OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cesta prekliatych - 17. kapitola

18.05.2012 (20:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1048×

Via sedela v jednom z kresiel, ktoré postávali pri okne ich spoločnej izby. Bola zmetená, vystrašená a vôbec nedokázala povedať, čo cíti. Jeremy? Predstava, že ho bozkáva, jej prišla lákavá, no... Má predsa Damona. Premení ju na upírku a budú sa spoločne pretĺkať dlhou, nekonečnou večnosťou. A nie je hádam práve toto to, čo chce?

Spomenula si, že keď bola malá, s obľubou si s mamou čítali romány pre dievčatá. Hlavne tie, v ktorých vystupovalo akési čudné, bláznivé dievča, ktoré bolo samo sebou a v mnohých ohľadoch sa správalo viac ako trápne. Mala vyhliadnutého chlapca, no pre ňu bol nedosiahnuteľný... Potom sa však všetko zmenilo, šťastie pomohlo náhode a koniec knihy bol, ako vždy, happy end. Chlapec si ju všimol a zamiloval sa do nej.

Via očami skĺzla na náramok na ruke. Príjemne ju chladil, pri čom sa prívesky hompáľali na spodnej strane jej ruky. „TF“

Navždy spolu... spolu s Damonom. No on ju nemiloval. Nemá hádam aj ona právo na svoj vysnívaný život? Na lásku, tak čistú a úprimnú, ako to v reálnom svete len môže byť? Vedela, že s Damonom to nezažije. Nebolo to tým, že by sa do neho nemohla zamilovať. No kdesi v podvedomí už dlho cítila, že jeho srdce patrí inej... Možno žene z minulosti, ktorá je už dávno po smrti. A možno niekomu, koho nemôže mať. Tak prečo by od neho nemohla jednoducho odísť?

Už len pomyslenie, že by odišla z Mystic Falls a pokračovala vo svojom obyčajnom, ľudskom živote, ju nepríjemne chladilo na srdci. Žiť obyčajný život? Bez upírov, vlkolakov a čarodejníc? Cítila sa zvláštne. Bola zamračená a vedela, že taký život by sa jej určite nemohol páčiť.

Spomenula si, čo jej kedysi hovoril Damon o Isobel. Vraj žila s Alaricom a venovala sa nadprirodzenému svetu... A potom ju zlákal. Uvedomila si, že aj keď Ricka miluje, život po jeho boku jej nestačí. Chcela niečo viac. Chcela byť upír.

A Via túžila po tom istom. Patriť do sveta, ktorý ju tak náhle do seba vtiahol.

V tom zapípal mobil. Via sa strhla a vyľakane sa poobzerala po izbe. Nikoho nevidela a až potom si uvedomila, že jej ktosi volá. Pozrela sa na displej. „Rose“

„Tak ako sa má moja milovaná kamarátka?“ spýtala sa Via s úsmevom, keď si priložila mobil ku perám.

„Veď to poznáš. V Austrálii je, ako vždy, nesmierne teplo. Vedela si, že králiky priviezli na kontinent prisťahovalci? Rozmýšľala som, že s tým niečo urobím. Chápeš, vďaka hlúpym Európanom – och, prepáč, Via – teraz austrálsky národ trpí obrovskými prírodnými problémami. Akoby nestačilo, že majú problémy s pitnou vodou a častými požiarmi!“ ozvalo sa z druhej strany linky. Via sa pre seba uškrnula. Nič jej tak nezdvihlo náladu ako rozhovor s vždy optimistickou Rose.

„Máš pravdu, mala by si s tým niečo urobiť,“ irónia z jej hlasu priam sršala, hoc sa ju pokúsila zamaskovať.

„Och, Via, prestaň si zo mňa robiť srandu.“

„No dobre, dobre. Povedz mi, nenapadlo Thomasovi alebo tebe, že by ste sa konečne presunuli? Viem, že je Austrália veľmi zaujímavá a krásna, no ani z ďaleka to nie je Tokio či Jeruzalem,“ navrhla jej.

„Ó, áno, rozmýšľali sme o tom. Už som si dokonca prezerala aj mapu sveta a mám vytipovaných zopár miest,“ veselo jej odvetila Rose.

„Tak teda? Budem sa mýliť, ak poviem, že je to blízko Mystic Falls?“ s nádejou sa jej spýtala.

„Prepáš, Via, no USA ma akosi neláka... Skôr som rozmýšľala, že by som navštívila Áziu. Vieš, má bohatú kultúru a na Arabskom polostrove vznikli všetky tri svetové náboženstvá čo je, podľa mňa, veľmi zaujímavé. Ako si aj ti spomenula, Jeruzalem nie je zlé miesto na preskúmavanie sveta.“ Via pretočila oči. Mohlo jej napadnúť, že do dejepisu pohrúžená Rose sa opäť rozhodne presťahovať na druhú stranu sveta.

„No, to je síce veľmi pekné, ale do Ázie? Ale Rose, takto sa neuvidím ďalší rok! Vieš, čo to je, byť tu takto sama? Damon je bohviekde, Elena Gilbertová – áno, tá Elena Gilbertová – s Bonnie Bennettovou si myslia, že som príliš mladá na to, aby som patrila medzi ochrancami mesta. Jediný normálny človek je Caroline a aj to si protirečím, pretože je upír. A k tomu mám pocit, že mladý Gilbert ma má nejako príliš rád,“ vysypala rýchlo. Chvíľu nastalo na opačnom konci hovoru ticho.

„Páni! Tak ty sa páčiš mladému Jeremymu? A o tú samotu si problémy nerob, som si istá, že sa čoskoro uvidíme.“ Via zaskočilo, že to bolo to jediné, čo jej na to povedala.

„Chystáš sa prísť?“ opýtala sa vzrušene.

„Že váhaš! Na budúci týždeň sa stretneme vo veľkom dome Lackwoodovcov.“

„Prečo?“

„Thomas mi povedal, že sa bude konať Ples zakladateľov mesta. Vždy som na niečom takom chcela byť. Vedela si, že tento ples sa koná každý rok už od 19. storočia?“

„Počkaj. Ako vieš, že sa bude konať ples? Žiadnu pozvánku sme nedostali,“ prerušila ju Via.

„Vieš, oficiálne pozvánky sa budú posielať až v pondelok. Ples sa koná v nedeľu večer. No, a čo sa toho týka, neviem, či vieš, no Thomas je vzdialený príbuzný nebohého starostu Lackwooda. Je to jeho synovec, s Tylerom sú bratranci.“ Via šokovane vypleštila oči. Ak je Thomas ich príbuzný, znamená to, že je...

„Rose, oprav ma, ak sa mýlim, no... Nehovorila sa náhodou, že je Thomas upír?“

„Čo? Aha, jasné.. Áno, áno, veď aj je... Teda... Vysvetlím ti to na plese, dobre? Nechcem to riešiť takto po telefóne. Tak zatiaľ,“ a bez ďalších slov zavesila. Via sa zamračila na mobil a hodila ho na posteľ. Rose jej niečo tají, cítila to. No uspokojila sa, keď si uvedomila, že všetko jej vysvetlí na budúci víkend na plese. Bola celá natešená, že opäť uvidí Rose, jej jedinú priateľku, ktorá ju aspoň trochu pozná.

Pozrela sa na hodinky. 16:33

Rozhodla sa, že navštívi Caroline.

***

Tak hneď na začiatok, tu je odkaz pre Lea:

Ďakujem za úprimný komentár. Rozumiem, že ťa to nebaví, no už hneď pri 1. kapitole som povedala, že táto časť série bude nadmieru nudná. Dopredu ti prezradím, že PM mám do detailov premyslený a som si istá, že ten (pokiaľ vydržíš čítať) ťa zaručene nudiť nebude. No nepozdáva sa mi tvoja poznámka nad tým, že som čosi spomenula v prológu a zatiaľ sa nič také nedeje. Všetko príde až nakoniec a mňa naozaj veľmi mrzí, že to tu takto musím písať. Mojim cieľom je, aby ste si mysleli, že je všetko OK a to hlavné sa stane až v poslednej kapitole (bude mimoriadne dlhá). A mám otázku: Keď sa ti tak udalosti v poviedke nepáčia, prečo ju čítaš?

A vám ostatným odkazujem, že o chvíľu s touto nudnou časťou trilógie končíme! Do konca mája tu bude aj epilóg. Žiaľ, na PM si budete musieť počkať (asi) až do letných prázdnin pre náročné požiadavky mojich učiteľov... :D

Killy

P.S. Nasledujúca kapitola sa volá "fľaša" alebo "Caroline robí párty"!!!

18.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 17. kapitola: