Neveríte v nadpozemskú silu a minulý život? Ak nie, mali by ste. Ak sa teraz smejete, choďte sa presvedčiť k Serafine Costovej. Táto húževnatá, stará pani vám ukáže, čo je to prežiť minulý život. Myslíte si, že som blázon? Aj ja by som to hovorila, keby som to nezažila na vlastnej koži. Neveríte? Tak sa so mnou ponorte do mojich spomienok na časy, keď som si ako tínedžerka myslela, že magické sily existujú len v rozprávkach.
11.04.2012 (16:00) • RiaBlack • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 739×
Z mláky do blata
„Rose! Rose!“ kričala som, no hrdlo som mala od morskej vody vysušené a drsné.
Môjmu chrapčaniu sa však dostalo odpovedi. Blízko mňa sa na drevenej debničke rozvaľovala Rose. Nebola to však Rose, ktorú som si pamätala. Mala hnedú pokožku a medzi mokrými tmavohnedými vlasmi sa nachádzali vrkôčiky. Vykašliavala slanú vodu a prerývane dychčala. S námahou som doplávala k nej a chytila sa debničky, pretože sud sa mi pod mokrými prstami šmýkal. Okolo nás preplávala ďalšia debnička, tak som sa zakvačila na ňu. Pridržiavaním sa Roseinej debničky som spoza koženého opaska vytiahla dýku a začala do veľkej debničky robiť otvor na sedenie. Keď sa mi to podarilo a ja som sa vyšvihla hore, napodobnila som postup, aby si aj dvojčiatko mohlo spraviť pohodlie. Rose sa na mňa vďačne usmiala a ja som vytiahla sklenenú fľašku, v ktorej som mala vodu. Najprv som sa dala napiť mladšej sestre. Tá sa hltavo napila a potom mi fľašku podala. Konečne mi z úst zmizla pachuť slanej vody. Vodu som si pre istotu dala do debničky a pomocou lana a dýky som priviazala sestrinu a moju debničku k sebe.
Vo svojej debničke som našla sušené mäso a rum, zatiaľ čo Rose lano a drevo. Drevo sme použili ako pádlo, a tak sme sa plavili po pokojnom šírom mori. Podarilo sa nám zachrániť menšiu debničku s otcovým zlatom a inými drahými kovmi, čo nám bolo v danej chvíli na príťaž, ale aj tak sme si ho nechali. Predsa len to bolo dedičstvo. No aj sme vedeli, že ak nás niekto nejakým zázrakom nezachráni, sme vydané napospas moru, čo je jednoznačná smrť. Keď už sa obloha farbila do tmavo modra a more sa začalo dvíhať, vedeli sme, že sa ďalšieho východu slnka nedočkáme. Zomrieme uprostred búrky.
Odrazu sa pred nami z hmly vynorila obrovská loď s plápolajúcou vlajkou. Čierna vlajka s lebkou ma nenechala na pochybách o tom, že k nám mieri pirátska loď. Keď už sme si mysleli, že máme pred sebou posledné minúty života, dvaja piráti. Tí nás doniesli na loď spolu s debničkami. Najprv mi ten, ktorý zachránil mňa, zobral zlato a dal to mužovi, ktorý vyzeral, ako ich kapitán. Pevne som zovrela viečka a snažila som sa presvedčiť, že je to len sen. To ma len nafetovala tá stará bosorka nejakými bylinkami. Toto nemôže byť pravda. Avšak drsné ruky, ktoré ma vytiahli z debničky ma presvedčili o opaku.
„Čo tu robíš ženská?“ odporne sa ma spýtal ten pirát, ktorý ma zachránil.
Najradšej by som mu niečo odvrkla, ibaže by som si koledovala o to, aby ublížili mne alebo dvojčaťu, a to nemôžem dopustiť.
„Anglická hliadka zničila našu loď a zabili otca,“ povedala Rose v stručnosti.
Kapitán sa na nás zvedavo pozrel.
„A kto ste?“ spýtal sa hrubším hlasom.
„Ja som Anne Jane a toto je Rosemary Sarah. Sme dvojčatá,“ predstavila som nás, no zámerne som neprezradila priezviská.
„A priezviská? Aké máte priezviská?“ naliehal na nás.
„Blackové,“ zašepkala takmer nečujne Rose.
Kapitánov postoj sa rázom zmenil. Toto nevyzeralo dobre.
„To som si myslel. Páni! Máme tu dcéry Williama Blacka! Áno, páni! Deti piráta a obchodníka, ktorý nás podrazil! Čo s nimi?“ zakričal na celú palubu.
Vedela som, čo príde skôr, ako sa to stalo.
„Do otroctva! Do otroctva!“ odpovedali mu rozvášnený piráti.
„Samuel, Bartholomew. Robte si s nimi čo chcete. Ale zajtra zájdeme na ostrov a predáme ich. Potom si zájdeme do krčmy Lady Kath.“
Keď to dopovedal, vedela som, že som vo veľkej kaši. A Rose tiež.
Autor: RiaBlack, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Cesta minulosťou - 2. kapitola:
*Opäť, vyvaruj sa používania tých istých slov, na začiatku si slovo debnička použila až päťkrát za sebou, v texte to potom pôsobí rušivým dojmom.* 
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!