OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » V zajatí netvora II. časť

27.04.2011 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1339×

Shann dobehol k Les do izby a našiel ju sedieť na posteli. Sadol si k nej a zdvihol jej hlavu. Mala v očiach slzy a neskutočne bolestný výraz.

„On sa ma dotýkal... pod stolom... presne ako... ako...ako...“ Nedokázala dopovedať, lebo u nej zase prepukla vlna plaču. Shann ju objal a pery si priložil k jej uchu.

„Neboj sa... ja na teba dám pozor. Nedovolím, aby sa o čokoľvek pokúsil... sľubujem."

Les len spokojne prikývla a nechala sa Shannon zdvihnúť na nohy.

„Naozaj by sme mali ísť. Vick sa o teba bude báť," usmieval sa na ňu, ako na najväčší poklad jeho živote... a tým veru ona bola. Jediná smola bola, že o tom ešte nevedela.

„Som dospelá, nemá sa prečo báť... ale máš pravdu poďme..." Nechala sa ním doviesť až do predsiene, kde si nazula tenisky.

„Tak poď," usmiala sa na Shanna tentokrát ona a vyvliekla ho von.

„Pôjdeme autom, nie?" spýtal sa jej Shann a ona pokrútila hlavou.

„Nie... my sa ideme prejsť... poď..."

Zasmiala sa a pešo ho ťahala k Vick a Tomovi.

Shannon sa celou cestou díval len na Lesley. Správal sa k nej, akoby bola porcelánová bábika. Dával na ňu pozor a nedokázal sa ubrániť úsmevom, keď sa na neho zamračila. „Ostaň bývať u mňa!" vyhŕkol zrazu.

„Čože?" spýtala sa Lesley nechápavo, ale oči jej zažiarili šťastím.

„Ostaň so mnou," zašepkal Shannon a pomaly sa sklonil k jej perám, akoby jej dával na výber, či cúvne, alebo ho nechá, aby ju pobozkal. Čakal všetko, len nie to, čo potom spravila. Objala ho okolo krku a jemne otrela svoje pery o tie jeho.

„Tak dobre," zašepkala nadšene.

„Ale budeme to musieť ísť povedať Vick a Tomovi. Hovoríš," zasmiala sa Les, keď zbadal Shannonov odrovnaný výraz v tvári.

Ani on sám netušil, akú bude mať nad ním moc, no teraz to zistil A veľmi príjemným spôsobom. Ani jeden z nich si neuvedomili, že sú len pár krokov od domu Vick a Toma a preto sa na seba zmätene usmiali, keď zbadali ich dom. Shannon chytil Less za ruku a odviedol ju k dverám. Zazvonil, a keď dvere otvorila Vick, obidvaja sa na ňu žiarivo usmiali.

„Už som myslela, že neprídete!" usmiala sa a pustila ich dnu.

Sadli si do kuchyne za stôl a Vick okolo nich nadšene poskakovala.

„Kde je Tomo?" spýtal sa Zrazu Shann a pos stolom si preplietol ruky z Les.

„Tomo ešte spí," usmiala sa Vick a Shannon sa konečne odhodlal.

Pevne uchopil Lesleynu ruku a  také prepletené ich položil na stôl.

„To má byť ako čo?" spýtala sa zmätene a tikala pohľadom od jedného k druhému.

„Toto znamená, že sme spolu..." zasmial sa Shannon a Vick vytreštila oči.

„Ale veď sa vôbec nepoznáte!" protestovala, ale Shannon ju umlčal.

„Vick... keď som ju zbadal, tak som proste vedel, že je to ona," vysvetlil jej a ona pokrútila hlavou.

„Aj tak vás nechápem. Vôbec sa nepoznáte. Nič!"

„Vick, prosím," zašepkala Lesley a keď sa na ňu Vick pozrela, smutne sa jej zadívala do očí. „Vick, prosím ťa..." zašepkala, tentoraz zúfalo.

„Tak dobre..." podvolila sa Vick nakoniec.

„Želám vám dvom šťastný vzťah," povedala a teatrálne rozhodila rukami.

„Nemusíš sa báť, veď ma poznáš, nie som ako... on," zavrčal Shannon a Vick sa usmiala. „Máš pravdu, poznám ťa," povedala a oboch ich objala. Shannon sa ujal vedenia a obidve ich uväznil v obrovskom medveďom objatí plnom lásky.

„Bré ráno," ospalo sa ozvalo od dverí, a keď tí traja zdvihli pohľad, zbadali Toma v pyžame, ako sa šuchtavo pokúša sadnúť si na vysokú barovú stoličku pri stole.

„Čo je na raňajky?" spýtal sa a usmial sa na Shannonove a Lesleyine prepletené prsty.

„Čo len chceš, miláčik," povedala Vick a pobozkala Toma na líce.

„Jasné... takže.. hm.. aspirín?" povedal Tomo a Vick a Lesley sa začali smiať.

„Nesmejte sa mu! No tak... vy neviete, aké to je keď ste ožratí do nemoty!" povedal Shannon a Tomo prikývol.

„Nechaj to tak... a poď," povedala Les a ťahala Shannona do svojej izby na druhom poschodí. „Tak... toto je tvoja izba zlato?" spýtal sa a rozbehol sa ku skrini.

„Shannon, čo tam hľadáš?" povedala zo záujmom, keď sa v nej začal prehrabovať.

„Neviem, to ti poviem, keď to nájdem..." oznámil jej a ona sa hodila na posteľ. Shannon sa víťazne usmial a zo skrine vybral čipkovanú nočnú košieľku.

„Aha našiel som poklad!" povedal ako malé dieťa a hodil sa k nej na posteľ. Zobrala mu košieľku z ruky a hodila ju cez celú miestnosť.

„Uprednostňujem tričká..." zasmiala sa a pretočila sa nad neho.

„Ďakujem..." povedala úprimne a Shannon sa zmätene pozrel.

„Za čo ďakuješ? Za to, že...“

„Za to, že jednoducho si," zašepkala pravdivo a Shannonovi to stačilo.

Objal ju okolo pása a ona mu položila hlavu na hruď, niekoľko minút takto ležali v tichu, keď to už Shannon nevydržal.

„Ale aspoň raz si tú košieľku oblečieš, však?" spýtal sa a Lesley sa začala neovládateľne smiať. Zoskočila z neho a ľahla si vedľa. Ešte stále sa smiala, držala sa za brucho a z očí jej tiekli slzy. Po pár minútach sa konečne upokojila a povedala:

„Asi by som si mala zbaliť veci."

„Asi áno," povedal Shannon a spoločne začali baliť.

O necelú hodinu boli hotový a Shannon sa s obrovskou cestovnou taškou v rukách vyrútil z izby.

„Tak my ideme," skríkol a utekal k dverám.

„Á tá taška?" spýtala sa Vick so smiechom a tým zastavila rútiaceho sa Shannona.

„To je..." začala Les, ale Shannon ju prerušil.

„Bude bývať u mňa," povedal jednoducho a otvoril dvere. Lesley sa usmiala na Vick a jemne ju objala.

„Ďakujem za všetko," povedala potichu. „Nie je za čo," odpovedala Vick a nechala Les, nech beží sa Shannonom, ktorý sa ako malé dieťa ponáhľal domov a na perách mal priblbý úsmev spokojného decka.

Pomaly sa blížili k domu a Les si uvedomovala jednu skutočnosť. Bude tam bývať s Jaredom. Shannon si všimol že utíchla a otočil ju k sebe. Jej tašku položil na zem a chytil jej tvár do dlaní.

„Les, čo sa stalo?" Pozrel sa jej do očí a ona pokrútila hlavou.

„Les.. povedz mi to! Ja som k tebe tiež úprimný... prosím..." zašepkal naliehavo, ale ona zase pokrútila hlavou.

„Ako chceš," povedal nakoniec Shann a zase vzal jej tašku.

Pomaly išli k domu a Shannon odomkol. Jared ešte nebol doma a Les si vydýchla.

„Tak.. poď vybalíme to v mojej izbe..." zasmial sa Shann a dotiahol ju do jeho izby.

„ Tak... odteraz to je naša izba," zasmiala sa Les a Shann ju šťastne objal.

„Ľúbim ťa Les!" povedal jej a ona sa od neho odtiahla.

„Ja teba viac!" oponovala mu a on ju začal štekliť.

„Stále si myslíš, že ty viac?" spýtal sa a hodil ju na posteľ. Skočil k nej a zase ju začal štekliť. „Dobre dobre... vyhral si..." povedala a ľahla si vedľa neho.

„Les... čo sa stalo ta, vonku... niečo sa stalo a nechceš mi to povedať, ale ja to chcem vedieť... prosím..."

„Nechcem, aby si bol kvôli tomu smutný, Shannon, nie je to nič dôležité, nemusíš sa báť," povedala Lesley a usmiala sa na Shannona.

„Ako chceš..." povedal Shannon trucovito a zadíval sa do stropu.

„Miláčik... nemyslíš že je na hádku trochu skoro?" pozrela sa naňho Les a ľahla si na jeho hruď.

„Ja ti to poviem, ak mi sľúbiš, že sa nebudeš trápiť..." zašepkala a on kývol.

„Mám menšie obavy, že tu budeme bývať s Jaredom..." povedala pokorne a Shann ju objal. Chápal ju, vytrpela si dosť. Až moc.

„Ochránim ťa!" povedal a ona sa zasmiala.

„Shannon! Si doma?" skríkol Jared a takmer okamžite sa dvere Shannonovej izby prudko otvorili. Stál v nich spotený Jared. Pozrel sa na Lesley a okamžite sa chcel usmiať, ale namiesto toho sa zamračil. Nechcel sa prezradiť.

„Čo tu robí?" spýtal sa chladne. „Bude bývať, ak ti to nevadí," odpovedal Shannon, no bolo mu jedno, či s tým bude Jared súhlasiť, či nie. "Rob si, čo chceš," odpovedal Jared a odišiel preč. Nezatvoril za sebou dvere a preto mohli Shannon a Lesley počuť tresknutie dverí v kúpeľni a potom tečúcu vodu v sprche.

„Láska... hm... čo budeme dnes robiť?" spýtala sa Les, a Shannon mal odpoveď okamžite pripravenú.

„Budeme sa tu váľať vedľa seba, alebo si na notebooku pustíme nejaký film. Alebo niečo také, ale rozhodne sa od teba nemienim pohnúť!" objasnil jej Shann plán a ona sa začala smiať.

„Dobre... to my vyhovuje!" zachichotala sa a objala ho.

„Vieš Les... tak som rozmýšľal, teda, nechcem ťa nútiť do ničoho čo nechceš. Ale si si istá, že bývať tu, je to čo chceš. Nechcem na teba tlačiť. Nechcem ťa stratiť," hovoril nežne a hladil ju po chrbte.

„Shann... ak by som to nechcela, tak by som to nespravila. Ja som rada, že som tu. A chcem tu byť...."

Medzitým Jared v sprche upravoval posledné detaily jeho plánu. Bol jednoznačne rozhodnutý, presvedčiť Les, že Shannovi na nej nezáleží a chcel, aby sa s plačom utiahla k nemu. Aby za ním prišla a on ju mohol objať a hneď si aj užiť. Vedel, že to bude ťažké, pretože sa z nich stali zamilovaný idioti, ale bol rozhodnutý si s Lesley užiť za každú cenu, dokonca aj keby ju mal znásilniť, Bolo mu jedno ako, ale chcel u dostať... proste chcel!

Cítil sa ako blázon. A možno ním skutočne som... pomyslel si a usmial sa. Utiahol sa do svojej izby a vydržal tam celý deň. Keď sa znovu pozrel na hodinky, bolo jedenásť v noci. Potichu vstal a vkradol sa do Shannonovej izby. Pokojne spal, ale sám. Lesley teda musela byť niekde inde. Vyšiel z Shannonovej izby, zavrel dvere a zišiel po schodoch dolu.

Bola v kuchyni. Nevedela, zaspať, pretože ju trápila myšlienka, že je s Jaredom v dome. Tie jeho oči... Zrazu začula na schodoch šuchot  a o chvíľu sa už vo dverách kuchyne zjavila Jaredova krásna tvár. Oči mu svietili a na perách hral úsmev. Ale celý tento dojem kazil fakt, že z neho sálala temnota, oči mu svietili, ale nebezpečne a úsmev mal diabolský. Lesley odskočila dozadu a narazila pritom do kuchynskej linky.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," povedal zastretým hlasom a aj naďalej ju hypnotizoval pohľadom.

Urobil pár krokov k Lesley a teraz ich delili len úbohé dva metre. Lesley sa táto blízkosť nepáčila a chcela odísť, ale Jared ju chytil za zápästie. Les bolestivo sykla.

„Au! To bolí. Čo to... čo to robíš, Jared?" zašepkala a až vtedy si uvedomila, že Jared je oblečený v rifliach, tričku a mikine, akoby sa chystal von.

„Pôjdeme na menšiu prechádzku," zašepkal Jared divným hlasom a priložil Lesley ruku k ústam, aby nemohla kričať a zobudiť tak Shannona.

Lesley sa bránila, ale Jared bol silnejší. Mykala sa a hádzala sebou, ale on ju aj naďalej držal v železnom zovretí. Doviedol ju k autu, kde ju pripútal a zamkol dvere spolujazdca. Nasadol do auta a žiarivo sa usmial na Lesley. Naštartoval, vycúval s autom z príjazdovej cesty a vydal sa smerom k najodľahlejšiemu hotelu, ktorý v L.A. je, kde mal prenajatú izbu. Lesley sa schúlila na sedadle a pokúšala sa zadržať slzy. Jared sa  pri pohľade na ňu spokojne usmial a pri myšlienke, že o chvíľu bude jeho, sa mu nebezpečne rozžiarili oči.

Lesley sa snažila nemyslieť na to, čo sa bude o chvíľu diať. Krčila sa na sedadle a dúfala, že Shannon sa čoskoro preberie a dostane ju odtiaľ.

„Les neboj... bude sa ti to páčiť!" zasmial sa a dupol na plyn.

Shannon sa medzitým zobudil a snažil sa vedľa seba nahmatať Les. Lenže ona tam nebola. Postavil sa a preliezol celý barák, ale po Les, akoby sa zľahla zem. Rozbehol sa k Jaredovej izbe, ale ani tam nik nebol. Ešte sa bežal pozrieť do garáže a z hrôzou zistil, že Jaredove auto tam nie je. Bolo mu jedno že je noc. Vzal mobil a volal Tomovi. Zdvihol mu to až na siedmy pokus.

„Prisahám, že ak to nie je dôležité, zabijem ťa!" povedal ospalo Tomo.

„Je u vás Les... teda ona sa vrátila k vám?" vysypal a počul, že Tomo je ticho.

„Prosím, povedz že je u vás..." šepol, ale Tomo ho sklamal.

„Nie je... mala by?" spýtal sa a Shannon naštvane kopol do steny.

„Zmizla... aj s Jaredovým autom. Jednu vec sme vám nepovedali. On ju chcel pretiahnuť a ona sa ho bála a teraz.. teraz je preč... a zobral aj ju..." šepkal do telefónu a Tomo prebral Vick. „Shannon príď k nám... my to vyriešime neboj..." povedal a položil. Shannon nečakal ani päť minút a už štartoval auto...

O chvíľu vyšli z L.A.

„Jared, kam ideme?" spýtala sa roztrasene Lesley.

„Uvidíš," povedal tajomne Jared a neodtrhol oči od diaľnice. O pár minút odbočili na poľnú cestu a o pár sekúnd sa cez hustý lesný porast dala rozoznať budova. Bol to ošarpaný motel, ale vyzeral, že sa v ňom dá ako tak ubytovať. Bol ďaleko od civilizácie a takmer nikto v ňom nebýval. Bola tam len jedna správkyňa, žena staršieho veku. Jared zastavil, vystúpil z auta a šiel po Lesley.

„Jared, prosím, Jared, prosím ťa, pusti," prosila Lesley Jareda, kým ju ťahal k prázdnemu motelu.

„Buď ticho!" povedal naštvane a trhol ňou tak silno, až mala Lesley pocit, že jej chce odtrhnúť ruku. Vstúpili do motelu a Jared sa porozhliadol. Nič sa tu od jeho poslednej návštevy nezmenilo. Stále tu bola len tá jedna žena. Ľavou rukou zvieral Lesleyino zápästie a druhou  vzal do ruky dosku, ktorá ležala ledabolo na zemi. Usmial sa a skryl ju za chrbát. „Dobrý večer, ako vám môžem pomôcť?" spýtala sa milá tučná pani a usmiala sa na nich dvoch.

„Stačilo, aby ste zdochli!" vyštekol na ňu Jared a celou silou ju ovalil po hlave.

„Panebože," zašepkala Lesley a Jared sa k nej obrátil. Pustil dosku, zašpinenú od krvi na zem. „A teraz sme tu sami," povedal Jared a lenivo sa usmial.

V očiach sa mu blysol tieň šialenstva, ktorý jej bol povedomý a až po chvíli si spomenula, kde ho už videla.

„Luke?" spýtala sa trasľavo.

„Áno, zlato," odpovedal Jared a začal ju ťahať k jednej z izieb.

„Dobre! Tak ti si ju k sebe nasťahuješ! Sľúbiš jej, že jej nikto neublíži a jediné na čo sa zmôžeš bude... že ju necháš odvliecť Jaredom. Ty zasratý Hajzel!" kričala Nepríčetne Vicka a Tomo ju chlácholivo objal.

„Shannon, čo chceš robiť?" spýtal sa Tomo.

„Ja... Ja... Ja neviem..." zašeptal a Vicky po ňom skočila.

Doslova a do písmena. Sedela na ňom obkročmo a päsťami ho bila, kam sa jej podarilo. Bolo jej to jedno. Videla, že mu tečie krv z nosa, ale nezastavilo ju to.

„Ty bastard!" jačala a Tomo sa u od neho pokúšal odtrhnúť! Nakoniec však vstala sama a pozrela sa naňho.

„Toto vyriešiš a ak sa jej niečo stane.. prisahám že ja ťa... ja ťa..." Nedopovedala však, pretože ju zastavil Tomo.

„Zlatko... toto si Shann nezaslúži. Pozri sa naňho. On ju miluje..." povedal jej Tomo  ona sa pozrela na Shanna. Sedel na zemi. Utieral si krv a z očí sa mu valili prúdy sĺz. Z takomto stave ho ešte ani jeden nevideli

Dovliekol ju do izby a šmaril na zem.

„Luke?" spýtala sa znovu.

Hlas sa jej triasol. Tak veľmi sa bála jeho odpovede.

„Áno, darling?" spýtal sa a ju zamrazilo. Skutočne to bol on. Len on jej takto vždy vravel... darling...

„Nie! To nie je pravda!" skríkla Lesley, vstala zo zeme a rozbehla sa do kúpeľne, kde za sebou zamkla dvere. Jared na ne začal búchať a dobývať dnu.

„Lesley, srdiečko, predo mnou sa neschováš!" vykríkol a šialene sa zasmial.

Potom Lesley začula vzďaľujúce sa kroky. O pár sekúnd na to v kúpeľni zhaslo svetlo a Lesley zvrieskla. Chvíľu stála celá stuhnutá a potom sa rozhodla. Musí sa odtiaľto dostať! Priložila ucho k dverám, no nič nepočula, otvorila dvere a pomaly vyšla z kúpeľne. Už si zvykla na tmu a videla, že v miestnosti nikto nie je.

Lesley pomalým krokom vyšla z miestnosti a zistila, že stojí na prázdnej chodbe. Svetlá nad ňou zablikali a náhle sa zasvietili. Lesley náhly príval svetla jemne omráčil a musela chvíľu bez pohybu stáť, a žmúriť oči, aby si znovu zvykla na svetlo. Na chodbe bolo množstvo dverí. Jedny z nich musia viesť k recepcii. Otvorila prvé dvere a zistila, že to bola len izby. Takto to pokračovalo päť krát, kým konečne našla dvere do recepcie. Potichu vošla dnu a obzerala sa okolo seba. Mala pocit, akoby tam niekto bol, no nevidela ho. Na zemi, zbadala zakrvavenú dosku, no stará pani tam už nebola.

Niekto ju musel odtiahnuť.

„Ehm... Shann..." začala Vick a Shannon zdvihol pohľad.

„Prepáč, že som tak vyletela. Ja len, ja sa o ňu bojím. Je to moja sesternica pochop to!" skúsila a Shann pokrútil hlavou.

„Je to v poriadku... zaslúžil som si to!" povedal Shanna a znova sa rozplakal.

Do obývačky vbehol Tomo a obaja zdvihli pohľad.

„Polícia vraví, že ju nemôžu hľadať. Ešte nie je prehrešovaná 24 hodín. A nič nenasvedčuje tomu že u Jared skutočne uniesol," povedal Tomo a Shannon sa postavil.

„Prosím, povedz, že si robíš srandu.. prosím!" povedal Shann, ale Tomo pokrútil hlavou. Vedel, že Shannonovi sa zrúti svet, ale nemalo zmysel klamať.

Zodvihla dosku zo zeme a poťažkala ju. Bola poriadne tvrdá, ak by ňou niekoho ovalila po hlave, mohol by zomrieť. Bola pevne rozhodnutá, že ju použije v sebaobrane.

„Darling, ani tá doska ti nepomôže," ozval sa za ňou Jaredov hlas a ona sa prudko otočila. Stál len pár krokov od nej.

„Luke?" spýtala sa znovu.

Nemohla si pomôcť. Niečo na Jaredovi jej ho tak veľmi pripomínalo... Pristúpil k nej a chytil jej tvár do dlaní.

„Áno zlatko, som tu, tvoj Luke..." povedal Jared a zhypnotizovane sa jej díval do očí.

„Ale nikto ťa tu nechce!" vykríkla roztasene Lesley a celou silou udrela Jareda do spánku. Ten sa spadol na zem a ostal tam ležať. Lesley prudko dýchala, nevládala a bola vyčerpaná, ale musela konať. Odopla si opasok a dotiahla Jareda až ku schodisku na druhej strane recepcie. Tam mu priviazala ruky k zábradliu a šla hľadať východ.

„Do prdele! Urobte niečo! Čokoľvek! On je psychopat. Zažalujem vás, ak ju nenájdete!" kričal Shannon nepríčetne do telefónu na chuderu policajtku.

Vick a Tomo ho smutne pozorovali. Ako by povedal Jared:

„Stal sa z neho zamilovaný pako..."

„Shann... nechaj to tak..." prerušil ho nakoniec Tomo a vzal mu telefón.

Načiahol sa k baru a podal mu fľašu vodky.

„Pomôže to..." zašepkal a Shannon polku stiahol na jeden raz.

„Čo ak jej ublíži..." šepol.

„Nič sa nestane," tento raz už Tomo a Vick svorne klamali. Nemohli si dovoliť, aby spravil nejakú hlúposť.

Východ! Východ! Musí tu nájsť východ! Chvíľu pobehovala dookola a potom konečne našla dvere, ktorými vošli dnu. Potiahla za kľučku, ale boli zamknuté. Začala nimi zúfalo mykať, no dvere sa nepohli. Povzdychla si a vyšla z recepcie. Musí tu byť niekde aj iný východ. Začala prehľadávať chodby, no vždy skončila v slepej uličke. Bude musieť pohľad sekeru a rozlámať dvere... Vrátila sa na recepciu a prehľadala okolie recepčného stola, ale nikde sekeru nenašla. Poobzerala sa po recepcii a zistila niečo, čo jej vyrazilo dych. K zábradliu už nikto priviazaný nebol.

Les sa zmätene obzrela okolo seba. Hľadala Luka.. teda Jareda.. Luka... nevedela. Bola zmätená.

„Darling!" ozvalo sa jej zase za chrbtom a keď sa otočila uvidela Luka zo zbraňou.

„Si nebezpečná. Užijem si a všetko bude v poriadku!" zasmial sa.

Áno znásilnil ju... akokoľvek sa metala, bol silnejší. Keď bolo po všetkom zviezla sa na zem a plakala.

„Nerev! Pozri!" povedal Luke a keď zdvihla pohľad vystrelil...

O TÝŽDEŇ...

Shannon sedel na gauči a v ruke zvieral Lesleino tričko. Na každom kanály bolo to isté. Lesleyino znásilnené mŕtve telo.

„Nie!" Zareval a vyplo televíziu. Stratil ju, Navždy! Luke... Jared... Luke... Jared... Luke... Jared... toto tajomstvo ostane neodhalené.

_

Lesley sa poobzerala po miestnosti, no nikto tam nebol. Na stene, blízko stola, zbadala požiarnu skrinku. Sklo bolo rozbité a skrinka prázdna. To znamená, že...

„Zlatko, ja som tu,“ ozval sa za ňou Jaredov hlas a ona sa otočila.

V rukách držal požiarnu sekeru a milo sa na Les usmieval. Zdesene sledovala, ako k nej kráča a tichým šepotom hovorí:

„Zlatko, všetci musia zaplatiť za svoje hriechy. Aj ty musíš zaplatiť!“

„Nie!“ vykríkla Lesley, ale Jared nezastal.

Blížil sa k nej a sekerou pohojdával vo vzduchu.

„Musíš zaplatiť, zlatko, musíš! Každý raz musí zaplatiť!“ teraz už vrieskla. Zastavil pár centimetrov od stuhnutej Lesley.

„A ty musíš zaplatiť za to, že si ma zabila!“ skríkol a skôr, než stihla Lesley čokoľvek urobiť, zaťala sa jej sekera do stehna.

Zvrieskla od bolesti a zviezla sa na zem. Zložila sa mu pri nohách a z očí sa jej rinuli slzy.

„Musela som! Musela som to urobiť!“ kričala a držala si krvácajúcu ranu.

„Klameš!“

„Musela! Týral si ma, bil a znásilňoval, nadával so štetiek a šľapiek, už som to nedokázala dlhšie vydržať! Skôr, či neskôr, by si ma bol zabil ty, zistili by ti to a šiel by si do väzenia!“

„A ty, taká dobrá a milá, láskavá a dobrosrdečná, si ma od toho väzenia ušetrila, čo?“ kričal na ňu a hystericky sa smial.

Zaklonil hlavu a smial sa a preto si nevšimol, čo chce Lesley urobiť. Podkopla mu nohy a Jared spadol. Poriadne si udrel hlavu a na chvíľu stratil vedomie. Štvornožky sa od neho snažila odísť čo najďalej, ale tupá bolesť v stehne jej v tom bránila. Stihla prejsť len pár metrov, keď ju Jared schytil za členok a začal ťahať k sebe.

„Neujdeš!“ skríkol.

Lesley sa zhlboka nadýchla a kopla. Modlila sa, aby ho kopla do tváre a keď počula jeho zjačanie, postavila sa a ťarbavo sa rozbehla k dverám. Musí pred ním utiecť!

Tesne pri dverách ju chytil a zvalil na zem. Ľahol si na ňu a chytil za zápästia, aby nemohla ujsť.

„Ty malá štetka! Ako sa opovažuješ!“ kričal a jeho krásna tvár sa skrivila od bolesti a potláčaného hnevu.

„Pusti ma, Jared, pusti ma!“ prosila plačlivo Lesley.

„Jared tu už nie je! Som tu ja!“ skríkol a Lesley pochopila, kto kričí.

Luke.

„Pusti ma!“ kričala hystericky Lesley a z celej sily kopla Jareda do rozkroku. Ten zvrieskol a pustil ju.

Vedela, že existuje len jedno riešenie. Rozbehla sa od zvíjajúceho sa Jareda k sekere, ktorá ležala na zemi. Vzala ju do rúk a poťažkala ju. Pristúpila k Jaredovi, ktorému sa v očiach zrkadlil strach, ktorý nedokázal skryť.

„Nemáš na to dosť odvahy,“ povedal pohŕdavo.

„Milujem ťa, zlatko,“ povedala, milo sa na Jareda usmiala a zarezala mu sekeru do krku.

Jeho krv jej zašpinila ruky a oblečenie, ale kašľala na to. Hľadala telefón a keď ho konečne našla, zavolala polícii a potom Shannonovi. Prešlo pár minút, ale všade stávalo ticho. Zrazu začula tichý, sípavý nádych. Otočila sa a zbadal Jareda, ako sa pomaly zdvíha zo zeme. Vzal do ruky sekeru a pomalým krokom a vydal k nej.

„Zomrieš!“ skríkol.

Lesley zmeravela a krv jej stuhla v žilách. Srdce sa jej na chvíľu akoby zastavilo. Ten výkrik... Ten výkrik bol výkrikom minulosti, ktorý preťal jej dušu a pomohol bolesti, aby vyplávala na povrch. Minulosť ju dohnala a blížila sa k nej s požiarnou sekerou v ruke.

Pred očami jej mihali záblesky minulosti. Jaredova tvár sa menila na Lukovu  a naspäť. Videla Lukove vlasy, ale Jaredovu tvár. Videla Lukovu tvár, ale Jaredove telo. A nakoniec pred ňou stál Luke, dokrvavený, s odpadávajúcim mäsom na tvári a hlbokou reznou ranou na hrudi a krku.

„Zomrieš!“ zašepkal sípavo.

V tej chvíli sa dvere rozrazili, dnu vstúpil Shannon a rozbehol sa k Jaredovi. Priložil mu zbraň k spánku a vystrelil. Pred Lesleyine nohy dopadlo Jaredove mŕtve telo a Luke zmizol.

„Láska,“ zašepkal Shannon a pevne objal trasúcu sa Lesley.

_

Shannon Leto sa zobudil a zistil, že namiesto Lesley objíma vankúš, oblečený v jej tričku a pochopil, že Lesley je skutočne mŕtva.

„To nemôže byť pravda...“ zašepkal potichu.

„Ale je, braček,“ ozval sa vedľa neho Jaredov hlas.

Otočil sa zbadal muža poskladaného z kúskov častí tela Luka Thompsona a Jareda Leta.

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek V zajatí netvora II. časť :