OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Americká Univerzita - 30. kapitola



Americká Univerzita - 30. kapitolaSophiin príbeh na Americkej Univerzite pokračuje. Čo nové jej prinesie nový deň?

30. kapitola

„Do štvrtku si vypracujte svoje projekty o živloch. Lenivosť nebudem tolerovať,“ upozorním prvákov. Napriek tomu však už teraz viem, že sa vo štvrtok nájdu takí, ktorí sa prídu ospravedlniť ešte na začiatku hodiny. Študenti svoje učenie berú väčšinou na ľahkú váhu. Ale chápem ich – sama občas nemám chuť na nič.

„Profesorka.“ Vo dverách posluchárne stojí Justin Mallback. Jeho príchod ma zarazí.

„Myslela som, že umierate v posteli,“ podpichnem ho. Neprísť na moju hodinu a potom sa objaviť predo mnou ešte v ten istý deň úplne zdravý, nie je práve najlepší spôsob, ako so mnou udržiavať dobré vzťahy.

„Prepáčte, že som vynechal vašu hodinu.“

Mám chuť ignorovať ho, pretože takéto chovanie neznášam, na nakoniec sa cez to prenesiem. Justin sa odlepí od dvier a vojde do posluchárne. Čakám, čo ďalšie má na srdci.

„Chcel by som vás poprosiť, či by sme mohli pokračovať v našich hodinách.“

Uchechtnem sa. To som si mohla myslieť. „Nepríde vám zvláštne, žiadať ma o doučovanie, keď nechodíte ani na moje poriadne hodiny?“

Justin sklopí pohľad. „Som hlupák. Prepáčte mi to. Už sa to viac nestane.“

Vyzerá zachmúrene, akoby mu dnes niekto niečo urobil. Aj keď to nie je moja vec, cítim sa vinná. Pravdou je, že za posledné dni som na Justina nemala vôbec čas. Pretrvávajúce problémy s Potomkami, ktoré sa ešte znásobili, vyhorenie mojej izby a Acheronov hlúpy nápad s loďou a vlastným doučovaním v ovládaní živlov, mi naozaj dali zabrať.

Uvedomím si však, že ani sám Acheron nechcel, aby si Justina ďalej doučovala. Podľa jeho slov to: „Nie je bezpečné.“ Musela som súhlasiť, no teraz sa veci zmenili. Odkedy ma učí, viem zvládať svoj oheň oveľa lepšie a už len zriedka cítim mravčenie v prstoch. Justin je dobrý študent, ktorý má záujem o učenie. Preto netuším, prečo by mal byť ukrátený len kvôli mojim vlastným problémom.

Pozriem na hodinky. „Dnes sa mi kvôli profesorke z biológie zrušila teória s druhákmi. Ak máte čas, môžeme sa do toho hneď pustiť.“

Justinovi sa rozžiaria očká ako malému dieťaťu na Vianoce. „Naozaj by sme mohli? Samozrejme, že mám čas!“

O pätnásť minút sa s Justinom stretnem na ihrisku za školou. Spolu s nami je tu aj jeho spolužiačka Maria Rodrigues. Kým prídem k nim, musím zaloviť v pamäti, čomu sme sa vlastne venovali naposledy.

„Dnes si zopakujeme pohlcovanie energie živlu priamym kontaktom,“ začnem. Vyzvem Mariu a tá sa behom niekoľkých sekúnd premení na hlinenú sochu. Robili sme to toľkokrát, že mi to príde skoro ako rutina. Justin jej položí ruku na rameno a po chvíľke sústredenia jej socha popraská a začne sa rozpadávať. Nie je to dokonalé, ani zďaleka. Aj keď je jeho moc dostatočne silná, aby zvládol päť pokročilých techník, jeho myseľ sa nedokáže poriadne sústrediť.

„Všetko si to musíš najskôr predstaviť,“ poklepem si na spánok. Justin zatne zuby a niekoľkokrát svoj pokus zopakuje. Maria sa znovu a znovu premieňa na hlinenú sochu, až pokým na nej nie je vidieť, že jej dochádzajú sily. Jej obranný mód jej prirýchlo odčerpáva energiu.

Justinovi sa podlomia kolená a zrúti sa na zadok. Náš tréning netrvá ešte ani pol hodinu, no jemu už po spánkoch stekajú kropaje potu a je celkom vysilený. Vykročím k nemu, no potom sa zarazím. Nemala by som sa ho dotýkať. Aspoň pre istotu.

„Profesorka, mohli by ste mi to ukázať vy? Ako predtým, viete. Ak by som to ešte raz videl, možno by som prišiel na to, čo robím zle...“

Súhlasím. Justin sa odsunie ďalej a Maria sa znovu zakuklí do hliny. Pristúpim k nej z boku. Vyčistím si myseľ. Sústredím sa len na svoje dýchanie, keď jej položím ruku na rameno a behom niekoľkých stotín sekundy jej ochranný obal praskne. Následne sa roztriešti na stovky tisíc kúskov, ktoré odletia na všetky strany. Maria padne k zemi a sťažka dýcha.

Rýchlo stiahnem ruku späť k telu. Som v šoku. Ešte nikdy to nebolo také rýchle ani také silné. Výbuch? Prečo? Justin pomôže Marii na nohy a ohromene sa na mňa dívajú. Skontrolujem študentku pohľadom. Bolo to, akoby vybuchla od vnútra. Hlava mi šrotuje.

Je to kvôli mojej vlastnej schopnosti ohňa? Alebo možno kvôli tréningom s Acheronom, v ktorých sa začínam postupne zlepšovať? Ak je to len kvôli tomu, poteším sa. No ak je v tom iný dôvod...

„To bolo perfektné! Profesorka, určite ma to musíte naučiť!“ zvýskne Justin.

„Ako ste to vlastne spravili?“ pýta sa Maria.

Pousmejem sa. To keby som vedela! Prvá špeciálna technika by takto nemala fungovať. Čo som vlastne urobila?

Pozriem sa na svoju dlaň. Vyzerá tak obyčajne ako i predtým. Je to len jemná koža plná svalov, kostí a žíl. Nie je na nej nič špeciálne. Nie, len dokáže behom pár stotín sekundy vytvoriť ohnivý bič schopný rozpoliť človeka, pripomenie mi tichí hlások v hlave. Ale je to skutočne spôsobené tým?

„Profesorka?“

Zodvihnem pohľad k Justinovi a potom nasledujem jeho oči za seba. Rais stojí ako soľný stĺp. Má nakrčené čelo. Vyzerá, akoby mi išiel oznámiť nepríjemnú správu. Stalo sa niečo čiernovlasému levovi? Strniem.

„Profesorka,“ osloví ma znovu. V tom jedinom slovo cítim pravý dôvod jeho prepadu skôr, než ho vysloví. „Acheron bol výslovne proti jeho doučovaniu. Zabudli ste?“

„Máš nejaký problém?!“ okríkne ho Justin. Spražím chlapca pohľadom.

„Nezabudla som na to. Ale taktiež si myslím, že tento zákaz už stratil svoju platnosť. Na druhú stranu mi Acheron nemá čo hovoriť do toho, čo robím. Ak sa s tým nedokáže vyrovnať, je to už jeho problém.“

„Robíte to preto, aby ste ho naštvali?“

„To, že som mladšia znamená, že musím byť aj detinská?“

„Nie, pani profesorka. Ale vy sa stále doberáte a hádate. Kto má vedieť, kedy ste za dobre? No ak to nie je kvôli tomu, mali by ste s tým hneď prestať. Acheronovi sa nebude páčiť, keď sa o tom dozvie.“

Prevrátim oči. Zdá sa mi, že bez Acheronovho povolenia by som nemala ani dýchať. „Si ako druhý Acheron,“ povzdychnem si. Rais sa mierne pousmeje – vníma to ako kompliment. „Rais, aj keď s vami trávim dosť času, nezabúdaj, že nie som jednou z vás. Ash nie je môj šéf ani môj kráľ. Preto nemá právo hovoriť, čo mám robiť a čo nie. Rozhodujem sa sama. Mám totiž slobodnú vôľu.“

Rais sa na okamih zamyslí. „Tú máme aj my. Acheron nás nenúti, aby sme mu slúžili, profesorka. Robíme to z vlastnej vôle. Chce pre nás totiž len to najlepšie. Dúfam, že to čoskoro pochopíte aj vy.“ Po týchto slovách sa otočí na päte a stratí sa mi za školou. Jeho slová, čo ako dobre ich myslel, sú mrazivé. Len ďalšie smutné pripomenutie, že Svetlí démoni nemajú žiadneho kráľa, ku ktorému by sa mohli modliť a obracať s prosbami. Či ktorému by mohli veriť. Na tomto svete sme sami...

„Profesorka, môžeme pokračovať?“ spýta sa ma Justin.

Pokrčím čelo. Mám pár otázok, ktoré potrebujú odpovede. Pokiaľ ich nebudem mať, používať svoje schopnosti by mohlo byť nebezpečné.

„Na dnes stačilo. Zober Mariu do jedálne a obaja sa poriadne najedzte. Keď budem mať opäť čas, dám ti vedieť.“ S týmito slovami sa otočím na päte a odídem.

●●●

Na ceste do kancelárie listujem jednu z kníh, ktoré mi dnes poobede prišli poštou. Pripadám si hlúpo, no z každej stránky sa toho veľa naučím. Nikdy som nemala žiadneho psa. Aj keď sme bývali na veľkom pozemku a chovali kone, moja matka mala na psov silnú averziu, odkedy ju ako malú napadla zatúlaná svorka. Ak by som mala staviť na súboj démon verzus psi, vybrala som si jasného víťaza. Ale nie, keď má ten démon štyri roky.

„Mrcha!“

To slovo je ako facka. Zastavím uprostred schodiska a nadvihnem hlavu. Okolo mňa prejde skupinka študentov kráčajúcich na ďalšiu hodinu. Nevenujú mi pozornosť. Zle som počula? Pokrčím ramenami a kráčam ďalej.

V kancelárii sa zastavím len na pár minút. Zavriem knihu o výcviku psa, ktorá obsahuje viac lepiek, než keď som sa pripravovala na záverečné skúšky na univerzite, a vezmem si hŕbu testov. Zbožňujem testy! Teraz, keď ich sama nemusím písať. Ale až taká zlá nie som – dostali varovanie. A komu niet rady...

Zbehnem na prízemie práve v okamihu, keď okolo mňa prejde čiernovlasý lev so svojou partiou psov. Na tvári má ten svoj nezaujatí výraz, z ktorého nemôžem nikdy nič vyčítať a ktorý z duše nenávidím. Očami nájdem Raisa – povedal mu to? Hnevá sa na mňa Acheron? Moje otázky však ostanú bez odpovede.

Ash sa krátko ukloní, čím ma donúti sa na neho znovu pozrieť, a prenechá mi voľnú cestu do triedy. Povzdychnem si. Ak to chce riešiť neskôr, dobre.

Vojdem do posluchárne, kde je živý hovor. Už vo dverách však moje uši zachytia dievčenský šepot.

„Je to poriadna beštia! Najskôr sa tvári ako nedostupná chudera, aby ho pritiahla a teraz jej zobe z ruky.“

„Myslíš, že s ňou spáva?“

„Prosím ťa. Dobre vieš, aké to je, byť v jeho blízkosti. A to s ním ešte trávi toľko času. Samozrejme, že s ním spáva!“

„Počul som, že je jeho krvnou milenkou. Ako asi tak chutí?“

Pri slovnom spojení „krvná milenka“, mi na spánku navrie žila. O kom to hovoria? Kto si myslí, že je? Žeby...

„Ako každá slabá,“ ozve sa na odpoveď dievčenský hlas. „Neviem, čo by na jej krvi malo byť také výnimočné. Je to nikto.“

Hodím testy na stôl akosi príliš drsne. Šepot sa razom utíši. Prehľadám pohľadom stoly a vážne sa pozriem na každého študentka. Acheron sa konečne posadí a hodina sa môže začať.

Ako som predpokladala, niektorí zo študentov z môjho testu nie sú nadšení, aj keď sa nemajú čoho báť. Väčšina z otázok sú základy, ktoré sa učili ešte v prvom ročníku.

Po rozdaní sa posadím za stôl, vyložím si nohy, vezmem knihu a nastražím uši. Som pripravená i na ten najmenší šuchot, ktorý by znamenal podvádzanie. Ja sa zatiaľ pustím do študovania výcviku psa. Začínam uvažovať, či by som si jedného naozaj nemala najskôr zaobstarať. Čo by na to asi tak povedal John Erick? A ostatní profesori? Zniesli by vôbec démoni na škole psa? Je tu na neho niekto alergický?

A aká rasa by to mala byť?

Aby som mohla študovať jeho správanie, malo by ísť o veľké plemeno, na výcvik náročnejšie. Možno aj o také, ktorému ľudia v dnešnej dobe dali prívlastok nebezpečné. Pitbull, doga, buldog, rotvajler...

 

„Váš čas skončil,“ zvolám do triedy. Zavriem knihu a postavím sa. „Dnes skončíme skôr. Zoberte si veci a testy mi nechajte na lavici.“

Z tvárí študentov sa dá veľmi ľahko odhadnúť, komu päťdesiat minút stačilo a komu nie. Všetci pomaly odchádzajú a ja prejdem na koniec posluchárne, aby som mohla pozbierať testy. Keď som už skoro v strede, všimnem si, že sa jednému študentovi nechce odísť.

„Potrebuješ niečo, Acheron?“

Čiernovlasý lev sa ležérne opiera o môj stôl a drží v rukách moju knihu. „Chceš psa?“

„Nie.“

„Tak prečo to teda máš?“ nedá mu.

„Robím výskum. Chceš odo mňa niečo konkrétne alebo sa so mnou chceš len preťahovať so slovami?“

Prejde prstami po farebných záložkách, ktoré trčia z okraja knihy, no potom ju bez ďalšieho záujmu položí späť na stôl. Dvere do posluchárne sa zatvoria. „Myslím, že dnes je to už dostatočne dlho.“

Zvraštím čelo. Nerozumiem. „Dosť dlho na čo?“

Chvíľu na mňa bez slova pozerá a čaká, kým mi to dôjde. No ja nie som žiadny superhrdina, neviem čítať myšlienky. Potom prejde rukou k svojmu krku a poklepe si ukazovákom na tepnu. Donúti ma to zamračiť sa ešte viac.

„To je v poriadku,“ odvetím.

„Nemyslím ti, že je to v poriadku. Len poď sem.“

Rozšírim oči. „Tu? Zbláznil si sa?“ Nemôžem uveriť, že mu niečo také vôbec napadlo.

Schuti sa zasmeje. Odlepí sa od stolu a vykročí ku mne. Jeho ležérny krok dravej šelmy, ktorá sa blíži ku svojej koristi ma úplne zhypnotizuje a donúti stáť nehybne na mieste. Zastaví až tesne pri mne. Behom sekundy sú jeho ruky na mojom páse. Vysadí ma na lavicu a ešte viac sa ku mne pritlačí. Ruky mi zostanú na jeho hrudi, ktorá je až nebezpečne horúca. Jeho čokoládovo-červené oči sa mi vpijú do tváre. Zalapám po dychu.

„Čo to-“

„Mala by si sa napiť, kým ti dávam tú možnosť,“ usmeje sa na mňa. Nakloní hlavu do strany, čím odhalí bledú pokožku. Na mohutnom krku, na ktorom vidieť svaly, niekde tam, kde sa končí jeho brada, je vidieť pulzujúcu tepnu plnú krvi. Teplej... horúcej... Ako vlastne chutí jeho krv? Bolo to už tak dávno...

Z celej sily ho odstrčím. „Acheron, to nie je hra!“ skríknem. Zoskočím zo stola a prstami si prejdem po ústach. To mi skutočne vybehli slinky?

„Nežartoval som. Prečo okolo toho musíš robiť taký rozruch? Ako keby si mala piť moju krv prvýkrát. Vlastne, budeš ju piť prvýkrát úplne pri zmysloch.“

Prebodnem ho pohľadom. Moja choroba skutočne nie je žiadnym vtipom. Prečo o tom musí takto hovoriť. Na druhú stranu, o jeho krv som nikdy neprosila. Celkom dobre som si doposiaľ vystačila s chladenou. Prekliaty John Erick. Nebyť jeho...

Acheronov pohľad nemôžem vystáť. Prejdem si prstami cez vlasy, otočím sa a povzdychnem si. V tom okamihu mi zrak padne na testy na ďalšej lavici. Urobím krok, keď ma Acheron chytí za lakeť. „No tak,“ zatiahne. Vytrhnem sa mu. Zoskočím zo schodíku a zhrabnem test zo stolu.

Papier je nepodpísaný i bez odpovedí. Miesto toho je celý papier doškrtaný a plný nadávok spojených s mojim menom. Mrcha! Krvná milenka! Štetka! Umri! Z drsnosti a hnevu, ktorý z týchto slov vyžaruje, ma zamrazí. Takže ten rozhovor pred hodinou bol predsa len o mne.

„Čo je to?“ Acheron sa mi nahne cez rameno. Správna otázka. Čo je to a kto to napísal? Vyšklbne mi papier z ruky, pokrčí ho do guličky a odhodí na druhý koniec miestnosti. „Nevšímaj si to.“

„Vieš o tom niečo? Vieš, kto to napísal?“

„Áno a nie.“

Tvár mám prísnu. Chcem vysvetlenie a to hneď!

Čiernovlasý lev si povzdychne. „Zopár dievčat je naštvaných, že spolu bývame. Preto upúšťajú uzdu svojej fantázii a píšu takéto hlúposti. Neboj sa, prestane ich to baviť.“

„Odkiaľ majú, že som tvoja krvná milenka? A že spolu chodíme?“

Nad týmito otázkami sa zamyslí. „A bolo by to také zlé?“

„Byť tvojou krvnou milenkou?!“ Tlak mi prerazí plafón.

„Nie. Ak by si so mnou chodila.“

Jeho slová mi úplne vyrazia dych. Na tvári má jeden z tých svojich výrazov, ktoré nie som schopná rozlúštiť. Preto neviem, či žartuje alebo to myslí vážne. Odpoveď však nenachádzam.

„Mám ešte prácu. Ak už nič nemáš, odíď,“ vyzvem ho. Aby som pridala svojim slovám na váhe, vrátim sa k zbieraniu testov. Cítim, ako mi Acheron ešte chvíľu stojí za chrbtom, kým sa konečne vyberie na odchod, ešte potichu povie: „Uvidíme sa na lodi.“ Keď za sebou tresne dverami, nadhodí ma.

Naštvala som ho? Nie som si istá. Ale čo čakal? Nemala by som tu byť skôr ja tou naštvanou? Študenti o mne píšu nezmysli a mňa to uráža. Doposiaľ som nebola nikoho milenkou a už tobôž nie krvnou milenkou. Aj keď som predtým študovala na Americkej Univerzite, raz som sa ňou skoro i stala. V ľudskom svete by to možno bolo vnímané úchylne, no vo svete démonov to nemalo nič spoločné so sexom a intímnosťami. Znamenalo to len úplne sa podriadiť niektorému z Temných démonov a stať sa jeho hračkou, ktorú môže vysávať kedykoľvek, kdekoľvek a ako sa mu zachce. Väčšiu Svetlých démonov takéto postavenie hlboko urážalo. Stavalo nás to totiž na rovnakú priečku s ľuďmi.

 

Pretriem si oči. Mala by som premýšľať nad tým, čo urobím so svojimi problémami s používaním špeciálnych techník alebo o probléme s Potomkami, no myseľ mi neustále odbieha k doškrtanému testovému papieru. Snažím sa spomenúť, kto tam sedel, komu som začala zavadzať. No akokoľvek sa snažím, nedokážem sa rozpamätať.

Pomaly kráčam na White Queen a na cestu mi svieti kosák mesiaca. Počasie je chladné. Studený vietor ženúci sa od mora mi prefukuje cez biely kostým až na kosť. Pri všetkých tých myšlienkach som si zabudla kabát v pracovni a potom už bolo neskoro vracať sa poň.

Pridám do kroku, aby som bola na lodi čo najrýchlejšie. Pritom premýšľam, kedy sa už budem môcť presťahovať späť do svojej izby. Ak by som bývala na internáte ako všetci ostatný, nemusela by som trpieť takúto zimu.

Loď už je na dohľad. Srdce mi zaplesá. Na vrchu sa svieti. Rýchlo vybehnem po mostíku a prešupnem sa na palubu. Rukami si zvieram hrudník, keď otvorím a vojdem dnu.

Acheron sedí pohodlne na sedačke, popíja a pozerá nejaký program v televízore. Keď vojdem, nevenuje mi pohľad. Pozdravím, no z jeho úst nevyjde ani slovo. Pokrčím ramenami. Dobre. Ak sa so mnou nechce rozprávať, ja sa mu doprosovať nebudem.

„Sophia,“ osloví ma, keď už som pripravená zísť do podpalubia.

Nadvihnem obočie v otázke. Avšak i keď ma oslovil, nedíva sa na mňa.

„Poď sem,“ znie to ako príkaz. Načiahne ku mne ruku.

„Čo ešte chceš?“

Neodvetí. Nechce sa mi hrať jeho hru, no zvedavosť zvíťazí. Podídem k nemu bez toho, aby som sa dotkla jeho ruky. Vzápätí to však oľutujem. Pustí pohár s alkoholom a rovnako rýchlo ako predtým, i teraz ma stiahne za ruku dole. Padnem mu na kolená. Urobí pár pohybov, aby si ma lepšie usadil a druhou rukou mi stiahne ruky medzi nás. Vážne sa na mňa pozerá. Z úst mu razí alkohol.

Skúšam sa mu vytrhnúť, no jeho zovretie je príliš silné. Skríknem po ňom, aby ma pustil. Nahne sa, čím sa dostane ešte bližšie k mojej tvári.

„Sophia, ak sa nechceš napiť mojej krvi, čo keby som sa ja napil tej tvojej?“

Zvriesknem. „Nie! Dobre! Dobre, urobím to! Napijem sa!“

V očiach mu prebleskne iskra. Chcem ho za toto udrieť. Opľuť. Spáliť svojim ohňom.

Povolí zovretie, no nepúšťa ma. Len mi jemnejšie prejde po chrbte a viac si ma pritlačí k sebe. Odvráti tvár, aby mi dal priestor.

Nadýchnem sa. Napriek jeho drsnému správaniu mu nechcem takto ublížiť. Je len opitý. Možno si nič z tohto nebude zajtra pamätať.

Objímem ho rukami okolo krku, odhrniem mu vlasy z krku. Sú také mäkké. Až teraz naplno pocítim hlad, ktorý som odsúvala posledné dni bokom. Roztvorím ústa a zahryznem sa.

Kedy som vlastne naposledy pila? Pravda je taká, že naposledy som dostávala krv cez obväzy. Tesne predtým mi dal svoju krv Acheron. No nespomínala som si na to. Pamätala som si len tú ohnivo-sladkú pachuť, ktorá mi ostala na jazyku a v hrdle. Jeho krv sa mi tento raz vliala do dutín ako príjemná páľava. Sladká i horká. Opojná ako alkohol, ktorý pil. S príchuťou jeho vlastnej vône, ktorú nemal žiadny iný démon. Bola to chuť Kráľa Temných démonov.

Odtrhnem sa. Spakruky si utriem ústa. Pila by som aj ďalej, no zacítila som, ako jeho ruky pomaly opadávajú z môjho chrbta. Nechýbalo veľa a vypila by som príliš. Piť jeho krv, keď je nahnevaný a opitý nebol práve najlepší nápad.

„Odprevadím ťa do postele.“

Zleziem mu z nôh. Oči sa mu pomaly zatvárajú, no i tak mu na perách pohráva úsmev. Určite má v hlavne nejakú úchylnú myšlienku.

Prehodím si jeho ruku cez ramená a pomôžem mu na nohy. Vďaka jeho krvi mám teraz viac sily, než kedykoľvek predtým. Akoby som bola po štyroch energeťákoch. V jeho kajute ho hodím na posteľ. Už sa nehýbe – je v hlbokom spánku. Cítiť z neho alkohol, pár pramienkov vlasov mu vyšlo z gumičky a na krku mu vidieť moje zuby. No i tak vyzerá stále rovnako dobre. Zanadávam. Nahnem sa a jednu mu vylepím. Na chvíľu rozlepí oči.

„Už si v izbe. Vyzleč sa z uniformy a tak si ľahni. To už robiť nebudem.“ Skôr, než to dopoviem, znovu zaspí. „Ty si stratení prípad.“ Pokrútim hlavou.

Vyzujem mu aspoň topánky a prikryjem ho perinou. Vyjdem von.

Pôvodne som sa nechcela napiť jeho krvi, aby som u neho nemusela mať ďalší dlh. Mám strach z toho, čo bude odo mňa nakoniec žiadať na oplátku. Žiadny Temný démon totiž doposiaľ nikdy nič neurobil len z dobroty srdca a u ich kráľa to už vôbec nebude výnimka. Naozaj si Acheron nakoniec vezme môj život?

Vo svojej kajute so seba zhodím oblečenie a prejdem do sprchy. Teplá voda zo mňa vyženie chlad i všetky myšlienky. Vnímam len kvapky dopadajúce na moje nahé telo, keď White Queen náhle pretne výkrik. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Americká Univerzita - 30. kapitola:

8. Anny
02.11.2017 [20:48]

Rychle další kapitolu Emoticon Emoticon

7. Diablo
10.09.2017 [21:01]

Sním či bdím? Kapitolu jsem tedy četla na blogu, ale tady to alespoň okomentuju Emoticon Bravo! My chceme víc! Emoticon

6. Evellin
07.09.2017 [21:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon hurá Emoticon Emoticon konečně pokračování Emoticon Emoticon

5. SunShines
07.09.2017 [19:57]

Taak som sa potešia, keď som tu videla práve AU! Emoticon Žeby si Acheron priznával svoje city?
Kapitolu som zhltla na jeden šup a už sa neviem dočkať ďalšej! V hlave sa mi vynára jedna teória za druhou, ale akosi dlho mi v hlave behá tá, že Sophia by sa mohla stať kráľovnou svetlých a práve jej vzťach s Acheronom by mohol zmeniť celé ich fungovanie, ale dobre, to sú moje teórie, budem čakať na tvoju realitu. Emoticon

4. Trisha přispěvatel
06.09.2017 [20:55]

Trishahuraáááááááá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Ani nevidno, že bola nejaká odmlka. Skvelá kapitola ako vždy. Prekvapivá, srandovná a Acheron juuuuj Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Zaľúbil sa chlapec, tak už sa to stalo :D :D :D Emoticon Emoticon Emoticon ( ELán :* )
teším sa na pokračovanie aj keby som mala čakať ďalšie mesiace, ale dúfam, dúfam, že nám to znova neurobíš. Emoticon Emoticon Emoticon

3. Blacky
06.09.2017 [19:12]

Ach mam Vianoce. Ta poznamka o chodeni bolo zrejme alkoholicke prerieknutie. A myslim ze k tomu pitiu jej krvi sa raz dostaneme a zrejme nas Lev vdaka chuti zisti mnoho co ani sama Sof netusi. Mam teoriu ze je z casti temna a preto tu krv potrebuje. A preto ma taku silu lebo je buď zrejme z casti kralovska svetlych alebo Ash vobec nema byt na pozicii ktoru prave ma. Emoticon strasne mi tvoj styl pisania chybal. Som rada ze si spat aj ked zrejme znova len na chvilu. Ale rozumiem tomu a urcite neposuvaj dolezite veci na druhu kolaj. My si pockame na toto sa cakat oplati.

2. Veva
06.09.2017 [18:36]

Neviem preco mi neukazalo ostatne z komentaru, ale nevadi. Napisem to este raz.
Taakze...Acheron a jeho otazka ohladne chodenia spolu. Pozor chlapce, lebo niekto by si zacal mysliet ze prechovavas urcite city k Sophii Emoticon
A to pitie krvi. Myslim, ze sme prave objavili Acheronov 'kink', hehe Emoticon myslim, ze si od toho vybudival zavislost.
Kazdoadne sa tesim na dalsiu kapitolu. Dufam, ze nebudeme musiet cakat tak dlho Emoticon

1. Veva
06.09.2017 [12:08]

KONEČNEEEEEEE!

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!