo, ale pozná ju už dostatočne dobre na to, aby vedel, že ju k tomu nedonúti. Lenže len v pár prípadoch vo svojom živote cítil a veril že to, čo robí je správne a práve toto bol jeden z tých prípadov. Zabojuje. A ak sa mýlil? Budiš. Nebude to prvý ani posledný raz.

Nevieš so mnou hovoriť? Tak potom budem hovoriť ja s tebou...

„Tiež si mi chýbala, Ellie,“ povie polohlasom do prázdnej izby - tá ako keby zrazu bola o trochu menej bezútešná, dokonca aj tá nekonečná hádka rodičov v kuchyni je akási tichšia - a potom sa pustí konečne do práce.

*** *** ***

Všade v okolí dunela hudba.

Motali sa okolo neho známi cudzinci - poobede to boli ešte jeho priatelia, no čím viac na chatu sadala noc, čím viac sa v ich žilách zvyšoval podiel alkoholu, tým cudzejšími sa mu stávali. Záchod bol okupovaný takmer neustále, najzarytejší nepriatelia sa teraz držali bratsky okolo pliec a v zadnej izbe narazil na veľmi nepravdepodobný párik – osobne bol zvedavý, ako sa to nakoniec vyvŕbi a ako sa tí dvaja k sebe budú správať zajtra ráno.

On osobne takmer zo zásady nepil – chodil takmer všade celý večer s tou istou plechovkou chladeného piva len aby sa do neho nikto nesnažil dostať nič silnejšie. Nechcel, aby mu alkohol rozviazal jazyk. Potom by už v očiach priateľov nikdy nebol tým bezstarostným filozofom, priateľom takmer pre každého. A o to prísť nechcel. Prístup jeho priateľov bolo často totiž to jediné, čo mu pomáhalo udržať si zdravý rozum.

Hudba, ktorá v chate hrala, bola ohlušujúca a niektorí pripití ľudia až priveľmi otravní – nič proti nim nemal, ale malá pauza by mu určite nezaškodila. Vyjde preto von a zamieri k najbližšej lavičke. V tme zbadá, že na nej už niekto sedí, nehybný a mĺkvi.

Prizrie sa bližšie a srdce sa mi takmer zastaví.

Je to Ellie.

Nerozmýšľa - chce sa len otočiť a vrátiť sa naspäť. Je proste príliš skoro, aby jej niečo povedal. A určite si to nepredstavoval takto, na chate v prítomnosti toľkých ľudí. No ona sa vtedy obzrie cez plece a keď ho spozná, usmeje a pozdvihne na prípitok pohár vína. Chvíľku sa ňu bez slova hľadí, nerozhodný a sám.

Pomalým krokom sa vyberie za ňou.

Prirodzene, vedel, že na tej chate má byť aj ona. Lenže odkedy sa jej spýtal na význam jej talianskych slov, chodila za ním na kus reči čoraz menej. Takmer sa mu vyhýbala. A práve preto vedel, že musí urobiť prvý krok čo najskôr, inak...

„Budúci alkoholik?“ zažartuje a prisadne si. Ona si odfrkne.

„Aspoň mám vkus. Červené víno nikdy nikomu nezaškodilo, na rozdiel od tej somariny, čo máš v ruke ty.“ Opäť si odpije a trochu sa nakloní do strany.

„Vážne?“ Pozdvihne na ňu obočie a kvôli opore ju chytí za predlaktie.

„Víno v správnom množstve nikdy nikomu nezaškodilo,“ poopraví sa.

Je k nemu naklonená a on má stále ruku na tej jej - a ani jeden z nich nevyzerá, že by mu to vadilo. V ústach má sucho ako na Sahare a tak proste len mlčí. Ani jeden z nich ešte nenašiel tie správne slová.

Aby sme sa rozumeli – je nervózny až to bolí. Chce jej všetko povedať a mať to konečne za sebou, ale netuší ako začať . Čo ak to nepovie správne? Ellie len trochu pripito pozerá na nebo nad sebou, blízko pri ňom a predsa tak ďaleko, stratená vo vlastných myšlienkach.

„Predstav si nasledujúcu situáciu,“ začne a opäť si odpije z vína, „poznáš dvoch ľudí, nazvime ich... ona a on. Na obidvoch ti veľmi záleží. Ona a on sú si blízki, no strašne často sa hádajú. Jemu to ubližuje a vie, že pokiaľ to takto bude pokračovať aj naďalej, zničí ich to. Ona si to ale neuvedomuje. A ak jej to povieš, riskuješ, že puto medzi nimi zničíš už teraz. Lenže ak nepovieš nič, možno sa nakoniec stane to isté... čo by si spravil, Adam?“

„Absolútne netuším,“ odvetí jej trochu zmätene.

„Tak to sme dvaja,“ zasmeje sa trochu trpko, „ale je fajn to počuť aj od teba. Non è facile ... ma grazie per l'ascolto . Sei unico. Molto speciale.“

 

A je to tu. Ani by neveril, že je možné zažiť toľko srdcových aritmií za tak krátky čas len vďaka prekliatej taliančine... no je to tu. Rozpráva cudzím jazykom, čo znamená, že je dostatočne uvoľnená na to, aby rozprávala aj o tých... menej príjemnejších témach.

 

Adam sa v duchu neveselo zachichoce. Odkedy je tak otrasne ťažké povedať si navzájom páčiš sa mi?

Celý svoj problém sa rozhodol vyriešiť jedinou talianskou vetou.

V duchu si ju ešte tri razy zopakuje a potom pevným pokojným hlasom vyriekne: „Capisco quello che hai detto.“

 

Ellie sa na neho šokovane pozrie, ústa trochu pootvorené. „Zopakuj to.“

„Capisco quello che hai detto,“ povie ešte raz.

Rýchlo sa postaví, celá bledá. Chce odísť.

„Ellie!“ zvolá zúfalo. Prehráva, prehráva na plnej čiare. „Čo sa deje?“ povie a chytí ju za predlaktie. Nedovolí, aby to skončilo takto!

„Práve si povedal, že si rozumel, čo som ti povedala.“

„Áno.“

„To, že ťa mám... rada.“

„Áno,“ opäť pritaká.

„Že-“

„Ellie, nejako mi to nedochádza. Kde je problém?“ spýta sa zmätene.

„Tebe to... nevadí?“ opýta sa ho rovnako zmätene.

 

Rozosmeje sa na plné kolo. To ako vážne?

 

„Ellie, prečo by mi to malo vadiť?“ vyriekne razom, keď sa mu snaží vytrhnúť.

„Pretože som to proste len... ja. Nie príliš pekná. Nie som výnimočná.“

Adam musí bojovať s ďalším návalom smiechu. Ako si o sebe ona môže myslieť, že je všedná – výnimka všetkých výnimiek?

Ako môže byť pohľad dvoch ľudí na tú istú vec tak odlišný?

„To nemyslíš vážne, Ellie.“

„Hej,“ povie a opäť si sadne, očividne aspoň o trochu pokojnejšia, no keď vidí jeho úsmev, ktorý proste nedokáže skryť, opäť sa rozohní: „Nevidíš to? Ľudia ma majú radi, no nakoniec vždy odídu. Vždy. Nikdy som nebola nikomu dostatočne... dobrá. Vždy to skončí rovnako, Adam,“ zašepká, lakte si oprie o kolená, „vždy som bola iná, vždy som mala iné priority, názory, proste všetko. Nakoniec vždy skončím sama,“ dopovie tak odovzdane, ani čo by ju už opustila všetka vôľa.

Ako keby hovorila o danom a nemennom fakte. Keď si to uvedomí, všetok jeho smiech je preč.

 

Áno, je výnimkou. No prečo by to malo byť niečo zlé? Čo vôbec netuší, že on prežíva zo dňa na deň len vďaka výnimkám, že sú jeho cestou von z toho všetkého?

Ukáže jej, ako ju vidí on, až pokiaľ nepochopí, rozhodne sa. No prečo seba samu vidí takto, ako niekoho nehodného pozornosti? Čo všetko za tým je? Vypočuje si ten príbeh a nakoniec pochopí pretože ona... ona si to zaslúži. Práve pre to, že je výnimočná.

 

„Ellie... čokoľvek chceš... hovorím áno.“

„Nie som v tom dobrá, Adam. Ešte nikdy som nemala...“ Odvráti od neho zrak a tento raz vie, že jej červené líca nemajú s s tým vínom nič spoločné.

„Ani ja,“ odpovie jej a oprie sa rovnako ako ona – lakte o kolená- aby jej čo najväčšmi videl do tváre. „Prídeme na to spoločne. Sľubujem.“

„A čo keď spravím chybu?“

„A čo keď spravím chybu ja?“ odpovie, jeho oči sa už ale smejú úľavou. Schytá to od nej lakťom do rebier.

„Myslím to vážne, čo keď-“

Vtedy to už Adam nevydrží - vyhral no namiesto podstatných vecí diskutujú o niečom, čo sa ešte ani nestalo. Dlane má spotené a končatiny ľahké ako po dlhom behu, pretože sú tu spolu. Na ničom inom teraz nezáleží, tak ako na tom fakte. Preto nad tým ani nerozmýšľa – nakloní sa a umlčí ju bozkom.

Ellie v prvom okamihu doslova zamrzne na mieste a on sa naľakane zarazí – prehnal to?  No keď sa chce odtiahnuť a pripísať si prvú chybu, Ellie sa k nemu prikloní a zavrie oči. Zacíti prvý váhavý pohyb jej pier.

 

Nie je to dokonalý bozk, to určite nie.

Obidvaja sú až desivo neskúsení, no veľmi rýchlo prídu na to, že je to o nežnosti a pomalých pohyboch, nie o sile a horlivosti. Pár raz do seba zavadia nosmi čo ich obidvoch rozosmeje, a tak sa rýchlo naučia, že sa nedá smiať a bozkávať zároveň.

Vážne to nie je dokonalý bozk – na jazyku cíti víno, ktoré pila a on ľutuje, že jedol ten prekliaty guláš. No i cez všetko ho ten bozk akosi zahrieva zvnútra. Nevedel, či je to presne ten pocit, ktorý ľudia prirovnávajú k radosti, keď sa po dlhej ceste vracajú domov, keďže on sám to nikdy nezažil... no on by ten bozk určite opísal takto. Ako návrat domov.

Odtiahne sa až keď nestačí s dychom a aj keby ste mu ponúkali bohatstvo celého sveta, nevedel by vám povedať, kedy presne sa jeho paže obkrútili okolo jej pasu. Niežeby mu to vadilo.

 

Z chaty vyjde pár jeho spolužiakov a trochu prihlúplo na nich zízajú, vlastne hlavne na Ellie, dlhé a uprené pohľady aké vedia len opití ľudia.

Ellie sa od neho chce odtiahnuť, no on ju nepustí. „Ani to neskúšaj,“ zamrmle, „určite nie kvôli nim.“

Pozrie sa na nich a skúsi. „Ďalšie kolo?“ 

A oni bez rozmýšľania zajasajú a opäť zmiznú do dymu a hudby chaty.

Ellie sa už trochu uvoľnenejšie zachichoce a vtisne mu na líce trochu váhavý bozk. „Vždy vieš, čo povedať?“

 

A on jej so všetko vážnosťou odvetí: „Pre teba tie správne slová nájdem vždy.“


Nedávno som tu čítala krásne drabble práve ohľadom platonickej lásky... prajem všetkým takýmto zaľúbencom, aby našli odvahu povedať, čo cítia a aby to dopadlo tak ako u môjho Adama - trochu nešikovne a smiešne, ale tak či tak dobre a skutočne. Koniec koncov, tak ako povedal Adam...

Nemáte čo stratiť. A keby aj? Budiž. Nebude to prvý ani posledný raz...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Finding the right words (3. časť):

4. Leylon přispěvatel
26.11.2015 [16:09]

LeylonSoletka: ďakujem veľmi pekne. Tak to proste cítim. človek sa proste popáli, ale je to stále lepšie ako večná neistota.

DawnWolfova: je mi ľúto, že to nedopadlo podľa tvojich predstáv, ale skutočne je lepšie, že si to aspoä skúsila.. nemusíš stále rozmýšľať nad tým, čo by možno bolo, si na istom. Som momentálne v podobnej situácii Emoticon Určite sa pre teba nájde niekto lepší - hlavu hore Emoticon. Neuvedomila som si pri zadávaní vlastnú chybu, ktorú už teraz nemôžem v administrácii opraviť - toto JE posledná kapitola Emoticon

Trisha: tie postavy v sebe majú veľa zo mňa, preto sú také viac menej filozofické, hlavne Adam Emoticon ďakujem, som rada, že sa ti to páčilo. Pocit máš dobrý - toto je posledná kapitola. Bohužiaľ, zabudla som ju tak v administrácii označiť a teraz to už neviem zmeniť.... Emoticon

Snáď sa stretneme pri ďalších poviedkach. Ďakujem veľmi pekne za komentáre - veľmi ma potešili Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Trisha přispěvatel
23.11.2015 [20:47]

TrishaJééjo. Bolo to krásne zlaté a aj hlboké. To sa mi páči. Mám rada, keď je to aj troška úvahové a človek rozmýšľa aj nad inými vecami sympatizuje mi, že hlavné postavy bolu tak trochu filozofi, hlavne on. Emoticon krásna poviedka Emoticon Emoticon Emoticon Dúfam, že pokračovanie bude čoskoro, hoci musím priznať, že pokojne by to mohlo ostať aj takto... Emoticon

2. DawnWolfova přispěvatel
23.11.2015 [17:55]

DawnWolfovaPáni, tak tohle mě dostalo, asi nejspíš proto, že jsem nedávno řešila podobnou otázku. Stejně jako Adam jsem to zkusila a... bohužel to nedopadlo jako v téhle skvělé kapitole, ale jsem ráda, že jsem to udělala.
Tahle kapitola a zvlášť ten dovětek mi ukázaly, že jsem udělala všechno správně a že se nesmím hroutit z toho, že to nevyšlo. Třeba to vyjde příště a já budu stejně šťastná jako Adam.
Každopádně se moc těším na pokračování. Emoticon

1. Soletka
16.11.2015 [17:43]

Som rada, že to takto skončilo... a ten doslov bol úžasný. Máš pravdu, i keby to nedopadlo práve najlepšie, nebolo by to prvý ani posledný raz.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!