OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Dave 2. časť



Dave 2. časť Moje meno je Dave. V tej chvíli som pocítila, že v izbe nie som sama. Nevedela som, kto je za mnou, ale bála som sa otočiť. Ucítila som studená prsty na chrbte a mne naskočili zimomriavky. Chlad z jeho prstov sa mi začal šíriť po celom tele a nakoniec ma nepríjemne striaslo. Hladiace prsty na chrbte zmizli a ja som ostala sama. Ešte chvíľu som sa triasla, ale potom sa konečne upokojila a prinútila sa obliecť a ísť do školy. PS: Venované Darkness ;D

Naklonil sa ku mne a zašepkal mi do ucha: „Chutíš úžasne...“

Nestihla som nič urobiť a on ma zrazu pustila zmizol. Pery som mala ešte stále opuchnuté a ešte stále som na nich cítila tie jeho. Ako omámená som vošla do prázdneho bytu.

Áno, prázdneho, rodičia odišli na týždeň preč a ja som ho mala celý len pre seba.

Celý večer som bola duchom neprítomná. Stále som musela myslieť na to, ako ma jednoducho drzo pobozkal. A na to, ako veľmi sa mi to páčilo. Musela som nesúhlasne zavrtieť hlavou, aby som vyhnala z mysle myšlienky na ňho. Rozhodla som sa, že pôjdem spať. V telke aj tak nič nedávali. Šla som sa osprchovať a potom si už len umyť zuby.

„A ani neviem jeho meno!“ povedala som naštvane.

Vypláchla som si ústa, a keď som sa znovu vystrela a pozrela sa do zrkadla, takmer som dostala infarkt. V kúpeľni som nebola sama. Za mnou stál on. Rýchlo som sa otočila, ale nikto tam nebol.

Už mi z toho hrabe!

Pokrútila som hlavou a šla si ľahnúť.

_

S ťažkosťami som sa prebudila. Tak veľmi sa mi nechcelo vstávať do školy! Ale musela som. Vyhrabala som sa spod prikrývky a šla do kúpeľne trochu sa zobudiť. Nakoniec som si dala sprchu a len v uteráku vošla znovu do izby. Stihla som si obliecť len podprsenku a nohavičky, keď som na stole zbadala ružu. Skutočnú ružu, ktorá tam nemala čo robiť. Pristúpila som k nej a zistila, že je k nej pripevnený lístoček.

Moje meno je Dave.

V tej chvíli som pocítila, že v izbe nie som sama. Nevedela som, kto je za mnou, ale bála som sa otočiť. Ucítila som studená prsty na chrbte a mne naskočili zimomriavky. Chlad z jeho prstov sa mi začal šíriť po celom tele a nakoniec ma nepríjemne striaslo. Hladiace prsty na chrbte zmizli a ja som ostala sama. Ešte chvíľu som sa triasla, ale potom sa konečne upokojila a prinútila sa obliecť a ísť do školy.

_

Videla som ho! Šla som do školy a všade, kam som sa otočila, som ho na pár sekúnd zazrela. A potom, keď som stála na zastávke, zbadala som ho na druhej strane cesty. Vietor sa zdvihol a rozstrapatil mu vlasy. Jeho pery sa hýbali, akoby niečo hovoril a ku mne doľahol tichý šepot.

Budeš moja...

Skôr, ako som mohla čokoľvek urobiť, cez cestu prešiel obrovský kamión, a keď som mohla znovu vidieť na druhú stranu cesty, on tam už nebol.

_

Celá zmätená a popletená som prišla do školy. Neobťažovala som sa zísť dole do šatní, jednoducho si zložila veci na stoličku a šla za babami. Všimli si, že som nejaká mimo, ale neodvážila som sa, povedať im pravdu. Povedala som, že som len unavená z toho, že som takmer celú noc pozerala filmy.

Samozrejme, hneď ako do triedy vošiel profesor, s ktorým sme mali prvú hodinu angličtinu, ma poslal do šatne odniesť si veci a prezuť sa. So šomraním debil, som odišla do prázdnych šatní odniesť si bundu a prezuť sa. Bundu som si zavesila na háčik a začala si vyzúvať topánky. Keďže som mala na nohách steely, šlo to pomerne ťažko, ale nakoniec sa mi to predsa len podarilo.

„Ale ale! Koho to tu máme?! Aké to mám ja šťastie, takú krásku tu nájsť, samú, kde ju nikto nebude počuť kričať,“ ozval sa za mnou zrazu krásny hlas a ja som vedela, komu patrí...

Zdesene som sa otočila a on tam naozaj stál.

„Čo tu robíte?“ Prečo mu musím stále vykať?

„To ma ani nepozdravíš?“

Pristúpil ku mne bližšie, takže odo mňa stál len pár centimetrov.

„A ako privítanie by ste si želali?“ Chcela som, aby môj hlas znel silne, ale tak neznel ani omylom.

„A čo takto bozk na privítanie? To sa predsa patrí...“ povedal a so zmyselným úsmevom sa ku mne natiahol.

Chytil ma za zápästia a pritlačil ma k stene. Ruky mi zdvihol nad hlavu a ja som sa len vystrašene vypískla.

„Čo tu robíte? Ako ste sa sem dostali? Prečo tu ste?“ povedala som rýchlo, trasúcim sa hlasom.

„Prišiel som sa pozrieť, ako sa má moja malá susedka,“ povedal a naklonil sa ku mne bližšie.

„Páčila sa ti ruža?“ zašepkal mi do ucha a jemne sa pritom perami otieral o môj ušný lalôčik.

„Tá... tá... ruža je... od vás?“ zakoktala som.

„Uhm...“ zamrmlal a zadíval sa na moje pery.

Skôr, než som stihla čokoľvek povedať, sa hladne vrhol na moje pery. Jazykom sa dobýval do mojich úst a ja som mu to so vzdychnutím dovolila. Už včera na chodbe som si všimla, ako úžasne bozkáva, ale až teraz som si to plne uvedomovala.

Boli sme tu sami. Nikto by nás najmenej hodinu nerušil. A nikto by nás nepočul.

V tej chvíli si so mnou mohol robiť čokoľvek a ja by som mu to dovolila. Pustil moje zápästia a chytil ma za boky. Jeho ruky si našli cestu pod moje tričko a ľadovými prstami mi začal prechádzať po chrbte. Ľadovými prstami... Okamžite som ho prestala bozkávať a on sa odo mňa s úsmevom odtrhol.

Ľadovými prstami...

Dívala som sa mu do úplne čiernych očí a nechápala to. Veď ich mal predtým modré...

Ľadovými prstami...

A vtedy som si spomenula. Dnes ráno. Mi prechádzal po chrbte ľadovými prstami. Akoby mi čítal myšlienky, zrazu s drzým úsmevom na tvári povedal: „Už ti to začína dochádzať?“

Nechápavo som sa na neho dívala.

„Ešte pár dní a budeš vedieť pravdu. A potom...“ začal, ale viac nepovedal.

Len tam ma pustil a vykročil preč.

Budeš moja... Zašepkal mi jeho hlas do ucha, aj keď som ho už dávno nevidela.

_

Celý deň som bola mimo. A celý deň som mala pocit, že ma niekto sleduje. Kedykoľvek zafúkal vietor, ja som počula, ako šepká moje meno. Cítila som na sebe jeho pohľad a nedokázala som sa zbaviť pocitu, že nie je tým, čím sa zdá byť. Možno to mohla byť moja predstavivosť a možno to boli len spomienky na to, čo sa stalo, ale nedokázala som poprieť fakt, že v duchu som cítila strach. Strach z neho...

A doma bol tento ešte silnejší. A horší. Nervózne som si večer sadla na gauč a zapla televízor. Na obrazovke sa zrazu objavil záber Iana Samerhaldera s čiernymi očami a tesákmi, zašpinenými od krvi. Vykríkla som a až potom si uvedomila, že sú to len The Vampire Diaries.

„Bože, to sa bojíš už aj telky?“ povedala som nahlas a dúfala, že ma to upokojí.

Upokojilo. Radšej som to prepla a pustila si Ako som stretol vašu matku. Ten seriál je úžasný a vždy sa na ňom nasmejem, ale dnes nie. Celý čas som stŕpnuto sedela a čakala, kedy bude dosť hodín, aby som si mohla ísť ľahnúť. Konečne bolo desať hodín a ja som sa rýchlo osprchovala, zalizla do postele a dúfala, že ma spánok zamestná na celú noc. Bohužiaľ som sa kruto mýlila.

Znovu som kráčala temnou ulicou, presne ako v ten večer. Na chrbte som mala gitaru a celá vystrašená som dúfala, že ma nikto ani nič nenapadne. Už som bola len pár krokov od brány, keď zrazu jediná lampa na ulici zhasla a ja som sa ocitla v tme. Hustá temnota ma obklopovala a tlačila sa na každý kúsok môjho tela. Mala som pocit, akoby bola hmotná a lepila sa mi na nohy a postupovala vyššie a vyššie, zalepila mi ústa a zabránila vykríknuť. Zrazu lampa znovu zablikala a zasvietila. Už som si chcela úľavou vydýchnuť, keď som na sebe vycítila niečí pohľad. Pomaly som sa otočila a so zdesením zistila, že za mnou stojí on, Dave. Usmieval sa. Tak ako vždy. Ak by som nebola v tejto situácii, naštvala by som sa na neho za ten drzý úsmev, ale ovládla som sa.

„Takže sa ti o mne už aj sníva?“ spýtal sa a priblížil sa ku mne.

Chcela som urobiť krok dozadu, chcela som ujsť, ale Daveov pohľad mi to nedovoľoval. Ovládal moje telo...

„Čo myslíš, je to dobré alebo zlé znamenie?“

Skôr, ako som stihla odpovedať na jeho otázku, lampa zhasla a nás znovu pohltila tma. Ucítila som, ako sa ku mne priblížil a jeho ľadové prsty ma pohladili po tepne. Nestihla som ani vykríknuť a jeho zuby preťali moju kožu. Bolestivo som zastonala a ochabla mu v náručí...

S výkrikom som sa prebudila.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dave 2. časť :

7. MirrorGirl454 přispěvatel
11.05.2011 [15:18]

MirrorGirl454Faire, ak sa mi niekedy podarí nájsť čas, tak sa pokúsím to pokračovanie napísať a oznámim ti to. Emoticon

06.05.2011 [16:57]

FaireDokonalé.... Emoticon Emoticon Emoticon
Moc se ti tahle povídka povedla a doufám, že brzy přidáš pokráčko. Emoticon Emoticon

5. samy
24.04.2011 [21:47]

úúúúúúúúžasnééééé :D kdy bude dalšííííí???? ♥ ♥ ♥ ♥ ♥

4. amis
30.03.2011 [20:47]

super dalsia kapca Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. MirrorGirl454 přispěvatel
18.03.2011 [18:21]

MirrorGirl454No... moji bad boys... Emoticon Emoticon Heheheh, sama ich milujem. Emoticon Emoticon

2. ajeje
18.03.2011 [16:11]

ja tych tvojich chglapcov nenavidim ale aj milujem..je to so mnou asi biedne... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Darkness
16.03.2011 [22:50]

Už jsem to někdy říkala? Ne, tak teď to řeknu... miluju Dave!
Jo, jsem zatížená na zlý kluky, s tím už nic nenadělám Emoticon

Představuju si ho trochu jako Damona

A děkuju za věnování Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!