OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Everything for blood - 3. kapitola



Everything for blood - 3. kapitola Po trochu dlhšej dobe je tu nová kapitola, dúfam, že ste na mňa ešte nezabudli. :)
Pár spomienok.

III

 

Len preto, že sa tu objavil on, neznamená to, že prestanem loviť. Práve naopak. Mala som plán.

 

_

 

 

Z reprákov v bare sa šírila hlasná hudba a ohlušovala každého na parkete, ktorá stál blízko nich. Väčšinu ľudí začala bolieť hlava a preto odišli preč, ale na parkete stále stálo niekoľko ľudí. Pohľadom som hľadala Cudzinca, a keď sa naše pohľady stretli, žiarivo som sa na neho usmiala. V úsmeve som odhalila tesáky a jemu okamžite došlo, na čo sa chystám. Postavila som sa zo stoličky  pomalým krokom sa vybrala k jednému z tancujúcich. Bol to mladý muž, dlhšie hnedé vlasy mu odstávali od hlavy a rozopnutá košeľa odhaľovala kus jeho vypracovanej hrude. Bola som už len pár krokov od neho, keď sa mi okolo pása ovinula chladná ruka.

„Nepovedal som ti niečo už včera?“ zašepkal mi do ucha ľadový hlas a po chrbte mi prebehli zimomriavky.

„Chcem sa len zabaviť,“ vykoktala som zo seba.

Ak by som bola ešte človek, začervenala by som sa. Odstrčila som ho od seba a prišla k mužovi.

„Ahoj,“ okamžite sa na mňa usmial.

„Chceš si zatancovať?“ spýtal sa, a keď som prikývla, úsmev sa mu víťazoslávne rozšíril.

Chvíľu sme sa len pohybovali v rytme hudby, keď pustili novú pesničku a na parket sa prihrnulo veľké množstvo ľudí. Muž bol „nútený“ natlačiť sa na moje telo, čo mu očividne vôbec nevadilo. Usmiala som sa na neho a objala ho pažami okolo krku.

Chcem zmieriť násilie v tvojom srdci,
chcem uznať, že tvoja krása nie je len maska,
chcem vyhnať démonov z tvojej minulosti,
chcem uspokojiť neodhalené túžby v tvojom srdci.

„Nechceš odtiaľto odísť?“ zašepkala som mu do ucha.

Omámene prikývol a vyšiel so mnou von z baru.

„Musíme si pohnúť,“ povedala som a začala ho ťahať smerom k blízkemu lesu.

_

 

„Prečo ma sem vedieš?“ spýtal sa nechápavo, keď sme prekračovali hranicu medzi mestom a lesom.

Síce sa tváril poriadne zmätene, nijako zvlášť sa nebránil. Prekročili sme hranicu a ocitli sa v temnom lese. Nikde naokolo nebolo počuť žiadne zviera, všetky vedeli, čo sa bude diať, báli sa a preto sa všetky poskrývali. Cítila som, ako sa mi zväčšili tesáky a oči sčerneli.

„Bež!“ rozkázala som mu.

Prinútila som ho, aby sa rozbehol a nechala mu pár minútový náskok. Lesom sa ozýval jeho splašený tlkot srdca a prudký dych. Potkol sa o vytŕčajúci koreň stromu a vtedy som vyštartovala.

Stála som uprostred hustého lesa. Nikde som nevidela miesto, kadiaľ by som sa mohla prešmyknúť preč. Obklopovala ma tma a ticho. Hrozivé ticho. Ticho pred búrkou. Vedela som, že sa stane niečo zlé. A vtedy sa predo mnou zjavil on.

„Čo by si spravila, keby si sa teraz zobudila v lese?“ spýtal sa ma tichým výsmešným tónom.

„Ako by som sa mohla zrazu zobudiť v lese? To predsa nie je možné,“ zašepkala som a pokrútila hlavou.

Len sa na mňa arogantne usmial a zmizol.

Tá spomienka ma ohromila tak náhle. Ten sen... Vtedy... On... Chris...

Zaplavila ma vlna zlosti. Rozbehla som sa rýchlejšie a dobehla muža. Zrazila som ho na zem a sadla si na neho, aby nemohol ujsť. Zaryla som prsty do vlhkej hliny okolo nás a...

Strhla som sa zo sna a prvé, čo som ucítila, bol chlad. Bol všade. Obklopoval ma a ja som pred ním nedokázala ujsť. Prenikal mi cez končeky prstov na nohách a rukách do celého tela. Chcela som sa pred ním ubrániť a jediný spôsob, ktorý na to existoval, bol ten, že som sa musela jednoducho prikryť. Natiahla som ruku, ale miesto toho, aby som sa dotkla mäkkej prikrývky, zaryla som prsty do vlhkej hliny. Vykríkla som a vyskočila. Nebola som vo svojej izbe a neležala som vo svojej posteli. Všade okolo mňa sa vznášala hmla. Jediné, čo som videla bola odporná zeleň stromov, ktoré mi znemožňovali útek. Boli ako zelená nepriestrelná stena, ktorá ma obklopovala ako väzenie.

„Tak čo, stále si myslíš, že sa nemôžeš ocitnúť uprostred lesa?“

Strhla som sa. Vyľakal ma. Z jeho hlasu som vycítila iróniu, ale hlavne hnev a ... a túžbu. Túžbu po mne. Zdesene som sa otočila k miestu, odkiaľ som počula jeho hlas. Stál tam a pritom sa tak veľmi líšil od Christiana, ktorého som spoznala v škole, Christiana, ktorého som dokonca mala rada. Ale tiež sa líšil od Christiana, ktorého som videla predvčerom s Tedovou krvou na perách. Toto bolo zviera. Telo mal nahrbené, pripravené kedykoľvek zaútočiť. Tvár mal skrivenú túžbou po love. Z hrdla sa mu dralo tiché vrčanie. No sucho som preglgla. Bála som sa. A veľmi. Začala som pomaly cúvať a on, okamžite zbadal a vycítil môj strach. V arogantnom úsmeve odhalil biele tesáky.

„Čo keby sme sa dohodli? Päť kilometrov odtiaľto je lúka. Rovnaká ako táto. Ak na ňu dobehneš, nezabijem ťa. Ale ak sa mi podarí ťa chytiť, zomrieš. Súhlasíš?“ zašepkal a ja som mu ledva rozumela. V ušiach mi hučala krv. Neodpovedala som.

Porazene som vykríkla a zavrčala. Spomienky začali zjavovať z ničoho nič a nechceli odísť. Nemala som dosť síl, aby som ich udržala za múrom. Vstala som z muža, chytila sa za hlavu a tvrdo narazila do najbližšieho stromu, ktorý sa zlomil. Vydesene sa na pozeral, keď pochopil, že má šancu utiecť, rozbehol sa preč. Z očí mi začali tiecť slzy zúfalstva.

„Súhlasíš? Inú možnosť nemáš. Buď to, alebo ťa zabijem tu na mieste.“

Tentoraz som prikývla. Začala som cúvať rýchlejšie.

„Tak bež! Utekaj!“ skríkol na mňa.

Slzy nechceli prestať tiecť, ale aj tak sa rozbehla za mužom. Telo som mala nabité zlosťou, zúfalstvom a adrenalínom, ktorý som si potrebovala vybiť. Pomaly som sa k nemu začala zakrádať. Premiestnila som sa pred neho a znemožnila mu útek.

„Prosím, nechaj ma ísť, prosím,“ žadonil, ale nič z toho, čo povedal, som poriadne nepočula.

Vedomie mi zastieral čierny závoj. Chytila som ho za vlasy a prinútila ho kľaknúť.

Moje nohy ho okamžite poslúchli. Obrátila som sa predierala sa cez hustú zeleň. Jediné, čo som počula, bol môj prerývaný dych a zvuk mojich bežiacich nôh. Za sebou som nič nepočula. Nevedela som, ako dlho som bežala, ale už som nevládala. Na bosých chodidlách som cítila krv, každým krokom sa mi do nich zapichol nový kamienok alebo vetvička. Nočnú košeľu, ktorú som mala na sebe oblečenú, som mala celú dotrhanú a mokrú. V ústach som mala sucho.

„Bež... Inak mi neutečieš...“ zašepkal mi tesne pri uchu.

To ma prinútilo bežať rýchlejšie. Viem, že som nevládala, vedela som, že by som mala v tej chvíli už zomierať, ale moje telo stále utekalo. Spôsoboval to strach. Moje telo vycítilo, že mu hrozí nebezpečenstvo a vynaložilo nadľudskú silu, aby ma prinútilo utekať ďalej. Bežala som, aby som zachránila svoj život.

„Je mi to ľúto,“ zašepkala som a kľakla si k nemu.

Zahryzla som sa mu do krku a ticho preťal jeho výkrik. Jeho krv mala úžasnú chuť. Zaryla som mu prsty do mäsa a dravšie sa zahryzla do jeho krku. Tok krvi pomaly slabol a keď krv prestala tiecť, vstala som a odhodila od seba jeho telo, akoby to bolo niečo špinavé.

„Prečo to robíš?“ ozval sa za mnou Cudzincov hlas.

„Pretože len tak dokáže zastaviť spomienky a výčitky svedomia,“ povedala som pravdu a otočila sa k nemu.

Zbadal krv na mojich perách a zuboch, keď som hovorila, a zreničky sa mu rozšírili. Bez slova som si ho k sebe pritiahla a skôr, než stihol akokoľvek zaprotestovať, pobozkala som ho. Chvíľu strnulo stál a nehýbal sa. Prsty som mu vplietla do vlasov a zakrvaveným jazykom mu prešla po perách. Konečne začal reagovať a presne tak, ako som chcela. Rukami ma objal okolo pása a jazykom zlízal krv z pier. Nechala som ho, nech mi jazykom roztvorí ústa a ochutná krv, ktorá mi v nich ostala. Roztriasol sa a zastonal. Zrazu sa však náhle odtiahol a odstrčil ma od seba.

„Ja... nemôžem,“ povedal. Oči mal úplne čierne a na perách krv z mojich úst.

„Ja nemôžem,“ zopakoval a zmizol.

A vtedy moje telo prerazilo cez zelenú stenu a ja som padla tvárou do mäkkej vlhkej trávy. Dostala som sa na lúku. Omámená šťastím som zaborila tvár do trávy a vdychovala jej vôňu.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Everything for blood - 3. kapitola :

06.06.2011 [19:35]

marketasakychvíli tu nejsem a tolik kapitol pryč... Emoticon krásný, co nejdříve další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Anulinek00
02.06.2011 [11:45]

tak to bylo božíí Emoticon prosím rychle další kapitolky Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Taaw143101
23.05.2011 [16:28]

:) POKRACKO!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

23.05.2011 [15:11]

FaireŠkoda, že to nebylo delší.
Prosím o brzké pokráčko. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Darkness
22.05.2011 [17:02]

Chůdě, no jo, kdyby jen tušila, že Chris nechtěl zmizet, některé věci se holt dějí nedobrovolně, viď Kirsi?

Mimochodem, Cizinec se mi líbí, ale mě se líbí většina tvých chalanů, asi udělám místo ve sklepě

4. annaliesen
22.05.2011 [8:47]

pane jo já se tak těšila Emoticon na další díl
a je parádní Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
a nemúžu se dočkat až tam bude chris

3. ajeje
21.05.2011 [15:50]

pani to tada bola kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Moonlight přispěvatel
21.05.2011 [14:11]

Moonlightkrásna kapitola, tie spomienky v jej hlave boli skvelý nápad... dokonalé :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. SafiraDarkfire přispěvatel
21.05.2011 [13:39]

SafiraDarkfirePáni, tak to byla pěkně napínavá kapitolka a ty vzpomínky, jak se prolínali s přítomností, jako žasla jsem. Prostě dokonalé! Super, kdy bude další kapitolka:)
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!