OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cesta prekliatych - 5. kapitola



Cesta prekliatych - 5. kapitolaPrídu Bonnie s Elenou. Spoločne s Viou a Damonom sa pokúsia nájsť Stefana, ale čo všetko sa nestane? To vám neprezradím :P.

Killy

 

Pomaly sa začala prebúdzať zo sladkého spánku. V mysli jej najprv začalo lietať milión zvláštnych myšlienok a v prvom okamihu sa jej zazdalo, že je doma. Skutočne doma. Akoby v mrákotách sa pousmiala – očakávala, že jej to izby vtrhne mama a začne do nej durdiť, že zmešká do školy. Gabi sa jej vtrie do postele a bude tvrdiť, že je to vlastne jej posteľ.

Odrazu Via prudko otvorila oči. Niečo jej tu nesedelo. Okrajovo si uvedomila, že vedľa nej niekto leží a pravidelne oddychuje. Už-už sa chcela nadýchnuť k výkriku, keď precitla. Úplne.

Do očí sa jej nahrnuli slzy ani nevedela prečo. Možno preto, že to bol iba sen, pomyslela si smutne. Párkrát zaklipkala očami a slzy boli preč. Myšlienky na včerajší večer sa jej vracali závratnou rýchlosťou a v priebehu pár sekúnd si uvedomila, čo jej Damon spravil.

Prečo vždy, keď mám v pláne byť na Damona nahnevaná, to skončí takto? povedala si v duchu.

Automaticky si siahla na svoj krk, aby odhadla, aké jej tentokrát urobil škody. Prekvapene zalapala po dychu – na krku si nahmatala iba menšiu starú chrastičku. Po krvácajúcej rane ani stopy.

Zamračene si prezrela žily na rukách a potom ešte celé svoje telo v domnení, že budú stopy po Damonových tesákoch niekde inde.

 

„Neuhryzol som ťa, ak myslíš na toto,“ ozval sa za ňou Damonov pobavený hlas, až nadskočila. Pozrela sa na neho nechápavým pohľadom. Nechápala, prečo sa nenapil, ak mal príležitosť. Dobre vedela, akú slasť mu spôsobuje pitie jej krvi.

 

„Prečo nie?“ spýtala sa ho, úplne zabúdajúc na včerajší incident, ktorý sa odohral dole v obývačke.

Damon neurčito mykol plecom. Jednak preto, že nemal chuť jej niečo vysvetľovať, ale bol tu aj iný dôvod... Ani on sám totiž nevedel, prečo to neurobil. Mal pocit, že jej to skrátka nemôže urobiť. A aj keď on sám najlepšie vedel, že tam dole sa skutočne nič nestalo, cítil sa byť vinný.

 

Via sa na to už viac nepýtala. Vedela, že to z neho nedostane. A ona to aj tak vlastne ani nechcela vedieť. Čo ak by sa predsa dozvedela, že sa už predtým nasýtil Eleninou krvou?

 

Mala by si vedieť, že sa tam dole nič nestalo. Elena len potrebovala utešiť, lebo o Stefanovi nemá žiadne nové správy...“ šepol potichu. Via opäť zmätene zaklipkala očami. Nečakala, že by jej Damon tak na rovinu vysvetlil niečo, čo by sa týkalo jeho samotného. A jeho citom k iným ženám.

 

„Prečo mi to všetko hovoríš? Nemusíš mi nič vysvetľovať. Neočakávala by som to od teba.“

 

Lebo ti to chcem povedať.“ Viu nečakane zahrialo pri srdci. Náhly nával emócií, ktoré v tej chvíli ku Damonovi cítila, ju ako zmiatli, tak aj vystrašili. Nevedela, ako s nimi naložiť, a tak to len hodila za hlavu a snažila sa na to nemyslieť. Nechcela na to myslieť.

 

„Mali by sme sa obliecť a ísť dolu, Bonnie s Elenou tu budú každú chvíľu,“ povedal po chvíli ticha.

 

„Bonnie s Elenou?“ nechápala Via, postavila sa z postele a začala na seba naťahovať vrstvy oblečenia.

 

„Včera som Elene sľúbil, že jej pomôžem nájsť Stefana. No...“

 

„Ani ty sám neveríš, že sa ti to podarí,“ doplnila ho, keď nedokončil vetu. Damon mlčal a to ju iba utvrdilo v tom, že má pravdu.

 

 

 

….......................

 

 

Domom sa rozľahlo hlasité zvonenie. Via rýchlo prebehla po schodoch a utekala otvoriť zamknuté dvere.

 

„Ahojte,“ ozvala sa nesmelo Via, keď na prahu zočila Elenu a Bonnie, ktorá držala v rukách veľkú starú knihu. Tá sa so širokým úsmevom na tvári vybrala rovno do obývačky.

Elena stála aj naďalej pred dverami. Bolo očividné, že je v rozpakoch.

 

„Ten včerajšok ma mrzí. Ja... Nemyslela som to tak,“ pípla, v očiach sa jej zračila úprimná ľútosť. Viu to na pár sekúnd úplne omráčilo. Nečakala, že by si Elena uvedomila svoju chybu. A nie to, že sa ešte aj za to ospravedlní. Vlastne... To ja by som sa mala ospravedlniť, pomyslela si Via. Správala som sa detinsky...

 

„To je v pohode, zle som to pochopila. Urobím všetko pre to, aby sme Stefana našli,“ odviedla pozornosť inam. Elena sa na ňu očarujúco usmiala a Via si iba trpko uvedomila, aká je Elena krásna. Cítila sa pri nej ako šedá myška. Bola nízka, ledva jej siahala po nos a síce jej vlasy boli také dlhé, ako tie Elenine, ani z ďaleka nepôsobili tak jemno a krásne. Keď Elena prešla popri nej, Via zahanbene sklopila oči a pocítila istú úctu k osobe, ktorá je tak nádherná a dobrá zároveň.

 

„Môžeme začať?“ ozvala sa Bonnie, keď Via s Elenou spoločne dorazili do obývacej miestnosti. Damon tam na nich už čakal. V rukách zvieral ostrý nôž a Via ani nechcela vedieť, na čo ho chce použiť.

 

„Som pripravená,“ prikývla hlavou Elena a sadla si oproti Damona. Via chvíľu nevedela, čo má robiť, no napokon napodobnila Elena a kľakla si naproti Bonnie, ktorá práve zapaľovala sviečky. V strede medzi nimi bola položená knižka v starej, hnedej väzbe.

 

„Keď ti poviem, porež sa a pokrop Stefanov denník krvou. Elena, ty mi podaj ruku. A ty, Via, tiež,“ povedala Bonnie.

 

„Prečo?“ chcela vedieť Via. Ešte nikdy žiadne kúzlo nevidela a doslova cítila, aká je celá nervózna.

 

„Potrebujem čo najviac energie. Aj keď si len človek, a tvoja energia nie je veľká, trošku mi pomôže,“ vysvetlila jej to v krátkosti Bonnie. Via sa už nič nepýtala a vložila svoju ruku do tej Bonninej.

 

Invocant omnes quattuor elementa. Ego mutuum vires, replete mihi. Manes veneficas ad me! Da mihi auxilium, ut inveniam quod quaero. Sanguis sanguinem fratris...” Niečo sa stalo. Via pocítila zvláštne škubanie na zátylku, akoby ju niečo rezalo. Otvorila oči. Ani si neuvedomovala, že ich mala zatvorené.

 

Tvoj náhrdelník,” ozvala sa omráčene Bonnie, pozerajúc sa na Viin krk. Via stočila svoj pohľad dole a prekvapene zalapala po dychu. Jej náhrdelník v tvare srdca, sa hýbal.

 

Daj si ho dolu,” prikázala Bonnie. Via ju nemo poslúchla a v momente, keď ho zovrela v rukách, sa jej vyšmykol a dopadol priamo Bonnie na kolená. Nezošmykol sa, pomyslela si Via. On sa k nej nejako premiestnil... To nie je možné...

Všetci ohúrene pozorovali, ako Bonnie zdvyhla náhrdelník a so zamračeným výrazom si ho premeriavala.

 

„Odkiaľ máš ten náhrdelník?” spýtala sa po chvíli.

 

Mám ho od rodičov. Je to rodinné dedičstvo,” povedala omráčene. Ničomu nerozumela, bola úplne zmätená.

 

„Bonnie, myslíš si, že je to niečo podobné, ako ten Emilyn náhrdelník?” chcela vedieť Elena.

 

„Nemyslím si to, viem to, Elena. Tento náhrdelník bol zobrazený v babičkinej knihe mágie, pamätám si ho. Patril jednej veľmi mocnej čarodejníckej rodine, Joshuaovcom.”

 

„Počkaj, vravíš Joshuaovcom?” prerušila ju Via, úplne zmätená nedávnymi udalosťami.

 

„Čo máš spoločné s Joshuovcami, Via?” opýtal sa jej Damon.

 

„Moja babička bola za slobodna Joshuová. Myslíte si, že...”

 

„Že by si bola čarodejnica? Prosím ťa.” Síce bol Damon rovnako zmätený, ako Via, jedno vedel naisto. Via nebola, nie je a ani nebude čarodejnica. Bolo to komické a priam nereálne. Bol si na sto percent istý, že sa mília.

 

„Nemohli by sme to vyriešiť potom?” ozvala sa mierne nahnevaná Elena. Bola mrzutá z toho, že dávajú prednosť Viinmu náhrdelníku pred Stefanovim nájdením.

 

„Samozrejme,” povedala Via pred tým, ako stihol niekto čosi namietnuť. Sama to nechcela riešiť. Nie teraz a pred nimi.

 

Tak teda dobre,” potichu súhlasila Bonnie a opäť začala čosi hovoriť po latinsky. „ Invocant omnes quattuor elementa. Ego mutuum vires, replete mihi. Manes veneficas ad me! Da mihi auxilium, ut inveniam quod quaero. Sanguis sanguinem fratris quondam de fratre suo. Hoc est amans uxorem. Dic ubi invenire. Dic ubi invenire. Dic, ubi inveniam!”

Damon si hlboko zarezal do dlane, pri čom ani okom nemyhol. Elena radšej odvrátila tvár a Via fascinovane pozorovala, ako pramienok krvi stiekol po Damonovej dlani a pokropil Stefanov denník.

Zdvihol sa prudký vietor, všetky okná sa naraz otvorili a Bonnie stále a stále dookola hovorila to isté kúzlo. Z nosa jej tiekli dva pramienky krvi, tvár mala stiahnutú do bolestného úškľabku a boli vidno, že čochvíľa omdlie.

A potom to prestalo. V obývačke opäť zavládlo bezvetrie a Bonnie z očí tiekli slzy.

 

„Nemôžem,” šepla plačlivo. „Niečo ma blokuje, niečo veľmi silné, nejaká mocná čarodejnica ktorá mi to nedovolí...” a potom sa unavene oprela o kamarátkine plece.

Elena sa rýchlo snažila zamaskovať sklamanie, ktoré sa jej usadilo v očiach a pohladila Bonnie po pleci.

 

.................................

 

 

P.S. Kvôli menším nepríjemnostiam, ktoré sa tu vyskytli, nebudete mať možnosť komentovať túto kapitolu. Je mi to ľúto a svoj názor môžete napísať aj do môjho zhrnutia.

6.kapitola

 



Sdílet Sdílet




Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!