OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dokonalý Klam - 6. kapitola

04.03.2016 (14:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 659×

V aute bolo skoro celú cestu hrobové ticho. Matka akosi vycítila, že nemám chuť komunikovať, ale nepýtala sa na dôvod. Bola som jej za to vďačná. Neprítomne som hľadela cez okno a spomínala na naše rozhovory s pánom Adamsom. Nevyzeral, že by ho niečo trápilo, ale akoby som práve ja mohla niečo vidieť. Celú dobu na lôžku som sa len starala o to, čo sa stalo a ako sa má Jenna. Zdalo sa, že je ten optimista v našom rozhovore. Nakoniec som sa zmohla aspoň na nejakú konverzáciu. Povedala som sama sebe, že sa nesmiem nechať znovu zatiahnuť do depresívnych stavov. Nemohla som sa znovu topiť v tých bezvýchodných náladách, kde som sa za všetko obviňovala. Len som musela priznať svoj podiel chyby za svoje zdravie.

„Kam to ideme?“ spýtala som sa matky, keď sme šli do centra mesta.

„Hovorila som ti predsa, že zmena je život,“ usmiala sa na mňa a objala ma okolo pliec.

„Väčšinou, keď som si to povedala ja, skončila som v nemocnici,“ zamrmlala som namrzene a sledovala, ako vchádzame do podzemných garáží jedného z obrovských komplexov.

„Budem sa tváriť, že som to nepočula,“ prehodila matka rozladene a vystúpila z auta.  Potichu som ju sledovala k výťahu a čakala, čo sa stane. Popravde ma to nejako nezaujímalo, ale bola som rada, že sa nevraciam do domu plného spomienok na Davida.

„Aký je dnes vlastne deň?“ spýtala som sa zvedavo.

„Už je utorok, zlatko. Najvyšší čas, aby si sa aklimatizovala a začala sa pripravovať na školu.“

Chcela som jej na to niečo povedať, ale keď sa otvorili dvere výťahu, sklapla som ústa na prázdno. Popravde, keď sme vystúpili do bytu, nenachádzala som slov. Obrovský bytový priestor, ktorý sme práve teraz obývali mi doslova vyrazil dych. Moja matka mala vždy vkus. Oblečenie, manžel, priateľ, byt. Prečo ma to prekvapovalo?

„Vitaj doma,“ zvolal Brian a objal ma.

Len som tupo klipkala očami a dívala sa všade okolo seba. Oh, takže celá rodina sa zišla len kvôli môjmu príchodu? Prečo ma tieto divadlá ešte prekvapujú? Matka mi nadšene urobila prehliadku celého mezonetového bytu. Dostala som sa do svojej izby, ktorá bola úplne nová.

„Staré veci sme nechali vyhodiť,“ prehodila matka ľahostajne a prišla k ďalším dverám. Ak som doteraz zbožňovala svoj šatník, teraz som ho milovala. Bol väčší. Priam obrovský.

„Je prepojený s mojim, ale brať si moje veci len s mojim súhlasom,“ pohrozila mi pobavene a pobozkala na vrch vlasov. Spomenula som si na svoju starú izbu, kde som mala schované fotky s Davidom. Možno je lepšie, že sa to všetko vyhodilo.

„Je to tu...skvelé,“ povedala som, keď som videla, že čaká na moju reakciu.

Len sa potešene usmiala a vyšla von, aby zvolal rodinu na obed. Chvíľu som stála vo svojej novej izbe a cítila sa ako stratené dieťa. Potom ma prebral matkin hlas a motala som sa po byte, kým som prišla do jedálne. Jane ma stihla ešte vystískať a zdrbať ma za to, že som pochudnutá a bledá. Dostala som extra porciu naviac, ktorú som si nakoniec nevšímala pretože po pár dňoch v nemocnici som mala žalúdok navyknutý na inú stravu. A hlavne, mala som obmedzenú životosprávu. Ale vysvetľovať to Jane bolo ako šťať proti vetru.

Jedli sme v uvoľnenej nálade, ako vždy, keď sme sa pretvarovali pred „rodičmi“. Nikdy som nechápala ako sa Misha a Aaron mohli ku mne správať tak uvoľnene, keď sme boli celá rodina spolu. Keď sa totiž za matkou a Brianom zavreli dvere, obaja sa len potichu otočili a väčšinou si ma prestali všímať. Nikdy som to divadlo nezvládala a väčšinou som vždy bola ja tá, ktorá spôsobovala vrásky matke. Ale dnes si všetci sadli bez zbytočných poznámok a tá nálada ma úplne pohltila. Misha sa špárala v tých svojich sračkách, ale pritom sa na mňa škodoradostne škerila, keď som sa tvárila nešťastne nad tou kopou jedla na mojom tanieri. Matka sa snažila Jane dohovoriť, že by ma z toho mohol šľak trafiť, ale Jane ju urazene odbila, aby nereptala a jedla. Zabávala som sa na tom pretože som mala niekedy pocit, že Jane je matka nás všetkých. A vôbec mi to teraz nevadilo. Bola som rada, že aj komunikácia šla ľahšie. Aaron mal prekvapujúco dobrú náladu.

 Snáď by som mala v tej nemocnici končiť častejšie, ak mi to pridá na pohode medzi súrodencami.

Aj keď narovinu? Sama som dobre vedela čím som si ich správanie vyslúžila.

Kolónka David však už bola vyškrtnutá z môjho života a starosti o Jennu ma stále mátali. Amy mi stále nezdvíhala telefón a začínala som byť na ňu pekne nasraná.

„Nicole, počula som o tom sobotňajšom večierku u nás v hoteli. Moji spolužiaci tam budú, môžem sa pridať k tebe?“ spýtala sa po chvíli Misha a jedla svoju hnusnú brečku. Matka sa na ňu zadívala a pokrútila hlavou.

„Aj by som ťa zobrala, ale sama sa tam nechcem zdržovať. Kto by na teba dal pozor?“

„Ja ju tam postrážim, ale chcem na vlastné oči vidieť, ako bude jesť mäso,“ ozvala som sa pobavene načo sa ku mne stočili všetky oči.

Misha sa zamračila a pozrela na mäso.

„Bolo to malé jahniatko, ako by som niečo také mohla zjesť?“ spýtala sa neveriaco a tvárila sa, že odpadne.

 „Počul som zle alebo sa mojej sestre zacnelo fotoaparátov?“ ozval sa Aaron udivene.

„Kde sa vzalo toľko ochoty?“ spýtala sa ma podozrievavo matka.

„Chcem vidieť, ako sa s tým bude napchávať,“ pokrčila som ramenami a obdarila Mishu zlomyseľným úsmevom.

Chcela som si vychutnať svoju pomstu za cigarety. Nie, že by som z toho mala problémy, ale len tak z princípu. Tá ma mlčky prebodávala pohľadom a bojovala sama so sebou.

„Nie, že to pôjdeš potom vygrcať,“ upozornila som ju milo, akoby som jej čítala myšlienky.

„Fajn,“ precedila pomedzi zuby a nabrala si z mäsa.

Prestala som jesť a pozorovala ju, ako sa s nechuťou do toho púšťa. Bol to pohľad na nezaplatenie. Najviac ma pobavila tá myšlienka, že by neprežila tú hanbu, ak by sa nezjavila na večierku a jej spolužiaci áno. To vie hneď prerušiť svoje vyhlásenie o vegetariánstve.

Nebola som jediná, kto ju sledoval. Všetci pri stole sme z nej mali show hlavne, keď začala po prvom súste prskať, že je to nechutné. Jane sa vyklonila z kuchyne a ukázala mi palce zdvihnuté hore. Bola to príjemná rodinná zábavka, ktorá nás trochu utužila. Po štvrtom súste sa toho nevedela dožrať. Toľko k jej odporu k mäsu.

„Opatrne, bude ti zle,“ ozval sa Brian starostlivo a kývol na Jane, aby nám pozbierala taniere. Pobavene som si zahryzla do mrkvy a radostne jej podala poloprázdny tanier. Jane sa na mňa hrozivo zamračila, na čo som len mykla plecami. Čo zo mňa Jane nevedela vytrieskať bola moja tvrdohlavosť.

Mohla som svoj čas využiť na nový byt. Matka po obede prestala byť matkou a utekala na schôdzku do mesta. Brian sa zavrel vo svojej novej kancelárii a Misha robila nový článok na blog. Aaron pre istotu vypadol na hokej. Mala som svätý pokoj. A svoju novú izbu.

Prechádzala som dlaňou po novom nábytku a predstavovala si, akoby tu vyzeral ten starý. Po chvíli sa mi urobilo na žalúdku ťažko a intuitívne som sa vybrala na záchod. Vyvracala som celý obed. Tak nejak som tušila, že to jahňacie, ktoré mi Jane nanútila, nebol najlepší nápad. 

„Koniec bude lepší pre nás oboch.“

„Amelle?“

Zaklipkala som očami a pozrela na Mishu, ktorá sedela na mojej posteli.

„Čo potrebuješ?“ spýtala som sa ospalo a naťahovala sa za telefónom, aby som sa pozrela, koľko je hodín.

„Nicole zavolala celý kozmetický salón tak už vstávaj. Sľúbila si mi, že budeš môj dozor na akcii,“ hovorila trochu s výčitkou a zhúpla sa na posteli, aby ma prebrala.

„Klamala som. Nikam nejdem,“ zamrmlala som ospalo a nechala stratený telefón, ktorý som nevedela nájsť a prevalila sa na druhý bok.

Práve sa mi snívalo o Davidovi. Hovoril mi tú vetu, ktorá sa mi vpálila do mozgu, ale v tom sne nevyzeral, že by ma chcel pustiť. Skôr si ma priťahoval k sebe.

Koho ty chceš oklamať, že si z neho vyrástla.

„Mám nejaké novinky o Amy,“ ozval sa za mnou nezaujatý hlas a vtom momente som bola hore.

Podozrievavo som si ju merala zatiaľ, čo Misha sa spokojne usmievala.

„Blafuješ,“ povedala som pokojne.

„Nie,“ odpovedala rovnako pokojným hlasom, ale v očiach sa jej leskla výhra.

Niekedy som neznášala, že dokázala odhadnúť, čo na mňa zaberá. Vyhrabala som sa mrzuto z perín a zazrela na ňu.

„Najprv chcem odpovede a potom sa pôjdem dať nedobrovoľne mučiť,“ zamrmlala som a zdvíhala sa z postele.

„Tvoja „kamarátka“ sa tento týždeň sťahuje do Los Angeles.“

„Kvôli čomu?“ spýtala som sa udivene. Tento fakt ma zmiatol. Prečo sa sťahuje? Prečo nekomunikuje?

„Asi preto, aby sa vyhla Nicole a Jenninej mame? Možno sa len na vás vysrala,“ zvolala od dverí a kráčala preč.

To zistenie ma pekne nasralo. To mala byť kamarátka? Nechať nás kolabujúce na chodníku pred klubom a zdrhnúť? Mala som sto chutí vybrať sa k nim domov a trochu jej porozhadzovať nábytok v izbe. Zacítila som, ako mi stúpa krvný tlak a musela začať zhlboka dýchať. Snáď si neprivediem nejaký záchvat kvôli jednej krave. Cítila som sa podrazená a zranená. Nikdy som nečakala, že by to urobila. Ja som sa k Jenne snažila dostať celý čas v nemocnici a ona nás neprišla ani pozrieť.

Vyšla som zamračene z dverí a vbehla rovno do matkinej náruče.

„Už som si myslela, že sa snažíš prespať až do večera,“ usmiala sa na mňa a nevšímala si môj stav. Náhlivo ma začala tlačiť do kúpeľne.

„Osprchuj sa, obleč si župan a potom príď do mojej izby,“ cvrlikala mi pri hlave.

Aj keď nás obletovali ženy s rôznymi náčiniami a robili nám vlasy a fasádu, uvedomila som si, že sa cítim pohodlne v spoločnosti Mishi a matky. Možno za to mohli posledné udalosti alebo ma proste zasiahla Davidova strata a radšej som sa obklopovala blízkymi. Priklonila som sa k druhej alternatíve. Matka ženy dirigovala zatiaľ, čo Misha sa hádala s krajčírkou pretože jej doniesla o číslo väčšie šaty.

„Keď som ťa merala, mala si veľkosť S a nie XS,“ povedala podráždene matkina kamarátka a vytiahla Mishine šaty.

„To je v pohode, nechajte jej ich väčšie aspoň si na nej novinári zgustnú, že ju chytila anorexia,“ rypla som si do Mishi a bolestivo sa zatvárila, keď mi kaderníčka pri žehlení potiahla vlasy. Misha mi len vyplazila jazyk a poprosila pani, aby jej ukázala ostatné šaty.

„Amelle, keďže nemám poňatia aký je tvoj vkus, doniesla som zopár modelov. Dúfam, že sa ti aspoň jeden zapáči,“ ozvala sa po chvíli pani módna návrhárka a vytiahla pre mňa asi tucet šiat z vedľajšieho šatníka.

„Tak málo? Z čoho si mám vybrať?“ zatvárila som sa naoko pohoršene začo ma matka capla po pleci.

„Tieto sú krásne, nemyslíš?“ spýtala sa ma a vytiahla dlhé, zelené šaty s ľahkou sukňou.

„Mne sa páčia tie posledné,“ podpichla som ju a ukázala na krátke šaty. Kriticky si ich zobrala do rúk a prezrela si ich.

„Ideme na večierok a nie na párty,“ upozornila ma, ale hodila mi ich.

Poslala som jej vzdušný bozk a zodvihla sa konečne zo stoličky. Prešla som do šatne a začala ich na seba súkať. Aj keď som nebola obdarená kyprými krivkami, robilo mi ťažkosti, narvať sa do sťahujúceho materiálu. Výsledok však stál za to. Krásne, dúhové pásy šiat, ktoré obopínali moju postavu vyzerali božsky. Moja márnotratná a rozmaznaná stránka sa prejavila a ja som sa zrazu tešila ako malé decko. A nie len márnotratná. Moje ego bolo hýčkané. Pretože získať tieto krivky nebolo ľahké a vôbec...

Vyšla som von zo šatníku a ukázala sa im.

„Prečo nemôžem vyzerať v takých šatách aj ja dobre?“ frflala podráždene Misha a nadurdene stála v nadýchanej sukni, kým jej krajčírka upravovala vrch.

„Pretože si ešte decko,“ odvrkla som jej a postrapatila po vlasoch. „O pár rokov budeš vyzerať podobne teda až na tie oči a vlasy však vieš, Boscotovci,“ doberala som si ju pobavene zatiaľ, čo Misha zbledla a zúrila.

„Amelle,“ upozornila ma matka s hranou prísnosťou a zapla mi na krku náhrdelník. „Naozaj ti tie šaty padnú. Obávam sa, že kratšie už asi nemohli byť, že?“ neodpustila si poznámku k dĺžke šiat.

Len som nevinne pokrčila plecami a zvalila sa na sedačku. Matka vo svojich dlhých šatách v antickom štýle vyzerala úchvatne. Bola som hrdá, že mám tak krásnu matku a dúfala, že ja budem vyzerať úplne rovnako.

Počkali sme na Mishu a v hale sa k nám pripojil Aaron s Brianom. Nejako sa nám z „ideme len tri“ zmenilo na „ideme celá rodina“. Zrazu som sa vôbec netešila na svoju rodinnú premiéru: Vitajte u Dokonalých.

V limuzíne sa mi spotili dlane a matka ma upokojujúco hladila po chrbte. Zvedavo som pozerala na zástupy ľudí a Brian mi pomohol vystúpiť. V okamžiku nás oslepili blesky a len som sa nechala slepo navigovať do póz. Na tvári som si nechávala najväčší úsmev, na ktorý som sa zmohla a poslušne stála, kým fotografi prosili o fotky. Matka ich nakoniec zarazila mávnutím ruky a konečne sme sa vybrali do vnútra hotela. Pred očami som mala fialové fľaky a modlila sa, aby som neprehliadla žiaden schod.

Naše topánky klopkali o mramorovú podlahu a keď sme vošli do plnej sály, všetok ruch utíchol. Každý sa hrnul dopredu, aby mohol matke podať ruku a pochváliť môj vek, vyspelosť, krásu, bla bla. Sračky. Kým sa matka rozprávala so senátorom, porozhliadla som sa po hale a uznala, že tento hotel vyzeral nádherne. Zbadala som asi tucet ľudí v mojom veku, ako postávajú pri bare a bavia sa medzi sebou. V živote som ich nevidela, aj keď niektorí mi boli známi z novín. A potom som zbadala toho chlapca, ktorý ma nabral v nemocnici.

„Idem si uviesť príhovor tak sa niekam postavte,“ povedala nám matka a kráčala so senátorom na vyvýšené pódium.

Snažila som sa vyhnúť všetkým pohľadom, ktoré ma vyhľadávali a chceli určite so mnou komunikovať a zamierila som k baru. Niekde vo mne sa ozývala túžba hrknúť si, ale keď som zbadala všetky fľaše, žalúdok mi urobil kotrmelec. Vypýtala som si len minerálku a oprela sa o bar.

Moja matka začala svoju reč a všetci upreli oči na ňu. V salóne bolo tak ticho, že keby spadol špendlík, všetci by to vnímali ako výbuch.

„Hej, Amelle,“ ozval sa vedľa mňa tichý hlas a ja som zbadala toho nemenovaného známeho. A nestál sám. Bol s ním kamarát. Zdalo sa mi to alebo ma ten chlapec vyzliekal pohľadom?

„Poznáme sa?“ spýtala som sa napálene pretože ma štvali tieto familiárne oslovenia, keď som netušila o koho sa jedná.

„My ťa poznáme, slniečko,“ zasmial sa jeho kamarát, „Liam Gates, majiteľ barov vo vašich hoteloch a tento trtko, ktorý sa ti zjavne ešte nepredstavil, je James Norton.“

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý Klam - 6. kapitola :