OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 11. kapitola

04.07.2013 (12:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 637×

 11. kapitola

Zobudila som sa okolo piatej ráno a odvtedy nevedela zaspať. Vonku bolo hádam aj 100°C. Kim sa tiež mrvila a hádzala na zem perinu. Dokonca som musela zavrieť aj okno, až také bolo teplo. Okolo pol šiestej som sa rozhodla, že zavolám mame. Aspoň sa uistím, že vôbec môžeme ísť k nám domov. „Ahoj ty si hore?“ spýtala sa ma mama.

„No hej, máme voľno dnes, lebo idú učitelia na nejakú schôdzku či kde.“

„A voláš mi, lebo?“ zasmiala sa.

„Si doma? Alebo ocko?“

„Nie, práve sme obaja odišli do práce. No vykokci sa, nech môžem protestovať.“

„No rozmýšľala som, či by som nemohla ísť s pár priateľmi domov. Na bazén!“

„A to sa ma pýtaš až teraz?“ skričala nadšene. „Samozrejme, že môžete. Musíte! Toto som u teba nikdy predtým nepočula.“

„Veď si nemala ani prečo. Takže môžeme?“

„Áno, zlatko. Je všetko nakúpené tak si vezmite. A to môžete odísť zo školy?“

„Ak nás nebude nikto vidieť?“ povedala som a ona sa začala smiať. Ešte chvíľu sme sa rozprávali, no to, čo som potrebovala, som už vedela. Bola som nadšená. Okolo pol siedmej sa zobudila už aj Kim. Povedala som jej, že som volala mame a ona skákala od radosti. Počula som ako sa aj otvorili iné dvere a na chodbe bol hluk. Neboli sme jediné, ktoré boli hore. V takomto teple sa nedá ani spať. Rozhodla som sa teda, že pôjdem navštíviť Dávida a Smithieho. Obliekla som sa do kraťasov a vyšla na piate poschodie. Väčšina chalanov bola hore a bláznili sa na chodbe. So smiechom som prekĺzla pomedzi nich a prišla k ich izbe. Otvorila som dvere, no hneď sa skrčila. Pozrela som sa za seba a videla fľašu. Pozrela som sa do izby a videla Smithieho na zemi ako sa smeje a Dávida opretého o stenu. „Zabávate sa dobre?“ zasmiala som sa a vošla do ich izby.

„Čakal som, že budeš ešte spať,“ povedal Dávid, keď som zavrela dvere.

„A ja som čakala, že vás zobudím tak, že na vás skočím,“ zasmiala som sa a prišla bližšie do izby. Keď som tu včera bola, tak som bola trochu mimo a nevšímala som si okolie. Sú to chlapi, a práve preto majú bordel. Videla som o stenu opretú gitaru, ktorá určite patrí Dávidovi, lebo on na nej vie hrať. Neraz mi hral do mobilu. „Volala som mame a povedala, že môžeme prísť,“ povedala som a Smithie bol hneď na nohách.

„To vážne?“ povedal a pozrel na Dávida. „Čakal som, že nebude súhlasiť.“

„Aj ja,“ povedal Dávid a ja som dala ruky v bok.

„Neveríte mi?“ povedala som a obaja sa začali vyhovárať a lichotiť mi. Len som sa na nich smiala a po odovzdaní odkazu som šla naspäť do izby. Kim už bola oblečená, tak sme čakali len na Dávida, Smithieho a Megan. Tá prišla o pol hodinu k nám celá vysmiata. Asi sa už určite tešila. Asi okolo ôsmej sme šli všetci na štadión, kde sa profesori uistili, že sme tam a potom odišli. Ako náhle opustili areál, nie len my, ale aj ostatní nasadli do áut a išli preč. Keď sme nasadli do môjho auta, tak sme sa na tom poriadne zasmiali. Dozorkyňa na internáte nemala žiadnu šancu niekoho zastaviť. Musí sa len modliť, aby sa nikomu nič nestalo. Mali sme stanovené, že večer o ôsmej prídu profesori a znova nás spočítajú a až potom môžeme ísť domov. To je dosť času na skvelú zábavu. Celú cestu sa ostatní bavili aký bude asi môj dom. Nepopísala som im ho, aby sa prekvapili. Rozhodne im padne sánka, rovnako ako aj mne. Na ulicu kde bývam sme prišli za pol hodinu. Prišli sme pred bránu a ja som pozrela na strážcov.

„Dobré ráno, slečna Andersonová, už vás očakávame!“ Usmiali sa na mňa.

„Vďaka, Phill, informovala vás mama?“

„Áno, keď budete niečo potrebovať sme tu pre vás,“ usmial sa a otvoril nám bránu. S úsmevom som sa mu poďakovala a išla vpred. Všetci štyria sa postavili keď uvideli dom. Len som sa na nich zasmiala a mala chuť ich odfotiť. S otvorenou pusou sledovali ako sme sa približovali k domu. Keď som zastala, tak mi dvere otvoril majordómus, ktorého som poznala keď som bola malá. Keď som mala pätnásť tak odišiel za rodinou a sľúbil, že sa vráti. Dodržal to. Vystúpila som z auta a silno ho objala.

„Som taká rada, že ste sa vrátili. Rodina je v poriadku?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Áno slečna, vďaka vášmu otcovi,“ usmial sa a privítal aj ostatných. „Služobníctvo vám prichystalo všetko na záhradu pri bazén,“ povedal a ja som prikývla. Potom odišiel do domu a ja som pozrela na ostatných. Stále mali sánky až po zem a neverili tomu čo vidia.

„Čo ste takí prekvapení?“ spýtala som sa pobavene a všetci na mňa šokovane pozreli. Dokonca aj Dávid.

„Vedela som, že si bohatá, ale až TAKTO?!“ povedala Kim a ja som sa zasmiala.

„Toto som nečakal,“ pridal sa Smithie.

„To ste ešte nevideli čo je vo vnútri,“ povedala som s úsmevom a spolu sme vošli dnu. Keď vošli Megan a Kim, museli ich chalani zadržiavať aby neomdleli. Mama urobila zásadné výmeny všetkého majetku. Dokonca aj ja som sa čudovala tomu čo všetko dovliekla za tie tri dni čo som bola preč. Zhrozene som sa pozrela na schody, ktoré viedli na poschodie a hneď po nich vybehla do izby. Otvorila som dvere a to čo som videla, ma tak prekvapilo, že som prestala na okamih dýchať. Ostatní prišli tiež a prekvapene na mňa pozerali. Keď sa však pozreli na moju posteľ, veľmi rýchlo pochopili. Megan s Kim zajačali a hneď sa vrhli na hromadu tašiek, v ktorých bolo oblečenie. „Ja ju zabijem,“ chytila som sa za hlavu a nadávala. Kim s Megan sa zatiaľ rozplývali nad značkovým oblečením. Dokonca aj chalani si ich obzerali a nestíhali sa čudovať.

„Tvoja mama má vkus nielen na krásne izby,“ komentoval Dávid a ja som zamrmlala niečo ako No jasné.

„No poďte na ten bazén. Keď sem zajtra prídem, môže mi kupovať ďalšiu skriňu,“ povedala som a doslova ich tlačila z izby preč. Prišli sme do záhrady a tam znova civeli na všetko. Viem, že som ich sem pozvala ja, ale už mi to naozaj vadilo. Je to len dom a veci v ňom. Nič viac. Je mi jasné, že oni také nemajú, no nemusia to až takto preháňať. Len som prevrátila očami a šla pri bazén. Služobníctvo tam naozaj urobilo všetko ako som si predstavovala. Bolo tam päť lehátok, stolíky a na nich pitie a aj keksy a uteráky. Išli sa prezliecť a hneď ako prišli, skočili do vody. Aj ja som sa prezliekla a išla do vody. Vonku bolo strašné teplo, tak sa mi voda zdala ako vlažná. A to bola vraj napustená včera. Uvidela som aj Marka, majordómusa, tak som šla za ním a on sa usmial.

„Nevyzeráte nato, že by ste si užívali,“ povedal a ruky mal za chrbtom. Sadla som si pod neho na schody a vzdychla si.

„Nemám prečo. Zízajú na všetko ako na nejaký poklad,“ podoprela som si rukami hlavu a dovolila, nech si Mark sadne vedľa mňa.

„Nie sú na takéto niečo zvyknutí, musíte to chápať.“

„Ja to chápem, ale musia to tak preháňať? Cítim sa pri nich ako debil a nie ako dievča,“ mrmlala som.

„Podľa mňa preháňate vy. Možno netušili ako veľmi ste bohatá, a preto ich to tak vzalo. Nemusíte sa kvôli tomu tak trápiť,“ povedal a usmial sa na mňa. Usmiala som sa tiež. Možno mal predsa len pravdu. Musím to vydržať a potom už tak zízať určite nebudú. Poďakovala som sa mu a rozbehla sa za ostatnými. Keď ma uvidel Dávid s úsmevom, s radosťou ma vo vode objal a následne potopil. Hneď som mu to však vrátila a pridali sa k nám aj ostatní. Po dlhom bití vo vode, sme sa my baby rozhodli na opaľovanie. Vyšli sme z vody a ľahli na lehátka. Nasadila som si okuliare a oprela sa zo zavretými očami o lehátko. Chalani sa jašili vo vode, a my tri sme sa zatiaľ bavili.

„V pondelok už začína škola normálne. Vôbec sa neteším,“ hovorila Kim.

„Ani ja. Dva týždne sme mali voľné a až teraz začne peklo,“ pridala sa Megan.

„Ako sa učí? Sú profesori zlí?“ spýtala som sa.

„Ako ktorí.“

„Niektorí ani nie, ale iní sú priam postrach."

„Neviem či sa mi chce sa vrátiť.“

„O čom to vy dve hovoríte?“ zasmiala som sa. „Nemôžu byť až takí zlí.“

„Pozri Dávid ti to už určite povedal,“ začala Kim a pozrela na mňa. „Jedni sú taký, že ti dovolia všetko, iní ti nedovolia vôbec nič a sú aj strední, ktorí ti síce dovolia, ale len do určitej miery.“

„To je pravda. A mám aj tri typy: slečna Murphyová – jej je totálne jedno čo na hodine robíš. Len na nej jednoducho musíš byť a musíš mať aspoň tri známky za prvý polrok.“

„Dobrý typ si dala. Ona sa ani nenamáha s novým učivom. Na hodine si všetci robia čo chcú, ale musia mať aspoň tri známky. To je jej podmienka.“

„A čo učí?“

„Geografiu.“

„Ale to je v pohode. Tú hodinu máš len raz týždenne.“

„Ďalší typ je profesor Klinnton. To je hotový postrach školy.“

„Je strašne prísny a nič ti nedovolí. Na hodine musíš byť každý deň pripravená. Nesmieš vyrušovať ani nič vynechávať. Na konci polroka musíš mať aspoň šesť známok a dobrých, aby si prešla. Nie je to žiadna sláva to ti poviem.“

„Veľa študentov u neho prepadáva.“

„A čo učí?“

„Matematiku, už si ho mala.“

„Áno, ale nebol prísny.“

„To príde,“ povedala Kim a ja som zneistela.

„Ale neboj sa. Všetko bude v poriadku a okrem toho máš veľa hodín s jednou z nás.“

„S ňou nie,“ ukázala som na Kim.

„Ale hej, len som niektoré hodiny vynechávala,“ zasmiala sa a ja som sa usmiala. To je jediné pozitívne. Povedali mi o každom profesorovi a nestíhala som sa čudovať. Najlepšie je na tom, že mám aspoň jednu hodinu s jednou z nich. Okrem výtvarnej, fyziky a ekonómie mám s nimi hodiny. To ma na tom teší najviac. Porovnali sme si rozvrh aj s chalanmi a zistili, že majú veľa voľných hodín. Najmä keď ja mám telesnú s babami. Vtedy majú voľnú hodinu a pochybujem, že ju trávia mimo štadióna. Nevadí, aspoň sa aj s nimi zabavíme. Chalani sa bláznili vo vode veľmi dlho. Potom im už bolo z toľkej vody zle, tak prišli k nám a spolu sme sa bavili. Na moje lehátko si sadol Dávid a na Meganine zase Smithie. Zrazu však zazvonil Dávidovi mobil a on ho šiel preč od nás zdvihnúť. Chvíľu volal, a potom sa znova vrátil. „To bol Bobby, prišiel skôr,“ povedal a sadol si mi pri nohy. Posadila som sa lepšie a pozrela na neho.

„To je úžasné, dlho som ho nevidela,“ povedala Megan a usmiala sa.

„Mne veľmi nechýba,“ povedala Kim a dala ruky za hlavu.

„Myslím, že ani ty jemu,“ povedal Smithie a zasmial sa s Dávidom.

„Ale vážne, kto to je? Počujem to meno už druhýkrát,“ naštvala som sa so smiechom a pozrela na Megan. „Tvoj frajer?“ v tom sa chalani začali smiať a Megan očervenela.

„Povedzme to tak, že sa s ním vyspala keď boli opití. No ani jeden nechcel mať niečo viac s tým druhým,“ vysvetlila mi Kim a ja som pohoršene otvorila ústa.

„Ty si sa s ním vyspala? To vážne?“ spýtala som sa jej šokovane.

„No a čo! Boli sme opití a nevedeli čo robíme,“ bránila sa, no chalani sa stále smiali.

„Čo je vám také smiešne!“ vyštekla som na nich a oni prestali.

„Ale nič,“ povedal Smithie a skoro sa zadusil.

„Nie je na tom nič smiešne a teba to čo napadlo! Keď sa už máš s niekým vyspať, tak by si s ním potom mala byť nie?“ hnevala som sa.

„Ale no iste. Ja som sa síce s ním vyspala na internáte, ale to je nič oproti tomu čo spravili títo dvaja. Smithie sa vyspal s jednou z výmenného pobytu na záchodoch v škole,“ povedala a mne padla sánka. „A Dávid zase v hoteli keď boli na výlete. S totálnou kravou,“ povedala a ja som hneď na neho pozrela. Nikdy mi nepovedal kedy a s kým bolo jeho prvýkrát. Keď som to však teraz počula, chcela som byť radšej hluchá.

„Aj ty si sa vyspala s niekým na záchodoch, na internáte alebo v hoteli?“ pozrela som na Kim a aj ostatní. Mlčala. Žiarivo som sa usmiala a objala ju. „Vedela som, že nebudem jediná,“ Kim sa len zasmiala a tiež ma objímala. Ostatným to síce hneď nedošlo, no potom už áno. Ani ja a ani Kim sme ešte nikoho v posteli nemali. Zdá sa mi to tak správne. Dávida však neprekvapilo, že som s nikým nespala. Mňa však prekvapilo, že spal s niekým a mne to nepovedal. Čakala by som, že mi ešte v ten deň zavolá a zdôverí sa mi. Prečo mi to až doteraz tajil? Zdalo sa mi aj teraz, že nie je nadšený, že to Megan prezradila. Bol akoby smutný a pozeral na mňa. Všemožne som sa jeho pohľadu snažila vyhnúť. Nechcela som sa mu pozerať do očí, keď mi vlastne klamal. Vždy som sa ho na takéto veci pýtala a vždy mi to zamietol. Nebrala som to však veľmi vážne. Je to jeho vec a keď nechcel, aby som to vedela, budem to rešpektovať. Nemôžem po ňom chcieť, aby mi hovoril úplne všetko. Nemám na to nijaký dôvod. Nakoniec som sa usmiala a bavila sa s ostatnými. Dávida síce neprekvapilo, že som s nikým nespala, no Megan a Smithieho áno.

„Ja tomu nerozumiem,“ povedala a rozmýšľala. „Si krajšia než Britney a ešte si nikoho nemala? Si na baby?“ spýtala sa a ja som sa zasmiala.

„Nie, ale nikdy som nenašla toho pravého,“ nebola to ani taká lož. Bola to pravda.

„A myslíš, že teraz ho v novom meste nájdeš?“ spýtal sa Smithie a ja som očervenela.

„Dúfam v to. Že nájdem niekoho kto by ma mal rád takú aká som,“ usmiala som sa a aj oni dvaja. Určite im toto ako odôvodnenie stačilo. Pozrela som sa na Kim a tá sa usmievala. Potom na Dávida, no jeho pohľad sa mi nepáčil. Bol ustarostený a takmer smutný. Nechápala som tomu a nevedela som prečo sa tak tvári.

U mňa na dome sme ostali až do štvrtej poobede. Už sme sa nudili a nemali čo robiť, tak sme sa rozhodli, že sa vrátime do školy. Je predsa len piatok a ešte sa musíme aj zbaliť, aby sme mohli prísť domov. Zbalili sme si veci, rozlúčila som sa s Markom aj so služobníctvom a už boli na ceste späť. Cesta bola rovnako zábavná ako doteraz. Keď sme prišli na parkovisko, skoro ani jedno auto nebolo na svojom mieste. A to vôbec nie je dobré. Ak sa nevrátia ešte pred ôsmou, tak si to zlizneme my všetci, čo sme tu. Hlavne dozorkyňa. V hĺbke duše som sa modlila, aby prišli včas. Zaparkovala som auto a už sa všetci pobrali na internát. Zamkla som auto a šla za nimi tiež. S Kim som prišla do izby a začala som sa baliť. Rozhodla som sa, že si pár vecí nechám tu. Aj tak o dva dni znova prídem a ako mamu poznám tak s novými vecami. Naozaj neviem, ako to potom budem baliť každý víkend domov. Určite to však nejako zvládnem. Pobalili sme si všetky veci a aj celú izbu. Je vraj pravidlo, aby sme si po sebe izbu vždy upratali. Tak som teda povysávala a Kim upratala kúpeľňu. Kufre som si potom položila do kufra v aute a zamkla.

„Nechce sa mi ísť domov,“ zjavil sa pri mne Dávid a ľahol si na sedadlo v aute.

„A to už prečo? Domov je domov,“ usmiala som sa a oprela sa o dvere.

„To áno, ale čo tam? To radšej budem tu s vami, ako sa tam nudiť,“ chytil sa za hlavu a vykríkol. Zasmiala som sa.

„Veď aj tak zajtra doma nebudeš, ale na tej párty, nie?“ povedala som a on sa posadil. Ruky spojil a lakte si položil na kolená.

„To je pravda. A budeš tam aj ty,“ žmurkol na mňa a ja som sa lakťami oprela o dvere.

„Aj Kim a Smithie,“ usmiala som sa a on sa priblížil bližšie ku mne.

„Ale to mi nebráni, aby som si ťa tam mohol ukradnúť,“ usmial sa a ja som sa zasmiala.

„Vážne? A kam ma ukradneš?“

„Niekam kde je kľud. Je toho toľko veľa o čom by sme vedeli hovoriť,“ usmial sa a ja som prikývla.

„Dobre teda. Uvidí sa,“ usmiala som sa a on sa zasmial. Do ôsmej prišli všetci stratení a šli sa rýchlo pobaliť. Zbalení a pripravení na odchod sme sa postavili na štadión, kde nás riaditeľ s profesormi porátal. Boli sme všetci, tak sme sa rozlúčili a šli rýchlo preč. Objímala som Megan, ale dlhšie Kim. S ňou som sa dohodla, že po ňu prídem zajtra okolo desiatej domov. Súhlasila a nasadla do auta, ktoré po ňu prišlo. Rozlúčila som sa aj so Smithiem a naposledy to bol Dávid. Silno si ma pritisol k sebe a veľmi sa tešil na sobotu. Musím priznať, že aj ja. Na takýchto akciách som ešte nikdy nebola, takže to môže byť zábava. Obaja sa potom pobrali do Dávidovho auta a išli preč z areálu školy. Pozerala som sa na nich až dovtedy kým mi nezmizli z dohľadu. Na tejto škole sa mi páči hlavne to, že je blízko mesta. Len niekoľko metrov, lebo sa nezmestila do mesta. Je to tu veľmi pekné a útulné. Dobre som zvolila keď som sem prišla. Je mi tu veľmi dobre, avšak od pondelka ako baby hovorili, sa začne škola normálne. Už sa budeme aj učiť a všetko tak ako máme robiť. Dúfam, že to zvládnem, aby som nemusela prepadávať. S učením som však nikdy problémy nemala, takže to zvládnem. Posledný krát som sa pozrela na školu a tiež nastúpila do auta. Naštartovala som a išla preč z areálu. Pohľadom som zbadala aj Britney s jej kamoškami. Nechcela som byť zlá, tak som jej s úsmevom zakývala a pobrala sa preč. Aj keď tu mám dobrých kamarátov, Dávida a všetko je tu skvelé, tešila som sa domov. Na rodičov. Neviem sa dočkať ako im budem hovoriť o mojom pobyte tu. Určite budú na mňa pyšní. Jazdila som s úsmevom popri uliciach a domoch a tešila sa domov. Keď som už konečne videla môj dom, s úsmevom som sa pozrela na strážcov a vošla dnu. Videla som pri dome auto, takže sú rodičia doma. Nemôžem sa ich už dočkať. Na ocka, aby som sa mu zo všetkým pochválila a vyobjímala ho a na mamu, aby som ju mohla na mieste zaškrtiť. Je to maniak na kupovanie nového oblečenia. Hlavne mne, keď mám dobrú postavu. Nakúpila mi toho však viac ako som čakala. To mi ešte vysvetlí. Asi dostala novú výplatu. Aj tak jej za to ďakujem a hneď si všetko dám do skriniek a budem obdivovať. Teším sa.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 11. kapitola: